Pravda, február 1971 (LII/26-49)

1971-02-25 / No. 47

Štvrtok 25. februára 19? i 50 halierov Neprešli, napredujeme JOZEF LÚČ Ak chce chirurg zachrániť pacientov ž ot, musí niekedy použiť aj nepri­** jemné zákroky. Ak sa naša strana chcela znova stať zdravou, života­schopnou, musela sa tiež zbaviť časti svojho organizmu, ktorý zasiahla choroba pravicového oportunizmu, antisocializmu či antisovietizmu. Pohovory - obrazne povedané - boli akýmsi chirurgickým nástrojom. Poučenie, to je zasa diagnóza choroby, ktorou trpela naša strana aj celá spoločnosť, ale súčasne aj recept - návod, ako sa stať zdravým a ako si zachovať zdravie. Aj preto nemožno nad týmto dokumentom len tak po­vrchne prejsť; treba ho aj citovo prežiť, popracovať si nad sebou z hľadis­ka jeho obsahu. Pravda, nie je to vždy ľahké a prijemné, ale aj lieky sú horké, a predsa liečia. Ako ukazuje priebeh výročných.členských schôdzí strany, Poučenie sa sta­lo vodidlom pre všetky skupiny obyvateľstva a veľmi sa týka aj ekonomické­ho frontu. Veď je všeobecne známe, že nepriatelia socializmu chceli o. i. dosiahnuť, aby sa socialistická ekonomika premenila na systém, ktorý by zbavil robotnícku triedu, všetkých pra­cujúcich nielen re­volučných vymože­ností, ale i základ­nej politickej a eko­nomickej istoty. Pravica rátala s tým, že postupné zhoršovanie ekono­mickej situácie - a to tu bolo, veď in­flačná špirála ne­mala konca-kraja - vyvolá živelnú ne­spokojnosť ľudí, kto­rú potom využije a zneužije v boji proti socialistickej moci v zmysle reakčnej zásady „čim hor­šie, tým lepšie". Nebolo to dobré obdobie, ten rok 1968, ani prvá polovica roku 1969, o čom sa mohol každý sám osobne presvedčiť. Nervozita v práci, vyvolávaná oportunistickými nátlakovými skupinami, sa prenášala do súkro­mia a odtiaľ späť do práce. Na diskusie bol čas, na robotu ho neostávalo. A to sa spätne odzrkadlilo v tom, že sme žili, ako sa vraví, z ruky do úst, bez istoty, perspektívy, rezerv..., s demokraciou vo výrobe, ale s práz­dnymi regálmi. Reakcia si to naplánovala navlas tak ako pred dvadsiatimi rokmi, pred februárom roku 1948. Aby pravica a ontisocialistické sily mohli dosiahnuť svoje ciele, kládli mimoriadny dôraz na likvidáciu vedúcej úlohy strany v oblasti ekonomiky, na rozrušenie princípov centrálneho plánovitého riadenia národného hos­podárstva. Dnes možno konštatovať, že sa strana pod novým vedením znova chopila svojej vedúcej funkcie, že začína uplatňovať aj právo kontroly hospodárskej činnosti. Komunistov vo výrobnej sfére čakajú ešte veľké úlohy. Konsolidácia sa dosiahla, ale chceme predsa niečo viac - dosiahnuť stabilitu a trvalú prosperitu v národnom hospodárstve. Právom sa žiada, aby komunisti boli príkladom v dodržiavaní celospoločenských záujmov, v boji za racionalizáciu riadenia i výroby, v boji proti formalizmu, v úsilí pri odhaľovaní rezerv a ich plnom využiti, v politickej mobilizácii pracujúcich do hospodárnosti všetkého druhu, v orientácii ich iniciativy na úzke miesta vo výrobe a pod. Veľkou príležitosťou na to bol, či niekde ešte je, rozpis plánu. Nie