Práca, február 1971 (XXVI/26-49)

1971-02-23 / No. 45

Izraelská vláda zostala na starých pozíciách Odmietli velkú príležitosť Káhira (čstk) — Ixraelské komuni­ké, uverejnené po nedefňajšej schôdzi vlády, znamená „jasné a kategorické od­mietnutie“ návrhov osobitného splnomoc­nenca OSN pre Stredný východ dr. Gun­­nara Jarringa, ktorý žiadal, aby sa Izrael zaviazal, že stiahne svoje vojská z oku­povaných území podlá rezolúcie Bez­pečnostnej rady OSN z 22. novembra 1967. Vyhlásil to oficiálny predstaviteľ ZAR po nedeľňajšej schôdzi egyptskej vlády, ktorá prerokúvala najnovšiu situá­ciu na Strednom východe. Egyptský predstaviteľ dodal, že zodpovědnost te­raz spočfva na Bezpečnostnej rade OSN, Predvolebné napätie v Indii Extrémisti vyčiňaiú Kalkata (čstk) — V západnom Ben­gálsku sa zastavil včera všetok obchod­­ný život, výroba, doprava i činnosť vládnych úradov na protest proti vražde Hemanta Kumara Bosa, predsedu pokro­kového bloku a kandidáta bengálskych progresívnych a demokratických politic­kých strán v blížiacich sa indických parlamentných voľbách. 24-hodinový po­litický štrajk prebieha pokojne. Tesne pred jeho začatím však ubili pravicoví extrémisti v Kalkate ďalšie štyri osoby. Medzitým vypukli nepokoje medzi mos­limami a hinduistami v AUáhabáde, ro­disku ministerskej predsedníčky Indíry Gándhíovej, práve keď toto mesto oča­káva predvolebné vystúpenie premiérky. Polícia začala paľbu do zástupu, ktorý drancoval a zapaľoval alláhabádske ob­chody. Zranili asi 25 ľudí, vrátane nie­koľkých policajtov. ktorá sa má vyjadriť na základe správy predloženej generálnym tajomníkom OSN U Thantom. New York — Takmer polovica ame­rických židov je presvedčená, že Spoje­né štáty by mali podporovat Izrael aj za cenu rizika, že sa samy vojensky za­pletú do konfliktn a viac ako 95 percent usudzuje, že USA majú Izraelu pomáhat diplomaticky aj vojenskými dodávkami. Vyplýva to z výskumu Gallupovho ústavu pre americký časopis News Week. Damask — Podľa komuniké vydané­ho v Damasku Ústredný výbor organizá­cie pre oslobodenie Palestíny (OLP) a všetky palestínske organizácie v ňom zastúpené jednomyseľne odmietli návrhy na zriadenie palestínskeho štátu na úze­mí okupovaného jordánska a pásma Ga­­zy. Káhira — jordánsky kráľ Ilusejn zrušil svoju návštevu v Káhire, chysta­nú na 25. februára, lebo vláda ZAR vy­jadrila námietky voči jordánskemu mi­nisterskému predsedovi Vasfímu Tallovi, ktorý ho mal sprevádzal. Dozrel čas Nie náhodou sa bukureštské zasa-1 danie ministrov zahraničných vecí členských krajín Varšavskej zmluvy j ocitlo v centre pozornosti svetovej; verejnosti. Konštatovanie, že dvoj­stranné kontakty utvorili podmien­ky pre to, aby sa na mnohostran­ných základoch pristúpilo k prípra­ve zvolania celoeurópskej konferen­cie a bezpečnosti a spolupráci, je totiž clalšou výzvou západnej Euró­pe, ktorá najmä pod vplyvom ame­rickej diplomacie nereaguje na ini­­ciatívu socialistických krajín práve najpresvedčivejšie kladne. Presvedči­lo nás o tom aj posledné zasadanie Rady NATO v Bruseii, ktoré vyznelo skôr ako návrat k obdobiu hlbokej nedôvery. Západ, slovom, dodnes ne-1 dal socialistickej diplomacii jasne kladnú odpoveď., A keby sme mali charakterizovať doterajšiu reakciu najmä členských krajín NATO, mu­seli by sme hovoriť o obojakosti alebo o podmienenom súhlase, ktorý je v poslednom období charakteris­tický tzv. riešením problémov západ­ného Berlína. Podstata takejto podmienky však netkvie ani tak v „humánnom“ po­hľade na nie práve najružovejšie perspektívy západoberlínskeho oby­vateľstva, do