Pravda, január 1971 (LII/1-25)
1971-01-14 / No. 11
AOAVHd strmili ÚV KSČ v decembri 1970 Schválené aa plenárnom zosadaní z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ POUČENIE Na májovom zasadaní došlo aj k zmene stanoviska v otázke zvolania mimoriadneho zjazdu. Táto zmena vychádzala zo zámeru marxisticko-leninských síl vziat urýchleným zvolaním zjazdu iniciatívu do svojich rúk. To by, pravda, predpokladalo jednotný a principiálny postup celého vedenia strany — a to sa nedosiahlo. Po májovom zasadaní vzrástla akitvita marxisticko-leninských síl. Na aktívoch a schôdzach státisíce členov a funkcionárov podporili uznesenie májového zasadania a žiadali energické opatrenia na obranu socializmu. Vyvrcholením pokusov o pozitívny obrat vo vývoji sa stal celoštátny aiktív Ľudových milícií v Prahe, na ktorom so zúčastnilo vyše 11000 príslušníkov. Aktív bol výrazom skutočnosti, že Ľudové milície v tom čase ako celok nepodlahli náporu pravice, zotrvali na princípoch marxizmu-leninizmu a priateístva so Sovietskym zväzom a boli odhodlané brániť vec socializmu. V období príprav na XIV. mimoriadny zjazd strany, pre ktoré bolo príznačné ovzdušie hystérie, zastrašovania a teroru, prebiehal rozhodujúci boj o stranu medzi marxistickoleninskými silami a pravicou. Prejavom otvoreného a koordinovaného nástupu reakcie bolo uverejnenie kontrarevolučnej platformy „2000 slov“, ktorá bola priamym návodom na násilné akcie a na deštrukciu socialistického systému. Táto kontrarevolučná výzva šla zároveň najďalej v roznecovaní nenávisti proti Sovietskemu zväzu a vyjadrovala dokonca verejnú vyhrážku našim spojencom ozbrojeným koníliktom. Zámerné publikovanie tohto kontrarevolučnélm pamfletu v predvečer okresných konferencií ovplyvnilo ich priebeh a volbu delegátov na krajské konferencie. I napriek odmietavému stanovisku Predsedníctva ŰV, ktoré však sami jeho pravicoví členovia — A. Dubček, J. Smrkovský, F. Kriegel i O. Černík — vzápätí sabotovali, zlhouba polovica okresných konferencií v českých krajoch sa postavila na podporu 2000 slov. V období mimoriadnych krajských konferencií strany sa už výrazne prejavil úplný prechod pravice na otvorenú trakčnú činnosť. Druhé centrum v strane sa snažilo izolovať lavicové sily v doterajšom Ústrednom výbore a predurčiť zasielaním inštrukcií do krajov výsledky volieb delegátov na zjazd i zloženie nového Ústredného výboru. Podarilo sa mu dosiahnuť to, že medzi delegátmi na XIV. zjazd bolo veía pravicových oportunistov, nacionalistov á kolísavých členov strany. Iba 17,4 % delegátov boli robotníci, čo nemá v histórii KSČ obdobu. Pravica si tak utvorila podmienky, aby na zjazde uchvátila moc a legalizovala svoje ciele a zámery. Antikomunistické a antisocialisttcké sily organizovali otvorené demonštrácie, provokácie a akcie vyložene anarchistického charakteru. Stupňovali nacionalistickú, antisovietsku vlnu, najmä v súvislosti s cvičením štábov spojeneckých vojsk v Československu. Usilovali sa o rozpustenie Ľudových milícií. Šovinistická kampaň proti listu Ľudových milícií adresovanému sovietskemu ludu a neobyčajne besné útoky voči 99 pragovákom, ktorí vo svojom liste vyjadrili vernosť socializmu a priateľstvu so Sovietskym zväzom, boli výrazným svedectvom rodiaceho sa bieleho teroru. Antisovietizmus a s ním spojené zneužívanie národného cítenia boli jednotiacou platformou pravice a kontrarevolúcie. Boj o moc sa stal i bojom o zmenu zahraničnopolitickej orientácie ČSSR. Eravicovooportanistický a antisoctalistícký blok sa usiloval o likvidáciu základnej záruky národnej