Pravda, február 1971 (LII/26-49)

1971-02-25 / No. 47

Umelec s otvoreným srdcom Nemierne nás prekvapila správa, že náhle tragicky zahynul Ferdinand K r h m á f, bývalý sólista opery SND. fted piatimi rakmi oficiálne odi­šiel * operného javiska popredný sólista, spevák, ktorý vyše pol sto­ročia strávil na scénach mnohých di­vadiel v republike. S divadlom sa viak nikdy nerozlúčil, ani po od­chode na zaslúžený odpočinok. Ví­dali sme ho v operných inscená­ciách, i keď nie v titulných úlohách a v poslednom čase vypomáhal i v činohre. ]e zaujímavá, že svoje prvé kroky na javisku ako mladík, tak­mer chlapec, začínal práve v čino­hre. Prešiel tvrdou divadelnou školou a život sa s ním nikdy nemaznal. Vystriedal veľa divadelných scén, čo v tých časoch nebolo zvláštnosťou. Umelci, herci, speváci často menili svoje angažmán, najmä tí, ktorí ne­súhlasili s vykorisťovaním súkrom­ných riaditeľov. Ferdinand Krčmář mal popri pek­nom hlase, hereckej erudícii a ži­vom komediantstve ešte čosi viac — dobré a statočné srdce. Bol člove­kom vzácnych kvalít. Za každým je­ho počinom tool úprimný a srdečný vzťah k spolupracovníkom, najmä pevný charakter. Nemal rád intrigy, faloš, taktizovanie, vždy všetko vy­jadroval priamo, ako mu to radilo otvorené srdce. Umeleckú dráhu začínal v plzen­skom divadle. Prechodne pôsobil v Českých Budčjoviciach, v Morav­skej Ostrave a znova v Plzni. V ro­ku 1919 spieval i na javisku Mest­ského divadla v Bratislave, ktoré v tom čase ešte nebolo SND. Spev študoval u B. Benoniho, chýrneho speváka, sólistu opery ND v Prahe. Hoci svojím naturelom viac inklino­val k serióznym úlohám, nedostatok spevákov v divadlách priviedol ho ku komickým postavám. Tie iste ne­boli mínusom. Storočná divadelná prax hovorí, že tvoriť komické posta­vy je ťažšie. Bratislavské obecenstvo sa dobra pamätá na operné kreácie F. Krčmára — na Gremina v opere Eugen Onegin, purkrabího v Jako­­bínovi, inkvizítora v Donovi Carlo- 80vi, neobyčajne živého Bartola v Barbierovi zo Sevilly, Kecala v Pre­danej neveste, Dona Pasqualla v rov­nomennej opere, salónneho baróna Ochsa v Ružovom gavalierovi, ale aj na dobráckeho Janka V studni a pod. Koľko plastických a plnokrv­ných postáv. Za tie roky ich bolo vyše 2S0. Sila jeho umeleckého pre­javu spočívala predovšetkým v zdra­vom realistickom herectve. Patril k hŕstke českých umelcov, ktorí sa neobyčajne zaslúžili o rozkvet slo­venského operného umenia. Za desiatky rokov speváckej drá­hy získal bohaté skúsenosti. Do ope­ry SND prišiel po oslobodení už ako zrelý a úspešný umelec. Jednako však v umeleckom úsilí, v hľadaní čo najúčinnejšieho speváckeho i he­reckého výrazu nezastal. Ba práve pôsobenie v súbore opery SND patri­lo k vrcholu jeho operného umenia. Svoje umelecké krédo prejavil aj tým, že od mladosti bránil záujmy spolukolegov, bol tlmočníkom ich ponôs, potrieb i práv. Ako aktívny člen komunistickej strany spájal svoju umeleckú prácu vždy so zápa­som pracujúcich za lepšiu sociálnu budúcnosť, s bojom robotníckej trie­dy. Nenávisť voči fašizmu priviedla ho v r. 1945 na barikády v boji proti okupantom pri oslobodzovaní Prahy. Dlhé roky neúnavne pomáhal formo­vať nové socialistické divadlo aj ako stranícky i odborový funkcionár. Je­ho umelecká práca sa prelínala s in­tenzívnou a obetavou činnosťou po­litickou. Jedno desaťročie bol sud­com z ľudu. Cez funkcie, ako vra­vieval, ešte