ktorých ich vohnali práve svojou politikou západné moc­nosti, ako skôr obavy Bieleho domu, že normalizáciou vzťahov v Európe stratí svoj vplyv. Takýto postoj za­ujal Washington v prípade Paríža, ktorý začal zo západných krajín ra­ziť cestu dorozumenia ako prvý, a to isté naznačuje dnes okolie prezi­denta Nixona, pravda neoficiálne, Brandtovmu kabinetu. Netýka sa to výlučne diplomacie ale aj ekonomi­ky, lebo západoeurópske trhy sú pre amerických podnikateľov stále mimo­riadne zaujímavé. Napriek takýmto umelým prekážkam sú krajiny a vlá­dy, ktoré pochopili zmysel návrhov socialistických krajín v plnom roz^ sahu kladne a v tomto duchu aj roz­víjajú svoje vzťahy k Východu. Na prvom mieste treba spomenúť škan­dinávske krajiny s Fínskom na čele. Nie je tiež náhodou, že bukurešt­ská porada zvýraznila práve medzi­národné postavenie Nemeckej demo­kratickej republiky. Veď práve tento problém hrá pri normalizácií vzťa­hov v Európe dominujúce postavenie. Nikto dnes totiž nepochybuje existencii tohto štátu, ba ani o jeho o význame, o jeho ekonomickej schop­nosti ani nehovoriac, a predsa existu­jú politické dôvody, ktoré stoja v ceste uznaniu tohto prvého demokra­tického, mierového, robotníckeho ne­meckého štátu. Ich koreň treba po­chopiteľne hľadať v postoji Bonnu, ktorý práve v tejto otázke nie je schopný prekročiť doterajšie doktrí­ny. Socialistická diplomacia tak dala jasne najavo, že európsku problema­tiku chápe komplexne a že niet si­ly, ktorá by bola schopná rozdeliť socialistické krajiny v ich spoločnom záujme, v ktorom hrá práve NDR dôležité miesto. Západ teda má na stole opäť novú výzvu. Vecnú, a jas­nú, lebo čas od rečí k skutkom na­ozaj už dozrel. (merkl) — ★ — Eritskí železničiari varujú Štrajk predo dvermi Londýn (čstk) — Britské železni­ce ohrozuje štrajk a ak ich riaditeľstvo neprijme požiadavku železničiarov, kto­rí žiadajú 25-percentné zvýšenie miezd, vstúpia zrejme v hudúcich dvoch týž­dňoch do štrajku. To by malo záporný vplyv na národné hospodárstvo, najmä keby ešte trval štrajk poštových za­mestnancov. je pravdepodobné, že ria­diteľstvo železnic požiadavku na zvý­šenie miezd neprijme. Železnice majú totiž vážne finančné tažkosti a v tom­to roku hrozí, že budú stratové. Kon­zervatívna vláda chce zrušiť dotácie, ktoré dávala železniciam, a v marci sa asi všeobecne zvýši o 12—15 percent cestovné. ALLENDE K ROBOTNÍKOM Santiago de Chile — Desaťtisíc robotníkov najväčšej čílskej meďnej ba­ne Churjuicamata privítali v nedeľu pre­zidenta Salvadora Allendeho, ktorý je na návšteve v severných oblastiach kra­jiny. Prezident v prejave k robotníkom zdôraznil, že medné ložiská znárodnia v Chile podľa zákona, zatiaľ čo priemy­selné závody na výrobu liadku od sú­kromných majiteľov vykúpia. Salvador Allende vyzval robotníkov v mediarskom priemysle, aby zvýšili výrobu. Poukázal na to, že robotníci zo závodov Pedro de Valdivia a Maria Elena sa už zaviazali, že zvýšia tohtoročnú výrobu liadku na miliún ton. Ocenil to ako prejav vysoké­ho uvedomenia čílskej robotníckej trie­dy. Kladne hodnotil i skutočnosť, že sa zvýšila výroba v nedávno znárodnených textilných závodoch a v uhoľných ba­niach. Vo svojom prejave uctil Allsnde pamiatku zakladateľa robotníckeho hnu­tia a Komunistickej strany Chile Luisa Recaharréna, ktorý pôsobil začiatkom tohto storočia v oblastiach, kde sa ťaží liadok. Sionistická „konferencia11 v Bruseli Zjavná provokácia Moskva (čstk) — Ako vysvitá z pro­gramu tzv. „svetovej konferencia na ochranu sovietskych židov“, ktorý už dostali novinári, všetkých