Práca, január 1971 (XXVI/1-25)

1971-01-16 / No. 13

(PRÁCA) ^^■1 DENNÍK REVOLUČNÉHO ODBOROVÉHO HNUTIRl^^ č. Kroč.XXV 1.1 Kčs i ^ ☆ ☆ ☆ ☆ sobota 16. januára 1971 äm Pre súčasnosť i budúcnosť JÁN VIŠVÁDER oučenie z krízového vý­voja, ktoré sa dostalo do rúk verejnosti, je doku­mentom dotýkajúcim sa každého z nás. Nie je to materiál na bežné číta­nie, ale na precízne štu­dovanie tak pre súčasní­kov, ako i pre generácie, pretože minulosť je vždy najlepšou školou budúc­nosti. Ústredný výbor strany ukazuje vývoj a v jeho rámci jednu etapu ako sa dajú dobré myšlienky, zámery a program zneužiť, keď systematickú organizáciu nahradí anarchia, keď sa nedisciplinovanosť v spoločnosti po­važuje za demokraciu, v ktorej vlád­ne každý bez zodpovednosti. Strana dala do rúk občanov pravdivé argu­menty o tejto etape — o tom, ako sa idey socializmu hnali do priepasti im­perializmu. Týmto dokumentom odpo­vedá na otázky, prečo u nás došlo ku kríze, kde boli jej korene a príčiny, hovorí o tom, kto tu akú úlohu kedy zohral. Tento dokument pravdy dáva strana svojmu ľudu aj preto, aby mo­hol každý konfrontovať svoje pozna­nie s nedávnou minulosťou, ale aj preto, aby pre cieľavedomý rozvoj so­cializmu a internacionálnej politiky dal každý tejto spoločnosti všetky svoje schopnosti, celého seba. Ak listujeme stránku po stránke, stretávame sa so vznikom chýb a ich príčinami i následkami. Vidíme ako nenápadne, ale cieľavedome sa po­stupne narúšali zásady demokratic­kého centralizmu a vnútrostraníckej demokracie, otupoval sa boj proti bur­žoáznym ideolúgiám až došlo k ideo­logickej diverzii. Pod vplyvom anti­­komunistických síl sa dostával na scénu masarykizmus, prežitky ľudác­­tva a vplyv revizionizmu. Otvárali sa dvere oportunizmu. Dokument hovo­riaci i o nositeľoch týchto ideológií, hovorí adresne. Najskôr tieto sily oťukávali, čo si môžu dovoliť slovami a heslami, ale keď slabé vedenie ne­malo odvahu zavrieť dvere pred tými­to prúdmi, prišli i činy. Zmocnili sa masovokomunikačných prostriedkov a tam mnohí natiahli plachty, a najprv sa dali unášať týmto vetrom, napokon sa chytili vesla — v mene strany išli proti strane. Nebude na škodu oživiť si niektoré, pre tie časy charakteristické požia­davky v mene ľudu proti ľudu. Naprí­klad J. Rumí v Reportéri zo 7. mája 1968 v úvahe. „Poznámky k svobodě tisku'' píše: „Každý, kto je schopný vôbec premýšľať, chápe, že formálny­mi politickými slobodami a konkrétne slobodou tlače, o ktorej je reč, sa jednoducho rozumie predovšetkým ni­čím neobmedzené právo vyjadrovať sa o čomkoľvek, o čom ťo uznám za vhodné... znamená to pristúpiť na odstránenie akýchkoľvek apriorných obmedzení, nemôžu tu platiť nijaké ale.. Akú slobodu? Beztrestne šliapať vý­sledky práce ľudu, ktorý volal k či­nom. Osočovať všetkých, čo upozor­ňovali na nebezpečenstvo. Neobme­dzene rozbíjat stranu a spoločnosť a otvárať dvere tým, čo striehli na ko­risť. Vedeli, že ľudia chcú socializmus a preto sa snažili nasadiť mu akúsi masku s „ľudskou tvárou“. K tomu treba povedať, že i napriek chybám a omylom v minulosti, ktoré si strana verejne priznala a rozhodla sa ich napraviť, bol to vždy socializmus vý­sostne humánny, pozdvihol celú spo­ločnosť