Pravda, október 1968 (XLIX/272-298)

1968-10-19 / No. 288

Prejav predsedu vlády Ing. Oldřicha Černíka na pléne NZ Vážené Národné zhromaždenie, tento rok Je skutočne boha-tý na udalosti, ktoré majú prvoradý vý­znam pre život našej krajiny. Preto už po tretí raz v priebehu šiestich mesiacov predstupujem pred vás, aby som vás tentoraz oboznámil s opatre- ’ ním, ktoré má zásadný význam pre našu ďalšiu prácu, ktoré je krokom : vpred pri riešení určitých, a veríme, 1 že prechodných nedorozumení, kto- 1 ré vznikli medzi nami a niektorými ] socialistickými štátmi, krokom, kto- * rý umožňuje pre všetkých partnerov 1 dôstojne riešiť situáciu vzniknutú 1 v auguste tohto roku. Dňa 16. októbra t., r. podpísali ' v Prahe predsedovia vlád Sovietskeho 1 zväzu a Československej socialistic- ! kej republiky dohodu o podmienkach í dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialis­tickej republiky. Návrh dohody pri- 1 pravila a prerokovala sovietska a na- ] ša delegácia v Moskve v dňoch 14. a 15. októbra a o deň neskoršie ho , prerokovala a schválila vláda ČSSR. j Táto zmluva nadobúda platnosť dňom ratifikácie, a preto sa dnes, vážení j 1 poslanci obraciam v mene vlády na vás, aby ste túto dohodu posúdili a í schválili. Ide nielen o to, že schvá­lenie zmluvy považuje vláda zä vec 1 dôvery NZ voči nej, ale tento akt je v najvyššom záujme života lüdu. Dovolte mi, aby som aspoň struč- ! ne poukázal na základné dôvody, kto- ' ré viedli k rozhodnutiu uzavrieť zmlu- 1 vu. Ako som už zdôraznil vo svojom vyhlásení v septembri tohto roku, skúsenosti nás niekoľkokrát v histó­rii poučili, že nemožno prehliadať dô­sledky, ktoré vyvoláva náš vnútorný spoločenský pohyb a naša vnútorná činnost v medzinárodných vzťahoch. Československá socialistická republi- ' ka nie je izolovaným ostrovom, od- : deleným od vonkajšieho sveta. Základným východiskom všetkého hodnotenia našej činnosti z medzi­národného hľadiska musí byť plné ! rešpektovanie existencie dvoch sve­tových sústav a príslušnosti Česko­slovenska k socialistickému spolo- \ čenstvu. To je nielen maše vlastné presvedčenie; tak hodnotia maše po- : stavenie aj naši priatelia, tak ho však hodnotia aj kapitalistické kraji- ! ny. Trvalá zahraň ičnop oüt ick á orien­tácia Československa na upevňovanie spoločenstva socialistických štátov a jej neprestajné rozvíjanie majú pre našu budúcnosť kľúčový význam. Je preto povinnosťou všetkých ve­dúcich politikov, ktorým ľud tejto krajiny zveril obrovskú zodpovednosť za jej osudy, z tejto skutočnosti vy­chádzať, rešpektovať ju, odstraňovať vzniknuté nedorozumenia a vzájomné vzťahy medzi socialistickými štátmi upevňovať a rozvíjať. To zodpovedá tak národným záujmom- Českosloven­ska, ako aj všeobecným záujmom so­cializmu. Práve tieto hľadiská mala vláda na zreteli, ked rozhodla o uzavretí dohody, ktorú teraz v me­ne vlády predkladám Národnému zhromaždeniu na schválenie. Ľudia nám teraz kladú otázky: Aký má vlastne význam podpísanie tejto zmluvy? Bolo ju treba vôbec podpiso­vať? Neznamená,, že politické vede­nie zradilo národné záujmy republi­ky? Ako to bude z rozmiestnením vojsk, kto bude hradiť ich pobyt a komu budú zodpovedné za svoje ko­nanie? Budeme mať teraz možnosť postupovať na ceste, ktorú sme si po januári zvolili, v uskutočňovaní vlád­neho programu, na ktorého základe daj. ľud i Národné zhromaždenie vláde plnú dôveru? Chápeme tieto otázky, chápeme tých, ktorí ich kladú a považujeme za svoju povinnosť na ne čestne a otvo­rene odpovedať. Vstup armád piatich socialistic­kých krajín v auguste t. r. na územie Československej socialistickej repub­liky nás postavil pred novú skutoč­nosť. Pred novú skutočnosť však v týchto dňoch boli postavení aj predstavitelia krajín, ktoré k -nám vy­siali. svoje vojská. Bolo by nepoctivé zapierať, že tieto udalostí vniesli do našich vzťahov mnoho bolesti, trp­kosti, napätia a nedorozumení. Chá­pem, že takéto pocity nemožno pre­konať z hodiny na hodinu, ani z týž­dňa na týždeň. Je však povinnosťou tých, ktorým ľud zverí! dôveru, aby riešili aj tie najťažšie a najbolesti­­vejšie problémy v záujme spokojnej­šej budúcnosti svojich národov. Pre­to sme sa zúčastnili v dňoch 23. až 26. augusta na rokovaní straníckych a vládnych delegácií ZSSR a ČSSR, ktorých výsledkom, ako je známe, bol moskovský protokol. Ihneď po návrate našej delegácie z Moskvy sa zišiel Gstredný výbor KSČS, prerokoval závery protokolu a prijal niektoré zásadné opatrenia na zvýšenie vedúcej úlohy komunistickej strany. Súčasne začal práce na prí­prave dokumentu o hlavných úlohách strany v súčasnosti, ktorý prerokuje na svojom najbližšom zasadaní. Národné zhromaždenie a vláda pri­jali niektoré; vám však už známe opatrenia na stabilizáciu politického života, na urýchlené zjednocovanie všetkých spoločenských síl na prin­cípoch