Pravda, január 1971 (LII/1-25)

1971-01-26 / No. 21

Utorok 26, januára 197t 50 halierov Revolučný chorokter struny JOZEF Č ! L L A G Rjecembrové zasadnutie ÚV KSČ vytýčilo hlavné úlohy pre prácu strany v ďalšom období. Významné miesto medzi nimi má úloha - dôsledne dediť rast členskej základne strany tak, aby sa upevnil jej triedny, revolučný, marxisticko-leninský charakter, aby sa zvýšila úroveň uplatňovania vedúcej Úlohy strany vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Táto požiadavka záko­nite a logicky vyplýva z Poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII, zjazde KSČ, ako aj z výsledkov pohovorov s členmi strany v súvislosti s výmenou členských legitimácií. Niektoré fakty z vývoja situácie vnútri KSČ v posledných rokoch ukazujú, že aj v oblasti jej sociálnej a vekovej štruktúry sa prejavilo negatívne pôsobe­nie oportunistických a revizionistických tendencií a praxe. Postupne klesal po­diel členov strany z radov robotníkov, Potvrdzuje to skutočnosť, že napríklad zatiaľ čo v roku 1952 bol podiel ro­botníkov na počte členov KSČ 42,5 %, v roku 1962 už len 36 % ° dokonca k 1, 1. 1970 poklesol na 26,1 percenta. Táto situácia (i na­priek zmenám, kto­ré sa u nás v obdo­bí socialistickej vý­stavby v kvalite so­ciálnej štruktúry obyvateľstva odo­hrali) ukazuje, že samotné zloženie strany, z hľadiska Jej nedostatočného dopĺňania robotníkmi, oslabovalo vedúcu úlohu robotníckej triedy v revolučných premenách spoločnosti, v politickom živote štátu i pri riešení vnútrostraníckych úloh. Oslabovalo robotnícky charakter KSČ. To je však len jedna stránka veci, podľa ktorej proletársky charakter strany posu­dzujeme, V záujme celej pravdy musíme odhaliť aj druhú stránku, ktorú vý­stižne charakterizujú slová V. I. Lenina, ktoré povedal na II. kongrese Komunis­tickej internacionály: ,,Či je strana skutočne politickou robotníckou stranou, alebo nie, to nezáleží iba na tom, či ju tvoria robotníci, ale aj na tom, kto ju vedie a aký je obsah jej činnosti a jej politiokej taktiky. Práve to tiež určuje, či máme pred sebou skutočnú politickú stranu proletariátu." Táto Leninova myšlienka je obzvlášť aktuálna a poučná pre našu KSČ, čo jasne potvrdzuje aj analýza niektorých problémov obsiahnutá v Poučení a v pozitívnom zmysle slova í vývoj situácie v strane a spoločnosti po nástupe jej nového vedenia v apríli 1969. Zásluhou nového vedenia Komunistickej strany Československa sme u nás v procese konsolidácie uplatnili aj ďalšiu Leninovu myšlienku, že „... jediná yládnúca strana na svete, ktorá sa staré nie o zväčšenie počtu členov, aie o zvýšenie ich kvality, o očistenie strany od »votrelcov«, je naša strana — strana revolučnej robotníckej triedy". Od apríla 1969 na základe postupnej principiál­nej a trpezlivej politickej práce v strane i v spoločností dozrievali podmienky na to, aby sa KSČ mohla politicky i organizačne oddeliť od tých, ktorí zradili marxisticke-leninské zásady jej politiky a prispeli ku krízovej situácii. Rozhodujú­cim krokom k očiste KSČ bolo uznesenie ústredného výboru z januára 1970 o výmene členských legitimácii a o uskutočnení