na vysokú úroveň vo všet­kých oblastiach života. Tak teda. Cas ukázal, čo tá sloboda v roku 1968 znamenala — šikanovanie predovšet­kým statočných komunistov, ale aj iných.občanov bránaciach dielo svoj­ho umu i rúk, ktorí stavali základy socialistickej spoločnosti aj na svo­jom zdraví, nepoznali oddychu, ra­dosti všedného života. To boli tí dog­matici, spiatočníci, ako nazývali sta-, točných ľudí hazardéri z roku 1968. „Motorom, ktorý to všetko rozprú­dil, bôli novinári,“ zdôrazňuje vo svo­jom komentári „Svoboda a odpověd­nost“ Stanislav Budín v Reportéri. Áno, boli takí novinári, čo to roz­prúdili. Napríklad aj v Reportéri vy­zývali otvoreným listom v májových dňoch 1968 robotníkov, aby volili ro­botnícke rady „ihneď“ a vyberali do nich tých najschopnejších a najčest­nejších ... a pýtajú sa „Kto má právo a povinnosť rozhodovať o týchto a ďalších veciach ... ? jednotlivci, či skupiny jednotlivcov, usmerňované aparáty, nie trebárs jednej, ale nie­koľkých strán?“ A hneď za tým na­zývajú politických a hospodárskych pracovníkov manipulátormi. Volajú ďalej „... vo vašich rukách je ďalší osud možnej revolúcie... Darovaná sloboda smrdí“. A takto podnecovali: „robotníci nemusia čakať, až taký zákon (o robotníckych radách, pozn. J. V.) bude na jeseň schválený — ako nečakali novinári, až im zákon zruší cenzúru... to už dnes žiadni byro­krati zastaviť nedokážu ...“. Bolo to charakteristické pre tie časy u tzv. v obrancov robotníckych záujmov, ako komentári „O veľkej iniciatíve“, Reportér č. 21/1968. Áno, týmto smerom sa niesla „slo­boda“ tlače. Nepriatelia socializmu chceli zmiasť a rozbiť robotnícke hnu­tie, postavil ho proti strane a potom, i keď v búrkach, preplávať na druhý breh. Bol to vlastne pravý zmysel „ďalšieho osudu možnej revolúcie“, ku ktorej vyzývali. Ako vidieť — už v cudzích službách — čakali od ro­botníkov „ — ďalšie politické činy. To aby ste vytvorili odborové hnutie — prihovárajú sa líščím spôsobom, — ktoré by skutočne bolo revolučné a malo tak, v novom možnom systéme niekoľko politických strán, ktoré ma­sovej organizácii pracujúcich patrí...“ Pre pochopenie týchto cieľov oportu­nistov a pravice, na to netreba byť politikom, to chce trocha logického myslenia, a každý porozumie, o čo tu išlo. Ako hovorí „Poučenie z krízového vývoja v strane a v spoločnosti“, prudký zápas sa viedol o odbory, kto­ré si chcela pritúliť pravica. Preto to rozbíjanie jednoty odborového hnutia a tým aj triednej jednoty pracujú­cich. Išlo o to, podlomiť a likvidovať vedúce postavenie robotníckej triedy v socializme. Ale nepodarilo sa im to ani zďaleka, i keď sa na mnohých miestach dostali do odborov vyznava­či tzv. „obrodného procesu“, niekde (Pokračovanie na 2. str.) N. Podgornyj a A. Sadat na oslavách vAsuáne • t r •• Asuán nedožitých (čstk) — V slávnostne vyzdobenom Asuáne sa včera, v deň 33. narodenín prezidenta Násira, začali oslavy dokončenia stavby gigantického komplexu asuánskeho vodného diela. Na oslavách sa zúčastňujú pre­zident ZAR Anvar Sadat a najvyšší predstavitelia ZAR. Čestným hosťom je predseda Prezídia Najvyššieho so­vietu ZSSR Nikolaj Podgornyj a po­četná sovietska delegácia. Na osla­vách sú prítomné aj delegácie