Práca, júl 1979 (XXXIV/153-178)

1979-07-02 / No. 153

■ĚrffiM Zaželali sme ho riaditeľovi Západo­slovenských pivovarov v Bratislave ju­­rajovi Purkartovi, na ktorého sme sa obrátili s otázkon: ■ Z vášho pivovaru odchádza prie­merne denne 360 tisíc fliaš. Je to číslo nemalé, ako plníte túto úlohu? — Sme nositeľom Radu práce a Zá­vodu socialistickej práce, už to je pří­činou plnif a prekračoval určený plán. Chceme ho splňaf i naďalej nielen kvdli percentám, ale 1 spokojnosti zákazní­kov. Preto sa obraciame na nich, naj­mä v týchto teplých, letných dáoch, s prosbou: pivové fľaše vymývame 60 až 70 °C horúcou vodoh pri 3-percentnej koncentrácii lúhov. Takýmto spôsobom umyjú najmodernejšie stroje až 30 tisíc fliaš za hodinu, za predpokladu, že sa fľaše vrátia do výroby opláchnuté. Žiaľ, tu narážame na veľké ťažkosti. Mnohí konzumenti vracajú fľaše veľmi znečis­tené, s usadenou plesúou, nalepenými muškami. Pri technologickom procese vymývania fliaš môže ostať vo veľmi znečistených fľašiach usadenina, ktorá pochopiteľne znechutí konznmenta. Hoci zápolíme s nedostatkom pracovných síl, nezriekame sa zodpovednosti. Obracia­me sa však na všetkých s prosbou, aby pivovým ffašiam venovali pozornost ihneď ich vypláchli, aby do obchodov a i zberni prišli čisté. Ďakujeme. (tg) V delegácii dale] boli poslanci So­vietu zväzu a Sovietu národnosti: Ni­kola] Kiričenko, Cyrendžaf Soktojev, Vladimír Volkov, Olga Jonkuová, Via­★ ★ ♦ ♦ Pondelok 2. júla 1979 č. 153 roč. XXXIV. 50 hal, M1BM MUSÍM SOM BI 10 IM KVETY NA ROZLÚČKU Praha (čstk) — Delegácia Najvyššieho sovietu ZSSR vedená kandidá­tom Politického byra ÜV KSSZ a prvým podpredsedom Prezidia Najvyš­šieho sovietu ZSSR Vasiiijom Kuznecovom, ukončila v sobotu oficiálnu priateľskú návštevu Československa a odletela z Prahy späť do vlasti. česlav Krjukov a Algirdis Ferensas. Na ruzyňské letisko sa prišli so so­vietskymi poslancami rozlúčiť člen Predsedníctva Ov KSČ a predseda Fe­derálneho zhromaždenia ČSSR Alois Indra, tajomník Ov KSČ Jindřich Po­ledník, podpredseda vlády ČSSR Jindřich Zahradník, podpredsedovia Federálneho zhromaždenia ČSSR — prvý podpredseda Ján Marko, predse­da Snemovne ľudu Václav David, predseda Snemovne národov Dalibor Hanes, Bohuslav Kučera, Richard Ne­jezchleb, Jaroslav Srb, Vladimír Ved­ra, Michal Zákovič, poprední predsta­vitelia nášho najvyššieho zákonodar­ného zboru a další. Pred odletom odovzdali českoslo venskí a sovietski pionieri členom de­legácie kytice kvetov. flČINNA POMOC BRI6ADNIK0V Rušno na poliach Banská Bystrica (čstk) — Pracovnfci JRD a ŠM na strednom Slo­vensku využili spolu so stovkami brigádnikov terajší víkend na urýchle­nie pofnohospodárskych prác. Hlavnú pozornosť sústredili predo­všetkým na zber tráv z trvalých po­rastov, ktoré doteraz zviezli z vyše 69 tisíc hektárov, čo predstavuje oko­lo 60 percent plánovanej výmery. Cez sobotu a nedeľu si príkladne počínali v okrese Lučenec, kde pri kosení a odvoze sena pracovalo vy­še 580 