socializmu, na obnovenie cho­du národného hospodárstva, na upev­nenie štátnej správy, najmä Minister­stva vnútra, opatrenia proti antiso­­cialistickým silám, na usmernenie činnosti hromadných oznamovacích prostriedkov vo vyhranene socialistic­kom duchu a pod. Pokračovali sme í v plnení niekto­rých zásadných úloh, rozpracovaných pred 20. augustom, najmä v príprave federálneho usporiadania štátu v príprave ďalšieho postupu ekono­a mickej reformy. Pri ďalších rokovaniach v Moskve sme sa vzájomne s vedúcimi pred­staviteľmi ZSSR informovali o všet­kých konkrétnych opatreniach, ktoré uskutočňujeme pre plnenie záverov moskovského protokolu a bratislav­skej deklarácie a ktoré pripravujeme ako zásady ďalšieho postupu. Ich zá­kladom sú opatrenia, ktoré ďalej upevnia pozície' socializmu v Česko­slovensku na základe princípov mar­­xizmu-leninizmu. Pôjde aj o to, od­strániť postupne nedorozumenie me­dzi nami a niektorými socialistický­mi štátmi a vzťahy k Sovietskemu zväzu, Poľskej, Maďarskej ľudovej re­publike, Bulharskej ľudovej republike, Nemeckej demokratickej republike postupne normalizovať. Významnou súčasťou celkového pro- i cesu normalizácie nášho spoločenské- : ho a politického života po augusto­vých udalostiach je aj dohoda, ktorú i vám predkladá vláda na schválenie, i Hlavný význam tejto dohody je ; v tom, že končí etapu, ked vzťahy i medzi nami a piatimi socialistickými ’ štátmi boli krajne neprehľadné, ne- i usporiadané a v dôsledku augusto- i vých udalostí aj veľmi skomplikova- 1 né. To sa, samozrejme, odzrkadľovalo ’ aj vo vzťahoch medzi vojskami týchto krajín a obyvateľstvom. Dohoda prís- i ne vymedzuje zmysel, počty, rozmies­­tenie, právne a ekonomické vzťahy i í kontingentu sovietskych vojsk a ur- 1 čuje dočasnosť ich pobytu v závislosti ' od vývoja celkovej situácie. Táto do- ’ hoda však rešpektuje určitú danú rea­litu, ktorej zmena nezávisí od sub- 3 jektívnych názorov, a tým, že pre tú- i to realitu určuje presné pravidlá, t umožňuje, aby sa vnútorná situácia 3 v Československu ešte rýchlejšie nor- 3 malizovala. Môžem otvorene povedať, že text zmluvy plne rešpektuje suve- ' rénny výkon štátnej moci a správy 3 našimi orgánmi na našom území, za- ; ručuje bezpmčnosť a právnu ochranu 1 našich občanov a utvára predpoklady pre to, aby sa pobyt vojsk nedotýkal našej ekonomickej situácie a životnej j úrovne obyvateľstva. Hlbší rozbor všetkých súvislostí, spojených s uzavretou dohodou o do­časnom pobyte časti sovietskych vojsk ' na našom území, pritom ukazuje, že popri význame, ktorý má zmluva pre j konsolidáciu života vnútri krajiny, ne­možno zanedbať ani medzinárodnopo­­litické hľadiská. Dovoľte mi na nie­ktoré z nich upozorniť Národné zhro- ' maždenie. Dnes, takisto ako prv, jé svet roz­delený do protikladných spoločen­ských sústav a im zodpovedajúcich politických a vojenských zväzkov. Tie- : to zväzky znamenajú dve stránky zá­kladného rozporu medzi socializmom a imperializmom, ktorý je vyjadrením medzinárodného triedneho zápasu. Keď skúmame realitu medzinárod­ných politických procesov posledného obdobia, presviedčame sa, že svetový imperializmus, predstavovaný najmä imperialistickými kruhmi Spojených štátov amerických, sa nezriekol úsilia riešiť svoje problémy a presadzovať mocenské záujmy silou. Hrozba sveto­vej nukleárnej katastrofy, pred kto- - rou stálo ľudstvo v období karibskej krízy, neprinútila Spojené štáty, aby prehodnotili svoju politiku. Naopak, začali eskaláciu vojny vo Vietname a začali ju koncipovať v širšom roz­sahu tzv. ázijskej doktríny. Nebezpeč- : ne sa vyvíja aj situácia na Blízkom východe, ktorý Spojené štáty pokla­dajúca jednu zo strategicky najdôle­žitejších oblastí. Hrozí nebezpečen­stvo, že sa táto oblasť stane opäť akútnym ohniskom novej krízy, ktorá by mohla prerásť do širšieho ozbroje­ného konfliktu na rozhraní dvoch existujúcich sústav vrátane tzv. „tre­tieho sveta“. Toto všetko svedčí o zvyšujúcej sa intenzite imperialistickej politiky pri zvyšovaní medzinárodného napätia, vyvolanej aj dezintegračným úsilím NATO, ktoré by mohlo vyvrcholiť ro­ku 1969, keď vyprší platnosť Severo­atlantickej zmluvy, a ktoré by mohlo mať za následok narušenie hegemó­nie, oslabenie vedúcej úlohy' USA v NATO. V Európe, kde sme predovšetkým angažovaní, hrá v tomto úsilí hlavnú úlohu najmä snaha o ďalšie posil­ňovanie vojenského potenciálu NSR ako najaktívnejšieho spojenca Spoje­ných štátov amerických v Európe. Neoddělitelnou súčasťou našej poli­tiky je preto aj neustále posilňovanie obranyschopnosti našej krajiny v rám­ci koalície štátov Varšavskej zmluvy. Kým existuje agresívny pakt NATO, je aj povinnosťou ČSSR, ustavične sa starať o vojenské sily a upevňovať obranné spoločenstvo socialistických krajín. Súčasná revolúcia vo vojen­stve ostro vyhrotila rozpor medzi