arab­ských krajín. Asuánska priehrada, najväčšie sta-vebné dielo v niekoľkotisícročných dejinách Egypta, vybudovali podľa sovietskeho projektu za účasti so­vietskych odborníkov so sovietsky­mi úvermi. Nikde na svete, okrem ZSSR, nejestvuje mohutnejšia hydro­­elektráreň, ako v Asuáne. Presne o 9.15 hod. prestrihli Anvar (Pokračovanie na 3. str.) U Zimná Ľubochňa. -Foto: ČSTK Z rokovania predsedníctva SROZ Na podporu 3 rozvoj ekonomiky , Bratislava (Práca) — Predsedníctvo Slovenskej rady odborových zväzov na svojom včerajšom zasadnutí, ktoré viedol tajomník SROZ Ing. M. Bočia, po správe Ing. Matějku, prvého námestníka pred­sedu Slovenskej plánovacej komisie, o úlohách štátneho vykonávacieho plánu rozvoja národného hospodárstva SSR na rok 1971, zaujalo k nemu kladné stanovisko, nakoľko vychádza z línie strany za konsolidáciu a další rozvoj ekonomiky. Predsedníctvo SROZ víta tento plán napriek tomu, že niektoré otázky tre­ba ešte doriešiť. Predsedníctvo SROZ potom na podporu plnenia štátneho plánu v roku 1971 schválilo zásady vlády SSR a Slovenskej rady odbo­rových zväzov na rozvoj hnutia Kaž­dý po socialisticky, ktoré vypracovali v úzkej spolupráci s orgánmi vlády SSR, s ústrednými výbormi SOZ, ve­dúcimi hospodárskymi pracovníkmi, straníckymi a odborovými funkcio­nármi najmä signatárskych podnikov tohto hnutia. Predsedníctvo uložilo predsedovi SROZ predložiť návrh týchto zásad na prerokovanie a schvá­lenie vo vláde SSR. Súčasne pouká­zalo na to, že 'niektoré ministerstvá a generálne riaditeľstvá doteraz ne­určili kritériá pre medzipodnikové socialistické súťaženie v roku 1971. Rovnako mnohé podniky neurčili pre pracujúcich konkrétne ciele, ktoré majú byt obsahom socialistických zá­väzkov a kritériami vzájomného sú­ťaženia jednotlivcov a kolektívov. Predsedníctvo SROZ potom preroko­valo správu o nových zásadách vlá­dy ČSSR a OR CSROH na utváranie, obsah a kontrolu kolektívnych zmlúv. Odborovým orgánom na Slovensku uložilo zabezpečiť ich dôslednú reali­záciu, aby významne prispeli k mo­bilizácii pracujúcich za splnenie plá­nu a zlepšenie starostlivosti o so­ciálne, kultúrne, zdravotné a hmot­né potreby pracujúcich. Kolektívne zmluvy majú obsahovať aj zásadné opatrenia súvisiace so zabezpečova­­(Dokončenie na 2. strane] Dohoda s Energomašexportom Elektrina zo ZSSR Praha (čstk) — Kontrakt o do­dávkach elektrickej energie na tento rok a celú päťročnicu medzi ČSSR a ZSSR podpísali včera v Prahe zá­stupcovia čs. zahraničného obchodu Metalimex a reprezentanti Všezväzo­­vej spoločnosti Energomašexport. Dohoda predpokladá, že počas pia­tej päťročnice sa do Československa dodá z ukrajinských elektrární 4,4 miliardy kWh. Tohto roku dosiahne import elektriky 800-tisíc kWh. Ta­kéto množstvo sa napríklad spotre­buje pri výrobe 10 miliónov ton oce­le. Dovážanú elektrickú energiu bude koordinovať centrálna dispečerská organizácia prepojených energetic­kých sústav krajín RVHP, ktorá má od svojho vzniku v roku 1963 sídlo v Prahe. Zima v ZOO Hoci teplota klesla pod nulu a Bratislavu pokryl sneh, život v zoologickej záhrade sa nezastavil. Naopak, je tu rušno, veď vtáky hudú môcť navštevovať ich milov­níci aj teraz. Pre veřejnost sprí­stupnili