hlavných reč­a níkov vyslali sionistické organizácie USA Izraela, napokon viac ako tretina účastníkov príde do Bruselu zo zámoria. Dokonca aj nezasväteným je jasné, že sionistická „konferencia“ v Bruseli je spoločnou americko-izraelskou akciou, konštatuje v tejto súvislosti bruselský spravodajca Pravdy. „Má zhoršiť“ me­dzinárodné ovzdušie a odviesť pozornosť svetovej verejnosti od agresívnej politi­ky USA v Indočíne a Izraela na Stred­nom východe“. Brusel — Sovietskeho veľvyslanca v Belgicku Fiodora Moločkova prijal vče­ra v Bruseli belgický minister zahranič­ných vecí Pierrn Harmel na rozhovor o otázke sionistického kongresu, ktorý sa začína dnes v belgickom hlavnom meste. Sovietsky veľvyslanec zdôraznil, že zvo­lanie tohto zjazdu je hrubým provokač­ným manévrom sionistického hnutia pro­ti Sovietskemu zväzu. Nijaký útlak ži­dovského obyvateľstva tu nejestvuje, ži­dovskí občania sa tešia plným právam, zakotveným v ústave. Belgická verejnosť sa napokon o tom môže presvedčiť zo svedectva významných sovietskych ob­čanov židovského pôvodu, ktorí sú teraz v Bruseli. Harmel informoval sovietske­ho veľvyslanca, že konferencia židov­ských obcí je súkromnou vecou, ku kto­rej sa Belgicko odmieta oficiálne vy­jadriť. Politická demonštrácia v Londýne Prsti Csrrovmu zákonu Londýn (čstk) — Nedeľňajšia mo­hutná demonštrácia prekonala všetky očakávania. Jej veľkosť, duch a soli­darita ukázali, ako sn robotníci pripra­vení bojovať za svoje práva, napísal denník KS Veľkej Británie Morning Star, ktorý komentoval nedeľňajšiu demonštrá­ciu odborárov proti Carrovmu zákonu. Podľa neúplných odhadov sa na nej zúčastnilo 150 000 osôb a bola to dosiaľ najväčšia politická demonštrácia v Lon­dýne. Ako zdôrazňuje denník, demon­štrácia vyzvala mimoriadny zjazd odbo­rov, ktorý bude 16. marca, aby organi­zoval štrajky proti návrhu tzv. Carrovho zákona. Niektorí pravicoví predstavite­lia odborového kongresu (TUC), ale chcú, aby sa mimoriadny zjazd zameral len na otázku, čo robiť, až sa zákon príjme. Oistrachov koncert s prekážkami Sionisti provokujú New York (čstki — V nedeľu sa sionisti pokúsili zmariť v New Yorku koncert sovietskeho huslistu Igora Ois­­tracha. Obkľúčili vstup do sály filhar­mónie, vykrikovali protisovietske a sio­nistické heslá a ohrozovali poslucháčov, ktorí vchádzali do sály. Sionistickí chu­ligáni však nedokázali zabrániť Oistra­­chovmu skvelému úspechu. Obecenstvo mu usporiadalo ovácie a vynucovalo si ďalšie a ďalšie prídavky. Koncertná cesta Igora Oistracha po USA pokraču­je'. Budúce vystúpenie má v Baltimore. Na ceste k obmedzeniu pretekov v zbrojení Opäť Ženeva Len nedávno svetová tlač označila v Moskve, Londýne a vo Washingtons podpísanú zmluvu o zákaze rozmiestňovania jadrových zbrani i iných zbrani hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemf za ďalši krok v celosvetovom boji za všeobecné a úplné odzbrojenie. Zmluva je vý­sledkom usilovnej práce ženevského výboru pre odzbrojenie, najpozítívnejším výsledkom vlaňajšieho zasadania. Dnes sa v Ženeve opäť schádza odzbrojo­vacia konferencia, aby pokračovala v svojej činnosti a urobila ďalšie kon­štruktívne kroky k obmedzeniu pretekov v zbrojení. Odzbrojenie sa totiž stáva vefmi naliehavou otázkou súčasnosti, pre čo sú konkrétne dôvody. Predovšetkým obrovské náklady, ktoré nesmierne za­ťažujú finančnú situáciu krajin, a nebezpečenstvo, ktoré znamenajú pre ce­lý svet nové strategické jadrové zbrane a konečne, alebo najmä, silná túž­ba národov po mieri. Preto sa za odzbrojenie vyslovujú najrozličnejší štát­nici a