Pravda, január 1971 (LII/1-25)

1971-01-14 / No. 11

14. januára 1971 Precitajte si: Ako prílohu dnešného čísla uverejňujeme Poučenie i krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, schválené na plenárnom rasadaní ŰV KSČ v decembri 1970, Ôs. stranícka a vládna delegácia navštívila Plovdiv Socialistická integrácia na programe dáa Odhalenie busty Klementa Gottwalda v robu písacích strojov značky Marica >• Gd nášho vyslaného redaktora R. Nittmanna Mesto Plovdiv je priam symbolom toho, bo nás spája s Bulharskom. To hlavné stretanie síce smeruje cez brněnský a plovdivský veľtrh, ale bezprostredná súčinnosť sa prejavuje storakými inými cestami a spôsobmi — dodávkami strojov, zariadení a to­varov, výrobnou kooperáciou, vedec­kými kontaktmi a kultúrnymi stykmi. Československé elektrické loknmo tívy chodia na trati Sofia—Plovdiv, naše agregáty pracujú v tepelnej elektrárni Plnvdiv-sever a v ďalších vodných elektrárňach, družbu medzi sebou majú družstvá v Popovici a Niv­­níci v juhomoravskom kraji, bulhar­ské družstvo Rázová a naše v Sintave v Galantskom okrese, chemické kom­bináty v Dimitrovgrade a vo Svištove na jednej a v bratislavskej dimitrov­­ke na druhej strane. Noviny Rabot­­ničeskn delo včera vysoko ocenili tn, že bratislavský kombinát pred termí­nom splnil všetky dodávky dn Bul­harska. Pri výstavbe energeticko­­uhoľného komplexu Marica-východ sa na skrývkových prácach v povr­chových baniach efektívne uplatňujú československé velkorýpadlá. Široko je známa naša kooperácia pri výrobe nákladných áut značky Maďara v Su­­mene. spolupráca pri výrobe strojov pre tabakový priemysel, pri výstavbe a zariaďovaní pivovarov ... V Bulharsku ľudia však nechápu našu súčinnosť iba ako dodávky, zá­sielky a obchody, ale aj ako spájajúci vzťah vidiac v ňom aj jeho ľudský prejav, vec citu, vnútorného presved­čenia a založenia. Na každom kroku návštevy straníckej a vládnej delegá­cie ČSSR sa preukazovala práve táto stránka našich vztahov, vyjadrená ešte v roku 1948 heslom Georgi Di­mitrova: „Priateľstvo za priateľstvo, vernosť za vernosť.“ Co viac je zobrazením tejtn vzá­jomnosti než odhalenie busty Klemen­ta Gottwalda v obci Popovica. Di­mitrov a Gottwald kládli tie základy priateľstva, ktoré je dnes znamením našich bratských vzťahov. Československá stranícka a vládna delegácia, vedená prvým tajomníkom OV KSC súdruhom G. Husákom, oso­bitným vlakom za sprievodu prvého tajomníka DV BKS a predsedu Rady ministrov BĽR súdruha Todora Zivko­­va a ďalších bulharských činiteľov pricestovala predpoludním do Plov­divu, kde jej predstavitelia plovdiv­ského kraja, mesta a tisíce občanov pripravili opäť veľmi milé, srdečné a priateľské privítanie. Po besede na krajskom výbere stra­ny, kde prvý tajomník KV BKS Kos­tadin Gjaurov podal ucelený výklad o profile kraja, československí hostia zavítali do moderného závodu na vý­robu písacích strojov značky Marica, ktorý je výrazom snáh o vytvorenie súdobého, moderného priemyslu. Predseda vlády ČSSR dr. Ľubomír Strougal na slávnostnom zhromažde ní pracovníkov závodn osobitne zdô­razňoval možnosti prehĺbenia vzá­jomnej kooperácie československého » bulharského priemyslu. V podobnom duchu hovoril aj prvý námestník predsedu Rady ministrov BĽR súdruh Živko Zivkov. V odpoludňajších hodinách česko­slovenskí hostia zavítali do neďalekej obce Popovica, kde od roku 1948 s vy­nikajúcimi výsledkami pracuje druž­stvo Klementa Gottwalda. Kolorit