Práca, február 1971 (XXVI/26-49)
1971-02-23 / No. 45
Izraelská vláda zostala na starých pozíciách Odmietli velkú príležitosť Káhira (čstk) — Ixraelské komuniké, uverejnené po nedefňajšej schôdzi vlády, znamená „jasné a kategorické odmietnutie“ návrhov osobitného splnomocnenca OSN pre Stredný východ dr. Gunnara Jarringa, ktorý žiadal, aby sa Izrael zaviazal, že stiahne svoje vojská z okupovaných území podlá rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z 22. novembra 1967. Vyhlásil to oficiálny predstaviteľ ZAR po nedeľňajšej schôdzi egyptskej vlády, ktorá prerokúvala najnovšiu situáciu na Strednom východe. Egyptský predstaviteľ dodal, že zodpovědnost teraz spočfva na Bezpečnostnej rade OSN, Predvolebné napätie v Indii Extrémisti vyčiňaiú Kalkata (čstk) — V západnom Bengálsku sa zastavil včera všetok obchodný život, výroba, doprava i činnosť vládnych úradov na protest proti vražde Hemanta Kumara Bosa, predsedu pokrokového bloku a kandidáta bengálskych progresívnych a demokratických politických strán v blížiacich sa indických parlamentných voľbách. 24-hodinový politický štrajk prebieha pokojne. Tesne pred jeho začatím však ubili pravicoví extrémisti v Kalkate ďalšie štyri osoby. Medzitým vypukli nepokoje medzi moslimami a hinduistami v AUáhabáde, rodisku ministerskej predsedníčky Indíry Gándhíovej, práve keď toto mesto očakáva predvolebné vystúpenie premiérky. Polícia začala paľbu do zástupu, ktorý drancoval a zapaľoval alláhabádske obchody. Zranili asi 25 ľudí, vrátane niekoľkých policajtov. ktorá sa má vyjadriť na základe správy predloženej generálnym tajomníkom OSN U Thantom. New York — Takmer polovica amerických židov je presvedčená, že Spojené štáty by mali podporovat Izrael aj za cenu rizika, že sa samy vojensky zapletú do konfliktn a viac ako 95 percent usudzuje, že USA majú Izraelu pomáhat diplomaticky aj vojenskými dodávkami. Vyplýva to z výskumu Gallupovho ústavu pre americký časopis News Week. Damask — Podľa komuniké vydaného v Damasku Ústredný výbor organizácie pre oslobodenie Palestíny (OLP) a všetky palestínske organizácie v ňom zastúpené jednomyseľne odmietli návrhy na zriadenie palestínskeho štátu na území okupovaného jordánska a pásma Gazy. Káhira — jordánsky kráľ Ilusejn zrušil svoju návštevu v Káhire, chystanú na 25. februára, lebo vláda ZAR vyjadrila námietky voči jordánskemu ministerskému predsedovi Vasfímu Tallovi, ktorý ho mal sprevádzal. Dozrel čas Nie náhodou sa bukureštské zasa-1 danie ministrov zahraničných vecí členských krajín Varšavskej zmluvy j ocitlo v centre pozornosti svetovej; verejnosti. Konštatovanie, že dvojstranné kontakty utvorili podmienky pre to, aby sa na mnohostranných základoch pristúpilo k príprave zvolania celoeurópskej konferencie a bezpečnosti a spolupráci, je totiž clalšou výzvou západnej Európe, ktorá najmä pod vplyvom americkej diplomacie nereaguje na iniciatívu socialistických krajín práve najpresvedčivejšie kladne. Presvedčilo nás o tom aj posledné zasadanie Rady NATO v Bruseii, ktoré vyznelo skôr ako návrat k obdobiu hlbokej nedôvery. Západ, slovom, dodnes ne-1 dal socialistickej diplomacii jasne kladnú odpoveď., A keby sme mali charakterizovať doterajšiu reakciu najmä členských krajín NATO, museli by sme hovoriť o obojakosti alebo o podmienenom súhlase, ktorý je v poslednom období charakteristický tzv. riešením problémov západného Berlína. Podstata takejto podmienky však netkvie ani tak v „humánnom“ pohľade na nie práve najružovejšie perspektívy západoberlínskeho