je to administratívna záležitosť, suchý rozpis čísiel. Práca na pláne, to je práca s ľuďmi, využitie ich umu, skúseností, iniciatívy. Rozpis plánu na dielne a pracoviská sa stal cenným pomocníkom, školou i skúškou znalosti všet­kých výrobných problémov, ktoré nám už roky sťažujú rýchlejšie napredova­nie. O čo ide? O nič svetoborného, len treba lepšie využívať základné vý­robné prostriedky, šetriť palivami, energiou, plynom, materiálom, lepšie hospodáriť s časom, dodržiavať disciplinu v technológii, v normách, v od­meňovaní. O všetkých týchto rezervách sa riaditelia, majstri, plánovači, prirodzene, nedozvedajú z novin či z iných prameňov. Sú to predsa pre nich dávno, dávpo známe elementárne veci. Lenže keď príde na lámanie chleba, problémy nie sú ani ľahké ani jednoduché. Aj preto >a na^aecernbrovom zasadaní pléna ÚV KSČ veľmi zdôrazňovalo, že treba od slov prejsť k či­nom. V tomto ešte neľahkom období by bolo užitočné držať sa v národnom hospodárstve zásady, ktorú vyslovujú komunisti na výročných členských schôdzach, aj nestranici napr. v Chirane v Piešťanoch, ale aj inde, že budú politiku KSČ i vlády podporovať tým, že budú minimalizovať požiadavky na dotácie, pracovné sily, investície, a naopak, maximalizovať svoje povinnosti pri odhaľovaní a využíváni rezerv, ktorými sa zvýši efektívnosť výroby, že bu­dú organizovať maximálnu a aktívnu účasť všetkých pracujúcich podniku pri plněni plánu. Nuž - nech sa nám práca dari, nech sa úspešné plnenie plánu roku 1971 stane zásadou a samozrejmosťou pri zvládnutí úloh celej päťročnice. PROLETÁRT VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA'! ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Predseda vlády ČSSR skončil návštevu v Budapesti SPOLUPRÁCU INTEGRÁCIA I Od nášho stáleho budapeštianskeho redaktora Posledný deň návštevy predsedu československej federálnej vlády v Budapešti bol v znamení záverečných rokovaní s maďarskými part­nermi. Na obed sa dr. Štrougal stretol so zástupcami tlače, rozhlasu a televízie. Ročník Ul. # Číslo 47 A* Predseda československej vlády ich informoval o politickej a hospodárskej situácii v Československu, o postupe konsolidácie i o výsledkoch rokovania s maďarskými predstaviteľmi. Zdôraz­nil, že v rozhovoroch venovali obidve strany veľkú pozornosť socialistickej integrácii, prediskutovali návrhy v ob­lasti petrochémie, strojárstva, auto­mobilového priemyslu a poľnohospo­dárstva. Súdruh Štrougal ocenil vecný a kon­krétny charakter rozhovorov s maďar­skými predstaviteľmi, v ktorých rám­ci posúdili široký okruh otázok. Kon­štatoval jednotu názorov pri hodnote­ní aktuálnych otázok medzinárodnej situácie. V tejto súvislosti uviedol, že Československo je pripravené začať rokovanie s Nemeckou spolkovou re­publikou, pretože od druhej svetovej vojny ostal rad otvorených otázok, medzi nimi i otázka Mníchova. I keď západné Nemecko toto rokovanie stá­le odkladá, „chceme zdôrazniť,“ pove­dal predseda československej vlády, „že sme pripravení trebárs zajtra za­sadnúť a rokovať.