tej­to bulharskej dediny, či skôr obce mestského charakteru, je nerozlučne spojený práve s tradíciou zakladate­ľov československo-bulharského pria- obci Popovica • Návšteva v závode na vý* Pred záverom pobytu v BĽR teľstva s Georgi Dimitrovom a Kle­mentom Gottwaldom. V srdečnom prejave k občanom Popovice tajomník DV KSC súdruh Vasil Biľak vyzdvihol práve tieto internacionálne pomoci československému ľudu v čase, ked kontrarevolúcia ohrozila jeho socia­listické vymoženosti. Súdruh Biľak ohlásil, že na znak priateľských zväz­kov venovala československá delegá cia družstvu Klementa Gottwalda ako dar najnovší typ traktora Zetor. Na záver slávnosti prvý tajomník DV KSC súdruh GNStáv Husák odhalil bustu Klementa Gottwalda a k pamät niku položil veniec. Pamiatku K. Gott­walda si takto uctil aj súdruh Todor Zivkov a ďalší bulharskí predstavi­telia. Vo večerných hodinách sa delegácia osobitným vlakom vrátila dn Sofie. Na pôde československého veľvysla­nectva usporiadali československí predstavitelia slávnostnú recepciu na počesť vedúcich bulharských činite­ľov. Dnes československá stranícka a vládna delegácia končí svoju priateľ­skú návštevu v Bulharskej ľudovej republike. Včera naša stranícka a vládna dele­gácia navštívila v Plovdive závod Ma­rica na písacie stroje. Telefoto ČSTK—BTA Čo prinesie zajtrajšia Ne dielna, PMVDA Vedecký výskum na Slovensku ■ Ako ničíme odpad s rádio­aktívnym žiarením ■ Novšie a modernejšie pohľady na základ­né problémy rakoviny ■ Vkus­né zariadenie - útulné bývanie H Mládež nad priepasťou? H Neplaťme za zamestnanie, ale za prácu ■ Nevyhnutné roz­hodnutie v Ľubochni ■ Zápisy z denníkov o zničení Varšavy ■ Sú ženy vo funkciách? ■ Fučí­kove dotyky so sovietskou sku­točnosťou pred polstoročím fl Päťročnica v automobilovom priemysle ■ Vzťahy medzi umelými bytosťami - fantastická poviedka ■ Prečo odsudzovali a súdili Flauberta B Reportáž o vlkoch ■ Pohľad na Jarrin­­aovu diplomatickú kariéru ■ „Ako si počína nepriateľ?", spý­tal sa J. V: Stalin - je pokračo­vanie spomienok G. K. Žukova B dov Ukážky z básnických prekla­■ ky. o ceny Súťaže šachu a krížov­81 Slovo majú hu­bári ■ Informácie zo zahra­ PRÖIETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN. SPOJTE SA! ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Ročník Ml. • Číslo 11 A* 50 halierov Nevyčerpatelné zdroje spoločného bohatstvo PREJAV LUBOMÍRA ŠTROUGALA Člen Predsedníctva OV KSČ a pred­seda vlády ČSSR Ľubomír Strougal predniesol na mítingu prejav, v kto­rom povedal: „Drahý súdruh Zivkov, drahí hu) barskí priatelia, súdružky a súdru­hovia, dovoľte mi, aby som z poverenia všetkých členov našej straníckej a vládnej delegácie srdečne poďakoval za vrelé - prijatie», Rtcué sJV nám •Zr.-.n lo vo vašom závode a s ktorým sa stretávame na každom kroku pri svo jom pobyte v Bulharskej ľudovej re­publike. Chápeme ho ako výraz brat­ských vzťahov a úprimného priateľ­stva medzi ľudom oboch našich kra­jín, ako výraz socialistického inter­nacionalizmu. i Práve včera skončila naša stra­nícka a vládna delegácia rokovania s vedúcimi predstaviteľmi Bulharskej komunistickej strany a vlády Bulhar­skej ľudovej republiky. Boli to roko­vania plodné a prospešné. Túto sku­­točnosť vyzdvihol súdruh Husák na včerajšom aktíve sofijských pracujúc cich. Vysoko ocenil jednotný prístup oboch delegácií, plnú zhodu názorov na všetky prerokúvané otázky, sú­­di’užskú atmosféru, v ktorej naše