obyvateľstva, do ktorých ich vohnali práve svojou politikou západné mocnosti, ako skôr obavy Bieleho domu, že normalizáciou vzťahov v Európe stratí svoj vplyv. Takýto postoj zaujal Washington v prípade Paríža, ktorý začal zo západných krajín raziť cestu dorozumenia ako prvý, a to isté naznačuje dnes okolie prezidenta Nixona, pravda neoficiálne, Brandtovmu kabinetu. Netýka sa to výlučne diplomacie ale aj ekonomiky, lebo západoeurópske trhy sú pre amerických podnikateľov stále mimoriadne zaujímavé. Napriek takýmto umelým prekážkam sú krajiny a vlády, ktoré pochopili zmysel návrhov socialistických krajín v plnom roz^ sahu kladne a v tomto duchu aj rozvíjajú svoje vzťahy k Východu. Na prvom mieste treba spomenúť škandinávske krajiny s Fínskom na čele. Nie je tiež náhodou, že bukureštská porada zvýraznila práve medzinárodné postavenie Nemeckej demokratickej republiky. Veď práve tento problém hrá pri normalizácií vzťahov v Európe dominujúce postavenie. Nikto dnes totiž nepochybuje existencii tohto štátu, ba ani o jeho o význame, o jeho ekonomickej schopnosti ani nehovoriac, a predsa existujú politické dôvody, ktoré stoja v ceste uznaniu tohto prvého demokratického, mierového, robotníckeho nemeckého štátu. Ich koreň treba pochopiteľne hľadať v postoji Bonnu, ktorý práve v tejto otázke nie je schopný prekročiť doterajšie doktríny. Socialistická diplomacia tak dala jasne najavo, že európsku problematiku chápe komplexne a že niet sily, ktorá by bola schopná rozdeliť socialistické krajiny v ich spoločnom záujme, v ktorom hrá práve NDR dôležité miesto. Západ teda má na stole opäť novú výzvu. Vecnú, a jasnú, lebo čas od rečí k skutkom naozaj už dozrel. (merkl) — ★ — Eritskí železničiari varujú Štrajk predo dvermi Londýn (čstk) — Britské železnice ohrozuje štrajk a ak ich riaditeľstvo neprijme požiadavku železničiarov, ktorí žiadajú 25-percentné zvýšenie miezd, vstúpia zrejme v hudúcich dvoch týždňoch do štrajku. To by malo záporný vplyv na národné hospodárstvo, najmä keby ešte trval štrajk poštových zamestnancov. je pravdepodobné, že riaditeľstvo železnic požiadavku na zvýšenie miezd neprijme. Železnice majú totiž vážne finančné tažkosti a v tomto roku hrozí, že budú stratové. Konzervatívna vláda chce zrušiť dotácie, ktoré dávala železniciam, a v marci sa asi všeobecne zvýši o 12—15 percent cestovné. ALLENDE K ROBOTNÍKOM Santiago de Chile — Desaťtisíc robotníkov najväčšej čílskej meďnej bane Churjuicamata privítali v nedeľu prezidenta Salvadora Allendeho, ktorý je na návšteve v severných oblastiach krajiny. Prezident v prejave k robotníkom zdôraznil, že medné ložiská znárodnia v Chile podľa zákona, zatiaľ čo priemyselné závody na výrobu liadku od súkromných majiteľov vykúpia. Salvador Allende vyzval robotníkov v mediarskom priemysle, aby zvýšili výrobu. Poukázal na to, že robotníci zo závodov Pedro de Valdivia a Maria Elena sa už zaviazali, že zvýšia tohtoročnú výrobu liadku na miliún ton. Ocenil to ako prejav vysokého uvedomenia čílskej robotníckej triedy. Kladne hodnotil i skutočnosť, že sa zvýšila výroba v nedávno znárodnených textilných závodoch a v uhoľných baniach. Vo svojom prejave uctil Allsnde pamiatku zakladateľa robotníckeho hnutia a Komunistickej strany Chile Luisa Recaharréna, ktorý pôsobil začiatkom tohto storočia v oblastiach, kde sa ťaží liadok. Sionistická „konferencia11 v Bruseli Zjavná provokácia Moskva (čstk) — Ako vysvitá z programu tzv. „svetovej konferencia na ochranu sovietskych židov“, ktorý už dostali novinári, všetkých