“ Podobne je Česko­slovensko pripravené rokovať s Ra­kúskom o niektorých majetkovopráv­nych otázkach. V popoludňajších hodinách sa pred­sedovia maďarskej a československej vlády Jenő Fock a dr. Lubomír Štrou­gal zišli v budove parlamentu na zá­verečný rozhovor, po ktorom bolo vy­dané spoločné komuniké. Predseda vlády ČSSR dr. Lubomir Štrougal ve­čer odcestoval z Budapešti. P. ČIPKA Veľvyslanec PĽR u súdruha Husáka Praha (ČSTK) — Prvý tajomník ÚV KSC Gustáv Husák prijal včera na priateľský rozhovor mimoriadneho a splnomocneného vefvyslanca Poľskej fudovej republiky v ČSSR Wlodzi­­mierza janiurka v súvislosti s jeho definitívnym odchodom z Českoslo­venska. Pofského veľvyslanca prijal aj minister zahraničného obchodu Ing. A. Barčák. Spolupráca pri plánovaní Moskva (ČSTK) — Vedúci pláno­vacích orgánov členských krajín RVHP prijali opatrenia, ktorých cie­­fom je zdokonaliť formy a metódy spolupráce. predovšetkým rozvíjať mnohostranné styky, hovorí sa to v protokole, ktorý včera v Moskve podpísali predstavitelia Bulharska, Československa, Maďarska, Mongol­ska. NDR, Poľska. Rumunska a So­vietskeho zväzu. Z návštevy ds. Strougala v Maďarsku. Snímka z recepcie, usporiadanej na Je­ho počesť. Druhý zľava dr. L. Štrougal, maďarský premiér Jenő Fock a ta­jomník OV MSRS Rezső Nyers. Telefoto ČSTK—MTI Súdruh J. Lenárt v Pozemných stavbách Bratislava (ČSTK) —• Prvý ta­jomník ÚV KSS Jozef Lenárt sa včera zúčastnil na rokovaní výročnej člen­skej schôdze komunistov v Pozemných stavbách, — závod 03 — paneláreň v Bratislave. Rokovanie výročnej člen­skej schôdze komnnistov sa zameria­valo na vlastné vnútorné hospodár­ske problémy závodu, ale aj na prob­lémy vplyvu straníckej ideovej práce v závode. V bohatej diskusii vystúpil aj súdruh Jozef Lenárt, ktorý vo svo­jom príspevku kládol dôraz na ak­tuálnosť rozvoja pracovnej iniciatívy zameranej na zlepšenie kvality, kom­plexnosti a občianskej vybavenosti by­tovej výstavby v Bratislave. Poukázal na potrebu skvalitniť ideovn-výchov­­nú prácu najmä medzi mládežou. Z a úspechy v službe vlasti Armáda robotníckej triedy a jej ko­munistickej strany — Ľudové milície. dnes slávnostne nastupujú na zhro­maždeniach, aby si pripomenuli vý­znamný historický medzník februáro­vých udalostí spred 23 rokov, aby vyhodnotili celý vývoj uplynulého času až po súčasnosť. Aj v okresnom sídle v Prievidzi na námestí stojí v pozore okolo tristo členov ĽM a stovka zástupcov zložiek Národného frontu. Z tribúny sa nesú slová okresného veliteľa ĽM — vedú­ceho tajomníka O V KSS Ing. Jána Zamboja, okresného náčelníka ĽM Jána Čajku. 1 odhodlaná prísaha no­vých členov v radoch milície. Zhromaždenie potleskom sprevádza akt vyznamenáváme _ najlepších mili­cionárov. Prezident republiky udelil 1. a U. stupeň vyznamenania Za zá­sluhy v ĽM Jozefovi Púchymu, Jánovi Mondočkovi, Stefanovi Matejovičovi, Antonovi Kotúčoví. Vyznamenanie Za službu vlasti preberá Ladislav Sedlá­ček zo závodnej jednotky ĽM prave­­neckého Tatra-nábytku. A ďalej osem čestných odznakov, 25 titulov Vzorný milicionár má už v týchto chvíľach oprávnených adresátov aj v Prievidz­skom okrese. Okresný