pohovorov s každým členom strany. Priebeh a výsledky pohovorov znamenali určitý kvantitatívny i kvalitatívny zásah do sociálneho i vekového zloženia členskej základne KSČ. Potvrdzujú to okrem iného aj tieto skutočnosti: absolútny počet robotníkov (vrátane robotni­­kov-dôchodcov) poklesol, ale ich podiel na celkovom počte členov strany sa zvýšil o 1,6 %; počet členov JRD čo do absolútneho počtu tiež poklesol, ale ich podiel na počte členov KSČ sa zvýšil o 0,1 %, u príslušníkov inteligencie poklesol aj ich absolútny počet, aj ich podiel na celkovom počte členov KSČ o 2,2 %. Z hľadiska vekového poženia KSČ sa po výmene legitimácii zvýšil priemerný vek jej členov zo 47,4 na 47,9 roka. t To nabáJc Komunistickú stranu Československo, jej of^úfiýW t^sonisúcie nu všetkých stupňoch, aby nielen v najbližšom období, aie i v dlhodobej perspektí­ve venovali odstraňovaniu nedostatkov v sociálnej a vekovej štruktúre členstva väčšiu pozornosť. Pritom treba dôsledne vychádzať z leninských zásad dopĺ­ňania straníckych radov. O ktoré zásady v našich podmienkach predovšetkým ide? Predovšetkým treba vychádzať z toho, že pre komunistickú stranu nemôže byť rast straníckych radov sám osebe cieľom. Ten závisí od konkrétnych po­merov, v ktorých strana pôsobí, od jej vnútorného stavu, ako aj od úloh, ktoré má splniť robotnícka trieda a jej predvoj v jednotlivých etapách historického vývoja. Druhou zásadou je, aby v sociálnom zložení strany zaujímali vedúce postave­nie robotnici. Avšak pri upevňovaní svojho robotníckeho jadra nemôže strana vychádzať len z nejakých želaní, ale z reálnych možností kvantitatívneho i kva­litatívneho dopĺňania členov. Ide aj o získavanie pracujúcich roľníkov a inte­ligencie, V záujme správnej regulácie svojho vekového zloženia, ale aj v záuj­me odovzdávania triednych, revolučných skúsenosti ďalším generáciám musí strana osobitný dôraz klásť na prílev mládeže do svojich radov. Pri zachovávaní individuálneho a náročného výberu nemožno za hlavné me­radlo tempa rastu stranických radov považovať počet prijatých, ale stupeň ich pripravenosti na plnenie povinnosti člena strany a schopnosť straníckych orga­nizácií zapojiť všetkých nových členov do aktívnej straníckej práce. Tieto po­žiadavky v plnom rozsahu vytýčil pre prijímanie nových členov strany ÚV KSČ na svojom decembrovom rokovaní. Ich obsah je v podstate tento: cieľavedome posilňovať robotnícky charakter strany, robotnícke jadro jej členskej základne, pri prijímaní nových členov vychádzať z dlhodobého poznania ich politickej a inej činnosti, za členov prijímať robotníkov o družstevných roľníkov, ktorí v poslednom období svojimi postojmi potvrdili vernosť socializmu a majú predpoklady stať sa aktívnymi členmi, pritom sa orientovať oj na mládež v závodoch, JRD a na členov So­cialistického zväzu mládeže, posilňovať novými členmi strany predovšetkým tie odvetvia a úseky ekonomickej činnosti, kde má strana nedostatočný vplyv a ne­priaznivé sociálne zloženie. To sú najbližšie úlohy straníckych orgánov a základných organizácií, ktoré treba dôsledne plniť v upevňovaní triedneho a revolučného charakteru