a štátnej existencie socialistického Československa, spočívajúcej v spojenectve a priateľstve so Sovietskym zväzom a dalšími socialistickými krajinami. Mali sa tak utvoriť vonkajšie podmienky na likvidáciu socializmu v Československu. Tieto a mnohé ďalšie skutočnosti dokumentujú spätosť udalostí v Československu s bojom medzinárodného imperializmu proti socialistickému spoločenstvu. Stratégovia centier svetového antikomunizmu mali v socialistickom Československu svojich priamych pomáhačov. Ústami jedného z nich, I. Svitáka, sa prihlásili o slovo krajne reakčné sily, ktoré sa formovali v takých organizáciách ako K 231 a Klub angažovaných nestraníkov. Ich programom bola likvidácia vymožeností februára 1948 a faktická likvidácia socializmu. Na čele ústredia K 231 boli K. Nigrin, J. Brodský,, V. Paleček, O. Rambousek a ďalší, ktori boli zväčša priamymi agentmi západných rozviedok. Zakladateľmi KAN boli okrem I. Svitáka spisovateľ V. Havel a prof. V. Černý, ktorý mal úzke spojenie s pofebruárovou emigráciou. KAN í K 231 mali úzke spojenie so západnými rozviedkami a ’dostávali nielen politickú, ale i materiálnu podporu. Značný vplyv v boji proti socializmu v ČSSR mali sily, ktoré sa angažovali z pozícii sionizmu, jedného z nástrojov medzinárodného imperializmu a antikomunizmu. Ich poprednými reprezentantmi u nás boli F. Kriegel, J. Pelikán, A. Lustig, E. Goldstiicker, A. J. Liehm, E. Lobi, K. Winter a veľa ďalších. V protikomunistických plánoch založených na demagógií s tzv. „demokratickým socializmom“ pripadá významná úloha obnovujúcej sa sociálnej demokracii. Tá sa pripravovala vystúpiť ako samostatná politická sila, využívajúca sociálnodemokratické prežitky v myslení časti členov KSČ, ktorých chcela strhnúť na svoju stranu. Kalkulovalo sa s tým, že sociálna demokracia, „nezaťažená obdobím budovania socializmu“, bude príťažlivá pre dezorientovanú a politicky nepevnú časť spoločnosti. So súhlasom a podporou pravicových funkcionárov KSČ F. Kriegla, J. Smrkovského, Z. Mlynářa, J. Literu, L. Lisa a ďalších utvoril sa ilegálny prípravný ústredný výbor, ktorého členmi o. i. boli Z. Bechyně, J. Munzar, O. Janýr, F. Šupka. Súčasne sa ustanovili prípravné výbory v krajoch, okresoch a niekde i základné organizácie. Táto činnosť, rozvíjaná v úzkej spolupráci s predákmi Socialistickej internacionály, mala za úlohu uskutočniť politický rozkol robotníckej triedy. Aj v ostatných stranách, združených v Národnom fronte, Českej socialistickej strane, Čs. strane lidověj, Strane slovenskej obrody í v Strane slobody vypracovali programy ďalšej činnosti, smerujúce k popretiu vedúcej úlohy KSČ a k obnoveniu starej buržoáznodemokratickej a klerikálnej základne. Nemalá úloha v antisocialistickej hre o Československo pripadla reakčným predstaviteľom katolíckeho kléru, výdatne podporovaným katolíckou emigráciou v zahraničí. Spojené pôsobenie zahraničnej i vnútornej reakcie prehlbovalo vnútropolitickú krízu, ktorá sa čoraz viac premietala do vzťahov s našimi najbližšími spojencami. Bratské strany, predovšetkým KSSZ, sa usilovali s veľkou trpezlivosťou odstrániť napätie vo vzájomných vzťahoch, a presvedčiť vedenie našej strany, že je nevyhnutné čelit kontrarevolučnej hrozbe v ČSSR. Využili na to všetky možnosti, ktoré poskytovali oficiálne i osobné kontakty. Na schôdzkach* v Dráždanoch, Sofii, Moskve v prvej polovici roku 1968 poukazovali ich predstavitelia A. Dubčekovi na konkrétnych faktoch, že sa situácia v ČSSR vyvíja nebezpečným smerom, ktorý súčasne ohrozuje spoločné záujmy socialistického