ro­kovania prebiehali, a ich výsledky. Budú nesporne dalším príspevkom k prehĺbeniu našich vzájomných vzťa­hov i k upevneniu jednoty' a zomknu­tosti krajín socialistického spoločen­stva. Koniec koncov, naše spoločné ciele takúto širokú a vecnú spoluprá­cu nielen umožňujú, ale priamo ju podmieňujú. t Vysoký stupeň rozvoja jednotlivých národných ekonomík, potreba plne využívať najnovšie poznatky vedy a techniky, nevyhnutnosť stále širšiehn uspokojovania rastúcich potrieb pra cujúcich i nevyhnutnosť účinnej obra ny spoločných záujmov socialistic­kých krajín utvárajú celkom nové podmienky, v ktorých nemožno po­stupovat inak ako spoločne a koordi­novane. My, v Československu, pociťujeme túto potrebu spoločného postupu ob­zvlášť naliehavo. Vedú nás k tomu tak skúsenosti, ktoré sme získali v po­sledných rokoch, ako aj náročné úlo­hy ďalšieho rozvoja socialistickej spo­ločnosti v našej krajine. Návšteva našej delegácie v BĽR sa uskutočňuje na samom začiatku ro­ka, ktorým sme vstúpili do obdobia pi,rtej päťročnice a v ktorom oslávi­me,#).. •.,) rečie založenia našej komu-, nistiekej strany, na ktorej činnosť a politiku mal vplyv aj veľký syn bul­harského ľudu, významný činiteľ me­dzinárodného robotníckeho a komu­nistického hnutia Juraj Dimitrov. Toto výročie sa stalo podnetom k rozvoju pracovnej iniciatívy a ak­tivity, ktorá je výrazom širokej pod­pory, s akou sa stretla cieľavedomá politika Ústredného výboru našej strany. Spolu s intenzívnou ideovopolitic­­kou prácou venuje naša strana sú­stavnú pozornosť riešeniu základných úloh v národnom hospodárstve. Chceme nadviazať na úspechy, kto­ré sme dosiahli v uplynulých 25 ro­koch, v období socialistickej výstavby. V piatej päťročnici spolu s úsilím o ďalší' rýchly rast priemyselnej a poľnohospodárskej výroby ako pred­pokladu zvyšovania hmotnej a kultúr­nej úrovne nášho ľudu chceme cieľa­vedome ‘ riešiť otázky štrukturálnej prestavby nášho'hospodárstva, najmä priemyslu, zvyšovať jeho technickú úroveň a zdokonaľovať metódy jeho pláfiovania a riadenia a zlepšovať tak výkonnosť a efektívnosť našej ekono­miky. Za jednu z najdôležitejších pod­mienok úspešného zvládnutia týchto úloh považujeme rozširovanie a pre­hlbovanie hospodárskej spolupráce so všetkými socialistickými krajinami. Ekonomické vzťahy medzi Česko slovenskom a Bulharskom majú už svoju dlhoročnú, a treba povedať dobrú tradíciu. Najmä po druhej sve­(Pokračovanie na 3. str.j Rad práce M. Drobäňovi Bratislava (ČSTK) — Člen Pred sednictva OV KSČ, prvý tajomník OV KSS Jozef Lenárt odovzdal včera Rad práce dôchodcovi Michalovi Drobá­­ňovi z Liptovského Mikuláša pri prí­ležitosti jeho 70. narodenín. Vysoké štátne vyznamenanie je ocenením je ho celoživotnej činnosti v strane a robotníckom hnuti. Súdruh Michal Drobáň aktívne pracuje v robotníc kom hnutí od roku 1917. V rokoch 1920—1921 patril k revolučnej ľavici a bol účastníkom ľubochnianskeho zjazdu v roku 1921. Aj v súčasnosti vynakladá veľké ífcilie pri zakladaní miestnych organizácií ZČSSP. Burundská delegácia v Prahe Praha (ČSTK) — Burundskú vlád­nu delegáciu na čele s ministrom informácii pánom Josephom Baragen­­ganoni ktorá je v ČSSR, večer prüf! vedúci oddelenia straníckej práce v nznamnvacích prostriedkoch OV KSČ V. Diviš. Hostia sa zaujímali o činnosť československých oznamo­vacích prostriedkov a o metódy ich riadenia. Ďalej ich prijal námestník ministra zahraničných vecí dr. Z. Trh­­lík. S