po­trebami dokonalej obrany sústavy a možnosťami jednotlivých štátov. Koa­lícia Varšavskej zmluvy, ktorej vznik bol odpoveďou socialistických štátov na utvorenie vojensko-politického zo­skupenia NATO, a prijatie NSR za člena tohto zoskupenia je preto ne­vyhnutným zdrojom sily socialistic­kých krajín. Ochrana spoločných záujmov socia­listických krajín a ich revolučných vymoženosti viedla vlády oboch krajín k záveru o nevyhnutnosti dočasného pobytu určitého kontingentu soviet­skych vojsk na našom území. To pre­to, aby podľa prvého článku dohody tieto vojská posilnili obranu štátu socialistického spoločenstva pred sil­nejúcimi revanšistickými snahami zá­­padonemeckých militaristických síl. Na základe tohto článku prijatej dohody zostanú dočasne na území re­publiky určité kontingenty sovietskych vojsk. Ich celkový počet dohoda pres­ne určuje. Ostatné vojská, to zna­mená väčšina vojsk Zväzu sovietskych socialistických republík a všetky voj­ská Poľskej ľudovej republiky, Maďar­skej ludovej republiky, Nemeckej de­mokratickej republiky a Bulharskej ľudovej republiky, ktoré 21. augusta vstúpili na naše územie, odídu. Ich odsun sa uskutoční postupne do dvoch mesiacov od ratifikácie zmluvy oboma stranami. Časť sovietskych vojsk, ktoré u nás dočasne zostanú, opustí poľné ubyto­vacie priestory a rozmiestni sa vo vojenských priestoroch a vojenských objektoch niektorých miest, ktoré sú rovnako presne určené. Výber týchto priestorov a objektov neurčovali poli­tické, ale vojensko-odborné hľadiská a naše ubytovacie možnosti. Vojenské veliteľstvá vojsk piatich socialistic­kých krajín zostanú len tam, kde bu­dú dočasne umiestnené sovietske voj­ská. Vo všetkých ostatných mestách, kde ich v minulých týždňoch zriadili, sa po odchode vojsk zrušia. V Prahe a Bratislave zostanú predstavitelia so­vietskych vojsk s úlohou riešiť otázky, ktoré vzniknú pri plnení dohody. Priama ochrana západnej hranice ostáva aj napriek dočasnej prítomnos­ti sovietskych vojsk plne v rukách našej armády. Československá ľudová armáda ostáva tak aj. v súčasných podmienkach platnou, neoddeliteľnou súčasťou armád Varšavskej zmluvy, kedykoľvek pripravenou plniť svoje internacionálne záväzky pri obrane socializmu. Svoje úlohy bude teraz plniť v zložitejších podmienkach. Do­časný pobyt časti sovietskych vojsk si vyžaduje preskupiť určitú časť útvarov našej armády. To só sebou nesie zhoršenie ubytovacích podmie­nok vojakov, odlúčenie mnohých vo­jakov od svojich rodín, zvýšenie ná­rokov na disciplínu a organizovanosť vojenského života, na efektívne vy­užívanie výcvikových priestorov a za­riadení a pod. Vláda je však présved­­čená, že príslušníci armády tak ako v uplynulých týždňoch budú aj naďa­lej konať v súlade s potrebami a zá- . ujmami krajiny a svoje poslanie spl­nia, že za pomoci stranických a štát­nych orgánov urýchlene dosiahnu plnú bojovú pohotovosť a napomôžu tak úplnú normalizáciu pomerov v našej vlasti. Uvedomujeme si, že pre každoden­ný život nášho fudu je obzvlášť dôle­žitá právna stránka pobytu soviet­skych vojsk na našom územf a rieše­nie otázok, ktoré sa v tejto súvislosti novo zjavujú. Dohoda obsahuje ustanovenie, že so­vietske vojská nebudú zasahovať do našich vnútorných vecí a vo všetkej svojej činnosti budú rešpektovať a do­držiavať naše zákony a právne pred­pisy. Základným hľadiskom pri riešení právnych vzťahov Je zásada, že- na území nášho štátu platí výlučné čes­koslovenský právny poriadok. V zmysle medzinárodného práva šli sovietske vojenské jednotky, dočasne prítomné na území nášho štátu, or­gánom Sovietskeho zväzu. Za prípad­né vojenské trestné činy namierené proti bojaschopnosti a pripravenosti sovietskej armády, ako aj proti ich úlohám pri obrane socialistického spo­ločenstva budú príslušníci týchto jed­notiek zodpovední jedine svojim orgá­nom trestného konania. Podľa dohody budú československé súdy, prokuratúry a iné orgány ČSSR, t. j. najmä aj národné výbory a Ve­rejná bezpečnosť, stíhať podľa čes­koslovenských zákonov trestné činy, previnenia a priestupky spáchané na území ČSSR, ktorých sa dopustia prí­slušníci sovietskych vojsk. To platí i o trestnej zodpovednosti soviet­skych civilných osôb, ktorí príslušní­kov sovietskych vôjsk sprevádzajú. V dohode 9a zdôrazňuje trestná zodpovědnost československých obča­nov za skutky, ktorých sa dopustia proti sovietskym vojakom a ich ro­dinným príslušníkom. Miera tejto zodpovednosti je rovnaká ako za trestné činy spáchané našimi občan­mi voči čs. ozbrojeným silám a ich príslušníkom. Delikty našich obča­nov sa teda budú posudzovať podľa platných československých zákonov a postihovať československými orgán­mi. Odchýlky a výnimky z jurisdikcie československých orgánov sú takej p.ovahy, že vyžadujú súhlas Národné­ho zhromaždenia. Významnou súčasťou uzavretej do­hody sú