tábora. Ubezpečenie A. Dubčeka, že vedenie KSČ si tiež uvedomuje vážnosť situácie a že samo cíti potrebu vykonať nápravu, sa však doma zamlčiavali, obchádzali a neplnili. Zo záznamov z rokovaní s L. I. Brežnevom, J. Kádárom a s ďalšími súdruhmi, z mnohých listov, ktoré zaslal generálny tajomník ÚV KSSZ a prví tajomníci ďalších bratských strán A. Dubčekovi a vedeniu našej strany, i z telefonických rozhovorov jasne vyplýva, ako úprimne a hlboko prežívali strany a ľud bratských socialistických krajín ťažkosti v našom vnútropolitickom dianí a nebezpečenstvo, z ktorého vyrastá hrozba existencii socializmu v Československu. Ponúkali súdružskú podporu i pomoc na zvládnutie situácie a vyčerpali všetky politické možnosti, ktoré prichádzali do úvahy, aby vyburcovali A. Dubčeka a jeho stúpencov do zodpovedného komunistického postupu. Vedúci predstavitelia pravicovooportunistických síl síce oficiálne deklarovali politiku priateľstva so socialistickými krajinami, farizejsky však zakrývali a v skutočnosti podporovali snahy prehlušiť a otupiť tradičné a hlboké priateľstvo našich národov k ľudu Sovietskeho zväzu. V úsilí blokovat akúkoľvek snahu o dorozumenie a obnovu vzájomnej dôvery medzi KSČ a bratskými stranami socialistických krajín presadili pravicové sily nejičasť delegácie KSČ na varšavskej schôdzke bratských strán v júli 1968 a nastúpili tak kurz roztržky medzi spojencami. Predsedníctvo ÚV KSČ i napriek odporu niektorých svojich členov ľahkovážne odmietlo varšavský list a zvolilo postup namierený proti najvlastnejším záujmom našej strany a socializmu. V odpovedi predsedníctva sa zastierala vážnosť pravicového a kontrarevolučného nebezpečenstva, na ktoré vo svojom liste naši spojenci súdružsky upozorňovali. V rozpore, s rezolúciou májového zasadania pléna sa v odpovedi predsedníctva dokonca vyhlasovalo, že hlavným nebezpečenstvom pre našu spoločnosť je „konzervativizmus“. Na čele s" Komunistickou stranou Československa vpred za ďalšiu výstavbu socializmu v našej vlastí! Prejdú roky, čas mnoho zahojí a prikryje, inými udalosťami. Zostanú však výsledky hrdinskej a obetavej práce ľudu, zostane veľké dielo výstavby socializmu, ktoré sa utvorilo pod vedením Komunistickej strany Československa, zostane strana, ktorá ďalej jlovedie národy do ešte lepšej-budúcnosti, Každý statočný občan našej republiky sa musí usilovať, aby naše deti, vnuci, celá budúca generácia boli hrdí na prácu svojich otcov a matiek, aby, ich odkaz rozvinuli a znásobili. To nie je a nebude, ľahká, cqsta.- Je to ' cesta .priekopnícka, cesta, ktorá si vyžaduje hrdinstvo, obetavosť a odriekanie. Je to však cesta cti, slávy a budúcnosti, ktorá vedie k naplneniu túžob každého: občana, žiť spokojný a šťastný život. Ústredný výbor Komunistickej strany Československa Je hlboko presvedčený, že všetci komunisti budú i naďalej neochvejnými bojovníkmi za realizáciu súčasnej politiky strany, že pre jej uskutočňovanie získajú každého statočného občana — robotníka, roľníka 1 príslušníka inteligencie. Sme pevnou súčasťou svetového socialistického spoločenstva. Naše úspechy v minulosti i naša cesta vpred sú úzko spojené s, prvou krajinou socialistickej , revolúcie — Sovietskym zväzom, i Bez, jeho pomoci by . sme nemohli riešiť a zvládnuť také zložité, a, veľké úlohy, aké , si socialistický vývoj v našej krajine vyžadoval a vyžaduje. Poučení trpkou minulosťou budeme chrániť ako oko v hlave svätý odkaz pokrokových síl našich národov 1 spojenectvo so Sovietskym zväzom, záruku našej národnej, sociálnej a štátnej istoty. Zámkou t-pho môže byť