poľnohospodárov a brigádni­kov z obcí a patronátnych závodov. V podhorských JRD — v Ábelovej, Látkach, Poltári a Málinci — zbierali trávy z prístupných miest s kosami a malými motorovými kosačkami. Vý­sledkom ich práce je vyše 200 hektá­rov pokosených lúk. Prácou cez ví­kend tak zvýšili percento pokosenej trávy z trvalých porastov, ktoré tam majú na takmer 8225 hektárov, z do­terajších 67 na vyše 70 percent. Na juhu okresu Lučenec sa cez ví­kend rozbehla druhá kosba viacroč­ných krmovín a tráv. Za pomoci me­chanizmov ich zozbierali do nedeľné­ho poludnia z vyše 500 hektárov. Brigádnici poskytli poľnohospodá­rom pomoc i v dalších okresoch. Na­príklad v JRD „CSSP“ v Březne, v okrese Banské Bystrica, pracovalo na poliach takmer 50 pracovníkov spo­jov, členom Slovenského zväzu proti­fašistických bojovníkov i technicko­hospodářských pracovníkov spomína­ného poľnohospodárskeho podniku. Len za včerajšok pomohli pri odvoze sena z 3Q hektárov. VYDRŽÍ DBCH0MKA S DYCHOM? Ostrý štart Dnešok oficiálne odštartoval hlav­né obdobie dovoleniek. Podaktorí z nás neodolali pokušeniu, „vyštartova­li" predčasne, časí z náskoku na od­dych si ui vyčerpali. Väčšina sa ešte len teší, balí, pripravuje. Nebudú skla­maní? Ak sa vydarí počasie a rozhodnú sa pre rekreačnú oblast vodnej nádrže Duchonka pri Topoľčanoch, pravdepo­dobne nie. Oblast už dávno prestala byt iba oddychovým zázemím okres­ného mesta. Na konci uplynulého týždňa, keď sme ši boli overit, ako sa na sezónu pripravili, parkovali tu autá s poznávacími značkami Košíc, Bratislavy, ale aj Karvinej a Plzne. Areál vyzeral pekne, dažde pomohli stromom, no najmä tráve v priesto­roch táboriska a popri brehoch. Pláž vysypali pieskom, loďky v požičov­ni majú majú nový náter. Rybárske povolenia na jeden deň možno si za kúpit každé predpoludnie v chate štátneho rybárstva na konci jazera. Novinové stánky mali dostatok den­nej tlače a časopisov v dobrom výbe­re. Upravili tiel otváracie hodiny v pre­dajni potravín pri jazere, v bufetoch a v reštaurácii Breza. Potraviny majú otvorené každý deň, v nedeľu iba predpoludním. Breza, samoobslužná reštaurácia má otvorené každý deň, vrátane nedele od rána do desiatej večer. V neskorý podvečer tu ponú­kali bohatý výber dobre chladených nápojov jaj nealkoholických) a pat druhov jedál. Ak okolie Duchbnky čosi špatí, sú to prázdne papierové poháre, obaly konzerv a ďalšie smeti v blízkosti no­vých lavičiek. Najprv sme hromžili na nedisciplinovaných rekreantov, potom aj trocha priznalt, že nie každý tmá trpezlivosť prejsť s odpadom dlhý kus cesty ku kontajnerom. Nádoby na smeti pri lavičkách chýbajú. Na Duchonke, obrazne, sme boli mi­nútu pred ostrým dovolenkovým štar­tom. Mali sme dobrý dojem. Aký bu­de, ak k jazeru prídu tisícky rekrean­tov? —h— Tiché ráno na Duchonke žičí rybárom... Foto: PRÁCA — Zd. Svrček Vyše 40 pionierov z košických ZDS pomáhalo VB pri kontrole chodcov na priechodoch a križovatkách, kde upozorňovali na správne predchádzanie a rozdávali