ustanovenia o náhrade ma­teriálnych škôd, ku ktorým môže v súvislosti s dočasným pobytom so­vietskych vojsk na území Českoslo­venskej socialistickej republiky v bu­dúcnosti dochádzať. Uzavretá dohoda vychádza zo zá­sady poskytovať obojstranne úhradu vzniknutej majetkovej škody a rozo­znáva y zásade dve skupiny prípa­dov, ku ktorým môže dochádzať. Prednostne treba rozlišovať škody, ktoré môžu spôsobiť útvary sovietskej armády alebo jednotliví ich prísluš­níci pri výkone služobných povinnos­tí československému štátu, českoslo­venským občanom, inštitúciám, prí­padne občanom tretích štátov nachá­dzajúcim sa na území Českosloven­ska. Určiť rozsah takto vzniknutých škôd prináleží podľa dohody splno­mocnencom menovaným oboma stra­nami. Im patrí posudzovať aj spory, ktoré by pri riešení záväzkov soviet­skych vojenských útvarov mohli na­stať. Dohoda stanoví, že pri prero­kúvaní takto uplatnených nárokov sa bude prihliadať na československý právny poriadok. Podobne je riešená i zodpovednosť československej vlády, ktorá sa za­väzuje uhrádzať eventuálne majetko­vé škody spôsobené sovietskym vo­jenským útvarom alebo ich prísluš­níkom orgánmi československého štá­tu Druhou skupinou sú prípady škôd vzniknutých československým orga­nizáciám alebo československým ob­čanom, prípadne občanom tretích štátov, ktorí sú na našom území, kto­ré spôsobili jednotliví príslušníci so­vietskych vojsk alebo členovia ich rodín, a to mimo plnenia služobných povinností. Ráta sa s tým, že i v ta­kýchto prípadoch nám bude vláda Zväzu sovietskych socialistických re­publík takto vzniknuté škody hradiť. Určiť rozsah týchto škôd však prislú­cha — na rozdiel od prvej skupiny — československému súdu, ktorý sa bude pri svojom rozhodovaní riadiť československými právnymi predpis­mi. Pokiaľ ide o zodpovednosť česko­slovenských občanov za prípadné ško­dy, spôsobené sovietskym vojenským útvarom, jednotlivým ich príslušní­kom, prípadne členom ich rodín, platí tu rovnaký právny režim — rozsah uplatneného nároku na náhradu ško­dy určí československý súd podťa náš­ho práva. Vláda vyslovuje presvedčenie, že ako naši občania, tak príslušníci prí­tomných vojsk budú vo vzájomných vzťahoch plne rešpektovať záujmy ČSSR i Sovietskeho zväzu a že v tom­to smere nebude dochádzať ku kon­fliktným javom, ktoré by dávali pod­net k uplatňovaniu zmienených člán­kov dohody. Záruku, že nebude dochádzať k pro­tiprávnym zákrokom proti nevinným ľudom, a že naproti tomu sa budí dôsledne vyvodzovať zodpovednosl proti všetkým, ktorí protiprávnym činmi maria konsolidačný proces, bu dú poskytovať orgány našej bezpeč nosti a prokuratúry i československí súdy. Druhou závažnou skupinou otázol je ekonomická stránka dočasného po bytu sovietskych vojsk na našou území. Dohoda predpokladá materiálové za bezpečenie sovietskych vojenskýcl jednotiek, napríklad niektorými druh mi potravin, palivami, pohonným hmotami, poskytovanie presne Stano vených ubytovacích, skladovacích, le tištných, nemocničných a iných prie­storov našej armády, ďalej poskytova­ním rôznych komunálnych služieb, opráv vojenskej techniky a konečne dopravných a spojovacích služieb. Všetky náklady spojené s vydržia­vaním sovietskych vôjsk na území Československej socialistickej repub­liky ponesie sovietska strana. Soviet­ska vláda bude hradiť našej vláde všetky výdavky, ktoré nám vzniknú v súvislosti s materiálnym a iným za­bezpečením sovietskych jednotiek do­časne umiestených na našom území. Niektoré dôležité ekonomické otáz­ky nebolo možné do všetkých podrob­ností vyriešiť ihned. Dohodlo sa pre­to, že sa budú riešiť dodatočnými zmluvami. V tejto súvislosti považuje­me za nevyhnutné, aby sa platby za materiálne a iné zabezpečenie a služ­by, ktoré poskytneme sovietskym voj­skám, uhrádzali predovšetkým dodáv­kami zodpovedajúceho a pre nás po­trebného sovietskeho tovaru, a to nad množstvo dohodnuté v normálnych ob­chodných dohodách. Môžem vás, vážení poslanci, zodpo­vedne ubezpečiť, že tak my, ako aj naši sovietski partneri sme boli a pri všetkých nadväzujúcich rokovaniach i naďalej budeme vedení snahou do­cieliť, aby materiálne a iné zabez­pečenie sovietskych vojsk na našom území v nijakom prípade nešlo na úkor životnej úrovne obyvateľstva Čes­koslovenskej socialistickej republiky a aby náš ekonomický vývoj i naďalej postupoval v duchu zésád a záverov vytýčených akčným programom strany a obsiahnutých vo vládnom vyhlásení. Konečne chcem ešte upozorniť na záverečné ustanovenie dohody. Čes­koslovenská a sovietska strana vy­menujú svojich splnomocnencov pre otázky súčasnej prítomnosti soviet­skych vojsk v Československej socia­listickej republike. Ich hlavnou úlo­hou bude usmerňovanie bežných úloh a riešenie operatívnych otázok spoje­ných s dočasnou prítomnosťou so­vietskych vojsk na našom území. Plne­nie