výbor KSS a štáb OV ĽM udelili 35 pochvalných uznaní za svedomité plnenie povin­nosti pri budovaní jednotiek ĽM, za pzorné vystupovanie a zvládnutie úloh bojovej a politickej prípravy. Vyznamenali i tie závodné jednotky, ktoré príkladne plnili svoje úlohy, i tie, ktoré dosiahli najlepšiu úroveň v streleckej príprave. A poďakovali všetkým milicionárom prítomným i ne­prítomným. Každý priniesol svoj vklad pri službe vlasti — strane, robotníc­kej triede. Medzi hosťami osláv Víťazného februára v Prievidzi je aj ’ delegácia maďarského družobného okresu Pásztó s náčelníkom ich Robotníckej stráže súdruhom Rabotkom. Nuž, dnes je ich veľký oslavrtý deň, poznačený tradíciou boja spred 23 ro­kov, ich húževnatým odolávaním pro­ti náporu deštrukcie z nedávnych krízových rokov. Od zajtra opäť začnú plynúť dni každodennej práce a popri nich aj dni svedomitej, disciplinova­nej, bojovej a politickej prípravy hr­dých členov Ľudových milícií, našej armády, sírany a robotníckej trie­dy. V. BEDNÁROVA Blahoprajný list J. Vojáčkovi Praha (ČSTK) — 'Tajomník ÚV KSČ Oldřich Švestka prijal včera predse­du ÚV Českého zväzu protifašistic­kých bojovníkov a podpredsedu fede­rálneho výboru CSZPB J. Vojáčka a odovzdal mu blahoprajný list byra ÚV KSC pri príležitosti jeho 65. na­rodenín. I j:„ŕ; i Pri príležitosti osláv víťazstva pracujúceho ľudu nad reakciou vo februári 1948 si spomíname i na ne. Snímka z pochodu roty žien milicionárok ulicami Bratislavy roku 1951. Foto archív f Čo prinesie zajtrajšia... Nedelna PRAVDA Nebezpečná hra ■ Ako spisova­telia stáli po boku strany ■ Zme­nil sa kapitalizmus? ■ Štvorstra­­na s problémom Pamiatky okolo nás ■ Do*končenie spomienok a úvah G. K. Žukova o druhej sve­tovej vojne ■ Prognózy; pristav v Sereďi ■ Podrobnosti o výstav­be košickej nemocnice budúcnos­ti ■ Drážďanská galéria pod lu­pou záchrancov ■ Návod a .ta­buľka no zistenie alkoholu v kr­vi šoférov ■ Kútik pre deti - ša­chy - Maturita hubárov ■ Lite­rárny súboj H. Wilsona a iné za­hraničné zaujímavosti. Schôdzka s N. Patoličevom Moskva (ČSTK) —.Podpredseda vlády ČSSR František Hamouz sa včera zišiel v Moskve s ministrom zahraničného obchodu ZSSR Nikola­jem Patoličevom. Stretnutie malo sr­dečný a priateľský ráz. Beseda s predstaviteľmi hlavných miest Pozvanie é Budapešti Praha (ČSTK) — Pražský primátor dr. Z. Zeska prijal včera pred­staviteľov hlavných miest európskych socialistických krajín, ktorí prišli na oslavy februárového víťazstva. Predstaviteľ mesta Buda­pešť János Kelemen navrhol usporiadať schôdzku starostov všetkých európskych hlavných miest, ktorá by sa uskutočnila v Budapešti v roku 1972. Stretnutie sa nieslo v srdečnom ovzduší. Krátko, pred poludním prijal člen Predsedníctva OV KSČ a vedúci ta­jomník Mestského výboru KSČ v Prahe Antonín .Kapek v sídle Mest­ského výboru KSČ delegácie hlavných miest európskych socialistických kra­jín. Popoludní’sa uskutočnilo stretnu­tie, so zástupcami oznamovacích pro­striedkov. Vedúci delegácií Moskvy, Berlína, Varšavy a Sofie tlmočili .po­zdravy obyvateľov týchto metropol všetkým