hlbšie poznával život, potreby ľudí, ich osudy... I v tom­to smere prejavila sa jeho nezištná láska k človeku. Hlbokú brázdu vyoral na opernom poli SND, no ešte hlbšiu do sŕdc svojich kolegov, spolupracovníkov. Nikdy nestarol, vždy hol bodrý a ve­selý, plný optimizmu a žartov, roz­dával každému svoj široký úsmev — úsmev umelca s otvoreným srdcom. Naše obecenstvo i členovia opery nikdy naňho nezabudnú! JÁN KADLEČIK Siedma veľmoc ako čierne umenie V týchto dňoch vyšla vo vydavateľstve Slavín Bratislava nevšedná publikácia Trnavské tlačiarne11578—1968, ktorá popri doteraz nž známych poznatkoch predstavuje pozoruhodný prínos v mnohých ešte doteraz nepreskúmaných javoch v dlhom 390-ročnom vývoji trnav­ských tlačiarni. Autor publikácie Michal Štetina, kto­rý je sám typografom, približuje mi­nulosť trnavských kníhtlačiam!, po­ukazuje aj na ich kladný podiel pri utváraní národného života, keď z nich vychádzali prvé slovenské knihy, ka­lendáre, slovníky, šlabikáre a škoj­­ské učebnice. Čitateľovi podáva obraz o technickej úrovni a rozsahu vý­robných prostriedkov, o ich materiál­nom vybavení písmom a ostatným materiálom, ako i o rozsahu produkcie v čase Ich existencie. Uvádza úplný zoznam všetkých trnavských kníhtla­­čiarní. Tu bola tlačiareň i slovenské­ho spisovateľa Ferka Urbánka. Kniha obsahuje cenný prehľad o produkcii trnavských tlačiarni za obdobie 390 rokov (1578—1968), ktorý nebo) do­siaľ spracovaný. Priblíži málo známe papierne na okolí Trnavy, ktoré v mi­nulosti zásobovali trnavské tlačiarne kvalitným papierom. Oboznamuje s menami popredných majstrov-umel­­cov drevorytcov, ktorí 157 rokov po­čas trvania Akademickej tlačiarne v Trnave ilustrovali a krášlili svoji­mi rytinami jej knižné diela. Pre­hľadná mapka rozmiestnenia trnav­ských tlačiarní v meste podľa ulíc, ako aj zoznam pracovníkov od naj­dávnejších čias, ktorí sa o rozkvet a prosperitu tlačiarní pričinili, robia túto publikáciu príťažlivou. Milovníci kníhtlačiarskej histórie nájdu v nej okrem množstva fotogra­fií, obrázkov a drevorytov historickej hodnoty od dávnych majstrov mnoho nových poznatkov, o ktorých dosiaľ nevedeli a boli im neprístupné. L. LIPOVINA Školská knižnica v Nemeckej - príklad hodný nasledovania Verejnosť už určite bola oboznámená so zaujímavou stavbo«, ktoro« bude nová Základná deväťročná škola v Nemeckej pri Banskej Bys­trici. Bude to ojedinelá škola, pri ktorej projektovaní si architekti konečne uvedomili, že hneď pri projekcii treba myslieť na školskú knižnicu. Dnešná škola nevystačí ien s núdzovo pridelená« miestnos­­ťou, prípadne so skriňami na chodbe, v ktorých je tzv. školská kniž­nica. V súčasnosti úlohy školskej knižnice značne prekročili rámec zhromažďovania a sprístupňovania literatúry. Žiaka treba oboznámiť s knižničným aparátom a vydaniami informatívne­ho typu, ako sú slovníky, encyklopé­die a bibliografie, aby si samostatne vedel vyhľadať informácie o problé­me, ktorý ho zaujíma. Ale prax je u nás ešte ďaleko za teóriou. Naj­vhodnejšou formou pre pedagogickú prácu s deťmi v školskej knižnici je forma knižničných lekcii. Počnúc štvrtou triedou sa všetky ročníky vy­striedajú v knižnici a absolvujú zá­klady využívania knižničného fondu a pomocných informačných materiá­lov. Naučia sa poznávať základné údaje o knihe, ako a kde si ju mož­no vyhľadať, k čomu má prispieť vhodne a príťažlivo spracovaný au­torský