záväzkov, ktoré v súvislosti s pri­jatím dohody prevzali obe strany, vy­žaduje priebežné prijímanie ďalších opatrení, ktoré budú spresňovať nie­ktoré časti dohody. Záverečný článok dohody vymedzu­je jej platnosť z hľadiska času a sú­časne stanovuje podmienky, za akých sa môže zmeniť. Tak sa utvára reálna možnosť po dohode oboch zmluvných strán rozvíjať a meniť niektoré časti dohody v súlade s potrebami rozvoja našej spoločnosti a v závislosti od vývoja medzinárodnopolitickej i vnút­ropolitickej situácie. Túto skutočnosť považujeme za zvlášť významnú, lebo utvára niektoré nevyhnutné predpo­klady k urýchleniu normalizácie vzťa­hov oboch zmluvných strán a k upev­neniu spolupráce medzi Českosloven­skou socialistickou republikou a Zvä­zom sovietskych socialistických repub­lík, ktorú proklamovali obe strany v preambuli prijatej dohody. * - * * Dohoda o dočasnom pobyte soviet­skych vojsk v Československu ohra­ničuje určitú etapu vzájomných čes­­koslovensko-sovietskych vzťahov i vý­voja republiky v posledných dvoch mesiacoch. Bolo potrebné predovšet­kým, zabezpečiť základné podmienky umožňujúce normálny chod krajiny, Išlo o riadny chod legálnych orgánov štátu, zabezpečenie pokoja a poriad­ku. Nemohli sme dopustiť, aby nastali vážnejšie poruchy pri zabezpečovaní základných životných potrieb obyva­teľstva. Bolo to iste a je ešte tiež ob­dobie mnohých nejasnosti a pochyb­ností. Rozhodujúcou však zostáva sku­točnosť, že naša republika nastúpila cestu k politickému upevňovaniu so cializmu, čo je podstatou ďalšej etapy normalizácie našich pomerov. Jasne sa hlásime, ako sme to robili niekoľ kokrát v minulých mesiacoch, k také mu poňatiu socializmu, t. j. k spolo čenskému systému, ktorý v prax realizuje myšlienku socialistickýct výrobných vzťahov, odstraňuje vyko risťovanie a zabezpečuje vládu pra čujúceho ľudu, robotníckej triedy roľníctva a inteligencie, vedúcu úlohe komunistickej strany a vedeckého sve tového názoru. Udalosti posledných týždňov kladt nám všetkým naliehavú otázku, dc -akej miery sa toto všetko dotýka na šej suverenity. Pojem suverenity, cha rakterizovaný ako stav nezávislost danej štátnej moci od každej tne moci tak vnútri, ako aj mimo hranli štátu, je pojem, ktorý v súčasnou svete prakticky nemôže byt realízo vaný v jeho absolútnom význame. Situácia v dnešnom rozdelenom sve te, ked prebieha boj medzi imperializ room na jednej strane a socializmon .a dalšími pokrokovými silami na dru hej strane, ovplyvňuje pojem zvrcho vanosti, ktorý dostáva stále iný ob sah. Je daný skutočnosťou, že národ né záujmy jednotlivých socialistickýcl krajín môžu byť v súčasnom svete za bezpečené iba spoločnými opatreniam celého socialistického spoločenstva. Na druhej strane socialistické spo ločenstvo nezoslabuje, ale naopak zc silňuje, ak sa rešpektujú konkrétn podmienky jednotlivých krajín. Česko Slovensko je hospodársky rozvinuto krajinou s dobrou úrovňou vzdelanosl a z toho vyplývajúcim vysokým podie­lom inteligencie, s tradíciami národ­nooslobodzovacieho boja i s tradícia­mi demokratickej správy. Nemožno vyzdvihovať osobitosti podmienok a nadraďovať ich nad všeobecné črty. Takisto nie je vôbec možné stavať tieto principy proti sebe. Obidve strán­ky tvoria jednotu spoločenských vzťa­hov a vzájomne sa ovplyvňujú. Nereš­pektovať tieto okolnosti a podmienky, tak ako to často bolo, znamená pozí­cie socializmu v Československu osla­bovať. Smé preto presvedčení, že správny výklad a rešpektovanie suve­renity štátu, ked jednotlivé socialis­tické krajiny posilňujú celé socialis­tické spoločenstvo a využívajú pritom svoje špecifické podmienky, je úplne v súlade s chápaním proletárskeho internacionalizmu i s túžbami našich národov. Československý ľud, jeho zástup­covia i všetky inštitúcie majú dosta­tok priestoru, aby si podľa svojich záujmov, podľa revolučných a demo­kratických tradícii zabezpečili spokoj­nú socialistickú budúcnosť. Prijatím dohody vstupujeme do ďalšej etapy normalizácie pomerov v krajine. Pre nastávajúce obdobie je dôležité, že náš pracujúci ľud dal zreteľne na­javo, že chceme žiť v takej socia­listickej spoločnosti, ktorá by nad­väzovala na revolučné i demokratic­ké tradície -našich národov. Pre čes­koslovenský ľud sme povinní zabezpe­čiť dobrú socialistickú perspektívu, mali by sme sa zo všetkých svojich síl usilovať o takú -prax výstavby so­cializmu, ktorá by svoje opodstatne­nie čerpala tak z teoretických postu­látov marxízmu-leninizmu, ako ‘ aj z každodenného života človeka v na­šich časoch. Len tak totiž dokážeme, že myšlienka socialistického vývoja Československa bude navždy, trvalou konštantou a jedinou alternatívou spoločenského diania. Myšlienku nevyhnutného kultúrne­ho i materiálneho pokroku teda po­važujeme za základňu ďalšieho po­kojného vývoja v našej krajine. So­cialistický