člen­skej základne, a tým aj celej Komunistickej strany Československa. Štrajk britských poštových zamestnancov Odborivv zväz žiada pomoc Londýn (Spravodajca ČSTK) — Štrajk zamestnancov britských pôšt, ktorý trvá už šesť dní, je naďalej činný a zúčastňuje sa na ňom 95—97 pere. z celkového počtu zamestnancov. Vedenie odborového zväzu pošto­vých zamestnancov sa rozhodlo v štrajku pokračovať. Odborový zväz má však vela ťažkostí so štrajkový­mi fondmi. Preto sa obrátil ma iné zväzy s prosbou, aby pomohli a po­skytli peniaze. Druhým problémom, s ktorým musia štrajkujúci zápasiť, sú štraj kokazecké akcie velkých firiem, kto­ré začínajú organizovať vlastnú poš­tovú a dodávkovú službu. Štrajkujúci zamestnanci pôšt sa obrátili na že­lezničiarov, aby podobné akcie ne­podporovali. Štrajkujúci poštoví zamestnanci hodlajú čeliť protiodborovej hystérii, ktorú rozpútavajú oznamovacie pros­­striedky a konzervatívna vláda. Pre­to dalo vedenie odborového zväzu štrajkujúcim zamestnancom pôšt po­kyn. aby sa vrátili do práce v deň, keď sa v Británii vyplácajú dôchod­ky. Dôchodky vyplácajú na poštách. Už vyše 40 000 kubíkov zeminy odviezli hydrostciváci z komárňanskej pobočky, ktorí pripravujú terén pod nové presscentrum v Bratislave na rohu Košickej a Martanomčovej ulice. Snímka Pravda ■t 4 Ročník III. Q Číslo 21 A* ROKOVANIE SŰDRUH0V G. HUSÄKA, L. ŠTROUGALA A V. BIĽAKA V MOSKVE Ďalšie cesty rozvoja bratskej spolupráce Zo sovietskej strany sa na rokovaní zúčastnili súdruhovia: L. I. Brežnev, A. N. Kosy­gin a K. F. Katušev • Význam ďalšieho prehĺbenia kooperácie a socializácie výroby ROZHOVOR PRAVDY S VEĽVYSLANCOM ČSSR V ZSSR ING. BOHUSLAVOM CHNOUPKOM Na programe dňa: INTEGRÁCIA A ŠPECIALIZÁCIA Najvýznamnejší čin roka — podpísanie novej zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci V uplynulom roku sa významne upevnili bratské zväzky medzi ZSSR a ČSSR. Prichodí spomenúť podpísanie pre ďalší dynamický vývoj našej, socializmus budujúcej spo­ločnosti základného fundamentu — novej zmluvy o pria­teľstve. spolupráci a vzájomnej pomoci. Pre ďalší vývoj nášho národného hospodárstva má obrovský význam aj zmluva o hospodárskej spolupráci v rokoch 1971—1975 a o výmene tovaru, ďalej ekonomicky veľmi výhodná do­hoda o výstavbe tranzitného plynovodu, vedúcehp cez našu republiku do krajín západnej Európy. Vo všetkých hospodárskych i politických dokumentoch o vzájomnej bratskej spolupráci sa črtá nová kvalita v rozvoji socia­ listickej medzinárodnej deľby práce, ktorú charakterizu­jú významné kroky presadzovania sa socialistickej in­tegrácie a špecializácie výrobných programov, ktoré nám dovolia rýchlejšie v praxi využívať najnovšie poznatky vědeckotechnického progresu. Na prelome roka, na prelome desaťročia, ktoré u nás i v ZSSR sa začína novými päťročnicami, desaťročia, kto­rého vývoj predurčia zjazdy KSSZ a KSČ, náš stály mos­kovský spravodajca požiadal veľvyslanca našej republi­ky v ZSSR súdruha Ing. Bohuslava CHŇOUPKA o roz­hovor. vizitkou stability a prosperity soviet­skej ekonomiky a odôvodnených ašpi­rácií do budúcnosti. Čo sovietskemu Rusku, kedysi prvému a jedinému