Pravda, august 1950 (XXXI/177-203)
1950-08-01 / No. 177
PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! Bratislava, utorok i. augusta 1950 2 Kčs Ročuík XXXI. — Číslo 177 Mmmm meilizí« pkiokowého filmuvnlctwa Slávnostné zakíáčenle MFF v Harlovýeli Varoch — Výzva k tvoráei mlerovel solidarite fixových pracovníkov na cessin svete — Sovietske filmy získaly najvyššie ceny festivalu (PA) Praha — Piaty medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch, reprezentujúci najlepšiu a najpokrokovejšiu tvorbu z celého sveta, stal sa aj významným dejiskom medzinárodných porád tvorcov z 29 krajín, ktorí filmových previedli kritický rozbor súčasnej kinematografie. Vytýčili úlohy novej filmovej tvorby s hľadiska potrieb mierového boja a vydali spoločnú výzvu, pripomínajúcu všetkým filmovým pracovníkom a novinárom ich najzávažnejšie povinnosti k dnešku. Z prejavov západných filmových predstaviteľov vyznieva trpká obžaloba na bezohľadné zneužívanie filmového umenia, ktoré sa stalo v rukách imperialistov zbraňou lži, fašistickej ideologie a vojnového štvania. Mier prinesie víťazstvo všetkým národom — povedal anglický zástupca Gallacher. Mogulovia Wall Streetu a ich britskí vazalovia vedia to práve tak ako my a preto užívajú všetky možné prostriedky, ktoré sú im po ruke: tlač, rádio, film, aby zadržali mierové hnutie. Ak máme mať v tomto boji úspech ■ — a my ho musíme mať — tak musíme užiť všetky vhodné metódy propagandy a výchovy pre tento účel. Vytvárajte preto filmy, ktoré budú apelovať na ľudí a my urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ich ľuďom ukázali. Pozdrav destetif* vSzúnv z americkej „krajín? sielsotiv“ Americký spisovateľ a šéfredaktor Samuel Sillen vyhlásil pred zástupcami svetovej filmovej tvorby, že sa tento Československý filmový festival konal v najvhodnejšom čase. Nikdy nebolo nutnejšie zdôrazniť túžbu ľudí po mieri. Ako kultúrni pracovníci máme zvláštnu zodpovednosť hovoriť hlasité a jasne za mier, za nového človeka a za šťastnejší zajtrajšok. Mnoho vynikajúcich amerických umelcov a vedcov sa stavia proti vojnovej politike Trumanovej vlády a proti potlačovaniu slobody. Je sotva náhodou, že tí, ktorých poslali do väzenia v posledných týždňoch, sú význační americkí bojovníci za mier. Sme hrdí na to, že môžeme tlmočiť na tomto filmovom festivale pozdravy desiatich hollywoodských umelcov, ktorí sú teraz vo väzení. Týchto desať odsúdili k jednoročnému žaláru. Aký bol ich zločin ? Odsúdili ich preto, že sa postavili proti zneužívaniu filmu pre vojnové ciele. Odmietli prijať rozkazy amerického výboru, odmietli vyrábať filmy, hanobiace Sovietsky sväz a ľudové demokracie. Toto bol ich zločin v očiach kapitalistických monopolov, kontrolujúcich Hollywood, a ich zástupcov vo Washingtone. Ale pokrokoví hollywoodski umelci sa nedali ani nedajú ani umlčať ani zastrašiť, nezradia záujmy svojho ľudu a svojho umenia. K otázke mierového poslania filmovej tvorby uviedol tvorca víťazného filmového diela „Pád Berlína“ režisér Čiaureli, že všetky doterajšie sovietske filmové diela sú zamerané k boju za, mier, za jednotu pokrokových sil na celom svete. Rovnako ako naša strana, tiež sovietski umelci si vždy kládli