Pražanom a krátko hovorili b dojmoch a skúsenostiach, ktoré ich delegácie získali v hlavnom meste Československa. Počas ďalšej besedy položil spra­vodajca Československej . tlačovej kancelárie vedúcim delegácii otáz­ku — ako hodnotia pobyt v Prahe a prínos doterajších rokovaní pre schôdzku predstaviteľov hlavnýeh­­miest o upevnení bezpečnosti v; Euró­pe, ktorá sa iná konať v roku 197.2. v Budapešti. „V Prahe sme mali veta zaujíma­vých a priatelských výmen skúse­ností v mnohých otázkach — povedal podpredseda 'výkonného výboru mos­kovského 'mestského sovietu Vasit i j Pavlovic Isajey. Pobyt . v hlavnom meste Československa bol tak pre nás, ako aj, myslím si,' aj pre ostatné delegácie, véľmi užitočný a prospeš­ný. Čo sá týka stretnutia v Budapeš­ti — budeme sa čo možno najaktív­nejšie zúčastňovať na jeho príprave. Potom, keď sa vytýčia napríklad na­še úlohy na tejto schôdzke, urobíme všetko, čo od nás závisí, aby stret­nutie -v roku 1972 bolo čo najúspeš­nejšie a najhodnotnejšie pre'dosiah­nutie' trvalého mieru v Európe“. ■ V tomto duchu hovorili aj predsta­vitelia hlavných miest • ostatných so­cialistických krajín. t \ Spoločné komuniké Budapešť (ČSTK) — Na záver návštevy predsedu federálnej vlády ČSSR dr. Ľubomíra Štrougala v Ma­ďarskej ľudovej republike uverejnili v Budapešti toto komuniké: Na pozvanie predsedu maďarskej revolučnej robotnícko-rofníckej vlá­dy Jenő Focka bol v dňoch 22. až 24. februára 1971 v Maďarskej ľudovej republike predseda federálnej vlády Československej socialistickej repub­liky dr. Ľubomír Štrougal na oficiál­nej priateľskej návšteve. Počas pobytu v Maďarsku predse­du vlády dr. Lubomíra Štrougala pri­jal prvý tajomník Ústredného výbo­ru Maďarskej socialistickej robotníc­kej strany János Kádár a predseda Prezidiálnej rady Maďarskej ľudovej republiky Pál Losonczi. V priebehu návštevy sa uskutoč­nili rozhovory oboch predsedov vlád, na ktorých sa zúčastnili z českoslo­venskej strany: Ing. Karel Kůrka, prvý námestník ministra zahranič­ných veci. Ing. František Dvorský, mimoriadny a splnomocnený veľvy­slanec ČSSR v MER, Ing. Karol Ujhá­­zy, námestník predsedu štátnej plá­novacej komisie, Ing. Vratislav Vik, vedúci odboru Ministerstva zahranič­ných veci a dr. Ján Kolář, pracovník sekretariátu predsedu vlády. Z maďarskej strany: Frigyes Púja, prvý námestník ministra zahranič­ných vecí, József Vincze, veľvyslanec MĽR v ČSSR, dr. Peter Várkonyi, predseda informačného úradu vlády, József Drecin, podpredseda Štátneho úradu plánovacieho, László Percžel, vedúci odboru Ministerstva zahranič­ných vecí. V priebehu rozhovorov sa obaja predsedovia vlády navzájom informo­vali o situácii vo svojich krajinách. V duchu zmluvy o priateľstve, spo­lupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou re­publikou a Maďarskou ľudovou re­publikou zo dňa 14. júna 1968 zhod­notili dosiahnutý rozvoj vzťahov me­dzi oboma krajinami a posúdili mož­nosti ich ďalšieho prehĺbenia. S uspokojením konštatovali, že ši­roko rozvinuté styky medzi oboma socialistickými štátmi utvárajú pevnú základňu na ďalšie