systém musíme vše-stran­­ne stabilizovať a predchádzať mož­ným sociálnym, ekonomickým i poli­tickým napätiam. Upevnenie politického a spoločen­ského systému v Českaslovensku bu­de pre najbližšie obdobie predpokla­dať: 1. Zjednocovanie politických záuj­mov našej spoločnosti na pôde Ná­rodného frontu, pri existencii vedú­ceho . postavenia Komunistickej stra­ny Československa ako najsilnejšej a najvplyvnejšej politickej sily kraji­ny. 2. Cs. ľudu musíme dať plnú mož­nosť, aby nielen prostredníctvoni svojich zástupcov, ale aj priamym podielom na správe a riadení výroby i spoločnosti uplatnil svoju iniciatí­vu, vlastenectvo i pracovnú aktivitu, 3. Zabezpečiť reálne uplatnenie s prísne rešpektovanie práv a slobôd občanov daných socialistickou ústa vou vrátane štátoprávnych záruk slo bodného rozvoja národov, čo pova­žujeme za jednu z aktuálnych foriem budovania právnej istoty v živote na­šej spoločnosti. 4. Zabezpečiť uskutočnenie ekono mickej reformy, plynulý ekonomickí rozvoj krajiny a vzostup životne; úrovne obyvateľstva. 5. V zahraničnopolitickej oblast: musíme rozvíjať vzťahy so socialis­tickými krajinami, najmä so Soviet skym zväzom, upevňovať jednotu spo ločenstva socialistických krajín. Ďalšiu etapu, v ktorej budeme roz hodovať o posilnení pozícií socializmi v Československu, bude c-hanakteri-zo vaf potreba upevnenia politického ria denia socialistickej spoločnosti. Vec ne pôjde predovšetkým o vypracova nie jasných politických úloh pre sú časnú etapu vývoja socializmu, -o vý razné skvalitnenie rozhodovaciehc procesu, inštitucionálne o celú- sku pina dôležitých otázok. Najdôležitejšou -požiadavkou v tej to sú-visiosti je nielen zachov-a-n-ie, al< ďalšie upevňovanie a rozvíjanie ve dúcej úlohy Komunistickej strany Čes koslovenska, ktorej autorita u ro-bot nicke; triedy, roľníctva a inteligen cle v poslednom období nebývali vzrástla. Postavenie Komunistické strany Československa ako rozhodujú ccj politickej sily v kľaji-ne utváří optimálne podmienky pre činnos štátnych orgánov a všetkých inštitú cií. Vláda sa preto bude aj naďalej vi svojej riadiacej činnosti o Komunis tiökú stranu Československa opieral Významná úloha pripadá Národné mu frontu, ktorý ako hnutie aj ak zoskupenie politických strán aj i-nýci spoločenských organizácií pod vede ním KSČS zabezpečuje zjednocovaní­­všetkých podstatných záujmov trie a sociálnych skupín spoločností v sú lade s potrebami nášho socialistic kého vývoja. Je nepochybné, že v riadení socia listicke] spoločnosti -nemôžu pre-vlá dať Jed-mo-s-tram-ne centralistické te® dencie. Ved zo samotnej podstaty sc cia-lizmu vyplýva, že zdroj spoloče® ského pohybu spočíva v potrebách záujmoch robotníckej triedy, roľníč tva a inteligencie. Politické vedenie našej spoločnosti i ostatné články riadenia musia v sú­časnej zložitej situácii veľmi dôraz­ne vystupovať aj proti antisociaiis­­tickým prejavom, proti živelnosti sprevádzajúcej. náš vývoj. Budeme úzkostlivo strážiť revoluč­né vymoženosti nášho ľudu a vše­stranne zabezpečovať náš právny po­riadok. Bolo by veľkým omylom, ke­by naša dobrá vôľa bola niektorými jednotlivcami, rôznymi antisocialistlc­­kými silami a pod. považovaná za slabosť dnešného vedenia. Na vybu­dovanie efektívneho politického sys­tému bude potrebné postupne utvoriť aj nevyhnutné inštitucionálne pred­poklady. Ďalším významným faktorom vnú­tornej politiky nášho štátu must byť aj naďalej úsilie o rešpektovanie všetkých zákonných práv a povin­nosti inštitúcií i občanov. Prí-t-om vy­chádzame z marxisticko-leninského -poňatia spoločenského vývoja, ktoré nám dáva istotu, že spoločenské tríé­­dy alebo skupiny sú v socialistickej spoločnosti vedené predovšetkým úsi­lím o spoluprácu. To objektívne umož­ňuje socialistickému štátu, aby mo­hol garantovať ústavné práva i slo­body občanom, lebo nie je potrebné mocenským spôsobom niektoré sociál­ne vrstvy alebo dokonca triedu ob­medzovať. Táto záruka právnej istoty a osobnej nedotknuteľnosti sa, pri­rodzene, mu-si dotýkať aj všetkých občanov, ktorí sa nedostanú do roz­poru s platným československým prá­vom. Integrálnou súčasťou tohto proce­su je vytvorenie podmienok pre roz­voj socialistických národov a národ­ností v Československu. Myšlienka fe-deralizácie Československej socia­listickej republiky, ktorá v najbliž­šom období zí-ska podobu zákonného ustanovenia, bude tiež významným stabilizačným faktorom značného po­litického dosahu. Spolupráci našich národov bude daný štátoprávny pod­klad, pričom budú právne zakotvené i záujmy národností, žijúcich na úze­mí Československej socialistickej re­publiky. Musíme urobiť všetko pre to, aby vecné, inštitucionálne i kád­rové zabezpečenie projektu federeli­­zácie našej republiky bolo prostried­kom k trvalej, plodnej spolupráci na­šich národov i národností, k pro­spechu