československými predstaviteľ­mi rokovali o možnostiach prehĺbiť, ďalej rozšíriť spoluprácu. Podľa norimberských zákonov... Hanoj (ČSTKI — Generál Westmo reland by bol vinný, keby bol súdený podľa noriem uplatnených pri proce soch s vojnovými zločincami po skon čení 2. svetovej vojny. Vyhlásil to v televízii Telford Taylor, ktorý bol americkým prokurátorom v norimber skom procese. Odsudzujú teroristov Moskva (ČSTK) — Protestné vy­hlásenie proti antisovietskym a tero ristickým provokáciám sionistov voči sovietskym predstaviteľom v DSA odovzdala americkému veľvyslanectvu v sovietskom hlavnom meste delegá­cia zástupcov sovietskych synagóg. „V mene veriacich, navštevujúcich moskovské synagógy, vyjadrujeme rozhorčenie nad bezočivými útokmi sionistov v DSA, ktorí organizujú ne pokoje pred budovami sovietskych úradov, dopúšťajú sa teroristických činov. Ing. Movie u J. Fodta Budapešť (ČSTK) — Člen politic« kého byra ŰV MSRS, predseda maž ďarskej vlády Jenő Feck prijal včera v Budapešti tajemníka ÜV KSČ pred­sedu československej časti Ceskoslo­­vensko-maďarského výberu pre hos­podársku a vedeckotechnickú spolu­prácu Ing. Miloslava Hruškoviča. Na priateľskom rozhovore sa zúčastnil aj pudpredseda vlády, predseda ma­ďarskej časti výboru pre hospodár­sku a vedeckotechnickú spoluprácu dr. Miklés Ajtai. Aktiv v CKD Praha (ČSTK) — Predseda OKRK KSČ Miloš Jakeš zúčastnil sa včera na celozávodnom aktíve funkcionár rov KSČ v CKD Praha závod trak­cie. Aktív rokoval o výsledkoch de­cembrového zasadania pléna OV KSČ a o súčasných aktuálnych úlohách strany, najmä však o nastávajúcich výročných členských schôdzach KSČ, Vyznamenanie P. Pastorkovi Praha (ČSTK) — Kandidát Pred sedníctva a tajomník ÜV KSČ Alois Indra odovzdal včera za prítomnosti vedúceho oddelenia DV KSC K. Skálu štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu súdruhovi Pavlovi Pastor­kovi, pracovníkovi DV KSČ, pri príle­žitosti jeho 50. narodenín. Ocenil pritom jeho dlhoročnú a obetavú prá­cu v strane a pri výstavbe socializmu. Rozlúčka s J. Majerom Bratislava (ČSTK1 - S bývalým bieloruským partizánom, majorom v zálohe J. Majerom, nositeľom čes­koslovenských a sovietskych vyzna­menaní sa rozlúčil včera na smútoč­nom akte v bratislavskom krematóriu predseda Ostrednej kontrolnej a re­víznej komisie KSS V. Šalgovič. Na poslednej rozlúčke sa zúčastnili spo­lubojovníci a príbuzní zosnulého. Sú­druh Ján Majer zomrel v Bratislave 9. januára t. r. po dlhej nemoci. Úspešný rozvoj priateľských vzťahov medzi ČSSR a IAR Podpora úsiliu ZAR Rozhovory o situácii na Strednom východ: • Jednota v názoroch rokujúcich strán • ČSSR čo najrozhodnejšie odsudzuje expanzívnu politiku Izraela Praha (ČSTK) — V dňoch 7.—13. januára 1971 navštívil ČSSR z po­verenia predsedu Arabského socialistického zväzu a prezidenta Zjed­notenej arabskej republiky Anvara Sadata člen najvyššieho výkonného výboru DV Arabského socialistického zväzu Diaaddín M. Dáud a člen ŰV Arabského socialistického zväzu Abbás M. Ibrahim. Počas pobytu v ČSSR prijal D. M, Dáuda na rozhovor prvý tajomník ÚV KSČ dr. Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR dr. Ľubomír Strougal, predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR dr. Dalibor Hanes, tajomníci ÜV KSČ V. Biľak a O. Švestka a mi nisten zahraničných vecí Ing. Ján •Marke J Obsahom rozhovorov, ktoré niesli v ovzduší priateľstva a vzá sa jomhého porozumenia, boli otázky tý­kajúce sa medzinárodnej situácie a vzťahov medzi ČSSR a Zjednotenou arabskou republikou. Sústredili sa najmä na situáciu na Blízkom výcho­de v súvislosti s trvajúcou izraelskou agresiou proti arabským krajinám. Zo strany ČSSR a ZAR sa konštato vale. že Izrael za aktívnej podpory svetového imperializmu odmieta pri­jať a splniť ustanovenie rezolúcie Bez­pečnostnej rady z 22. novembra 19B7 a sústreďuje sa na to, aby si trvalé prisvojil agresiou získané arabské územia. Táto politika zabraňuje utvoriť podmienky pre nastolenie tr­valého mieru na Blízkom východe a vážne ohrozuje svetový mier. ČSSR a ZAR zastávajú názor, že Izrael by nemohol uskutočňovať expanzívnu politiku bez stálej podpory imperia­listických štátov, predovšetkým USA. Táto skutočnosť prekáža mierovému vyriešeniu krízy na Blízkom východe. Obe strany tiež usudzujú, ž© dôleži­tým predpokladom pre spravodlivý mier na Blízkom východe je rešpek­tovanie zákonných práv arabského ľudu Palestíny a splnenie príslušných rozhodnutí OSN. ČSSR čo najrozhodnejšie odsudzuje expanzívnu politiku Izraela, ktorý porušuje Chartu á rezolúcie OSN, a znovu vyjadruje svoju plnú podporu ZAR a ďalším arabským krajinám v tom, aby sa im vrátili okupované územia. Izraelu sa nesmie dovoliť, aby využíval zastavenie streľby na trvalú okupáciu arabských území a ďalej beztrestne ignoroval rezolúciu Bezpečnostnej rady z novembra 1987 a odmietal, stiahnuť sa okamžite a bezpodmienečne z okupovaných úze­mí. . ZAR považuje vyhlásenie o situácii na Blízkom východe, prijaté Porad­ným výborom štátov Varšavskej zmlu­vy v Berlíne dňa 2. decembra 1970, za významnú pomoc v boji proti izra­elskej agresii a za oslobodenie oku­povaných území. Oceňuje aktívnu po­moc ČSSR, poskytovanú arabským krajinám v ich spravodlivom proti­­imperialístickom boji. Predstavitelia KSČ a ČSSR obozná­mili popredného hosťa zo Zjednote­nej arabskej republiky s vývojom si­tuácie v krajine za posledné obdobie. Konštatovalo sa, že čs. konsolidačný proces objektívne prispieva k posil­ňovaniu vzťahov medzi oboma kraji­nami. Pri tejto príležitosti podali in­formácie aj o situácii v Európa a o úsilí socialistických krajín posilniť európsku bezpečnosť, ku ktorej sme­ruje -aj návrh na zvolanie celoeuróp­skej konferencie. Pre túto už jestvujú priaznivé podmienky. Obe strany s uspokojením konšta­tujú, že priateľské vzťahy medzi ČSSR a ZAR sa úspešne rozvíjajú a vyjadrujú odhodlanie ďalej prehlbo­vať všestrannú, vzájomne výhodnú .spoluprácu medzi oboma krajinami, Pripisujú veľký význam súčasnej 1 bu­dúcej spolupráci medzi KSČ a Arab­ským socialistickým zväzom, ktorá prispieva k utváraniu pevnej základ­ne pre priateľstvo národov ČSSR a ZAR, posilňuje front boja za národ­nú nezávislosť, .mier a sociálny, po­krok. Predstavitelia ČSSR a ZAR vo vzá­jomných rozhovoroch vyjadrili žela­nie upevňovať a rozvíjať jestvujúce priateľské vzťahy a spoluprácu me­dzi oboma krajinami. Podpísali obchodnú zmluvu medzi ZSSR a ČSSR Chlieb no noše stoly Bratislava (ČSTK) — Minister poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. J. Janovic prijal včera popoludní predstaviteľov Exportchlebu z Moskvy — generálneho riaditeľa A. T. Averičova a L. N. Kaii­­t enku. Počas besedy,. k tör á sa konala vo veľmi priateľskom ovzduší, hovorili zástupcovia oboch strán o dalších obchodných vzťahoch medzi Soviet skym zväzom a Československom. Vo večerných hodinách odišli so yietski hostia spolu s našimi