za úlohu pracovať za pokrokové idey a T;a mier. Slovo mier bolo napísané na našich zástavách už v prvých dňoch Veľkého októbra. Ruskí robotníci a roľníci, ktorí povstali pod vedením boľševickej strany do boja za víťazstvo socializmu, postavili vedľa hesla: „Všetka moc sovietom“ heslo mierové. Boj za mier, za priateľstvo medzi národmi sprevádza celý život sovietskych ľudí. Známy francúzsky publicista a estét George Sadoul predniesol na tému „Film a mier“ zásadný príspeV nedeľu, 30. júla zakľúčili v Karlových Varoch piaty medzinárodný filmový festival mieru. Na slávnostnej rozlúčke vo festivalovom kine sa zúčastnil predseda vlády A. Zápotocký, ministri Dr. Gregor a Erban, zahraničné delegácie, reprezentanti nášho kultúrneho života a stovky pracujúcich, ktorí sú na rekreačnom a liečebnom pobyte v tamojších kúpeľoch. Predseda festivalovej poroty oznámil výsledky súťaže o najlepšie filmové diela z celoročnej svetovej filmovej produkcie. Výsledky poroty, ktorá rozhodovala v mene celého československého ľudu, priniesly veľké a zaslúžené víťazstvo sovietskej filmovej tvorbe, ktorá je oporou a príkladom všetkým pokrokovým filmovým tvorcom. Najvyššie vyznamenanie, veľkú cenu piateho medzinárodného filmového festivalu, odovzdal režisérovi víťazného filmu Ciaurelimu predseda „Pffl Berlína.“ vlády Anton Zápotocký. Cenu mieru, ktorou hol poctený film „Sprisahanie odsúdených“, odovzdal do rúk režiséra Kalatozova minister Dr. Gregor a cenu práce odovzdal režisérovi pocteného filmu „Kubánski kozáci“ minister práce a sociálnej starostlivosti Erban. V odôvodnení filmovej porotv sa uvádza, že film „Pád Berlína“ získal veľkú cenu za najlepšie ideové a umelecké vyjadrenie hrdinského boja sovietskeho ľudu za mier, za nového človeka, za dokonalejšie ľudstvo a za vok na pochopenie novej socialistickej tvorivej práce v oblasti filmového umenia. Svoj veľký kritický prejav shmul slovami: „Pri obrane mieru musia filmári bojovať proti Hollywoodu, odkrývať vojnové kampane proti SSSR a ľudovým demokraciám. Všetci filmári musia pochopiť, že mier je vážne ohrozený, že treba bezodkladne vytvoriť reťaz a sjednotit' sa tak, aby film konečne mohol všade čo najskôr slúžiť novému človeku — lepšiemu ľudstvu. Tohoročný medzinárodný filmový festival zakončil slávnostným prejavom predseda vlády A. Zápotocký, ktorý okrem iného povedal: „Tento filmový festival konal sa v období význačných dejinných udalostí. Toto obdobie charakterizuje zločinné úsilie jednotlivých kapitalistických reakčných štváčov, ktorí sa usilujú porušiť mier a rozpútať svetovú vojnu na strane druhej strane aktívnou jednej, a na akciou stámiliónových ľudových más, ktoré sa usilujú zákerné a zločinné plány vojnových štváčov skrížiť, svetový mier udržať a ubrániť. Preto vedúcim heslom medzinárodného firnového festivalu bolo: „Za mier, za nového fveka, za dokonalejšie ľudstvo.