hlavných reča níkov vyslali sionistické organizácie USA Izraela, napokon viac ako tretina účastníkov príde do Bruselu zo zámoria. Dokonca aj nezasväteným je jasné, že sionistická „konferencia“ v Bruseli je spoločnou americko-izraelskou akciou, konštatuje v tejto súvislosti bruselský spravodajca Pravdy. „Má zhoršiť“ medzinárodné ovzdušie a odviesť pozornosť svetovej verejnosti od agresívnej politiky USA v Indočíne a Izraela na Strednom východe“. Brusel — Sovietskeho veľvyslanca v Belgicku Fiodora Moločkova prijal včera v Bruseli belgický minister zahraničných vecí Pierrn Harmel na rozhovor o otázke sionistického kongresu, ktorý sa začína dnes v belgickom hlavnom meste. Sovietsky veľvyslanec zdôraznil, že zvolanie tohto zjazdu je hrubým provokačným manévrom sionistického hnutia proti Sovietskemu zväzu. Nijaký útlak židovského obyvateľstva tu nejestvuje, židovskí občania sa tešia plným právam, zakotveným v ústave. Belgická verejnosť sa napokon o tom môže presvedčiť zo svedectva významných sovietskych občanov židovského pôvodu, ktorí sú teraz v Bruseli. Harmel informoval sovietskeho veľvyslanca, že konferencia židovských obcí je súkromnou vecou, ku ktorej sa Belgicko odmieta oficiálne vyjadriť. Politická demonštrácia v Londýne Prsti Csrrovmu zákonu Londýn (čstk) — Nedeľňajšia mohutná demonštrácia prekonala všetky očakávania. Jej veľkosť, duch a solidarita ukázali, ako sn robotníci pripravení bojovať za svoje práva, napísal denník KS Veľkej Británie Morning Star, ktorý komentoval nedeľňajšiu demonštráciu odborárov proti Carrovmu zákonu. Podľa neúplných odhadov sa na nej zúčastnilo 150 000 osôb a bola to dosiaľ najväčšia politická demonštrácia v Londýne. Ako zdôrazňuje denník, demonštrácia vyzvala mimoriadny zjazd odborov, ktorý bude 16. marca, aby organizoval štrajky proti návrhu tzv. Carrovho zákona. Niektorí pravicoví predstavitelia odborového kongresu (TUC), ale chcú, aby sa mimoriadny zjazd zameral len na otázku, čo robiť, až sa zákon príjme. Oistrachov koncert s prekážkami Sionisti provokujú New York (čstki — V nedeľu sa sionisti pokúsili zmariť v New Yorku koncert sovietskeho huslistu Igora Oistracha. Obkľúčili vstup do sály filharmónie, vykrikovali protisovietske a sionistické heslá a ohrozovali poslucháčov, ktorí vchádzali do sály. Sionistickí chuligáni však nedokázali zabrániť Oistrachovmu skvelému úspechu. Obecenstvo mu usporiadalo ovácie a vynucovalo si ďalšie a ďalšie prídavky. Koncertná cesta Igora Oistracha po USA pokračuje'. Budúce vystúpenie má v Baltimore. Na ceste k obmedzeniu pretekov v zbrojení Opäť Ženeva Len nedávno svetová tlač označila v Moskve, Londýne a vo Washingtons podpísanú zmluvu o zákaze rozmiestňovania jadrových zbrani i iných zbrani hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemf za ďalši krok v celosvetovom boji za všeobecné a úplné odzbrojenie. Zmluva je výsledkom usilovnej práce ženevského výboru pre odzbrojenie, najpozítívnejším výsledkom vlaňajšieho zasadania. Dnes sa v Ženeve opäť schádza odzbrojovacia konferencia, aby pokračovala v svojej činnosti a urobila ďalšie konštruktívne kroky k obmedzeniu pretekov v zbrojení. Odzbrojenie sa totiž stáva vefmi naliehavou otázkou súčasnosti, pre čo sú konkrétne dôvody. Predovšetkým obrovské náklady, ktoré nesmierne zaťažujú finančnú situáciu krajin, a nebezpečenstvo, ktoré znamenajú pre celý svet nové strategické jadrové zbrane a konečne, alebo najmä, silná túžba národov po mieri. Preto sa za odzbrojenie vyslovujú najrozličnejší štátnici