a predmetový katalóg i roz­ličné druhy pomocných kartoték. Na­učia sa využívat periodiká, encyklo­pédie, slovníky, bibliografie, čím sa v žiakoch vypracuje a upevni schop­nosť samostatnej duševnej práce. Pre realizáciu kvalitnej práce po­trebuje školská knižnica zodpoveda­júce priestory. Ide o miesto pre sklad, požičovnú, čitáreň s príručnou knižnicou, kde by sa malí konať knižničné lekcie. Ideálne by bolo, ke­by mala čitáreň vyhradenú osobitnú miestnosť, aby tu študujúci žiaci ne­boli vyrušovaní tými, ktorí si prišli vypožičať knihy. Pri nedostatočných priestoroch však možno ai jednu miestnosť vhodne upraviť. Túto mnohorakú prácu nemôže dôsledne urobiť učiteľ-knthovntk. Ško­la potrebuje profesionalizovaného knihovníka, ktorý by v spolupráci s pedagógmi pomáhal zabezpečovať rozvoj didaktiky a modernizáciu fo­riem výuky a výchovy. Zatiaľ nám ostáva len veriť, že školská knižnica v Nemeckej, ktorej stavba dala podnet na túto úvahu, ako prvá u nás splní požiadavky, ktoré sa kladú na modernú školskú knižnicu a neostane len ojedinelým príkladom správne pochopeného vý­znamu existencie školskej knižnice. MARIA PELLEROVA Súčasná slovenská grafika V Banskej Bystrici otvoria k výročiu S\P výstavu Súčasná slovenská grafika I., ktorej ciefom je úsilie po širokej názo­rovej i generačnej konfrontácii a utvo­rení objektívneho pohľadu na súčasné dianie v slovenskej grafike v jej snahe n socialistický výraz. Tematika výstavy, ktorú usporiada Oblastná galéria v Ban­skej Bystrici a Oblastné stredisko ZSVU v Banskej Bystrici, sa v lomto roku ne­stanoví. Na podujatí sa môžu zúčastnit aj nevyžvaní autori tromi prácami, ktoré budú jurované komitétom výstavy. Diela alebo koncepcie účasti treba zaslat do 30. apríla 1971 na adresu: Súčasná slo­venská grafika — Banská Bystrica — Ob­lastná galéria — nám. Červenej armády 25. Diela treba zaslať doporučene ako tlačivo na vlastný náklad, bez paspart, nerámované. Na Ich zadnej strane treba uviesf meno autora, názov, technfkn a rok vzniku. Práce nesmú byť staršie ako dva roky. PRAVDA FEBRUÁR M A POUČENIE PRE STRANU Prad 23 rokmi, 25. februára 1948 prehovoril predseda KSČ a predse­da vlády Klement Gottwald k vyše dvestotisícovému zhromaždeniu robotníkov pražských závodov o rokovaní s prezidentom republiky, ktorý konečne prijal demisiu reakčných ministrov a schválil novú vládu obrodeného Národného frontn. Tým sa prekonala vládna kríz a, skončilo sa šesť pohnutých dni v ži­vote ľudi a histórie našej krajiny. Tým sa skončila jedna etapa jej povojnového vývoja. Co bol Február roku 1948? Čo bolo podstatou tých nezabudnuteľných udalostí v histórii našej vlasti? Aké poučenie môžeme vyvodiť dnes, po 23 rokoch, z tých pamätných dní? Brázda, ktorú Február v živote na­šich národov vyoral, je taká hlboká, dôsledky, ktoré priniesol, sú také ďa­lekosiahle, a cesta vývoja, ktorú svo­jimi výsledkami otvoril, taká široká, že nielen dnes po 23 rokoch, ale vždy v budúcnosti bude február 1948 hl­bokou a bohatou studňou skúseností a poučení, z ktorej čerpať bude vždy znakom každého múdreho a prezie­ravého politika, uvedomelého komu­nistu, každého, komu leží na srdci záujem našej socialistickej vlasti a jej pracujúceho Iudu. Skúsenosti a poučenie z februáro­vých udalostí majú práve dnes ob­zvlášť aktuálny význam. Musíme ich spájať s myšlienkami a závermi Po­učenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XII. zjazde