Práca, október 1968 (XXIII/269-295)
1968-10-19 / No. 285
# Milena REZKOVÁ svojím vynikajúcim výkonom na Mexico 68 prispela do nášho športového zlatého fondu. Telefoto: ČSTK Z prejavu predsedu vlády Ing. Černíka Upevňujme a rozvíjajme vztahy medzi socialistickými štátmi V úvode svojho prejavu v Národírm zhromaždení referoval predseda rlády Ing. Oldřich Černík jrácach na príprave dohody a o roo tovaní v Moskve, ktoré sa konalo v Iňoch 14. a 15. októbra t. r. Predseda vlády povedal: — Dovoľte ľni, aby som aspoň stručne poukázal na základné dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o uzavretí zmluvy. Ako som už zdôraznil vo svojom vyhlásení v septembri tohto roku, skúsenosti nás niekoľkokrát v histórii poučili, že nemožno prehliadať dôsledky, ktoré vyvoláva náš vnútorný spoločenský pohyb a naša vnútorná činnosť medzinárodných vzťahoch. Českoslov venská socialistická republika nie je izolovaným ostrovom, oddeleným od vonkajšieho sveta. Základným východiskom všetkého hodnotenia našej činnosti z medzinárodného hľadiska, musí byť plné rešpektovanie existencie dvoch svetových sústav a príslušnosti Československa k socialistickému spoločenstvu. To je nielen naše vlastné presvedčenie: tak hodnotia naše postavenie aj naši priatelia, tak ho hodnotia aj kapitalistické krajiny. Trvalá zahranično-politická orientácia Československa na upevňovanie spoločenstva socialistických štátov a jej neprestajné rozvíjanie, má pre našu budúcnosť kľúčový význam. Je preto povinnosťou všetkých vedúcich politikov, ktorým bola ľudom tejto krajiny zverená obrovská zodpovednosť za jej osudy, z tejto skutočnosti vychádzať, rešpektovať ju, odstraňovať vzniklé nedorozumenia a vzájomné vzťahy medzi socialistickými štátmi upevňovať a rozvíjať. To zodpovedá tak národným záujmom Československa — ako aj všeobecným záujmom socializmu. Práve tieto hľadiská -mala vláda na izreteli ked rozhodla o uzavretí dohody, ktorú teraz v mene vlády predkladám Národnému zhromaždeniu na schválenie. Ľudia nám teraz kladú otázky: „Aký je vlastne význam podpísania tejto zmluvy? Bolo ju treba vôbec podpisovať? Neznamená, že politické vedenie zradilo, národné záujmy republiky? Ako 'to bude z rozmiestením vojsk, kto ■ bude , hradiť ich pobyt a komu budú zodpovedné za svoje konanie? Budeme mať teraz možnosť postupovať na ceste, ktorú sme si po januári zvolili, v uskutočňovaní vládneho programu, na ktorého základe dal ľud i Národné zhromaždenie vláde plnú dôveru?“ Chápeme tieto otázky, chápeme tých, ktorí ich kladú a považujeme za svoju povinnosť na ne čestne a otvorene odpovedať. Vstupom armád piatich socialistických krajín v auguste t. r. na územie Československej socialistickej republiky boli sme postavení pred novú skutočnosť. Pred novú skutočnosť však boli postavení aj predstavitelia krajín, ktoré k nám vyslali svoje vojská. Bolo by nepoctivé zapierať, že tieto udalosti vniesli do našich vzťahov mnoho bolesti, trpkosti, napätia a nedorozumenia. Chápem, žo takéto pocity nemožno prekonať z hodiny na hodinu, ani z týždňa na týždeň. Je však povinnosťou tých, ktorým bola zverená dôvera ľudu, aby riešili aj tie najťažšie a najbolestivejšie problémy v záujme spokojnejšej budúcnosti svojich národov. Preto sme sa zúčastnili v dňoch 23. a 26. augusta na rokovaní straníckych vládnych delegácií ZSSR a ČSSR, ktoa rých výsledkom, ako je známe, bol moskovský protokol. Ihned p® návrate našej delegácie z Moskvy zišiel sa Ústredný výbor KSČS, prerokoval závery protokolu a prijal niektoré zásadné opatrenia na zvýšenie vedúcej úlohy Komunistickej strany. Súčasne začal práce na príprave dokumentu o hlavných úlohách strany v súčasnosti, ktorý prerokuje na svojom najbližšom zasadaní. Národné