pried staviteľmi do hotela Devín, kde sa uskutočnilo podpísanie zmluvy medzi ZSSR a ČSSR na dodávku jedného mi liona 300 „tisíc- tom obilia, pre, .rok 1-971. Za sovietsku strhnu ■ podpísal dohodu generálny riaditeľ Export chlebu A. T. Averičov.a generálny riaditeľ Koospolu L. Malý. Na sláv­nostnom akte sa zúčastnil minister poľnohospodárstva a výživy vlády SSR Ing. ]. Janovic a další predsta­vitelia nášho Agrokomplexu. Prí­tomný bol a.j konzul ZSSR v Bratisla­ve V. S. Medov a. vedúci obchodného oddelenia ZSSR v Bratislave N. A. Novikov. Potom na tlačovej besede obozná­mili. našich novinárov s mnohými údajmi o našom vzájomnom obchode. Z galérie statočných Kráčajúc kolónie po hebkom sniežiku do kolónie Hviezdy povyše Vrútok, npŕJN rozmýšľal som o manželoch Vavákov- L coch. Už vyše pät desiat rokov býva- -jk jú pod jednou strechou a práve toľko ^ sa zapodievajú aj robotníckou poli- Hl tikou. Vedeli sa nájst... Po privítaní a ponúknutí prevareným vínom j v treskúcom mraze dobre padlo) som uplatnil svoju zvedavú otázku. Obidvaja sa usmiali a na ich tvárach som videl, že sa v spomienkach vracajú do mladosti. — Jozef pracoval vo vrútockej železničnej dielni na opravu vozidiel, môj brat lanko tak isto. Boli stolári, mali veľa spoločného nielen v práci, ale i súkromnom živote. V tom čase sa strieľalo na bojiskách prvej svetovej vojny a ja som žila u tetky v Budapešti'. V lete som prišla domov a Jozef bol zvedavý na „Budapeš­­tianku". Brat nás predstavil,. slovo dalo slovo a začali sme si byt bližší. V tom čase bol-Jo­zef funkcionárom sociálnodemokratickej strany a ja som s ňou ešte len sympatizovala. Pred odchodom spät k tetke sme sa dohodli na Stretnutí v Budapešti. Prísľub dodržal. Prišiel na Vianoce i na Veľkú noc. O rok, presne 2. júna 1917, sme sa zobrali, — vraví súdružka Mária Vaváková. — Nikdy mi nebránila. pracovať v politickej strane, lebo vedela, že proletariát si musí svoje postavenie a práva sám vydobyt. Postupne som ju přitahoval clo politickej práce, — podotkol súdruh Jozef Vavák. Hneď po vojne začali spoločne chodit na schôdze — ako hovoria — do spolku. Dokonca aj spoločne štrajkovali! Oboch najtuhšie za kalil známy decembrový štrajk roku 1920 na Vrútkach. Napriek jeho potlačeniu proletariát neustupoval, naopak, hľadali cesty, ako prejsť pánom cez rozum. Bojová nálada trvala. Preto sa častejšie schádzali v spolkových miestnos-tlach u Wachsbergera a kuli ,plány do budúc­nosti. S nadšením privítali, správu o zvolaní zja-z du marxistickej lavice sociálnej demokracie do Ľubochne. Tesne pred ním vrútocká mládež nacvičovala v hudobnom krúžku a speváci sa pokúšali zaspievať Internacionálu a Pieseň prá­ce po slovensky. Skúsenejší sedávali s jurajom Šťastným a Jánom Matisom, delegátmi na zjazd. Radili sa, s čím, akými myšlienkami, majú v diskusii vystúpiť a aké stanovisko zaujat k rokovaciemu programu. Túžbou všetkých bolo pridať sa k III. internacionále a .podľa vzoru ruských boľševikov uchopiť sa moci v štáte. Ňa začiatok zjazdu v. Ľubochni, si súdružka Mária Vaváková rada spomína. Všetci v naj­lepšom oblečení netrpezlivo čakali na stanici. Len čo nastúpili do vlaku, dobrá nálada sa stupňovala. Dýchalo sa im akosi. ľahšie; •ču­do, s pribúdajúcimi železničnými stanicami rást­la aj rodina revolucionárov-delegátov. Cestou kg Kollárovmu domu si zanôtili — A pamätáte sa, ktorá pieseň to bola? — Súdruhovia, súdružky, tvorme mohutné krúžky. poďme všetci