ľudu, národov a národností Československej socialistickej repub­liky. V záujme úspešného rozvoja socia­lizmu je nevyhnutné, aby sme zvýšili efektívnosť svojho hospodárstva. Na to musí bezprostredne slúžiť ekono­mická politika všetkých vedúcich in­štitúcií našej spoločnosti. Praktické úlohy hospodárskej po­litiky, ktoré pred nami celkom kon­krétne v budúcom roku stoja, sú mi­moriadne náročné. Možno celkom otvorene povedať, že i viacerí hos­podárski odborníci pochybujú o tom, či sú všetky splniteľné. Nič menej je potrebné vidieť, že práve v tomto súčasnom roku, ked naša ekonomická situácia niekedy bola popisovaná vo veľmi čiernych farbách, dosahujeme mimoriadny ekonomický vzostup. V roku 1968 sa dosiahne najvyššie tempo rastu osobnej spotreby obyva­teľstva za uplynulé desaťročie — vyše 9 pere. Príjmy -obyvateľstva sa za tento rok zvyšujú o 18,2 mid Kčs oproti 3—5 mld v priemere mnohých predchádzajúcich rokov. A čo je významné — sú plne realizované neobvykle vysokým vzo­stupom maloobchodného obratu o 12 pere. Pritom absolútna výška tohto­ročného prírastku maloobchodného obratu je takmer štvornásobná opro­ti priemeru rokov 1960—1965. Súčas­ne, ako je známe, začal sa realizovať päťdňový pracovný týždeň, uskutoč­ňujú sa významné sociálne opatre­nia, napríklad zvýšenie nízkych dô­chodkov, rieši sa dlhoročné a nespra­vodlivé zaostávanie miezd v doprave, spotrebnom a potravinárskom prie­mysle atd. Možno konštatovať pre­nikavý vzostup našej poľnohospodár­skej výroby za posledné dva roky, rýchly vzostup dodávok priemysel­ných výrobkov pre vnútorný trh, značný rast stavebnej výroby, vzo­stup dodávok pre zahraničný obchod. Avšak nie sme a nemôžeme byť s týmto stavom spokojní. Efektívnosť ekonomiky je naďalej neuspokojivá. Ma trhu sa prejavujú veľmi vážne sor­timentně nedostatky, dtlej zaostáva bytová výstavba a pod. Preto praktický hospodársky prog­ram budúceho roku, vyjadrený v hos­podárskej smernici vlády, ide cestou zvyšovania ekonomického tlaku na výrobu. Citeľne sa zvyšujú odvody podnikov štátu, sprísňuje sa politika dotácií a subvencií, sú zabezpečova­né predpoklady pre plne vyrovnaný štátny rozpočet. S cieľom vytvoriť predpoklady pre bytovú výstavbu a obmedziť vysokú rozostavanosť sa zostruje celkový investičný limit pre novo začaté stavby v priemysle a ráta sa i s určitými cenovými opatre­niami. Všetky tieto praktické, kroky sú nevyhnutné, ak chceme realizovať vládou garantovaný vzostup reálnych miezd o 2,5 perc. V budúcom roku a ak chceme súčasne dosiahnuť vý­stavbu aspoň 95 tisíc bytov, zabezpe­:iť vzostup príjmov dodávkami pOfra­­iín a priemyselného tôvaru, zabezpe­čí splnenie našich cieľov po línií mhraničného obchodu. Napriek mimoriadnej náročnosti ýchto úloh treba konstatovat, že na­­ie socialistické podniky a družstvá najú značný priestor i podmienky na niciatívne riešenie problémov spo­­ených so zvyšovaním výroby, jej kva­­ity a sortimentu, rentability a vý­rezu. Znäčné rezervy jestvujú vo vy­­ižití kapacít, zhodnotení surovín a nateriálpv i vo využití pracovného lasu. Veľké možnosti máme aj v roz­víjaní hlbšej a účinnejšej hospodár­skej kooperácie s krajinami socialis­tického tábora, najmä v RVHP. Hod­láme preto aj naďalej prerokúvať ná­mety schválené vládou ČSSR s inými vládami členských krajín tejto orga­nizácie, smerujúce k posilneniu jej efektivnosti. Aj pri zachovaní prio­rity obchodu s členskými štátmi RVHP jestvujú predpoklady pre rozvíjanie zodpovedajúcej spolupráce s vyspelý­mi kapitalistickými krajinami, najmä so štátmi západnej Európy. Súdružky a súdruhovia! V politickom živote našej republiky sa od podpisu a najmä od ratifikácie zmluvy, ktorej text je predložený dnešnej schôdzi Národného zhromaž­denia, budeme stretávať s faktom le­gálneho dočasného pobytu soviet­skych vojsk v Československu. Pre život nijakého štátu nie je prítom­nosť iných ako vlastných vojsk jed­noduchá. Poslanci Národného zhromaždenia i všetka československá verejnosť po­chopia fakt, že vojská Sovietskeho zväzu, ktoré budú podľa navrhova­nej dohody umiestené v Českosloven­sku, treba považovať za vojská nášho spojenca, za vojská socialistickej kra­jiny, ktorej národy priniesli najväč­šie obete v boji proti fašizmu za dru­hej svatovej vojny. Sovietsky zväz, ako je všeobecne známe, prispel v rozhodujúcej miere v roku 1945 k oslobodeniu našej republiky. Tieto dejinné fakty nemožno prejsť ani ba­gatelizovaním, ani taktickým mlča­ním. V dnešných časoch sa musí reál­na situácia riešiť totiž rozumne, s dô­verou a s plnou zodpovednosťou pred národnými dejinami, s plnou zodpo­vednosťou za osudy našich ďalších generácií, za osudy socializmu a mie­ru na svete. K tomu chceme my, Česi a Slováci, i ostatné národnosti našej krajiny znovu prispieť svojím posto­jom k vzniknutej situácii. Postoje orgánov všetkých