rozšírenie a ze­fektívnenie spolupráce v mnohých oblastiach. Vysoko ocenili kladné výsledky, dosiahnuté pri koordinácii národohospodárskych plánov, pri prí­­(Pokračovanie na 7. str. | DELEGÁCIA ÚV KSČ V KÁHIRE Podpora spravodlivého boja ZAR Tlačová konferencia V. Biľaka na káhirskom letisku • Rozhovory s delegáciou Arabského socialistického zväzu Valentína Nikola jevová Aereskovová medzi nami Káhira (Spravodajca ČSTK) — Delegácia ÚV KSČ, vedená čle­nom Predsedníctva a tajomníkom ÚV KSČ Vasilom Bifakom, prišla v utorok večer do Káhiry na niekoľkodňovú oficiálnu návštevu ZAR. Počas svojho pobytu bHde rokovať s delegáciou Najvyššieho výkonného výboru ÚV Arabského socialistického zväzu o možnostiach ďalšieho rozšírenia spolupráce medzi politickými organizációim oboch krajín. Delegáciu privítal na káhirskom le­tisku člen Najvyššieho výkonného vý­boru ÚV ASZ Diaaddín Muhammad Dáud, podpredseda národného zhro­maždenia Kama) Addin Hinnaví a ďalší zástupcovia politického a verej­ného života ZAR. Na tlačovej konfsreneii v salóniku na káhirskom letisku zdôraznil Vasil Bifak podporu československého ľudu spravodlivej veci íudu ZAR a city úprimného priateľstva medzi íudom Československa a ZAR. Hovoril o úcte, v ktorej československý íud precho­váva meno zosnulého prezidenta Ga­­mála Abdana Násira. Vasil Bílak zdôraznil nemenný po­stoj ČSSR, ktorá podporuje spravod­livý boj Iudu ZAR proti izraelskej agresii, podporovanej americkým im­perializmom. Odsúdil^ vyzývavé stano­visko Izraela voči rézoluciani OSN a mierovým návrhom osobitného splno­mocnenca OSN dr. Gunnara Jarrínga. Na otázku, aké poučenie vyvodil československý fud z nedávnej krízy vo svojej krajine, Vasil Bilak odpo­vedal: „Ťažko sme zaplatili za našu skúsenosť. Poučenie, schválené na decembrovom zas’adnutí ŰV KSČ, je skutočnou lekciou v každom slova zmysle, treba ho nielen čítať, ale aj hlboko študovať.“ Vasíl Bilak potom vysvetlil na prí­klade Československa v roku 1968, ako aj čo najmenšie oslabenie jed­noty a bdelosti umožňuje rozkladným silám imperializmu začať ofenzívu. Z letiska odišla čs. delegácia OV KSČ k hrobu zosnulého prezidenta Gamáia Abdana Násira, kde položila veniec a poklonila Sa pamiatke vel­kého bojovníka za práva arabského fudu. (Pokračovanie na 7. str.) ... ako radná sestra Praha (ČSTK) — Usmievavá a skromná, ako jn poznáme z prvej návštevy Československa v late 1963, pricestovala včera predpoludním do Prahy hrdinka vesmír«, predsedníčka Výbora sovietskych žien Va­lentina Nikolajevová-TereškovovS. Prvú kozmonautku sveta, ktorá je dnes i významnou představitelkou so­vietskeho a medzinárodného ženské­ho hnutia, pozvala na týždennú ná­vštevu našej republiky českosloven­ská rada žien. Jej pobyt v našej vlasti predznamenáva tohtoročné oslavy bo­jového sviatku všetkých pokrokových žien — Medzinárodného dňa žien. Súdružku Nikolajevovú-Tereškovo­­vú sprevádza tajomníčka Výboru so­vietskych žien L. G. Balachovská. S kyticami červených klinčekov prišli na plochu ruzyňského letiska privítať hostí predsedníčka Československej rady žien Gusta