ako jeden, nech zahrmí naša . , , pieseň. Hor sa, milí súdruhovia, pochodom vpred, nech naše srdcia vo vernej láske k cieľu /*• prídu Ój, ako je tu krásne, veselo, pospiechajme aj my ku tej zábave, hrom a peklo nás neodstraší, naša družina to všetko preborí. Po' zjazde marxistickej ľavice a po založení Komunistickej strany Československa politická práca vo Vrútkach ešte zosilnela. Pre Vniioča nov znamenal príchod Klementa Gotiwqldq ne oceniteľnú pomoc. Vtisol hnutiu pečať Úôfševi-' zácie. Naučil ľudí štátnický myslieť,, organize vat nielen robotníkov', ale aj mládež a žejiy. Nejeden z komunistov sa chytil pera a písal články do novín, ktoré vychádzali vo Vrútkach. Desiatky ďalších sa zúčastňovali na ich rozši rovani, organizovali, financie, len aby slova pravdy mohli Šíriť po mestách \ a dedinách. V tomto smere vykonala rodina Vavákovcov kus statočnej práce. Nehľadiac na čas a'riziko, obetavo plnili stranícke úlohy. Keď sa nedalo ináč; tak pod vlniakmi a v kanvdch na mlie­ko odchádzali s novinami do Liptova, Pohronia a na Považie. N'a dohovorenom mieste ich ča kali ďalší súdruhovia, Z Vrýtbk viedli nitky do nejedného mesta. So straníckymi' organizá clami mali čulé styky. Vedeli, že -aj pri neús­pechu nebudú osamotení, za nimi stáli vždy odhodlaní súdruhovia. Potvrdzuje to aj štrajk v Trenčíne v roku 1925. Prepustili tam vari 25 robotníkov. Pánski synkovia išli proti robotníkom skalami. Strhla sa mela, zasiahlo pripravené četnictvo a od­niesli si to, pochopiteľne, robotníci. Bol jeden mŕtvy a niekoľko ranených. Komunistky z Vrú tok nelenili, spomína súdružka Vaváková, vy brali ša'• do Trenčína prejaviť solidaritu. .Na piekli buchiet, aby neprišli s prázdnymi ru kami. Vrútockí četníci ich chceli zaskočiť a telefo novali do Trenčína, že tam idú... Hneď na stanici v Trenčíne sa ich snažili pochytat a naj bližším vlakom poslať spät. Zámer sa nepoda­ril, dokonca stihli ist aj na pohreb zastreleného robotníka. Predsednícka sekcie žien Hermína Pfeldmayerovä sa nebojácne postavila nad rak­vu a predniesla revolučný, prívet. Na záver stačila povedať: Príde čas, keď .si vaše počína nia spočítame ... — a už ju ťahali od truhly. . Nezabudli ani na zranených, navštívili rodiny Dostihnutých, žalářovaných. Dokonca vzali do Vrútok okolo 60 detí. Skoro mesiac ich opatro­vali vrútockí komunisti. Aj Vavákovci mali štvorročného chlapčeka. Volali ho Jožkom, ale on sa menoval Paľko. Zaodeli ho, ako aj ostat­né deti, starali sa o ich výchovu. Keď sa im ~odičia vrátili domou z nemocnice a väzenia, odšikovali ich spät do Trenčína. Po oslobodení ta besede v Trenčíne sa stretla Mária Vaoáko :ä so súdružkou, ktorú navštívila, keď ležala -ranená v nemocnici, ba aj s otcom „ich" Jožka. Jozejovi Vavákovi dnes už ide na osemde siatku, manželka Mária, nositeľka Radu práce, •ná o dva roky menej. Z oboch žiari optimiz­mus. Na starobu nemajú kedy mysliet. Ešte aj Ines tatko nájsť Máriu doma. Predpoludním ako-tak, lebo varí, popoludní samá schôdza, stretnutia, besedy, ba dokonca ešte si nájde čas aj na spevokol Slovenského zväzu žien ktorý nadviazal na slávne tradicie prvého, čo sa zapísal zlatými písmenami vystúpením práv: ía ľubochnianskom zjazde. Pri rozlúčke som mal ohromný pocit. Títo Ivaja ľudia žijú skvelý život. Od mladi sa za katovali v strane, žijú pre ňu a tešia sa z kaž lého jej úspechu. O nejeden sa sami zaslúžili MIROSLAV RUTTKAY A nezahrmela len pieseň... 4 ľr

Next