a politici, preto sedemdesiate roky boli Organizáciou Spojených národov vyhlásené za „odzbrojovaciu dekádu“. Čo môže priniesť nová fáza ženevského dialúgu? Na aké problémy sa upriami pozornost tohto fúra? Aj keď na počiatku rozhovorov sa vedie zavše tri až štyri týždne dialóg o stanovení priorít, čiže o tom, čomu dať prednosť a na čo sa sústrediť, zdá sa, že bude na jarnom zasadaní dominovať problém chemických a bakteriologických zbraní. Tomuto problému venoval ženevský odzbrojovací výbor značnú pozornosť už vlani, zatiaľ ešte bez výrazného pozitívneho pokroku, alebo seriózne prerokovanie tohto problému blokovali doteraz delegácie niektorých západných krajín, najmä Spojené štáty. Hoci sa vlani prezident Nixon prihlásil, — na čo svet čakal 44 rokov — k ratifikácii ženevského protokolu z roku 1925, zatiaľ Washington nechce upustiť od používania niektorých typov chemických zbraní — slzného plynu a hebrield, ktoré nm sú zahrnuté v ženevskom protokole a ktoré Američania používajú v južnom Vietname. Ani Nixonov prísľub zničiť všetky americké zásoby biologických zhraní sám o sebe veľa neznamená Tieto zbrane sa totiž nemôžu dlhší čas skladovať bez toho, že by nestratili svoju účinnosť. Výrobná kapacita závodov na výrobu biologických zbraní má väčši význam ako zásoby týchto zbraní. Najprijateľnejším základom pre dosiahnutie konkrétnej dohody je nateraz návrh konvencie o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob chemických a bakteriologických (biologických) zbraní a ich zničenie, ktoré vypracovali socialistické krajiny. S navrhovaným textom konvencie sa v Ženeve fakticky stotožnilo už aj dvanásť neangažovaných štátov, ktoré sú členmi tohto 25- členného výboru. Svoj postoj sformulovali dokonca aj do spoločného memoranda, v ktorom poukázali na dôležitosť vyriešiť v čo najkratšom čase tento závažný problém, figurujúci v agende odzbrojovacieho výboru. V katalógu vhodných tém pre tohtoročnú fázu odzbrojovacieho dialógu sa objavilo ešte niekotko nie nevýznamných otázok, ako je likvidácia vojenských základní na endzom území, vytvorenie bežatúmových pásiem v rôznych častiach sveta, zastavenie podzemných skúšok s jadrovými zbraňami. Hlavným problémom je však zastaviť akékoľvek horúčkovité zbrojenie, na čo sa už dlhý čas sústreďuje úsilie a návrhy Sovietskeho zväzu, Československa a ďalších socialistických krajin. Vypracovať návrh zmluvy o všeobecnom a úplnom odzbrojení je jednou z najdôležitejších úloh našich čias, splnenie ktorej by bolo zárukou, že bude zaručený mier a bezpečnosť všetkých národov. (K) Prezident Jahjá Chán rozpustil vládu republiky Pred politickým stretnutím? Rávalpindí (čstk) — Pakistanský prezident Jahjá Chán rozpustil vládu republiky a zvolal na naliehavú poradu pakistanských vojenských guvernérov, za situácie charakterizovanej rastúcim napätím medzi hlavnými politickými stranami východnej a západnej časti tejto rozdelenej krajiny. Vládu rozpustili za politického chaosu, vyvolaného hrozbou predsedu najväčšej západopakistanskej politic- Protiútok viasteooov v Laose (Dokončenie z 1. stranv.l Washington — Agresiu USA v juhovýchodnej Ázii rozhodne odsúdili americkí študenti, ktorf sa zúčastnili na trojdňovej mimoriadnej celonárodnej protivojnovej konferencii vo Washingtone. Senátor George McGovern obvinil prezidenta Nixona, že klame Američanov, pnkiaf ide o inváziu v Laose, snaži sa stále v Indočíne dosiahnuť vojenské víťazstvo. McGovern je prvým americkým politikom, čo oznámil, že sa bude uchádzať o kandidatúru