jedine komunistická strana, ktorá stojí pevne na princípoch marxizmu-leninizmú, strana, ktorá sa zocelila v triednom boji s nepriateľom, očistila od všetkých vplyvov oportunizmu a revizionizmu, strana, ktorá svojou jasnou a reálnou politikou vyjadruje najušľachtilejšie túžby a ciele pracujúceho človeka. Hlboko si uvedomujeme leninskú zásadu, že sila našej strany je v jej spojení s ľudom. Vstúpili sme do radov Komunistickej strany Československa dobrovoľne a vzali sme na seba zodpovednosť ' pred vlastným ľudom i pred všetkými pokrokovými silami na celom svete. Túto náročnú úlohu komunistov chceme čestne splniť. V tom vidíme svoju svätú povinnosť — bojovať a pracovať s ľudom' pre ľud, pre jeho blaho a mierový život. To je odkaz revolučných a internacionálnych tradícií Komunistickej strany Československa, odkaz najlepších synov strany; K. Gottwalda, ktoré tvoria nedotknuteľný základ existencie a sily našej strany v celej jej päťdesiatročnej histórii. Na tieto princípy nadviazal kurz, ktorý Ústredný výbor KSČ nastúpil po apríli 1969 a ktorý dôsledne uplatňuje vo svojej politike. Poučenie z veľkých skúšok, zápasov i tvrdých bojov zaväzuje našu stranu, každého komunistu, každého čestného socialisticky zmýšľajúceho občana našej krajiny brániť a rozvíjať socializmus a nedopustiť už nikdy a nikým jeho ohrozenie, aj keby sa schovával za tie najkrajšie slová a heslá. To je naša revolučná, národná, triedna a internacionálna povinnosť.' Ústredný výbor. Komunistickej strany Československa uzatvára obdobie vývoja našej strany i celej socialistickej spoločnosti. Je to obdobie naplnené obetavým úsilím strany a všetkých pracujúcich vybudovať všestranne bohatý a šťastný život občanov našej vlasti. Je to súčasne obdobie, ked naša strana a spoločnosť, každý komunista, každý občan, starý či mladý, prešiel dejinnou previerkou pevnosti a sily svojho socialistického presvedčenia. V ostrom politickom zápase s revizionistickými, óportunistickými a kontrarevolučnými silami sme sa učili rozoznávať priatela od nepriateľa, oddeľovať kúkoľ od zrna a rozdrvili sme pokus o kontrarevolučný zvrat, z ktorého smrteľného objatia sme len o'vlások unikli zásluhou internacionálnej pomoci bratských socialistických krajín. ¥ a bude treba ešte mnoho- času í síl, pokiaľ sa Jeho vplyv úplne prekoná. Za vypätej situácie v strane i v spoločnosti zvolali na júl plénum ÚV KSČ, ktoré však už nenašlo dostatok sll a odvahy na to, aby sa postavilo proti nesprávnemu postupu Predsedníctva ÚV KSČ, a dokonca jeho stanovisko potvrdilo. To vo veľkej miere prispelo k prehĺbeniu dezorientácie medzi komunistami i v celej našej spoločnosti. Až plénum ÚV KSČ v septembri 1969 zrušilo od základu nesprávne uznesenie júlového zasadania pléna z roku 1968. Bratské strany sa trpezlivo usilovali o rokovanie s predstaviteľmi KSČ, na ktorom by sa riešili zložité problémy vo vzájomných vzťahoch, ktoré vznikli narastaním kontrarevolučnej situácie v Československu a ohrozením záujmov socializmu. Na rokovaní v Čiernej n. Tisou apelovalo Politické byro ÚV KSSZ na vedenie našej strany, aby si uvedomilo svoju komunistickú, internacionálnu zodpovednosť a riešilo nebezpečnú situáciu v ČSSR vlastnými silami. Postoje jednotlivých členov Predsedníctva ÚV KSČ sa zásadne rozchádzali. Pravicoví predstavitelia nešli na rokovanie do Čiernej s čestnými úmyslami. Medzi sebou sa nijako netajili úmyslom znova oklamať našich najvernejších spojencov, aby získali čas do XIV. zjazdu KSČ, ktorý im mal priniesť definitívne víťazstvo. Farizejsky predstierali odhodlanie, že