letáčiky „Neriskuj“, „Daj prednosť' ätď. Na obrázku nad­­stražmajster J. Vojrúk a pionier V. Ondko dávajú chodkyni leták. Foto: ČSTK — A. Haščák FESTIVAL PRIATEĽSTVA POKRAČUJE Stretnutie v Manom meste Praha (čstk) — Prvá časť festivalu priateľstva československej sovietskej mládeže sa skončila v sobotu odchodom takmer 800 komsomol­a cov z družobných krajov ČSSR do hlavného mesta Prahy. Sovietski účastníci festivalu priateľ­stva strávili v krajoch päť dní, ktoré dobre využili na výmenu skúseností a na nadviazanie nových priateľstiev s československými zväzákmi. Oboz­námili sa aj s činnosťou SZM v prie­myselných a pofnohospodárskych zá­vodoch, na školách í v organizáciách v mieste bydliska. Vo všetkých kra­joch sa konali mítingy „Vernosti re­volučným, bojovým a pracovným tra­díciám našich národov“, pracovné se­mináre a večery družby. „Mier, solidarita, internacionaliz­mus“, znie heslo posledných dní Fes­tivalu priateľstva československej a sovietskej mládeže. Predpoludním komsomolci so svojimi zväzáckymi sprievodcami navštívili pamätné mies­ta v hlavnom meste, spojené s revo­lučnými tradíciami nášho národa. Čle­novia kultúrnej delegácie využili vče­rajšie predpoludnie na prípravu na popoludňajšiu generálnu skúšku dneš­ného slávnostného koncertu Družby v Parku kultúry a oddychu Júliusa Fučíka. Nová letecká linka Leningrad-Vieden Moskva (čstkj — het TU 154 pre 160 cestujúcich z Leningradu do Viedne začal včera pravidelné spojenie medzi oboma mestami. Cesta trvá Z hodiny 40 minút. Aeroflot rozširuje svoje linky podľa programu prípravy na XXII. olympijské hry. Doterajších 17 medzinárodných le­teckých trati spájajúcich Leningrad s európskymi letiskami doplní priame spojenie s Aténami, Varnou, Bratislavou a Luxemburgom. Rndňany (čstk) — Vyše 500 pra­­eovníkov nepretržitých prevádzok 2ele-zorudnýcb baní v Rudňanoch sa podie­ľalo na plnení rozpísaných úloh počas soboty a nedele. Naplno pracovali však len prevádzky ortnťovňa a aglomerácia, kde vyrobili za 2 obidva dni takmer 1400 ton agiomerátov, tony ortute a 12 ton práškových rudných koncentrátov. V prevádzke úpravne rúd pokračovala aj počas vikendn plánovaná kampaňová oprava, ktorá sa začala už 26. júna a má byť hotová do 9. júla. I keď sa tohtoročné leto ešte len začína, myslia pracovníci Zelezorndných baní v Rud­ňanoch už veľmi intenzívne na budúce jesenné a zimné dni, ktoré zvýšia ná­roky na spotrebu elektrickej energie. Preto počas soboty pracovali na vý­mene trafostanice. Krompachy — Tovar takmer za 5 miliónov korún vyrobili za prvý prázdninový víkend pracovnici v nepre­tržitých prevádzkach krompašských Ko­­vohút. Za sobotu a nedeľu vyprodu­kovali 140 ton rafinovanej medi, 100 ton elektrolytických katód, 16 ton mede­(Pokračovanie na 2. str.Ji PRACOVALI POČAS VlEENDP Osom do drahého poirako Na stretnutí BSP, nesúcich meno nemeckých komunistov, prehovoril aj tajomník SOR O. Moncman. Vedľa neho na obrázku vpravo je veľvyslanec NDR v ČSSR Gerd König. Foto: PRÁCA — Zd. Svrček Incheba prehľadom svetovej úrovne chémie prídu aj nabudúce V čom vidia význam chemického veľtrhu vystavovatelia ♦ Neľutujú cestu do Bratislavy Otázka „Prídete aj na budúcu Inchebu?