symbolu revolučného pokusu o novú, progresívnejšiu spoločenskú formáciu, trvávalo roky, je dnes otázkou týž­­(Dokončenie na 3. str.) n OTÁZKA: Súdruh veľvyslanec, skôr ako ste nastúpili do vašej novej funkcie, pôsobili ste viac rokov v ZSSR. Preto túto krajinu dobre poznáte. Ako by ste teda porovnali lanský rok s minulý­mi? ING. B. CHŇOUPEK; Ako úspešný rok. S presvedčivým priebehom. S vý­sledkami, ktoré vzbudzujú rešpekt. ■ OTÁZKA: Máte na mysli vnú­tornú politiku? ING. B. CHŇOUPEK: Nie iba, hoci vnútorný dravý vývoj. je presvedčivou Moskva (ČSTK) — Včera sa na ÜV KSSZ zišiel generálny tajomník ÜV KSSZ L. I. Brežnev, člen Politického byra ÜV KSSZ a predseda Rady mi­nistrov ZSSR A. N. Kosygin a tajomník UV KSSZ K. F. Katušev s prvým ta­jomníkom UV KSČ G. Husákom, členom Predsedníctva ŰV KSČ a predsedom vlády ČSSR L. Strougalom a členom Předsednictva, tajomníkom ŰV KSČ V. Biľakom. Na tejto schôdzke si obe strany vymenili názory na ďalší rozvoj a prehĺ­benie priateľských stykov a bratskej spolupráce medzi KSSZ a KSČ, ZSSR a ČSSR. Obe strany sa navzájom informovali o výstavbe socializmu a komuniz­mu vo svojich krajinách. Sovietski predstavitelia hovorili o predbežných výsledkoch splnenia päťročného plánu a o perspektivách rozvoja národné­ho hospodárstva v novej päťročnici. Osobitnú pozornosť venovali príprave XXIV. zjazdu KSSZ a hnutiu pracujúcich, ktoré sa v tejto súvislosti roz­vinulo na počesť dôstojného uvítania zjazdu vysokými pracovnými ukazo­vateľmi. Československí súdruhovia zase hovorili o tom, ako sa s úspechom pre­­bojúva línia KSČ, smerujúca k ďalšej politickej a hospodárskej konsolidá­cii situácie v krajine. S uspokojením konštatovali, že dokumenty schvále­né na decembrovom plenárnom zasadaní ŰV KSČ, najmä Poučenie z krizo­vého vývoja v Komunistickej strane Československa a v spoločnosti po XIIL zjazde KSČ sa stretli so širokým súhlasom a podporou komunistov a pra­cujúcich más. Československí predstavitelia informovali sovietskych sú­druhov o raste pracovnej aktivity, o súťažení, ktoré sa rozvíja v českoslo­venských závodoch na počesť 50. výročia Komunistickej strany Českosloven­ska, ktoré bude v máji tohto roku. V rozhovore o úspechoch, ktoré sa dosiahli v najrozmanitejších oblas­tiach hospodárskej spolupráce medzi Československom a Sovietskym zvä­zom, obe strany zdôraznili význam ďalšieho prehĺbenia kooperácie a špecia­lizácie výroby v záujme efektívnejšieho uplatnenia úspechov vědeckotech­nického pokroku. Pri rokovaní o medzinárodných otázkach sa znovu konštatovalo, že veľ­ký význam pre zaručenie mieru a bezpečnosti v Európe majú zmluvy, kto­ré uzavreli Sovietsky zväz a Poľská ľudová republika s Nemeckou spolko­vou republikou. Obe strany potvrdili svoje stanovisko, že považujú Mní­chovskú dohodu za neplatnú od samého začiatku a so všetkými dôsledkami, aké z toho vyplývajú. Schôdzka medzi sovietskymi a československými vedúcimi predstaviteľ­mi, ktorá sa niesla v ovzduší priateľstva a vzájomného bratského porozu­menia a mala srdečný ráz, dokázala úplnú jednotu v názoroch a stanovis­kách Československa a Sovietskeho zväzu na celý