podniknú neodkladné opatrenia proti antisocialistickým silám a kontrarevolučným organizáciám. Rovnakú úlohu zohrali aj v Bratislave na schôdzke predstaviteľov šiestich socialistických krajín. Po rokovaniach v Čiernej n. Tisou a v Bratislave A. Dubček a jeho stúpenci vo vedení KSČ zvolili taktiku prieťahov a odďaľovania realizácie opatrení, ktoré na rokovaniach so spojencami sľubovali urobiť. Navyše skresľovali výsledky rokovaní a vykladali ich ako svoje víťazstvo. A. Dubček nielenže ignoroval, ale i pred vedením KSČ zatajoval oprávnené obavy bratských strán o osudy socializmu v Českolovensku a mieru v Európe. Spolu s ďalšími pravicovými predstaviteľmi vo vedení strany zabránil zvolaniu plenárneho zasadania ÚV KSČ, ktoré bolo nevyhnutné v tomto ťažkom a zložitom období. Pokrytecky sa spreneveril zásade, ktorú v Bratislave slávnostne spolupodpísal, že „podpora, ochrana a upevnenie socialistických vymožeností, ktoré dosiahli národy svojím hrdinským úsilím,, obetavou prácou ľudu každej krajiny, sú spoločnou internacior>sinou povinnosťou všetkých socialistických krajín“. III. Zámery a ciele kontrarevolúcie v Českoslovenšku boli podobné ako v Maďarsku v roku 1956,. ibaže taktický postup bol iný so zreteľom na odlišné podmienky i časy. Protisocialistické sily v našej krajine, konajúce v zhode so zámermi súčasného imperializmu, sa orientovali predovšetkým na použitie metód politickej, ideologickej a mocenskej deštrukcie a na postupné uskutočňovanie kontrarevolučných ciefov v dlhšom časovom období, ako to bolo v Maďarsku. Avšak aj u nás rátali, tieto sily s tým, že vo vhodnej chvíli, ak ich plány narazia na odpor, rozpútajú i fyzický teror proti marxisticko-leninským kádrom i proti občanom oddaným veci socializmu. Dnes už na základe získaného poznania možno odpovedať na otázku, ako narastala hrozba revolučným vymoženostiam nášho ľudu a prečo sa nepodarilo zastaviť kontrarevolučný spád udalostí a obrániť vec socializmu v ČSSR vnútornými silami, či už cestou politického zápasu, alebo pomocou vlastných mocenských prostriedkov. Proces rozvíjania socialistickej revolúcie má v podmienkach existencie svetovej sústavy socializmu svoje objektívne zákonitosti a záväzné kritériá, ktoré pri rešpektovaní národných zvláštností určujú charakter socialistickej moci a podmieňujú sústavný revolučný vývoj spoločenského pokroku. Narúšanie týchto zákonitostí vážne poškodzuje záujmy socializmu, a ak sa celkove popierajú a odmietajú, stáva sa potom také počínanie vo svojej podstate protisocialistickým a kontrarevolučným. Medzi trvácne a nemenné hodnoty socializmu patri *— vedúce postavenie robotníckej triedy a jej avantgardy — komunistickej strany; V uplynulom období vybojovali tisíce členov a funkcionárov strany statočný a obetavý boj, pri ktorom nešetrili sily, aby očistili štít svojej strany a jej marxisticko-leninskú podstatu. Za to im patri plným právom uznanie. Avšak nebezpečenstvo zo strany pravicového oportunizmu, ktorý je síce organizačne rozbitý, sa ešte zďaleka nepominulo Základom internacio-nalistických zväzkov našej strany a československého štátu je naša bratská pospolitosť s Komunistickou stranou Sovietskeho zväzu a ZSSR. Vyjadrením tejto lenims-ke-j jednoty záujm-o-v a cieľov oboch našich strán i krajín sa stala a] nová spojenecká zmluva so Sovietskym zväzom zo 6. mája 1970, ktorá potvrdzuje odhodlanie našich národov ísť vždy spoločnou cestou so sovietskymi súdruhmi a nikdy ináč. Počas roku 1969—1970 sa úplne obnovili a rozvinuli súdružské vzťahy medzi ČSSR a KSČ a ostatnými socialistickými