demokratickej strany na úrad prezidenta vo voľbách v roku 1972. kej Ľudovej strany Zulfikara Alf Bhutta, že 83 poslancov tejto strany bude bojkotovať blížiace sa zasadnutie pakistanského, zákonodarného zhromaždenia, ak vedenie východopakistanskej Ľudovej ligy zotrvá na požiadavke rozsiahlej autonómie pre východnú časť krajiny. Parlament sa má zísť o desať dní v hlavnom mesta východného Pakistanu Dháke' s jedinou úlohou: vypracovať novú ústavu krajiny. Ľudová liga v ňom má absolútnu väčšinu; jej poslanci obsadili 167 z 313 kresiel, čo znamená, že svoje autonomistické požiadavky môže ľahko presadiť a uzákoniť. Predseda Ľudovej ligy šajch Mudžíbur Rahmán v nedeľu oznámil, že sa chce pred 3. marcom — dňom začatia parlamentného zasadania — zísť s politickými predstaviteľmi západného Pakistanu. Varoval však, že Ľudová liga neustúpi od „šiestich bodov“, ktoré zahrňujú autonomistické konštitučné požiadavky strany. Podľa predstáv Ľudovej ligy by ústredná pakistanská vláda v budúcnosti riadila v podstate iba zahraničnú politiku a obranu krajiny a zabezpečovala jednotný systém meny. ZO SVETA Je REPRESIA a politický teror v Dominikánskej republike nadobúdajú v poslednom čase dramatický rozmach, hovorf sa vo vyhlášeni medzinárodného združenia demokratických právnikov, zverejnenom v Bruseli. Teroristické organizácie, ktoré zjavne financuje americká CIA, sa dopúšťajú vrážd. V krajine nezákonne zatýkajú a mučia politických väzňov. V očakávaní, či v NSR zvíťazí realizmus Historické medzníky nemajú ani zďaleka vždy podobu jedinej presnej linie, jednako to, že bonnská vláda proces ratifikácie uzatvorených zmlúv so Sovietskym zväzom a s Poľskom urobila závislým od výsledkov rozhovorov štyroch veľmocí o západnom Berlíne, vyvoláva teraz často otázku: Prečo Willy Brandt neuvádza zmluvy do platnosti? Prečo bonnská vláda stále ešte nedovŕšila načatý proces? A ozývajú sa odpovede skeptikov, ktorí poukazujú na to, že si Brandtova vláda týmto manévrom ohraničila fakticky slobodu svojej činnosti, spomalila tempo svojej „východnej politiky“ v porovnaní s druhým polrokom minulého roku a fakticky nahrala tým silám v západnom Nemecku, ktoré sú odporcami ratifikácie obidvoch zmlúv. Kto je v NSR proti ratifikácii? V prvom rade sú to vodcovia opozičnej klerikálnej strany ako Kiesinger a Strauss, ktorí bezvýhradne odmietajú obidve zmluvy a vystupujú prnťi terajším hraniciam v Európe. Nemajú popravde rozumnú alternatívu voči Brandtovej pov litike, zato ale zanovito odmietajú mier Európe, odmietajú dobré susedské vzťahy s východnými socialistickými krajinami, nežiada sa im uvoľnenie napätia v Európe, lebo sú tej mienky, že len v podmienkach napätia možno zrne niť enrépske hranice. V opozičnom fronte proti Brandtovej východoej politike sú ale i sily, ktoré si uvedomujú prinajmenšom to, čo neberie do úvahy Kiesinger ani Strauss, že zmena hraníc by si vyžiadala rozpútanie vojny. Podpísané zmluvy „odmietajú relatívne". Tento postoj spočíva na jednej strane v pochopení nemenitefností územného statusu a na druhej strane v nemožnosti zmieriť sa so zmlu- I vou s Poľskom zo 7. decembra, tak z I hľadiska nacionalistických pohnútok ako aj z hľadiska antikomunizmu. Medzi predstavite:ov tejto názorovej skupiny sa zaradujú Schröder a niektorí politikovia spojení s prosídlencckým hnutím ako Windelen a iní. Odporcovia ratifikácie zmlúv našli svojich spojencov aj za oceánom, najmä medzi stúpencami studenej vojny ako je bývalý štátny tajomník USA Dean Acheson, poradca prezidenta Nixona