zimný pavilón, do ktorého umiestili teplomilných vtákov. Na snímkach z bratislavskej ZOO vľa­vo žurávy korunkové, ktoré sú naj­krajším exponátom zimného pavi­lónu, dolu jednoročná levica Sim­­ba so dvojím ošetrovateľom F. Šroufkom na zimnej prechádzke. Foto: Z. Repová — ČSTK talo sa v týždni FUTBALOVÝ RÝCHLOKURZ. Leopol­­dovskí športovci si pozvali medzi se­ba futbalistov Slovana Bratislava Ka­rola Jokla a bratov Zlochovcov. Je­den z Janúškov Trnavy, ktorých je » Leopoldove veľa, sa zlomyseľne spý­tal dr. Zlochu, či ho naučili futbal hrať v Trnave. — Vedel som hrať futbal už pred­tým — odpovedal dr. Zlocha, — inak by ma za krátky čas po mojom prí­chode do Trnavy neboli ihneď posta­vili na ligové zápasy. — Tak ste museli absolvovať v Trnave futbalový rychlokurz, — od­povedal s uspokojením trnavský skal­ný. UŽ, NEVERÍ POČÍTAČOM. Na tej istej besede sondovali niektorí fanúš­­kovia názor hráčov na výsledky, kto­ré predpovedá elektrónkový počítač. — Neuznávam tieto počítače, — hovorí žartovne dr. Zlocha. — Počí­tač napríklad predpovedal, že so Soartou vyhráme 3:0, uverili sme mu, možno sme hrali ležérnejšie a bola z toho iba remíza 1:1. DOHÁŇA ZAMEŠKANÉ, v Banskej Bystrici sa v týchto dňoch dožila 1Ö0 rokov najstaršia občianka okresu Zu­zana Midttaková. Už vyše 10 rokov ju opatruje jej 70-ročná dcéra Anna Mišániová. Pred blížiacim sa jubileom starkej, ktorá je pomerne čulá, navští­vili ju novinári, aby sa spýtali na úctyhodne dlhý život. Na otázku, čo starká je a či si niekedy vypije, jej dcéra Anna povedala: „Veru, starká chvalabohu v jedle nevyberá. Rada si aj vypije a to všeP> ko čo pride ■ ■., má rada pálenku a aj vínko. Ale najradšej má cukrí­ky .. M1LĚ SPOMIENKY. U starenky Mié riakovej spomínala jej dcéra Anna na ťažký život rodiny, v ktorej bolo 8 detí. Pani Mišániová sa však veľmi rada vraciá v' spomienkach do rokov 1921—1922, keď v Banskej Bystrici pôsobil Klement Gottwald. „A poznali ste súdruha Gottwcfa da?“ padla na stretnutí otázka. „Samozrejme, že áno“, odpovedala pani Mišániová. „Veď ma chodil na Veľkú noc aj kúpavať. Pamätám si, keď k nám prišla asi 7—8 členná skupina so súdruhom Gottwaldom. « Bola som asi rpk vydatá. Na krku mali všetci mládenci uviazané kalíš­­teky, ktorými polievali, ale aj popíja­li. Bola to veľmi veselá parta a mám na tie roky veľmi milé spomienky“. DRUHÉ STRETNUTIE. Keď sa Se­minár poľnohospodárskych redakto­rov dostával do druhej — popolud­ňajšej — časti, zavítal medzi nás tajomník OV KSS RSDr. Ján Janík. Nemal veľa času a keď skončil prí­hovor, chystal sa odísť. Tu sa za všet­kých novinárov poďakoval zastupujú­ci šéfredaktor Roľníckych novín Ján Švec: „Sme všetci radi, že ste medzi nás prišli, a budeme radi, ako ste povedali, že podobné stretnutia nebu­dú zriedkavosťou, aby sme• sa zasa mohli niekde stretnúť....“ Tu súdruh Janík žmurkol a povedal: „napríklad •j Modre“. ŠETRIME . ELEKTRICKÝM PRŰDÖM, 'la seminári členov klubu. poľnohos­podárskych redaktorov pri Zväze -slo­venských novinárov sa nebadane za­­'ialo stmievať. Keď už nevideli riadne ;ini do poznámok, rozsvietili si. svet­o. Prekvapenie však bolo veľké, keď i troch lámp sa rozsvietila len jed­­(Dokončenie na 2. stránej

Next