krajinami a ich bratskými stranami. Sú dnes pevnejšie a hlbšie, ako to bolo kedykoľvek v minulosti. Spolu s pokračujúcou konsolidáciou vnútorného života strany a štátu sa posilnilo aj medzinárodné politické postavenie ČSSR a obnovila sa internacionálna autorita Komunistickej strany Československa v komunistickom hnutí. Vystúpenie delegácie našej strany na moskovskej medzi' národnej porade komunistických a robotníckych strán v júni ; 1969 nenechalo nikoho na pochybách, že KSČ bude v súlade . so svojimi tradíciami účinne prispievať k upevneniu marxtsticko-leninskej jednoty a akcieschopnosti svetového komunizmu. Ústredný výbor Komunistickej strany Československa na svojich zasadnutiach v septembri 1969, v januári a júni 1970 očistil svoje rady od pravicových činiteľov a prijal viacero opatrení, ktoré utvorili potrebnú základňu ďalšieho rozvinutia politického a Ideového zápasu za prekonanie revizíonistického a oportunistického balastu a na zabezpečenie ďalšieho zdravého vývoja našej socialistickej spoločnosti. : Ďalekosiahly význam malo uznesenie plenárneho zasada- nia ÚV KSČ v januári 1970 o výmene straníckych legitimácií. Veľký zápas za záchranu socializmu v ČSSR oproti všetkým úsiliam zlikvidovať stranu ako marxisticko-leninskú a internacionálnu silu podrobil skúške každého československé. ho komunistu. Výsledok tejto skúšky sa stal hlavnou súčasťou Individuálneho hodnotenia celkových postojov každého člena strany na straníckych pohovoroch. Komunistická , strana Československa sa rozišla s, vyše pätinou svojich predošlých členov, ktorí v kritickom období neobstáli, pretože ich postoje nezodpovedali nárokom, kladeným na komunistov. Previerka organizačne upevnila a Ideovo posilnila i celú stranu a utvorila podmienky pre plnenie jej dejinného poslania ako avantgardy socialistickej spoločnosti. : vrátila sa perspektíva hospodárskeho úpadku a utvorili sa : základné predpoklady na vzostupný t rozvoj ekonomiky. Na výzvu Ústredného výboru KSČ rozvinula sa široká aktívna účasť a iniciatíva pracujúcich na zvyšovaní výroby a spoločenskej produktivity práce. K stabilizácii československého národného hospodárstva významne prispel svojou ďalšou • pomocou Sovietsky zväz. V pomerne krátkom čase sa znovu upevnilo plánovité riadenie národného hospodárstva, stabilizoval sa trh, odvičiarov Katastrofálne, lebo utrpeli zdrvujúcu porážku. Nevyšiel im pokus vyvolať otvorený masový odpor, pretože väčšina ľudí, ktorých sa im predtým podarilo oklamať, už prehliadla ich dobrodružnú hru, takže hlavná sila, na ktorú sa mohli spoľahnúť, bolo kriminálne podsvetie. Skutočnosť, že augustové nepokoje roku 1969 prekazil rozhodný postup straníckych a vládnych orgánov a zlikvidovali vlastné mocenské prostriedky, bola nielen výrazom postupujúcej konsolidácie nášho- spoločenského života, ale súčasne po-zdvíhla pocit istoty komunistov i všetkých statočných stúpencov socializmu. Rozhodný zásah Ľudových milícií, bezpečnosti 1 príslušníkov našej armády dokázal, že ak je vedenie strany pevné a rozhodné, môže sa oprieť o silu týchto ozbrojených zložiek. — úloha socialistického štátu ako nástroja diktatúry proletariátu; — marxisticko-leninská ideológia a jej uplatňovanie prostredníctvom všetkých nástrojov masového pôsobenia; — socialistické spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov a zásady plánovitého riadenia národného hospodárstva; — princípy proletárskeho internacionalizmu a ich dôsledné uskutočňovanie v zahraničnej politike, najmä vo vzťahu k Sovietskemu zväzu. Vývoj po januári 1968 potvrdzuje, že pravica viedla cieľavedomý útok proti všetkým základným hodnotám a normám socializmu a že systematicky rozkladala stranu i celý politický socialistický systém. Tento široko založený nápor jej uľahčovala skutočnosť, že A. Dubček, ktorý mal spočiatku dôveru strany i krajiny, postupne ustupoval z marx-istickoleninských pozícií, dostával sa do vleku praivicovooportunistických a protisocialistických síl. až sa nakoniec stal ich symbolom. 