“ Medzinárodný filmový festival splnil čestne svoje poslanie. Pokrokoví filmoví umelci z 29 rôznych štátov oboslali filmový festival svojimi dielami, v ktorých sa usilujú slúžiť veľkej - myšlienke mieru i výchove lepšieho a dokonalejšieho človeka. Je pochopiteľné, že na prvom a najprednejšom mieste stoja filmoví umelci socialistického Sovietskeho sväzu. Vedľa filmov sovietskych umelcov aj básnickú oslavu nepremožiteľnosti tábora mieru, vedeného víťazným Sovietskym svä.zom a veľkým Stalinom. Cenu mieru získal film „Sprisahanie odsúdených", ktorý zobrazením víťazného boja o ľudovú demokraciu odhaľuje nepriateľské sily svetového imperializmu a domácej reakcie a tým bojuje za vec trvalého a spravodlivého mieru. Cenu. práce udelili .sovietskemu filmu „Kubánski kozáci“ za mohutnú a radostnú oslavu oslobodenej práce, ktorá vytvára nové, čisté vzťahy medzi ľuďmi a krásny a bohatý život sovietskeho ľudu. Medzi ďalšími vyznamenanými dielami dostal cenu boia za slobodu čínsky film „Dcéry Číny“ za strhujúci obraz skvelého hrdinstva čínskeho ľudu v jeho spravodlivom oslobodeneckom boji. Cenu hoja za sociálny pokrok dostal československý film .Zoceleni“, kf.rjxý. v režii Martina Friča pravdivo a umelecky hodnotne zobrazuje spravodlivý boj robotníckej triedy a oslavuje nepremožiteľné sily ľudu. Po oznámení ďalšich desiatok osobitných cien a zvláštnych čestných uznaní filmovým diek z našej i zahraničnej produkcie prečítal zástupca predsedníctva vlády rozhodnutie prezidenta Republiky Klementa Gottwalda o udelení rádov Bieleho leva sovietskym filmovým pracovníkom za filmy „Oslobodené Československo“ a „Nové Československo“. V dielach filmových umelcov iných krajín možno s radosťou konštatovať veľký, stály rozvoj a pokrok. Je vidieť, že kinematografie všetkých ľudovodemokratických republík idú odhodlane napred, správajúc sa príkladmi slávnych umelcov Sovietskeho sväzu. Rovnako treba oceniť pokrokové snahy filmových umelcov kapitalistických krajín, ktorí sa usilujú svojimi dielami prispieť mierovým snahám a pokroku, neľakajúc sa ťažkostí ani prekážok, ba ani bezohľadnej kapitalistickej perzekúcie, ako to dosvedčuje prípad desiatich hollywoodských umelcov, ktorí pre svoje pokrokové snahy a tvorbu boli uvrhnutí do väzenia. Môžem preto plným právom na záver piateho medzinárodného filmového festivalu vysloviť pevné presvedčenie a verim, že toto presvedčenie budú sdieľať aj všetci účastníci, že tento festival pomôže všetkým filmovým umelcom ďalej rozvíjať tvorčie sily a vytvoriť nové krásne diela, ktoré by účinne plnily heslo tohoročného festivalu: „Za mier, za nového človeka, za dokonalejšie ľudstvo.“ Som Víťazné filmy festivalu Z pirslavu predsedu vlády S. Zánotockélia na zs'-íúčejií MFF Čs. výbor obrancov miera prali zločinnému itoku na Kóreu Protestný telegram presidentovi USA a gen. Praha (ČTK) — Československý výbor obrancov mieru posial prezidentovi USA H. Truman ovi tento telegram: „Československý výbor obrancov miera dostal už 7855 protestných prejavov, žiadajúcich bezodkladné skončenie americkej agresie proti kórejskému ľudu a potrestanie všetkých, ktorí tento zločin proti svetovému miera zavinili. V ich mene tlmočíme požiadavku okamžitého skončenia barbarského bombardovania pokojného kórejského obyvateľstva a všetkým podpaľačom novej vojny pripomíname norimberský rozsudok nad nacistickými vojnovými zločincami, postihne všetkých, ktorí ktorí zaiste pôjdu po ich stopách.