zhromaždenie a vláda prijali niektoré, vám však už známe opatrenia na stabilizáciu politického života, na urýchlené zjednocovanie všetkých spoločenskýc’' síl na princípoch socializmu, na obnovenie chodu národného hospodárstva, na upevnenie štátnej správy, najmä Ministerstva vnútra, opatrenia proti antisocialistickým silám, na usmernenie činnosti hromadných oznamovacích prostriedkov vo vyhranene socialistickom duchu a pod. Pokračovali sme i v plnení niektorých zásadných úloh, rozpracovaných pred 20. augustom, najmä v príprave (Pokračovanie na 2. strane) (PRÁCA) DENNÍK REVOLUČNÉHO ODBOROVÉHO HNOTIRl^^ sobota 19.októbra 1968 /^n|x č- 285 roč.XXIII. 50 hal. Prezident republiky na pléne NZ Parlament súhlasí s vládnou zmluvou Poldruhahodinové expozé predredu vlády Ing. Černíka ^ Štyri hlasy proti, desať poslancov sa zdržalo hlasovania Praha (Práca) — Včerajšia plenárna schôdza Národného zhromaždenia, na ktorej sa prerokúvala zmluva o dočasnom pobyte časti sovietskych vôjsk na území nášho štátu, mala predohru v predpoludňajšom zasadaní parlamentných výborov. Poslanci ústavnoprávneho a bezpečnostného i zahraničného výboru, vyslovili tam svoje stanovisko k jednotlivým hodom zmluvy a určili spoločného spravodajcu poslanca J. Nemca, ktorý v pléne zdôvodnil zmluvný text a navrhol schvaľovaciu formuláciu. Plénum NZ sa tentoraz zišlo v za sadacej sieni Novej radnice. Pred 15. hodinou zaujali vyhradené miesta okrem poslancov aj prezident republiky Ludvík Svoboda, v poslaneckej lavici prvý tajomník ÜV KSČS Ale xander Dubček, na predsedníckej tri búne členovia vlády, ministri a lóžach hostia i novinári. O 15. hodine v otvoril 27. plenárnu schôdzu paria mentu predseda NZ J. Smrkovský. V úvode najprv uctil spolu so všetkými účastníkmi plenárky pamiatku zomrelého poslanca F. Tymeša, predsedu výboru pre plán a rozpočet i člena predsedníctva NZ. tal Potom predseda Smrkovský priví prezidenta republiky a otvoril pracovné zasadatve Národného zhro maždenia oznámením, že jediným bodom rokovania bude zmluva medz vládou ČSSR a vládou ZSSR o podmienkach dočasného pobytu soviet skych vojsk na území ČSSR. Kon štatoval, že je na plenárnej schôdzi prítomných 243 poslancov a že je teda uznášania schopná. Vyhlásil zároveň, že schôdza parlamentu je verejná a text zmluvy, ku ktorej sa má Národné zhromaždenie vyjadriť, nie je už prísne taj ný. Potom oznámil, že v mene vlády podá k zmluve výklad predseda vlády a úradujúci minister zahranič ných vecí Ing. O. Černík. Predtým, než mu dal slovo, ešte upozornil plénum, že predsedníctvu Národného zhromaždenia prišlo vyše 200 rezolúcií z rozličných závodov a precovísk republiky. Predseda vlády O. Černík v poldruhahodinovom expozé osvetlil situáciu i skutočnosti, ktoré predchádzali podpis zmluvy, zhodnotil jej význam z hľadiska súčasnej situácie a doporučil ju na schválenie Národnému zhromaždeniu. (Výťah z prejavu predsedu vlády prinášame na inom mieste). Po predsedovi vlády zdôvodnil text zmluvy v pléne spoločný spravodajca troch parlamentných výborov posla nac Jan Němec. Po spravodajskom re feráte otvoril predseda Smrkovský plenárnu diskusiu. O slovo sa prihlásila aj podpredsedníčka NZ M. Miková, ktorá bližšie osvetlila obsah rezolúcií, o ktorých sa v úvode žiŕncnil predseda NZ ]. Smrkovský. ide (Pokračovanie na 2. str. New York Times o americkej ponuke Hanoi» Dohoda predo dvermi New York (čstk) — USA oznámili severnému Vietnamu, že zasta via všetky nálety na jeho územie za solídne ubezpečenie, že tento krok zlepší vyhliadky na mierové rieše nie. Zatiaľ čo Johnsonova vláda zachováva prísne mlčanie o podrobnostiach poslednej ponuky Hanoju, noviny New York Times, sa dozvedajú, že nový návrh je diplomaticky