politici, preto sedemdesiate roky boli Organizáciou Spojených národov vyhlásené za „odzbrojovaciu dekádu“. Čo môže priniesť nová fáza ženevského dialúgu? Na aké problémy sa upria­mi pozornost tohto fúra? Aj keď na počiatku rozhovorov sa vedie zavše tri až štyri týždne dialóg o stanovení priorít, čiže o tom, čomu dať prednosť a na čo sa sústrediť, zdá sa, že bude na jarnom zasadaní dominovať problém chemických a bak­teriologických zbraní. Tomuto problému venoval ženevský odzbrojovací výbor značnú pozornosť už vlani, zatiaľ ešte bez výrazného pozitívneho pokroku, alebo seriózne prerokovanie tohto problému blokovali doteraz delegácie nie­ktorých západných krajín, najmä Spojené štáty. Hoci sa vlani prezident Nixon prihlásil, — na čo svet čakal 44 rokov — k ratifikácii ženevského protokolu z roku 1925, zatiaľ Washington nechce upustiť od používania nie­ktorých typov chemických zbraní — slzného plynu a hebrield, ktoré nm sú zahrnuté v ženevskom protokole a ktoré Američania používajú v južnom Vietname. Ani Nixonov prísľub zničiť všetky americké zásoby biologických zhraní sám o sebe veľa neznamená Tieto zbrane sa totiž nemôžu dlhší čas skladovať bez toho, že by nestratili svoju účinnosť. Výrobná kapacita zá­vodov na výrobu biologických zbraní má väčši význam ako zásoby týchto zbraní. Najprijateľnejším základom pre dosiahnutie konkrétnej dohody je nateraz návrh konvencie o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob chemických a bakteriologických (biologických) zbraní a ich zničenie, ktoré vypracovali socialistické krajiny. S navrhovaným textom konvencie sa v Ženeve fakticky stotožnilo už aj dvanásť neangažovaných štátov, ktoré sú členmi tohto 25- členného výboru. Svoj postoj sformulovali dokonca aj do spoločného memo­randa, v ktorom poukázali na dôležitosť vyriešiť v čo najkratšom čase tento závažný problém, figurujúci v agende odzbrojovacieho výboru. V katalógu vhodných tém pre tohtoročnú fázu odzbrojovacieho dialógu sa objavilo ešte niekotko nie nevýznamných otázok, ako je likvidácia vo­jenských základní na endzom území, vytvorenie bežatúmových pásiem v rôz­nych častiach sveta, zastavenie podzemných skúšok s jadrovými zbraňami. Hlavným problémom je však zastaviť akékoľvek horúčkovité zbrojenie, na čo sa už dlhý čas sústreďuje úsilie a návrhy Sovietskeho zväzu, Českoslo­venska a ďalších socialistických krajin. Vypracovať návrh zmluvy o vše­obecnom a úplnom odzbrojení je jednou z najdôležitejších úloh našich čias, splnenie ktorej by bolo zárukou, že bude zaručený mier a bezpeč­nosť všetkých národov. (K) Prezident Jahjá Chán rozpustil vládu republiky Pred politickým stretnutím? Rávalpindí (čstk) — Pakistan­ský prezident Jahjá Chán rozpustil vládu republiky a zvolal na nalieha­vú poradu pakistanských vojenských guvernérov, za situácie charakterizo­vanej rastúcim napätím medzi hlav­nými politickými stranami východnej a západnej časti tejto rozdelenej kra­jiny. Vládu rozpustili za politického cha­osu, vyvolaného hrozbou predsedu najväčšej západopakistanskej politic- Protiútok viasteooov v Laose (Dokončenie z 1. stranv.l Washington — Agresiu USA v juhovýchodnej Ázii rozhodne odsúdili americkí študenti, ktorf sa zúčastnili na trojdňovej mimoriadnej celonárodnej protivojnovej konferencii vo Washingto­ne. Senátor George McGovern obvinil pre­zidenta Nixona, že klame Američanov, pnkiaf ide o inváziu v Laose, snaži sa stále v Indočíne dosiahnuť vojenské víťazstvo. McGovern je prvým americ­kým politikom, čo oznámil, že sa bude uchádzať o kandidatúru demokratickej strany