George Ball, ktorí s celým radom pentagonských generálov sa pustili do frontálneho útoku proti kancelárovi Brandtoci. označujúc jeho „východnú politiku“ za „samovraždu“ a za „zradu“, ktorá uviedla vraj do pochybnosti „atlantickú lojalitu“. Snažili sa zakoreniť v americkej verejnej mienke názor, že napríklad zmluva s NSR a Poľskom je „aktom bezprávia“, podpísaná vraj v rozpore s dohodami z Postupimi. Tak ako v západnom Nemecku sa prejavujú tendencie k nutnosti a nevyhnutnosti obratu k realistickejšej politike, tak aj v Spojených štátoch nechýbajú tiež triezve hlasy, objektívne oceňujúce obidva politické akty. Stačt vari pripomenúť nedávnu stať bývalého stáleho predstaviteľa USA v OSN Goldberga, ktorý sa postavil na obranu politiky Willy Brandta, označiac za výs raz politického realizmu rozlúčenie sa politikou studenej vojny, ústup od planých nádejí, ktoré sa nikdy nemôžu realizovat. Springerova tlač nedávno zámerne rozširovala na svojich stránkach chýry o údajnom „najnovšom nezáujme ZSSR o ratitikäciu zmluvy medzi ZSSR a NSR“ (napríklad „Die Welt), čo západnnemeckej „ultra“ poslúžila na nový sústredený útok proti Brandtovej „východnej politike“. Aby sa odhalilo toto klamstvo odporcov ratifikácie, ktorí bez ohľadu na fakty a zdravý rozum dochádzajú k záveru, že pri uzatváraní zmlúv jeden partner dostal všetko druhý — NSR — nedostal nič, ako kea by mier a Nemcov nič bezpečnost pre západných neznamenali, zverejnili v Bonne s poldruha mesačným oneskorením novoročný blahoprajný list sovietskeho premiéra Kosygina kancelárovi Brandtovi. Kosygin v ňom zdôraznil, že ratifikácia moskovskej a varšavskej zmluvy „rozšíri možnosti mierovej spolupráce medzi ZSSR a NSR, medzi všetkými európskymi štátmi“, flalej sa liste tlmočilo odhodlanie sovietskej vláv dy usilovať sa o dovŕšenie započatého diela a nechýbalo ani upozornenie Brandta. že veľa bude závisieť od úsilia a energie západonemeckej vlády. A aby bolo všetko celkom jasné, uverejnila moskovská „Pravda“ aj článok n tých, čo bránia ratifikácii zmlúv v NSR. V článku sa pripomína: „Je prirodzené, že keby zmluvu vypracovala len NSR, vyzerala by celkom ináč. A práve tak by zmluva vyzerala ináč, keby ju sformuloval len * Sovietsky zväz.“ To isté možno povedať o zmluve medzi NSR a Poľskom. Obidve zmluvy v podobe v akej sa podpísali, vyjadrujú záujmy obidvoch strán, stelesňujú ich želanie a ochotu budovať vzájomné vzťahy na princípoch rovnoprávnosti, vzájomnej úcty a triezveho pohtadu na existujúcu realitu. MILAN SLÁDEK Je V ŽENEVSKOM PALÁCI NÁRODOV začala rokovať komisia OSN pre ľudské práva. Hlavnú pozornosť zameriava na rasovú diskrimináciu v Juhoafrickej republike. Je PAMIATKU sovietskych vojakov, ktorí padli v druhej svetovej vojne na francúzskom území, si uctili položením vencov na hroby v meste Meaux (departement Seine-et-Marne) a v Nehenin-Liétarde. ■Je LIBANONSKÝ PREDSEDA VLÁDY Salíb Salám sa vrátil zo šesťdňového pobytu v Iraku. Svoju návštevu označil za velmi úspešnú. Prispela podlá jejio slov nielen k posilneniu vzájomných líbanonsko-irackých vzťahov, najmä v oblasti turistiky, ale aj k zlepšeniu medzlarabských vzťahov. -*• AMERICKÍ SENÁTORI predložili v Kongrese návrh zákona, ktorý má zabrániť, aby sa prebytočné potraviny dodávané z USA v rámci pomocného programu „Potraviny pre mier“ nezneužívali pre vojenské účely. ■Je DO LONDÝNA prišiel v nedeľu večer predseda barmskej revolučnej rady Nei Win. Jeho príchod motivujú zdravotné dôvody. Kedy záverečný akord ? 23. februára r Práca - 3