omnoho prijateľnejšou formuláciou toho, 5o Johnson hovoril už niekoľkokrát: USA vyhovejú hanojskej požiadavke a zastavia nálety, ak severný Vietnam ubezpečí USA, že to umožní postup k mieru. Americký návrh sa vyhýba termínu „reciprocity“, ktorý severný Vietnam sústavne odmietal. Saigon — Piatkové komuniké veliteľstva amerických síl v Saigoné poukazuje znovu na upokojenie bojovej ■ činnosti v južnom Vietname. V Saigoné usudzujú, že vlastenecké sily sa stiahli do odľahlých oblastí. Hovorí sa prinajmenšom o siedmich vlasteneckých divíziách, ktoré opustili pozície odkiaľ mohli začať ofenzívu. Miestni pozorovatelia uvádzajú túto skutočnosť v súvislosti s povesťami o eventuálnom zastavení amerických náletov na VDR a tajnom rokovaní o urovanní vojny. Zatiaľ Američania v náletoch na VDR po kračujú. Podľa agentúry AFP, odvolávajúcej sa na dobre informované kruhy v južnom Vietname, dostali ozbrojené sily NFO južného Vietnamu v utorok 15. októbra večer rozkaz na zastavenie paľby. Bojovníci NFO sa m^jú iba brániť proti útokom. Washington — Republikánsky kandidát na prezidentskú funkciu Richard N. Nixon povedal vo štvrtok, že ak nariadi prezident Johnson zastaviť nálety na severný Vietnam, čo by mojtlo viesť k mieru: „Sme tiež za to.“ Hanoj — Hanojské ústredné stranícke noviny Nhan-Dan odpovedali (Pokračovanie na 2. strane) Fejtón na nedehí N ormalizácia je heslom dňa. Viac ako heslom. Je naším životným záujmom. Presviedčame sa stále, ako sa bez nej ťažko, žije. V čom majú korene mnor hé neúspechy nášho hospodárstva? Výroba je roztrieštená, orientuje sa na veľmi široký sortiment. Najmä v. strojárstve sme sa usilovali vyrábal všetko možné a nič poriadne., Pri menšom počte výrobkov, sú nižšie náklady. Súčasne s normalizáciou tre ba hovořit aj o typizácii. Výrobky normalizované aj typizované umožnia vysoké úspory pri technologických postupoch. Ľahšie je taktiež zásobovanie náhradnými dielcami. Koleso auta, ak ide o auto rovnakého typu, ľahko nahradit iným kolesom. Typizovaný . nos, ani veľmi ploský, ani dlhý ako mal Cyrano — nie je ťažké nahradit iným nosom. Roztrieštená výroba nejestvuje sama o sebe jako hovorieval nebohý Kanti. Má korene v hlbokej rozrôznenosti ľudí, ktorí sa priveľmi líšia jeden od druhého. Cudzincovi, ktorý k nám príde, to bije do očú. Ľudia nie sú rovnakí. To je veľká prekážka pre normalizáciu výroby. Veľmi by nám osožilo, aby sa počet ľudí zredukoval na isté typy. Náš život potom vbehne do normálnych, či aspoň do normalizovaných koľají. Prihováram sa zc urýchlené vypracovanú normalizovaných a typizo váných vzorov života. M ô žu na nich pracovat naš■ konštrukčné kancelárie, ž návrhov vybrat najlepšie alebo z každého typu isit prvky a z nich zostavit celoštátne vzory. Radšej menej vzorov — zato kvalitných! Aby sa dali yšestranne použit, v prípade potreby zamieňať ... Normalizovaní a typizovaní ľudia budú produkovat aj rovnaké výrobky — či už ide o žeriavy, ponožky alebo fejtóny, lustre či televízne inscenácie, pneumatiky alebo uznesenia. Budú ich vyrábať aj menšou námahou. Azda sa s urýchli ďalší prechod na skrátený pracovný čas. Normalizovaní a typizovaní ľudia majú ešte tú ”f hodu, že sa, dajú oveľa nh.