okruh prerokúvaných otázok. Politické byro ÜV KSSZ usporiadalo včera vo Veľkom kremeľskom pa­­lávi večeru na počesť vedúcich predstaviteľov z Československa, ktorí prišli do Moskvy na priateľskú návštevu. V ten istý deň súdruhovia G. Husák, L. Štrougal a V. Biľak odcestovali do vlasti. Na vnukovské letisko prišli československých súdruhov odpreva­diť poprední predstavitelia ZSSR, ktorí sa zúčastnili na schôdzke i na ro­kovaní. Prišiel ich odprevadiť aj veľvyslanec ČSSR v ZSSR B. Chňoupek. Vo večerných hodinách sa súdruhovia G. Husák, L. Štrougal a V. Biľak vrátili do vlasti. Na vnukovskom letisku v Moskve. Zľava súdruhovia'. L. J. Brežnev, G. Husák, B. Chňoupek, A. N. Kosygin, K. Ka­tušev a L. Štrougal, Telefoto ČSTK — TASS Súdruh L. /. Brežnev víta súdruha Husáka na ÚV KSSZ. Telefoto ČSTK - TASS Súdruh G. Husák E. Gierekovi Praha — Pri návrate dn vlasti zaslal prvý tajomník OV KSČ Gustáv Husák z paluby lietadla prvému ta­jomníkovi ÜV PZRS Edwardovi Gie­rekovi telegram tohto znenia: „Drahý súdruh Gierek, pri prelete územia bratskej Poľskej ľudovej republiky z priateľskej návštevy v Sovietskom zväze posielam osobne Vám, Ústred­nému výboru PZRS a všetkému poľ­skému ľudu úprimné súdružské po­zdravy spolu so želaním mnohých úspechov pri budováni vo Vašej kra­­pine,“ Blahoželania do Indie Praha (ČSTK) — Prezident repub­liky Ludvík Svoboda poslal blaho­prajný telegram prezidentovi Indic­kej republiky Varahagiri Venkata Girimu k štátnemu sviatku jeho kra­jiny. Aj minister zahraničných veci Ing. Ján Marke blahoželal pri tejto príležitosti ministrovi zahraničných vecí Indie Swaranovi Singhovi. Koordinácia plánov Praha (ČSTK) — Na pracovnej po­rade sa včera v Prahe zišli vedúci predstavitelia Federálneho zhromaž­denia ČSSR, ČNR a SNR na čele s predsedom FZ prof. dr. Daliborom Hanesnm, predsedom ČNR Evženom Erlbanom, a predsedom SNR Ondre­jom Klokočom. Vedúci predstavitelia všetkých troch zastupiteľských zbo­rov prerokovali vzájomnú koordiná­ciu pracovných plánov. Na návšteve Prostějova Olomouc (ČSTK) — Delegácia Spoločnosti sn v i e t s kn- č c s k os lo ven ského priateľstva, vedená ministrom poľnohospodárskej výstavby ZSSR a podpredsedom ústredného vedenia spoločnosti S. D. Chitrovom, venova­la svoj včerajší pobyt pracujúcim Prostějova. Hostia najprv navštívili národný podnik Agrostroj. Veľmi sr­dečné a priateľské stretnutie sa po­tom uskutočnilo v Odevných závo­doch. Na yáver pobytu zišli sa hos­tia so širokým aktívom ZČSSP­ Veľvyslanec na UV KSS Bratislava '(ČSTK) - Českoslo­venský veľvyslanec v Holandsku dr. Václav Malý navštívil včera ministra kultúry SSR Miroslava Válka a tajom­níka UV KSS Ľudovíta Pezlára. Sústrasť nad úmrtím súdruha Hermanna Materna OCTA PAMIATKE KOMUNISTU Praha j ČSTK) — Predsedníctvo ÜV KSČ posialo včera sústrastný telegram predsedníctvu Ústredného výboru SED k úmrtiu člena Politického byra UV SED, predsedu Ústrednej komisie stra­níckej kontroly SED a podpredsedu Ľudovej snemovne Nemeckej demokra­tickej republiky s. Hermanna Materna. V telegrame sa vzdáva úcta pamiatke tohto význačného predstaviteľa brat­skej strany, ktorý zasvätil