KSČ. Február 1948 bol predovšetkým ostrým politickým stretnutím s bur­žoáziou, s politickou reakciou a vý­znamným víťazstvom pracujúceho ľu­du, robotníckej triedy a Komunistic­kej strany Československa. Vypočujme si názor najpovolanej­šieho z tých čias, súdruha Klementa Gottwalda na IX. zjazde KSČ: „Vo feb­ruári 1948 sa domáca i zahraničná reakcia pokúsila o základný zvrat mocenských síl v Československej re­publike. Od mája 1945 do februára 1948 šipka vývoja ukazovala napriek všetkým výkyvom generálny smer cez ľudová demokraciu k socializmu — no po februári 1948 mala podľa plá­nu reakcie ukazovať jednoznačne späť ku kapitalizmu. Išlo jednoducho o zno­­vnvzkríesenie kapitalizmu v Českoslo­venskej republike. To je jadro veci...“ V tejto veľkej triedno-politickej zrážke slávne zvíťazil pracujúci Iud na čele s robotníckou triedou pod ve­dením Komunistickej strany Českoslo­venska. Februárové víťazstvo bolo vyvrcho­lením národnej a demokratickej re­volúcie, dovŕšením revolučného zápa­su robotníckej triedy. Vo februári 1948 sa úplne uvoľnila cesta pre budova­nie socializmu v našej krajine. Prečo sa stretnutie vo februári 1948 skončilo tak, a nie inak? Aké holi predpoklady a príčiny víťazstva pracujúceho ľudu? Preto, lebo plán a úmysly reakcie boli plánom mizivej menšiny, plánom lých, ktorí sa dívajú naspäť, ktorí chcú zastavil koleso dejín, vývoj spo­ločenského pokroku, socializmu. Nik­to sa vtedy za plán reakcie neposta­vili nikto zaň nebojoval. Na rozdiel od toho plán a úmysly KSČ, to boli ciele a túžby zdrvujúcej väčšiny pra­cujúceho ľudu miest a dedín. Výborne sa držala robotnícka trieda a jej po boku — a to bolo významné, to dalo februárovým udalostiam spád a rozhodnosť — išla drvivá väčšina roľníctva. Roľnícka politika strany, veľmi napádaná reakciou, priniesla svoje ovocia: V rozhodujúcej chvíli Išiel roľník spolu s robotníkom. To nebýva v histórii triednych bojov kaž­dodenným javom. Od politického, tak­tického a strategického umenia ko­munistickej strany závisí, aby tieto dva najmohutnejšie prúdy v národe nešli proti sebe, ale spolu. To sa stalo vo Februári a v tom sú príčiny, že reakcia bola izolovaná, že udalosti mali taký spád a že sa páni jedno­ducho nedostali ani k slovu. (ílement Gottwald na krajskej kon­ferencii KSČ v Prahe 28. marca 1948 upozornil, že je potrebné, aby sa kád­re strany, staré i mladé, mnoho učili z týchto pohnutých dní. Dal sa z nich priamo pozorovať mechanizmus poli­tického boja, vedeného robotníckou triedou. Robotnícka trieda strhla na svoju stranu všetky ostatné vrstvy pracujúceho Iudu a zasadila reakcii smrteľnú ranu. Keď Klement Gottwald poukazoval na predpoklady a príčiny víťazstva, povedal: „Podarilo sa nám to preto, že máme silnú, mohutnú Komunistic­kú strann Československa, podarilo sa nám to preto, že máme staré kád­re súdruhov a súdružiek, čo prešli ťažkou cestou predvojnovej republi­ky a ešte ťažšou cestou nemeckej oku­pácie. Podarilo sa nám to preto, že združujeme dnes vo svojich radoch státisice nových najlepších ľudí, mla­dých i starých, mužov i ženy, ktorí s našou stranou zrástli, ktorí s ňou žijú a ktorí vidia svoju úlohu v tom, prostredníctvom tejto strany slúžiť svojmu ľudu, a tým sebe samým ... Ano, naša strana vo februári 1948 stála na výške doby.