Fučíková spoločne s ďalšími vedúcimi představitelkami nášho ženského hnutia. Na srdečnom privítaní sa zúčastnili aj zástupcovia ÜV KSČ, ZČSSP a ďalší vedúci čini­telia nášho politického a verejného života. Svoju slávnu krajanku pozdravil na letisku aj velvyslanec ZSSR v ČSSR S. V. Cervonenko s manželkou , ■ Súdružka Valentipa Nikola jevová: Tereškovová sa zdrží v našej republi­ke do 4. marca. Na popoludňajšej besede tlmočila Valentina Nikolajevová-Tereškovová najsrdečnejšie pozdravy od soviet­skych žien a celého kolektívu koz­monautov všetkým čs. ženám. Podá» kovala Čs. rade žien za pozvanie na návštevu Československa, ktorému Výbor sovietskych žien rád vyhovel, a vyslovil radosť z toho, že vzájomné stretnutie sa uskutočňuje v predve­čer 23. výročia Víťazného februára a v období príprav na oslavy 50. výro­čia KSČ. Ako představitelku leninského Kom­somolu pozdravil popoludní súdružku Valentínu Nikolajevovú-Tereškovovú predseda ÚV SZM Juraj Varholik. Oznámil sovietskej kozmonautke, že Predsedníctvo OV SZM jej udeluje naj­­ýyššie zväzácke vyznamenanie — dip­lom spojený s čestným zápisom do Knihy cti ÚV SZM. Odovzdal jej aj pamätnú medailu vydanú k 50. výro­čiu; Čs. komsomolu. Včera na ruzynskom letisku v Prahe. Predsedníčka Čs. rady žien Gusta Fu­číková f vľavo) víta prvú kozmonaut­ku sveta Valentinu Ntkolajevovú-Te­­reskovovú. Telefoto ČSTK VOLAJÚ JU NAŠA MAGDA Dievčatá zo zväzáckej or­­ganvzácie^ sa na ňu parná­­jú ’ - ako, na , sympatickú MggdUešte. zp zpš, r&o­­mko: aj spolužiačky z Od­borného, účilištä vinárske­hopodniku . Slovena. Ružo­­volíca dievčina nikdy ne­mala výhrady voči povin­nostiam. učeniu a praxi. Všetko brala, ako sumozrej­­. mú vec. Počúvala rady uči­teľov, vychovávateliek, le­bo sa, chcela .na život čo najserióznejšie pripraviť. A vyplatilo ša[_jej to. Keď nastúpila ako frekventant­­ka do Sloveny, nemusela sa veľa prispôsobovať a „filmovať“. Hodne vedela z teórie i praktickej práce. Pravda, stále si všímala staršie, pracovníčky, nehan­bila sa ich opýtať na ne­známy fortieľ. Predovšet­kým si treba všímať kobe rec, ktorý prichádza prianio z. výrobného pása. Sú na ňom chyby alebo len chy­bičky. Treba ich zbadať a odstrániť. Treba mať neprí­­,, jemnosti? Figurovať na ta­buli hanby? Ešteže čo! Statočne odovzdaná prá­ca bola samozrejmosťou pre Magdu Balošäkonú, uč­­nicfi, i neskôr, fUcháňa“ v oddelení, kobercov.. Bola náročná na svoju prácu'a: dbala, aby ; sa - ani á'dlšie : pracovníčky r nedopúšťali chybí Jednej sa to darí viac, inej menej. Magda Bálošá­­ková so svojimi ďalšími ko­legyňami nadobudli vynika­júcu zručnosť, práca i'm ide jedna radosť. Tento fakt si dlhší čas všímali hospodárski pra­covníci ;aj funkcionári stra­níckej organizácie. Neraz s Magdou Balošákovou dis­kutovali o výrobných prob­lémoch a z času na čas aj o inom. Vraveli o .politi­ke a drobných denných starostiach, čo. ženy a naj­mä matky znepokojovalo a znepokojuje. V dialógu prejavovala otvorenosť, lo­giku a bystrosť. V nedáv­nej minulosti, keď naša vlasť bola ohrozená, sa Magda Balošáková nijako netajila svojimi