celý svoj život boju proti fašizmu a obetavej práci za víťazstvo robotníckej triedy. Delegácia ÜKRK KSČ, vedená svojím predsedom súdruhom Milošom Jake­­šom, vyslovila včera veľvyslancovi NDR v ČSSR Herbertovi Krolikowské­­mu sústrast nad úmrtim súdruha Her­manna Materna. Sústrastný telegram v súvislosti s úmrtím Hermanna Ma­terna posial predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR prof. dr. Dalibor Hanes Prezídiu Ľudovej snemovne NDR. Armáda a polícia zvrhli prezidenta Oboteho Štátmi prevrat v Ugande Kampala (ČSTK) Ugandský rozhlas včera popoludní oznámil, že moc v krajine prevzala armáda. Podľa správy agentúry UPI ugand­ský viceprezident John Babiia vy­hlásil, že poradí prezidentovi Obo­­temu, ktorý je mimo územia krajiny, aby zostal v Nairobi až do tých čias, kým sa mu oznámia ďalšie podrob­nosti. . Zástupca armády oznámil v ugand­skom rozhlase, že sa utvorila vo­jenská vláda. Na jej čele sú predáci opozičného hnutia, veliteľ armády generál Idi Amin a generálny inšpek­tor polície E. W. Oryerna. Súčasne vyhlásili v Ugande zákaz vychádzania od 19,00 hod. večer do 6.30 hod. ráno. Zástupca armády sľú­bil usporiadanie „slobodných volieb“ a „vo vhodnom čase utvorení® civil­nej armády“. Zástupca obžaloval vládu prezi­denta Oboteho z „korupcie“ a va­roval zahraničné štáty pred zása­hom do vnútorných vecí Ugandy. Podľa zástupcu armády prezident Obote favorizoval severnú oblasť, kde žije kmeň Longo, na úkor juž­nej oblasti, kde žije kmeň Baganda. Prezident Obote pochádza zo se­vernej oblasti. Uganda má podľa odhadu z minu­lého roku deväť a po) milióna oby­vateľov. 9. októbra 1962 získala ne­závislosť, do toho času bola, brit­ským protektorátom. Prezident Mil­ton Obote bol od roku 1962 minis­terským predsedom a od roku 1966 prevzal funkciu šéfa štátu. Z výročných členských schôdzí ZO KSS v GhZJO v Bratislave Bratislava (Od nášho redaktora) — Po ná­ročnej práci strany v pohóvorbch a výmene stra­níckych preukazov stoja pred komunistami v Che­mických závodoch Juraja Dimitrova v Bratislave nemenšie úlohy. Pripravujú sa, ba v niektorých zá­kladných organizáciách Strany už aj boli, výroč­né členské schôdze. Ich prípravou sa začal celo­­závodný výbor KSS zaoberať hneď po všepfenár­­ke, ktorú mali v októbri, minulého roku. Už tam sa v referát© spomenulo, že výbory ZO KSS musia príprave výročných členských schôdzí venovať mimoriadnu pozornosť, najmä pri výbere kandidátov na funkcie do výborov, na predsedov, delegátov na celozävodnú výročnú, konferenciu, ob­vodnú a mestskú konferenciu. Po decembrových plenárnych zasad­nutiach ŰV KSČ a OV KSS vypracoval celozávod­­ný výbor politickoorganizačné opatrenia aj na zabezpečenie výročnej konferencie. V nich sa hovorí, že výročné členské schôdze ZO KSS sa musia uskutočniť do konca januára a konferen­cia bude 27. februára. Podobné politicko-organi­­začné opatrenia vypracovali aj výbory všetkých štrnástich základných organizácií. Návrhové a volebné komisie pre výročné členské schôdze, zvolené na decembrových členských schôdzach, začali hneď svoju činnosť. Návrhové komisie mali za úlohu zhodnotiť prácu