“ — nebola velmi vynachádza­­vá, lebo sme na ňu dostali iba jednoznačné odpovede. „Neviem si predsta­viť, že by niektorý z veľkých chemických koncernov sveta mohol tento veftrh vynechať“ — povedal nám zástupca Dow Chemical Europe. Na Inchebe sa zúčastňujú deviaty­­krát, napriek tomu, že až teraz tu zís­kali aj oficiálne ocenenie v podobe zlatej medaily za prísadu do hnojív N-serve. Výrobok, ktorý sa už začal po úspechu v Sovietskom zväze skú­šať aj v Československu, zlepšuje vy­užitie dusíka z hnojív v pôde (a te­da znižuje ich spotrebu) a zlepšuje aj kvalitu spodných vôd. Dow Che­mical mal úspech aj s dalšími novin­kami. Zaujímavým bol nový typ chló­rovaného polyetylénu CPE, ktorý mo­difikuje niektoré mechanické vlast­nosti PVC (rázovú húževnatosť a po­vrchovú odolnosť). Priamo extrémny záujem u nás však vyvolala novinka, ktorú tu nepredstavovali; vlastne len informácie o nej. Ide o prípravok ža­tia! vyskúšaný iba v USA, ktorý zme­nou konfigurácie ľadu zabraňuje za­mŕzaniu uhlia. Na budúcu Inchebu sa opäť chystá aj najväčší chemický výrobca vo Veľ­kej Británii a jeden z najväčších na svete — I. C. I. — Imperial Chemical Industrie so širokým sortimentom vý­robkov pre poľnohospodárstvo, sta­vebníctvo, automobilový t textilný priemysel. Zástupca koncernu Fred Thomason vysoko hodnotí Inchebu na priek tomu, že sa mu na nej vidí menší počet návštevníkov. O to väčší je však záujem odbornej verejnosti. „Vypláca sa nám sem chodiť, je to dobrá príprava pre kontrakty.“ Me­dzi pozoruhodnějšími novinkami je ich alumíníumoxídová látka SAFF1L, ktorá vydrží pri teplotách 1600 °C a je preto vhodnou izoláciou na rozlit né použitie. Ani Karoly Lasonczy zo známeho maďarského podniku kozmetiky KHV neváhal vysloviť vysoké uznanie In­chebe. Na doterajších 11 ročníkoch získali na výstave spotrebnej chémie krajín RVHP 31 zlatých medailí, toh­to roku im pribudli tri. Takmer všeť ky ocenené výroby sa vyvážajú do Československa aj vďaka Inchebe^ KHV ju využíva na konfrontáciu vý­voja vo všetkých krajinách RVHP, le­bo sa aj naďalej chce udržať medzi výrobcami s dobrým zvukom. A ten sa jej tu darí rok čo rok obhajovať. Podobne ako CZECH-POLLENA, zná­ma najmä poľskou kozmetikou. Tohto roku získala štyri medaily za novin­ky. Prísne posudzovanie medzinárod­nej poroty mnohým výrobkom pomá­ha prenikať do sveta. Len vďaka zla­tej medaile z minulej Incheby sa k nám začal dovážať napríklad žeňše­­ňový krém, celá séria kozmetiky WARS a pod. Po prvý raz — no nie naposledy — sme videli na výstave expozíciu Ku­by. Zástupcovia združenia SUČEL —, piatich havanských podnikov — boli nadšení nielen Inchebou, ale prejavo­vali aj neskrývanú radosť a prekva­penie nad úspechom, ktorý tu napriek veľmi skromnej expozícii dosiahli. Po­ (Pokračovanle na 2. str.j

Next