“ Československý výbor obrancov mieru poslal ďalej list generálnemu tajommikovi OSN Trygve Liemu. List znie: „Československému výboru obrancov mieru došly už tisícky proteet- tajomníkovi SN ných prejavov7 proti americkej agresii na Kórei. Pracujúci ľud celej Republiky na protestných zhromaždeniach, na. schôdzkach závodov7, členstvo celonárodných organizácií a predstavitelia československého politického, hospodárskeho i kultúrneho života, v rezo Iúciách žiadajú bezodkladné skončenie agresie a odvolanie amerických intervenčných vojsk z Kórey a potrestanie pôvodcov7 tohto zločinu pro(pokračovanie na S. straneJ Roľníci—družstevníci z Bieleho Kostola pri Trnave odovzdávajú manifestačné posledné dodávky z tohoročnej úrody. Transparent na ich traktore hlása: :>Za vyššie výnosy spoločnou prácou v JRD.« Druhé radostné dožlsiky na výsadném Stavena Spoločnou prácou v JRD k delším úspechom V Sečovskom okrese vzniklo cez žatvu 7 oovýdi M3 Skúsenosti zo žatvy preniesť do osMýck prác (PA) — Malí a strední roľníci Sečovského okresu prežívali v nedeľu svoj veľký deft. V dedinke Bačkov konaly sa druhé mierové dožinky v líepubliíke. Bačkov patrí medzi najvzornejšie JRD v okrese, al© nie je držiteľom víťaznej putovnej zástavy. Tento hrdý titul si za svoju vzornú prácu vyslúžili ich susedia, roľníci v Kravanoch. Roľníci v Kravanoch si vážia úspechy, ktoré dosiahli malí a strední roľníci v ich susednej obci Bačkove v tohtoročnej žatve v tvrdom boji s dedinskými boháčmi. Aby malí a strední roľníci v Bačkove videli správnosť svojho zápasu, roľníci 7. Kravian rozdelili sa s nimi o svoje úspechy a dožinky oslavovali v Bačkove. Roľníci, roľnícke ženy a mládež z dedín celého okresu a delegácie zo susedných okresov prichádzali už od rána do Bačkova. Vyše šesť tisíc roľníkov, medzi ktorých prišli hostia z Bratislavy a Košíc — podpredseda Sboru povereníkov a povereník financií s. Dr. PúlI, výživy s. Soltész, pracovník ÜV KSS Dr. Lenorá-k, predseda povereník KNV g. Chudfk, vedúci tajomník Krajského sekretariátu KSS s. Priesol, krajský roľnícky tajomník s. Bohdanovský — prišlo do Bačkova osláviť tento veľký den. Neboly to dožinky, na aké sme boli zvyknutí v minulosti. Tohtoročné dožinky okrem radostného ukončenia žatvy pri spevoch a tanci poskytly pre malých a stredných roľníkov, družstevníkov i nedružstevníkov príležitosť k tomu, aby si na spoločnej porade, ktorá bola v predpoludňajších hodinách v Sečovciach, vymenili svoje skúsenosti z organizovania spoločných žatevných a mlatebných prác a aby si pohovorili, ako pôjdu ďalej k novým, ešte väčším úspechom v budúcich, nastávajúcich prácach. Takto roľníci v Kravanoch ušetrili len v peniazoch 239.232.—- Kčs. V Kravanoch už rozorali medze a ako si vypočítali, keby každá medza merala iba 20 cm (hoci vo väčšine holy 40—50 cm) získali 35 ha, t. j. 10% všetkej pôdy. Teraz majú iba 36 parciel. Na základe týchto úspechov, na ktorých má hlavnú zásluhu dobrá práca MO KSS, prechádzajú všetci roľníci v Kravanoch na spoločné hospodárenie podľa prevádzkového poriadku JRD III. typu. Členovia JRD v Kravanoch po úspechoch, o ktorých sa im — ako hovoria — pred žatvou ani nesnívalo, pracujú ešte s väčšou rozhodnosťou, aby si v spoločnej práci budovali lepší život. Stavajú si vodovod, menia od základu