výboru, jednotli­vých členov a celej organizácie, čím prispeli ku konsolidácii strany a spoločnosti, k upevneniu svojej vlastnej autority a vedúcej sily strany. Dbajú o to, aby závery z výročných schôdzí ne­bolí zamerané len, na čiastkové otázky, ale aby sa orientovali na riešenie hlavných problémov v okruhu pôsobiska základnej organizácie. Sú­časne vytyčujú smer, ktorým sa bude organizá­cia v ďalšej práci-uberať, .ako bude rozvíjať vnú­trostranícky život. Začali pracovať aj volebné komisie. Ba mnobé už svoju prácu skončili. Veď v niektorých základných organizáciách, naprí­klad v druhej, tretej, siedmej a ďalších, už vý­ročné členské schôdze boli, zvolili na nich nové výbory. Už na-týchto schôdzach, hlavne však v prípra­ Prvé skúsenosti ve výročnej členskej schôdze II. základnej or­ganizácie. sa potvrdilo, ako bolo dobre, že CZV KSS a výbory základných organizácií venovali príprave takú veľkú pozornosť. CZV určil totiž pre prípravu schôdzí vlastných inštruktorov, kto­rí sa všemožne pričinili o dobrý priebeh. Naprí­klad, keď v II. ZO KSS inštruktor zistil, že pri­pravovaný referát sa mu vidí stereotypný, nič nehovoriaci, informoval o tom CZV KSS, ten ho preštudoval a vrátil s pripomienkami na prepra­covanie. Botom bol už referát politicky fundo­vaný, konkrétny, hodnotiaci prácu každého ko­munistu. Keď sme spolu s predsedom CZV KSS Fran­tiškom Pecú'Chom pozerali plán činnosti na prvý štvrťrok, ani na jédnom zasadnutí nechý­bal v programe bod zaoberajúci sa prípravami výročných členských schôdzí a konferencie. — Mám© viacnásobnú kontrolu, — hovoril predse-da. — Tu na CZV KSS z hlásení, ktor^ posielajú základné organizácie, zo styku s inštruktormi a predsedami organizácií. Skúsenosti z priebehu výročných schôdzí, na ktorých som sa áj osobne zúčastnil, sú radostné. Schôdze sú nielen dôstoj­né, zamerané na 50. výročie založenia KSČ,. ale aj dôsledne pracovné. Vidno, že ľudia, ktorí sa na príprave podieľali, vynaložili všetko úsilie a um zodpovedäjúce náročnej a zodpovednej prá­ci. Svedectvom toho sú vypracované dokumenty, vychádzajúce v intenciách decembrových zasad­nutí plén OV KSČ a ÚV KSS, vysO-ká účasť na schôdzach a plodná diskusia. Možno teda pove­dať, že po výročných schôdzach a celozávodnej výročnej konferencii budeme sa môcť konečne zaoberať nielen samí sebou, ale aj veľmi nároč­nými úlohami, ktoré pre nás vyplývajú z tohto­ročného a päťročného plánu. NÁROČNÉ ŰLOHY NA HOSPODÁRSKOM ÜSEKU Akéže sú ich tohtoročné hospodárske úlohy? Podniku sa v porovnaní so skutočnosťou vlaňaj­ška zvýši výroba takmer o deväť percent, pro­duktivita práce vzrastie o päť percent, exportné úlohy o desať percent. Trh obohatia polypropy­lénovými vláknami, na ochranu rastlín vyrobia metatión, ktorým nahradzujú DDT, pravda vý­robkom oveľa účinnejším, možno povedať sveto­vou novinkou. Vyrobia aj viac viskózových vlá­kien. A tieto zvýšené úlohy budú musieť splniť s menším počtom pracovníkov. Ukazuje sa teda, že komunisti budú mať veľmi široké pole pôsobností, aby pomohli vedeniu pod­niku získať pre Splnenie úloh celé osadenstvo, podchytiť jeho iniciatívu. J. VAVŘINEC I ř A

Next