1. Komunistická strana Československa postupne prestala byť v roku 1968 riadiacim centrom socialistického spoločenského poriadku. Pod nánosom revizionizmu strácala charakter marxisticko-leninskej strany, a to jej znemožňovalo uplatňovať vedúcu úlohu v spoločnosti. Popretie zásad demokratického centralizmu stranu postuipne zbavovalo akcieschopnosti. Ústredný výbor KSČ bol ako celok vyradený z rozhodovania v kľúčových otázkach, ktoré podľa stanov strany spadajú výhradne do jeho kompetencie. Počínaniu pravicovej a kolísavej časti Predsedníctva a Sekretariátu ÚV KSČ napomáhalo to, že veľkú väčšinu krajských a okresných výborov strany 1 straníckych organizácií mnohých veľkých závodov nakoniec ovládli agresívne pravičiarske skupiny. Pravicoví predstavitelia Predsedníctva a Sekretariátu ÚV KSČ i niektorí vedúci oddelení ŰV KSČ sa stali tlmočníkmi bloku revizionistických a nacionalistických sll, umŕtvovali politickú aktivitu robotníckej triedy a paralyzovali jej odpor proti narastajúcemu kontrarevolučnému komplotu v krajine. Uvoľňovali pole pre rozkladnú činnosť pravicových a antisocialistických síl a prispievali tak k utvoreniu atmosféry nátlaku a strachu. Pravicová časť vedenia KSČ nielen trpela, ale i podnecovala generálne útoky proti straníckemu aparátu, umŕtvovala jeho činnosť i prácu volených orgánov. Stranícky aparát pritom nahrádzali rozličné komisie a aktívy, ktoré v skutočnosti boli nátlakovými skupinami pravicových elementov. O zložení týchto komisií a aktívov sa nerozhodovalo v straníckych orgánoch. V aparáte aj inde do popredia sa drali rozliční oportunisti a kariéristi, ktorí v snahe získať si priazeň pravičiarov ohovárali a hanobili činnosť strany i jej slávnu revolučnú históriu. Stupeň rozkladu v KSČ dosviedča i skutočnosť, že z jej radov boli za aktívnu pravicovooportunistlckú a protisocialistickú činnosť vylúčení štyria tajomníci ÚV KSČ, deväť vedúcich tajomníkov krajských výborov a 59 vedúcich tajomníkov okresných výborov strany. Vyše tretina členov ÚV, KV a OV musela buď rezignovať, alebo bola zo strany vylúčená. Ústredný výbor KSČ ako najvyšší orgán strany medzi zjazdmi i jeho výkonné orgány prestali plniť úlohu riadiaceho štábu pri rozvíjaní socialistickej spoločnosti aj pri obrane jej revolučných vymoženosti. A. Dubček a jeho prívrženci, ktorí si zmonopolizovali rozhodovanie vo vedení strany, paralyzovali činnosť Predsedníctva i celého Ústredného výboru KSČ. Znemožňovali prijatie účinných opatrení v čase, keď to ešte bolo možné, a svojím postupom uvoľňovali nepriateľským a reakčným silám pozíciu za pozíciou. Tým sa stupňovala a umocňovala trúfalosť a útočnosť kontrarevolúcie, kým postupne slabla, až prakticky zanikla možnosť jej potlačenia vnútornými politickými aj mocenskými prostriedkami. 2. Takisto rozklad socialistickej moci dosiahol značný stupeň. Postup A. Dubčeka na čele strany a O. Černíka ako predsedu vlády prispel vo veľkej miere k tomu, že sa postupne rozvrátila činnosť mocenských orgánov socialistického štátu, bezpečnosti, justície, armády, a to dokonale využívali vnútorní i zahraniční nepriatelia nášho zriadenia. a f