názormi. Otvorene hovorila, čo sa jej na „obrodeneckej" po­litike nepáči. Vychvaľova­nie demokratického socia­lizmu! ň na .druhej strane ona, matka, nemala plien­ky a- ďalšie naoko malič­kosti, ktoré otravovali. Ne­má rada dlhé reči, radšej viac skutkov. Preto po ap­ríli 1989 s uspokojením pri­jala nastúpený kurz Ústred­ného výboru komunistickej strany a ešte vehementnej­­šie sa pustila do práce. Ako matka-dnes už troch detí si zariadila, chod do­mácnosti tak > dokonale, že môže vo fabrike pokojne pracovať: Pravda, v ústrety jej vychádza manžel Mi­lan, jeden z výborných tká­čov Sloveny. Obidvom zá­leží na rodinnej pohode. Koncom minulého roku pri stretnutí sa s predse­dom ZO KSS Viliamom Líš­kam prejavila záujem o vstup do KSS. Nemuseli dlho hovoriť, lebo aj pred­seda premýšľal, ako túto myšlienku Magde nadhodiť. Pozvali ju na výročnú členskú schôdzu ZO KSS v kobercovni. Tu za jej pri­jatie do KSS zdvihli ruky všetci prítomní. Jozef Pi­lárik, jeden z ručiteľov, sa vyjadril: „Našu Magdu po­znám už pekných pár rôč­kov. Má . skvelý prístup k práci i k ľuďom. Svojou robotou sa zaraďuje medzi výborné pracovníčky a v súkromnom živote patrí k príkladným ženám-mat­­kám.“ Vysoko vyzdvihol jej postoj k augustovým udalostiam, keď sa verej­ne vyjadrila o jedine správ­nom čine našich spojencov, Pri zakladaní odbočky ZČSSP prvá vzala do rúk prihlášku a podpísala. Jej príklad nasledovali ďalšie ženy. Za vlaňajší rok „našu Magdu“ tri razy hodnotili ako najlepšiu pracovníčku. Onedlho prevezme preukaz členky. KSS. Už dnes pre­mýšľa, ako ďalej, lebo vie, že komunisti majú nielen pred stranou, ale aj pred všetkým ľudom zodpoved­nosť. f e rozhodnutá robiť ešte lepšie, statočnejšie, nasledovať mnohé svetlé vzory žilinských komunis­tov v Slovene. MIROSLAV RUTTKAY t Obžaloba genocídia New York (Spravodajca ČSTK) — Z vážnych zločinov proti ľudskosti obviňuje vo svojich záveroch uverej­nených v utorok v New Yorku pra­covná skupina komisie pre iHdské práva režimy v južnej Afrike, v Ro­­dézii a v afrických portugalských kolóniách. Vypočula 146 svedkov a dospela k záveru, že počínanie správ­nych orgánov v skúmaných oblastiach „hraničí s genocídiou“. Tak charak­terizuje vo svojej správe napríklad násilné vysídfovanie černošského oby­vateľstva z východnej Namibie roku 1968 vedené pod heslom „očisty ob­lasti“. „Rovnako možno charakteri­zovať vyháňanie Afričanov z poľno­hospodárskej pôdy do nepohostinných oblastí v Južnej Rodézii, aby sa uvoľ­nilo miesto pre bielych usadlíkov. Najostrejšie odsudzuje skupina po­stup portugalskej správy v Angole, Guinei a Mozambiku, kde Portugalci „hromadne popravovali osoby podo­zrivé z opozicie proti režimu a uplat­ňovali kolektívne tresty proti civil­nému obyvateľstvu“. Zničili pritom senegalské dediny pozdlž guinejských hraníc, čo je „veľmi vážnym poruše­ním zásad Charty OSN“. V niektorých oblastiach v Angole ničili PortHgalci úrodu domáceho obyvateľstva che­mickými prostriedkami, ako doložili svedkovia. Správou skupiny sa bude zaoberať komisia pre ľudské práva na súčasnom zasadaní v Ženeve. L

Next