“ Strana dokázala principiálne a tvo­rivo uplatniť leninskú stratégiu a tak­tiku boja o moc v konkrétnych pod­mienkach v našej krajine. Vyžadova­la zodpovednosť každého člena za po­litiku strany, za jej uskutočňovanie. Marxisticko-leninská strana nemôže bojovať len za svoj záujem, len za zá ujem organizovaných členov. Vždy bojuje za záujmy robotníckej triedy a pracujúcich más vôbec. Preto ono gottwaldovské Čelom k masám, zrode­né už pri nástupe gottwaldovského vedenia po V. zjazde KSČ v roku 1929, skvelo uplatňované v praxi stra ny v roku 1945 i vo februári 1948 a teraz opäť vytýčené na decembro­vom zasadnutí ŰV strany ako jeden z logických záverov Poučenia z krí­zového vývoja je hlbokým uvedome­ním si zákonitosti vo vývoji KSČ. Principiálny marxisticko-leninský prístup Komunistickej strany Česko­slovenska k spojeniu s masami sa konkrétne zvýraznil v organizovaní Národného frontu, ktorý zohral veľ­mi dôležitú a kladnú úlohu práve v stretnutí s reakciou vo februári 1948. Pre komunistov nebol Národný front nikdy prázdnou frázou, oponou, za ktorú by sa chceli skryť, ani po­ži átkom, ktorým by chceli ohlupovať masy. Naopakl Boli a sú to komunis­ti, ktorí chápali a chápu Národný front nielen ako prostý súhrn orga­nizácií a politických strán, ale ako politický výraz triedneho zväzku, ako blok robotníckej triedy, roľníctva a pracujúcej inteligencie v našej kraji­ne. O taký blok išlo i vo februári 1948 a plne sa osvedčil v boji za uplatnenie politiky pracujúcich más. Akčné výbory, ktoré vznikli vo feb­ruári 1948 ako revolučné orgány Ná­rodného frontu, majú veľkú zásluhu na úspešnom boji s reakciou bezpro­stredne vo Februári a súčasne boli rozhodujúcimi orgánmi obrodenia Ná­rodného frontu tesne po Februári. Ná­rodný front, Jeho organizácie, predo­všetkým nekomunistické politické strany, boli očistené od všetkých živ­lov, ktoré bránili uplatňovaniu záuj­mov a cieľov prevažnej väčšiny pra­cujúcich, ktoré brzdili uskutočňova­nie vládneho programu a ktoré spô­sobili, že sa tieto strany stali hlás­nou trúbou reakcie. Zásahom akčných výborov bol Národný front obrodený, stal sa politickým predstaviteľom a zjednocovateľom pracujúcich v mes­tách i na dedinách. Komunistická strana Českosloven­ska si svojím postojom a politikou získala dôveru pracujúcich a stala sa rozhodujúcou, vedúcou silou Národné­ho frontu, ktorý je výrazom jednoty pracujúceho ľudu v nášej krajine, jed­noty Čechov a Slovákov i všetkých národností. Závery celoštátnej konfe­rencie Národného frontu ČSSR z 27. januára tohto roku dokazujú, že Ko­munistická strana Československa bude politiku Národného frontu na­ďalej prebojúvať a uskutočňovať. Februárové víťazstvo pracujúceho ľudu nad reakciou v roku 1948 je hlboko späté s postojom a činnosťou Zboru národnej bezpeční, -ti a vzni­kom Ľudových milícií. Súdruh Gott­wald na Staromestskom námestí 28. februára 1948 povedal: „Dnes, keí sa spiatočníci a nasledovníci agrárno­­kapitalistickej politiky z prvej repub­liky pokúsili o útok na naše ľudovo­demokratické zriadenie, a keď ľud povstal proti týmto úkladom, stál Zbor národnej bezpečnosti po boku ľudu, ktorý vyšiel z tovární, dielni a kancelárií. Zbor národnej bezpečnos­ti, ktorý sa už predtým osvedčil v bo­ji proti šmelinárom a špiónom a kto­rý si za to vyslúžil nenávisť reakcie, Btál i v týchto historických dňoch po boku Indu, aby spola s nim chránil republiku a vymoženosti naše] národ­nej a demokratickej revolúcie.