na úrad prezidenta vo voľbách v roku 1972. kej Ľudovej strany Zulfikara Alf Bhutta, že 83 poslancov tejto strany bude bojkotovať blížiace sa zasadnu­tie pakistanského, zákonodarného zhromaždenia, ak vedenie východopa­­kistanskej Ľudovej ligy zotrvá na po­žiadavke rozsiahlej autonómie pre východnú časť krajiny. Parlament sa má zísť o desať dní v hlavnom mesta východného Pakistanu Dháke' s jedi­nou úlohou: vypracovať novú ústavu krajiny. Ľudová liga v ňom má abso­lútnu väčšinu; jej poslanci obsadili 167 z 313 kresiel, čo znamená, že svoje autonomistické požiadavky mô­že ľahko presadiť a uzákoniť. Pred­seda Ľudovej ligy šajch Mudžíbur Rahmán v nedeľu oznámil, že sa chce pred 3. marcom — dňom začatia par­lamentného zasadania — zísť s po­litickými predstaviteľmi západného Pakistanu. Varoval však, že Ľudová liga neustúpi od „šiestich bodov“, ktoré zahrňujú autonomistické kon­štitučné požiadavky strany. Podľa predstáv Ľudovej ligy by ústredná pakistanská vláda v budúcnosti ria­dila v podstate iba zahraničnú poli­tiku a obranu krajiny a zabezpečo­vala jednotný systém meny. ZO SVETA Je REPRESIA a politický teror v Do­minikánskej republike nadobúdajú v poslednom čase dramatický roz­mach, hovorf sa vo vyhlášeni medzi­národného združenia demokratických právnikov, zverejnenom v Bruseli. Teroristické organizácie, ktoré zjav­ne financuje americká CIA, sa do­púšťajú vrážd. V krajine nezákonne zatýkajú a mučia politických väzňov. V očakávaní, či v NSR zvíťazí realizmus Historické medzníky nemajú ani zďa­leka vždy podobu jedinej presnej linie, jednako to, že bonnská vláda proces ratifikácie uzatvorených zmlúv so So­vietskym zväzom a s Poľskom urobila závislým od výsledkov rozhovorov šty­roch veľmocí o západnom Berlíne, vy­voláva teraz často otázku: Prečo Willy Brandt neuvádza zmluvy do platnosti? Prečo bonnská vláda stále ešte nedo­vŕšila načatý proces? A ozývajú sa od­povede skeptikov, ktorí poukazujú na to, že si Brandtova vláda týmto manév­rom ohraničila fakticky slobodu svojej činnosti, spomalila tempo svojej „vý­chodnej politiky“ v porovnaní s dru­hým polrokom minulého roku a fakticky nahrala tým silám v západnom Nemec­ku, ktoré sú odporcami ratifikácie obi­dvoch zmlúv. Kto je v NSR proti ratifikácii? V pr­vom rade sú to vodcovia opozičnej kle­­rikálnej strany ako Kiesinger a Strauss, ktorí bezvýhradne odmietajú obidve zmluvy a vystupujú prnťi terajším hra­niciam v Európe. Nemajú popravde ro­zumnú alternatívu voči Brandtovej po­v litike, zato ale zanovito odmietajú mier Európe, odmietajú dobré susedské vzťahy s východnými socialistickými krajinami, nežiada sa im uvoľnenie na­pätia v Európe, lebo sú tej mienky, že len v podmienkach napätia možno zrne niť enrépske hranice. V opozičnom fronte proti Brandtovej východoej politike sú ale i sily, ktoré si uvedomujú prinajmenšom to, čo ne­berie do úvahy Kiesinger ani Strauss, že zmena hraníc by si vyžiadala roz­pútanie vojny. Podpísané zmluvy „od­mietajú relatívne". Tento postoj spočíva na jednej strane v pochopení nemeni­­tefností územného statusu a na druhej strane v nemožnosti zmieriť sa so zmlu- I vou s Poľskom zo 7. decembra, tak z I hľadiska nacionalistických pohnútok ako aj z hľadiska antikomunizmu. Medzi predstavite:ov tejto názorovej skupiny sa zaradujú Schröder a niektorí politiko­­via spojení s prosídlencckým hnutím ako Windelen a iní. Odporcovia ratifikácie zmlúv našli svo­jich spojencov aj za oceánom, najmä medzi stúpencami studenej vojny ako je bývalý štátny tajomník USA Dean Acheson, poradca prezidenta Nixona George