šie ďalej normalizovať typizovat'. Až k Ttplnej ormallzácii a typizácii. J. KUVIK Stnlo tn v tŕidnl AKÉ MÁME TAJOMSTVA. — Podľa zákona sú redakcie zodpovedné, že noviny nezverejnia skutočnosti-, ktoré sú predmetom štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva. Bratislavských novinárov v minulom týždni prišli do tejto problematiky zasvätiť pracovníci Ministerstva vnútrh. Prednášateľ Karel Šteffek dosial otázku, aký je rozdiel medzi označením T — tajné a PT — prísne tajitff^ Aby tázateľ rozdiel dokonale pochopil, odpovedal mu veľmi plasticky: — Tajné je obvykle hospodárske a prísne tajné zvyčajne štátne tajomstvo. Ale hlavný rozdiel je v trestnej sadzbe za jeho prezradenie. DIPLOMACIA. — Na slávnostnom a mimoriadnom zasadnutí vedeckej rudy SVST v Bratislave pri príležitosti 30. výročia založenia ■ školy odovzdal povereník SNR pre školstvo dr. Matej Lúčan viacerým štátne vyznamenania. tív Medzi vyznamenanými bol aj kolekzamestnancov a študentov Študentského domova Mladá garda, za ktorý vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“ preberali dvaja študenti. Povereník Lúčan bol v pomykove, ktorému z nich dat vyznamenanie. Nakoniec dal jednému medailu a druhému „trubku“ so slovami: — No a tebe odovzdám diplom, aby ste sa medzi sebou nehádali... ÚŽITOK Z RUÍN. — Pri návšteve delegácie hlavného mesta Prahy Bratislave prišla na pretras okrem v iného aj otázka historických pamiatok a vôbec starého mesta', ktoré Bratislava nevedela tak využit ako Praha. Ale dozvedeli sme sa, žg aj tam majú problémy a využitie historických objektov je zložité. — To my sme situáciu zjednodušili, — poznamenal tajomník Mestského výboru KSS doc. M. Strhán. — Nechali sme staré domy a múry jednoducho spadnúť, takže ich už nie je možné využit na nič. Iba že poslúžili niektorým spravodajcom — dodal — ako doklad, že u nás predsa len vyčíňala kontrarevolúcia. NADSTRANÍCKY PRIMÁTOR. — Pri svojej návšteve v Bratislave stretli sa pražský primátor a jeho námestníci s novinármi v Devine; hostia sa nemohli vyhnúť ani nepríjemným otázkam. Tak sa primátora dr. L. Černého pýtali, čo si mysli o jutbale v hlavnom meste republiky? — Už pri obede som požiadal svojich priateľov na Slovensku — odpovedal dr. L. Černý — aby aspoň ledno miesto v prvej lige bolo zákonne zabezpečené pre pražský klub. Ani tým sa však téma futbalu neuzavrela. Mnohých zaujímalo, či pri mátor> osobne fandí niektorému mužstvu. — Námestníci to majú medzi sebou rozdelené, — odpovedal dr. L. Černý — ale ja nemôžem fandiť žiadnemu. Hneď by totiž odo mňa voľačo chceli. PLATONICKÁ PODPORA. — V Klube spisovateľov besedovali novinári s autormi publikácie „Oblastné problémy rozvoja poľnohospodárstva ČSSR“. Kriticky spomenuli veľmi dlv hú 8-mesačnú výrobnú lehotu recenzovanej knihy. Nový riaditeľ vydavateľstva Epocha Ing. J, Lipták kritiku prijal. Sľúbil, že spoločné s redaktormi urobia bezodkladné opatrenia pre nápravu. Šéfredaktor nakladateľstva Ing. Ste-, fan Žolnay ho takto podporil: — Vrele vítam rozhodnutie nášho riaditeľa, lebo to je úsek, za ktorý nezodpovedám. KNIŽNICA LEN S ILUSTRÁCIAMI. — AJ vydavateľstvo Tatran usporiadalo vo štvrtok tlačovú besedu, na ktorej šéfredaktor Jozef Kot oznámil v prítomnosti riaditeľa Jána Ferenčíka, že na budúci rok začnú vydávat knižnicu EROS s motívmi lásky, erotiky a pod. Edíciu bude redigovat redaktor Izakovič. Pracovník Slovenskej akadémie vied dr. Stefan Drug nejavil nijaké nadšenie nad týmto nápadom, neveril v jeho úspech, no chytil sa ešte nádeje a spýtal sa zástupcov vydavateľstva: — Prosím vás a mohli by ste nám prezradiť, či knižnica bude ilustrovaná? DÔKAZ. — Vo Zvolene pripravujú štúrovské oslavy a novinárov informovali ý programe IV. Štúrovho Zvolena. Účastníkom besedy prezradili, že vo zvolenskom parku Ľudovíta Štúra chcú postupne vybudovat památníky najvýznamnejším osobnostiam Zvolenského okresu. Keď sa šéfredaktor Umeleckého slova fančuška dopočul, že celkovú úpravu zvolenského parku zverili Zvolenčania prof. Ing. Lackovi z Vysokej školy technickej v Bratislave, prejavil svoju spokojnosť: — To je naozaj múdry človek, osobne ho veľmi dobre poznám. — Veď je predsa Zvolenčan! — vysvetlil predsedajúci Ján M. Pinka. [Jk—id—an—an—ka—f--eke)