“ Komunistická strana Českosloven­ska vo februári 1948 odmietla oho­­váračky rozličných spiatočníkov z do­mova i zo zahraničia o údajnom okliešťovaní demokracie, slobody, 0 policajnom terore. „Práve náš ZNB,“ vysvetlil Klement Gottwald, „naše robotnícke milície sú príkla­dom hlbokého a opravdivého demo­kratizmu našej republiky. Práve štát, ktorý používa bezpečnostné orgány nie na obranu kapitalistov proti ľudu, ale naopak, na obranu ľudu proti ka­pitalistickým rozvratníkom, práve štát, ktorý sa nebojí dať ľudu zbrane, aby spoločne s bezpečnostnými or­gánmi bránil štát a jeho režim, práve to je štát naozaj demokratický a sku­točne ľudový.“ Úloha ZNB a Ľudových milícií sa heskončila po Februári a nekončí sa ešte ani dnes. Priam prorocky znejú teraz po 23 rokoch od Februára a po porážke kontrarevolúcie v roku 1968 slová Klementa Gottwalda: „Treba byť 1 naďalej so všetkou húževnatosťou a obetavosťou na stráži. Rozvratníci a záškodníci, ktorí videli, že ľud sa obrátil v úplnej jednote proti nim, že zostali generálmi bez vojska a že boli vyhnaní z politického a verejné­ho života, budú sa snažiť skryť sa v podzemí a podnikať odtiaľ útoky proti bezpečnosti republiky a proti nášmu budovaniu. Musíme preto byť v stálej pohotovosti proti týmto sna­hám o rozvratnú činnosť, v ktorej budú domáci rozvratníci spolupraco­vať s agentmi a špiónmi zo zahrani­čia.“ A Klement Gottwald uzatvára svoj prejav na prehliadke Zboru národnej bezpečnosti a Ľudových milícií vý­zvou: „Stojíte tu dnes verne bok po boku ... ako stelesnenie ľudovej obra­ny vnútorného poriadku v štáte. Stráž­te všetci ako oko v hlave tento zvä­zok ľudu s bezpečnostnými orgánmi! Nikdy sa nž nesmie nikomu podariť tento zväzok roztrhnúť a postaviť obidve strany proti sebe. Postupujte i naďalej v najužšej spolupráci, spo­ločne bráňte pokoj republiky a tvori­vú budovateľskú prácu ľudu.“ Poučenie z krízového vývoja v stra­ne a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ vysoko hodnotí prácu strany v období Februára a víťazstva pracujúcich. Okrem vnútorných predpokladov vy­zdvihuje Poučenie aj vonkajší pred­poklad úspechov, ktorý spočíva v na­šom spojeneckom zväzku so Soviet­skym zväzom. Princíp proletárskeho internacionalizmu bo! vždy jedným z hlavných princípov politiky a praxe . . Klement Gottwald na ■ '■•■‘■’u československo-soviet­­skeho priateľstva 22. februára 1948 kríza nie je ničim iným ako generálnym poku­som reakčných síl o zvrat celého do­terajšieho vývoja, celej doterajšej po­litiky nášho štátu, a teda i o zvrat našej zahraničnej politiky a postupné zrušenie našich spojeneckých zväz­kov ... Osud našej ľudovej demokra­cie, revolnčných vymožeností práve tak ako sama existencia národa a štátna sloboda sú úzko späté s osu­dom nášho spojenectva so Sovietskym zväzom. S ním stoja a padajú. Jedine toto spojenectvo nám umožňuje mať svoj slobodný štát a budovať ho podľa slobodnej vôle ľudu ... Naše spoje­necké zväzky sú nedotknuteľné, vždy a vo všetkom pôjdeme po boku So­vietskeho zväzu a nikdy ináč.