stupňov by mali z tohto jedine možného uhla vychádzať. Je vecou nášho pracujú­ceho ľudu i našich funkcionárov a zástupcov, ako sa upraví konkrétne spoločenské postavenie sovietskych vojsk. Spoločenský pomer najmä k ve­liteľskému a dôstojníckemu zboru bude určený i jeho vzťahom k čes­koslovenskému ľudu, našej politike i politickým predstaviteľom tohto ľu­du. Želal by som si, aby v záujme našich dlhodobých cieľov boli tieto stvky dobré a zodpovedali kultúrnej i politickej vyspelosti našich národov a národností. Do prirodzenej roviny určenej mož­nosťami našej doby sa budú musieť uviesť aj najmä celkové českosloveo­­sko-sovietske vzťahy. Príslušné štát­ne, ale i spoločenské organizácie by im mali venovať opäť pozornosť. Vzá­jomné styky medzi socialistickými krajinami by mali vychádzať z pri­rodzených pracovných a záujmových hľadísk, mali by byť založené na prin­cípoch rovnoprávnej ekonomickej, kultúrnej a politickej spolupráce. Hoci som využil svoje vystúpenie k ratifikácii zmluvy o dočasnom po­byte vojsk Sovietskeho zväzu v Čes­koslovensku na to, aby som objasnil niektoré naliehavé otázky nášho naj­bližšieho vývoja, ako sú už formulo­vané vo vládnom programe z 13. sep­tembra 1968, chcel by som sa v zá­vere vrátiť ešte raz k zmyslu zmluvy. Vážení poslanci, súdružky a súdru­hovia, je iste teoreticky možné predstaviť si nejaké iné riešenie vzniknutej si­tuácie v Československu. Budete však so mnou iste súhlasiť, ked vyhlásim, že pre zodpovednú politiku bolov v kritickýcji okamihoch vývoja štátu k dispozícii len riešenie jediné. Roz­loženie sve-tového pomeru síl 1 spo­ločné záujmy socialistických krajín vrátane Československu nam vopred určujú isté povinnosti, ktorých sa ne­možno ľahkomyseľne zriecť. Vláda vám, poslancom, a tým vlastne všet­kému pracujúcemu ľudu našej kraji­ny, predkladá dokument, o ktorom je presvedčená, že znamená pre zúčast­nené krajiny postupné východisko zo vzniknutej situácie. Dohoda o podmienkach dočasného pobytu časti sovietskych vojsk na na­šom území sa tak stáva dôležitým nástrojom normalizácie vzťahov me- ' dzi socialistickými štátmi a základom ich ďalšej spolupráce. Dovoľte mi preto, aby som vás požiadal o súhlas s týmto významným krokom našej vlády v pevnej viere, že je to tak v záujme celého socialistického spo­ločenstva, ako aj v najvlastnejšom záujme šťastnej budúcnosti Českoslo­venskej socialistickej republiky. (ČSTK) 2 19. OKTÖBRA 1988 i Zmluva medzi vládou ČSSR a vládou ZSSR (Dokončenie z 1. str.) socialistickej republiky, osobám, prislúchajúcim k sovietskym vojskám, ako aj členom rodín týchto osôb činmi aleho zanedbaním československých občanov — vo výške, určenej československým sú­dom, na základe nárokov, uplatnených proti oso­bám, ktoré škodu zapríčinili. ČLÁNOK 12 Škody, predvídané v článku 10 a 11, nahradia strany do troch mesiacov odo dňa, ked splno­mocnenci pre veci dočasného pobytu sovietskych vojsk v Československej socialistickej republike rozhodnú alebo ked sa rozhodnutie súdu stane právoplatným. Sumy, ktoré majú dostať poškodené osoby, jed­notky a inštitúcie, vyplatia príslušné orgány strán, a to v prípadoch, uvedených v článku 10 česko­slovenské orgány, a v článku 11 sovietske orgány. ČLÁNOK 13 Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Zväzu sovietskych socialistických republík menujú svojich splnomocnencov pre veci dočas­ného pobytu sovietskych vojsk v Československej socialistickej republike s cieľom náležitého rieše­nia bežných otázok, spojených s dočasným pobytom sovietskych vojsk v Československej socialistickej republike. ČLÁNOK 14 í. Pri výklade tejto zmluvy je „osobou, patriacou k sovietskym vojskám“: a) príslušník sovietskej armády; b) civilná osoba, ktorá je sovietskym občanom a pracuje v útvaroch sovietskych vojsk, dočasne sa nachádzajúcich na území Československej so­cialistickej republiky. 2. „Členmi rodín osôb, patriacich k sovietskym vojskám“: a) manželky; b) deti, pokiaľ neuzavreli manželstvo; c) blízki príbuzní, pokiaľ sú odkázaní na výživu týchto osôb. 3. „Miestom stálych posádok“ je územie, vyhra­dené k dispozícii sovietskym vojskám vládou Čes­koslovenskej socialistickej republiky alebo miest­nymi orgánmi štátnej moci, vrátane miest, kde sú rozmiestené sovietske vojská. ČLÁNOK 15 Táto zmluva nadobúda platnosť po ratifikácii oboma stranami a zostane v platnosti, pokiaľ sa sovietske vojská dočasne budú nachádzať na území Československej socialistickej republiky. Zmluva sa môže zmeniť po dohode zmluvných Strán. Dané v Prahe 16. októbra 1968 v dvoch pôvod­ných vyhotoveniach, každé v českom a ruskom \ jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť. Predseda vlády Československej socialistickej republiky O. ČERNÍK Predseda Rady ministrov Zväzu sovietskych socialistických republík A. KOSYGIN P R AVPA

Next