vzhľad svojej dediny, regulujú cestu a potok, budujú garáže, spoločné maštale a tak vyháňajú zo svojej dediny odvekú starootcovskú biedu. Hľa, to je život, ktorý vyrástol za päť rokov na mieste, kde hitlerovské bandy, prenasledované slávnou Červenou armádou, nechal}7 iba smrť. Títo ľudia si pamätajú na to, keď po oslobodení našli vo svojej dedine stáť iba jeden napolo rozbúraný dom. 14 obci v okrese žalo podľa vzoru Kravian S roľníkmi v Kravanoch oslavovali veľké úspechy spoločnej práce aj roľníci zo Stankoviec, Bačkova, Bidoviec, Cabova, Horoviec, Malých Ozoroviec, Milhosťova, Nižnej Kamenice, Sečoviec, ■ Sečovskej Polianky, Vyšňova, Vojčíc a Vyšnej Kamenice. Len takto bolo možné skončiť žatvu v tak rekordnom čase. Výsledky spoločnej práce najlepšie presvedčil}7 malých a stredných roľníkov v Sečovskom okrese, aká je. podlá propaganda dedinských boháčov, ktorí ich odhovárali od spoločnej práce. Presvedčili sa, že ju robia preto, aby ich mohli vykořisťovat’. Medzi roľníkmi Výsledky žatvy a mlatby v Kravanoch hovoria najpresvedčivejšie Kravany po skúsenostiach zo spoločných prác za pomoci strojov na jar, sa rozhodly ešte pred žatvou, že prejdú na II. typ JRD. Do žatvy nastúpily s dokonale pripraveným pracovným a finančným plánom. Výsledky spoločnej práce roľníkov v Kravanoch najlepšie ukazuje táto tabuľka: hlboko zapustila myšlienka. Sedem korene družstevná JRD, ktoré sa utvořily počas žatvy v Bidoveiach, Nižnej Kamenici, vo Svitnici, Sečovskej Polianke, v Horovciach, Ternauke a Bačkove — sú toho najlepším dôkazom. 34% medzí celého okresu majú podľa plánu rozorat’. No v mnohých obciach už zmizly a tu zavádzajú roľníci na svojich poliach spoločné osevy. Spoločnú prácu už nikdy neopustime Radosť bolo pozrieť sa na veľké zástupy ľudí, ktoré sa shromáždily v bývalej grófskej záhrade v Bačkove na dožinkách. Mnohí z nich holi tu už ráno, aby im nič neuniklo z osláv, akých dosiaľ v ich okrese ešte nemali. Hudba hrala a ľudia sa veselili. V popoludňajších hodinách prišli bratislavskí a košickí hostia a funkcionári JRD, MS KSS i JSSR zo všetkých obcí. Všade bolo vidieť heslá a nápisy: „JRD si nedáme, reakciu zdoláme“, „Spoločnú prácu už nikdy neopustíme“ a mnoho iných. Nechýbaly ani mierové hesla: „Budovaním JRD pomôžeme Kórei“, JRD — kľúč k šťastnej budúcnosti dediny Na manifestácii prehovorili povereníci súdr. Dr. PúlI a Dr. Soltész vedúci tajomník Krajského sekretariátu KSS s. Priesol, a predseda JRP v Stankovciach s. Paucák. Súdruh PúlI na začiatku svojho prejavu pozdravil nriekopníkov spoločnej prác77 a družstevnej myšlienky, malých r stredných roľníkov Sečovského okrr su a poďakoval im za úspešné prevdeníe žatevných prác v mene ÜV KSS a Sboru povereníkov. Poukáže" na to, že náš malý a stredný roľník v tohoročnej žatve svojou usilovnou prácou najlepšie ukázal, ako miluje mier a ako nenávidí amerických im (Pokračovanie na 2. strane). Predtým Teraz Dní pracovných Dní praco',ných náMad^ ______________________síl___________ síl____________. Žatva 21 116 196.260.— 5 68 103:206.— Svoz 14 73 98.311.— 4 4r4 61.726.— Mlatba 60 15 140.780.— 10 42 71.460.— Podmietka 60 70 68.002.— 10 30 27.729:— Spolu 155 274 503.353.— 29 184 264.121.-*-