“ Odkazom februárového víťazstva nášho pracujúceho ľudu nad reak­ciou naďalej zostáva, aby sme zomknutí v Národnom fronte na čele s Komunistickou stranou Českosloven­ska, v pevnom spojenectve a priateľ­stve so Sovietskym zväzom a ostat­nými socialistickými štátmi budovali našu socialistickú spoločnosť, radost­ný, šťastný a spokojný život pre kaž­dého nášho občana. OTO VINKLAR Súdruhovia Klement Gottwald a Antonín Zápotocký na zjazde závodných rád vo februári 1948. Snímka ČSTK Robotnícky krok PAVEL K O Y Š V útrapách neistôt či na zákrutách čias do tváre pozri človeku. To je tá tvár opílená mrazmi, tvár ohňa mlčiaceho. To sú tí, čo neprivykli bázni. Tvár jasná, jak v rannom máji sprievod. Tvár robotnícka, vyrovnaná ako nedeľný pokoj vesmíru. Plevelom nedôvery, slizkou mlákou pochýb prebroď sa k očiam človeka. Skrz všetky slepé sochy a súsošia elít tie oči dosvietia, To sú tie očí upriamené na česť. Oči, ktoré neuhnú očiam. Oči verné ako dávny priateľ, čo zavolá ťa z brehu múk, Oči robotnícke, otvorené a prúdiace ako belasosť riek, Z prívalu lží, z pádu až' do dna dotkni sa ruky človečej. To je tá liatina rúk, zvoniaca jak dlažba, to je tá ruka povedomá, rodná, ruka nepostihnuteľná, ruka ako každá. V tej ruke ruky svoje zhrej a svoju istotu vkfb. Ruka robotnícka, podaná ako chlieb vybalený z novín na ponku. Zo skrytých krívajúcich krívd, z ufňukaných citíkov klíčia prašivé beznádeje. Otras sa, Vstaň a príď. Do ingotu neba oceľový krok sa leje, v kremencoch slnka horí sad. Dušičku tvoju vo vetre sa kolísať nevidí zástup. To sú tie kroky robotnícke, robotnícky krok, ktorým dýcha zem, To je tá riava jari, prerúbaná z ľadovej doby kapitálu. Za oblokom dakomu sa marí, komusi zastal čas, do úpalu čias. Predjarie nových nádejí Šťastie neprichádza na pozvánku Nie každý človek mal možnost vidieť more po búrke, keď velikánske vlny stratiac pěnivě hroty hrebeňov sa zmierlivo rozlievajú do šírky. Približne tak vyzerá chotár Novozámockého okresu, len čo zanecháme ta sebou Dvory nad Zitavou a asfaltovou cestou sa dáme viest sme­rom na Koltu. Na polceste hneď za tehelňou vľavo ponad Semerovce sa vari z najvyššej vlny chotára pozerá na okolitý svet obec Cechy, akoby si tým chcela vynahradit, že leží trocha od ruky. Rybník hneď pred vstupom do dediny pôsobí upokojujúco na človeka hľadajúceho troška ro­mantiky a tento dojem nepokazí ani obec. Ne­dajme sa však unášat sentimentalitou, lebo tej romantiky tu aj kedysi bolo dost a len rea­lita nedovolila všímat si ju ľuďom, čo tu žití ešte za bačovania statkára Štefana farosa, otca Andora farosa, bývalého horthyovskáho minis­tra vnútra, s ktorým napokon spravodlivo zúč­toval ľud priateľského ľudového Maďarska. Väč­šia polovica z viac ako tisíchekíärového cho­tára patrila pred oslobodením Jarošovi. Druž­stevníci si na svofej výročnej schôdzi spome­nuli na tieto chmúrne časy a plne súhlasili so slovami predsedu družstva Jozefa Kochana, keď spomenul, ako polstoročná Komunistická strana Československa doviedla náš ľud k šťastnému dnešku. Lenže šťastie neprichádza na pozvánku. Tre­ba zaň húževnato bojovať, a keď je už tu, ľudia si ho musia aj udržať. Asi takto možno charak­terizovať úsilie členov tohto družstva, ktoré si už viac rokov, hoci jeho chotár patrí do naj­ťažšej kategórie, udržiava prvenstvo medzi naj­lepšími JRD. Vyše 3000 litrov mlieka od každej zo 160 doj­níc ročne, 18 odstavčiat od každej prasnice, 0,57 kg denných prírastkov vo výkrme ošípaných, ňac ako 34 q obilia, po 62 q kukurice v zrne z každého hektára a ďalšie úspechy potvrdzu­jú, že niekdajší poľnohospodárski robotníci, malí a strední roľníci sú dobrí hospodári. Kaž­dý rok sa čosi naučili i dobrú radu riadiacich orgánov poslúchli. Len tým sa u nich