Ball, ktorí s celým radom pen­tagonských generálov sa pustili do fron­tálneho útoku proti kancelárovi Brandto­­ci. označujúc jeho „východnú politiku“ za „samovraždu“ a za „zradu“, ktorá uvied­la vraj do pochybnosti „atlantickú lo­jalitu“. Snažili sa zakoreniť v americ­kej verejnej mienke názor, že naprí­klad zmluva s NSR a Poľskom je „aktom bezprávia“, podpísaná vraj v rozpore s dohodami z Postupimi. Tak ako v západnom Nemecku sa prejavujú tendencie k nutnosti a ne­vyhnutnosti obratu k realistickejšej politike, tak aj v Spojených štátoch ne­chýbajú tiež triezve hlasy, objektívne oceňujúce obidva politické akty. Stačt vari pripomenúť nedávnu stať bývalého stáleho predstaviteľa USA v OSN Gold­­berga, ktorý sa postavil na obranu po­litiky Willy Brandta, označiac za vý­s raz politického realizmu rozlúčenie sa politikou studenej vojny, ústup od planých nádejí, ktoré sa nikdy nemôžu realizovat. Springerova tlač nedávno zámerne rozširovala na svojich stránkach chý­ry o údajnom „najnovšom nezáujme ZSSR o ratitikäciu zmluvy medzi ZSSR a NSR“ (napríklad „Die Welt), čo zá­­padnnemeckej „ultra“ poslúžila na nový sústredený útok proti Brandtovej „vý­chodnej politike“. Aby sa odhalilo toto klamstvo odporcov ratifikácie, ktorí bez ohľadu na fakty a zdravý rozum do­chádzajú k záveru, že pri uzatváraní zmlúv jeden partner dostal všetko druhý — NSR — nedostal nič, ako ke­a by mier a Nemcov nič bezpečnost pre západných neznamenali, zverejnili v Bonne s poldruha mesačným oneskore­ním novoročný blahoprajný list soviet­skeho premiéra Kosygina kancelárovi Brandtovi. Kosygin v ňom zdôraznil, že ratifikácia moskovskej a varšavskej zmluvy „rozšíri možnosti mierovej spo­lupráce medzi ZSSR a NSR, medzi všet­kými európskymi štátmi“, flalej sa liste tlmočilo odhodlanie sovietskej vlá­v dy usilovať sa o dovŕšenie započatého diela a nechýbalo ani upozornenie Brandta. že veľa bude závisieť od úsilia a energie západonemeckej vlády. A aby bolo všetko celkom jasné, uve­rejnila moskovská „Pravda“ aj článok n tých, čo bránia ratifikácii zmlúv v NSR. V článku sa pripomína: „Je pri­rodzené, že keby zmluvu vypracovala len NSR, vyzerala by celkom ináč. A práve tak by zmluva vyzerala ináč, keby ju sformuloval len * Sovietsky zväz.“ To isté možno povedať o zmluve medzi NSR a Poľskom. Obidve zmluvy v podobe v akej sa podpísali, vyjadrujú záujmy obi­dvoch strán, stelesňujú ich želanie a ochotu budovať vzájomné vzťahy na princípoch rovnoprávnosti, vzájomnej úcty a triezveho pohtadu na existu­júcu realitu. MILAN SLÁDEK Je V ŽENEVSKOM PALÁCI NÁRODOV začala rokovať komisia OSN pre ľudské práva. Hlavnú pozornosť zameriava na rasovú diskrimináciu v Juhoafrickej re­publike. Je PAMIATKU sovietskych vojakov, ktorí padli v druhej svetovej vojne na francúzskom území, si uctili položením vencov na hroby v meste Meaux (depar­tement Seine-et-Marne) a v Nehenin-Lié­­tarde. ■Je LIBANONSKÝ PREDSEDA VLÁDY Salíb Salám sa vrátil zo šesťdňového po­bytu v Iraku. Svoju návštevu označil za velmi úspešnú. Prispela podlá jejio slov nielen k posilneniu vzájomných líbanon­­sko-irackých vzťahov, najmä v oblasti turistiky, ale aj k zlepšeniu medzlarab­­ských vzťahov. -*• AMERICKÍ SENÁTORI predložili v Kongrese návrh zákona, ktorý má zabrá­niť, aby sa prebytočné potraviny dodá­vané z USA v rámci pomocného progra­mu „Potraviny pre mier“ nezneužívali pre vojenské účely. ■Je DO LONDÝNA prišiel v nedeľu ve­čer predseda barmskej revolučnej rady Nei Win. Jeho príchod motivujú zdra­votné dôvody. Kedy záverečný akord ? 23. februára r Práca - 3

Next