nedarilo ani v rokoch „obrody“, čo by radi boli siahli aj po družstevnej veľkovýrobe. Túto pravdu potvrdzuje aj rast hrubej poľ­nohospodárskej výroby v posledných rokoch. Kým v roku 1966 produkcia rastlinnej výroby predstavovala 3 160 000 korún, vlani prevýšila 5 892 000 korún. Živočíšna výroba za tento čas vzrástla z 1 390 000 na 4 307 000 korún a výroba bravčového mäsa z jedenásť vagónov na dva­dsať aj tým, že družstvo namiesto šestnástich vagónov vyrobilo vlani až dvadsať vagónov bravčoviny. Ak k tomu pridáme ešte denne 1,32 kilograma prírastky hovädzieho dobytka, tak sa nemusíme čudovať, že na výročnej schôdzi vlád­la dobrá pohoda. Zlepšilo ju ešte, že predseda OPZ Ing. Viliam Korec a riaditeľ Ing. Jozef Mišák odovzdali družstvu diplom združenia za vítazstvo v lanskom roku. □ □ Vraveli sme, že šťastie neprichádza na po­zvánku a môže veľmi ľahko aj ujsť, ak sú ľu­dia zlí hostitelia. Družstevníci v obci Čechy nepatria medzi tých,. ktorí nechajú ujst, čo už majú v rukách. Inak by ho bola aj škoda, lebo oproti 2 235 000 korunám, ktoré dostali za svoju robotu v roku 1966, vlani už získali na odme­nách 3 429 000 korún len preto, že sa im poda­rilo podstatne zvýšit výrobu, a tým aj trhovú produkciu. No ako sa ukázalo, ešte ani zďaleka nevyčerpali všetky možnosti zvyšovania poľno­hospodárskej výroby. Straty pri zbere úrody sú ešte sthle vysoké najmä preto, lebo nemajú dostatok sušičiek zrna a ani pravidelnost v do­dávke kŕmnych zmesí nie je na výške. Potom sa musia viac spoliehať na chov hovädzieho dobytka a výkrm ošípaných, pre ktorý majú dobré podmienky. Už dospeli k tomu, aby spo­trebu krmiva kryli z vlastných zdrojov. Len aby mechanizácia lepšie slúžila. Mechanizátori majú napospol dostatok dobrej vôle, ale nedo­statok náhradných dielcov stále mátoží. Aj sú­cich strojov by potrebovali viac, najmä takých, čo by lepšie nahradili živú prácu. Veľký podiel na dobrých výsledkoch majú ženy. Ony zachránili dobrú úrodu hrozna v no­vých vinohradoch a i v živočíšnej výrobe majú významné slovo. □ □ Na rybníku plávajú kŕdle kačíc. Je na ne pekný pohľad, ale už menej pekný na osoh, čo prinesú družstvu. Preto JRD ich chov nemieni rozšiřovat, radšej vyrobí ešte viac bravčového i hovädzieho mäsa a mlieka. Zato rybník vy­užijú na zavlažovanie okolitých pozemkov i na ďalší chov rýb. Vlani zo sedemhektárovej plo­chy vylovili 50 q kaprov, aj v tomto roku ráta­jú s aspoň takým množstvom. Zato mlieka a bravčového mäsa chcú vyrobit na počest 50. výročia vzniku KSČ a XIV. zjazdu strany ešte viac, i vagón hrozna přidat nad plán. Dolu na šírej rovine polia už v týchto dňoch ožili. Ľudia nechcú strácať vzácny čas, usilujú sa, kde sa len dá, pripravovať pôdu i šiat jari­ny, Ak sa počasie nepokazí, tak už aj tunajší chotár prijme traktoristov so šmykmi a sejač­kami; sú pripravení pokračovat v dobrej práci v jeseni aj na jar. Za úspešným rokom, ktorý vďaka vynikajúcej práci družstevníkov vyzdvi­hol JRD v obci Čechy spomedzi 49 družstiev a ŠM na prvú priečku v okrese, nasleduje ná­dejné predjarie. O tom, ako sa nádeje, plány splnia, zasa budú rozhodovat tí istí ľudia, ktorí sa pri bilancovaní svojej roboty tešili lanským výsledkom. Vraví sa, že opakovanie je matka múdrosti. Keď ide o hospodárske výsledky, k múdrosti sa pridružuje aj zaslúžená odmena. Dožičme ju teda ľuďom, čo si ju zaslúžia. JÁN MIKĽA 25. FEBRUÁRA 1971

Next