Roháč, 1973 (1-52)

1973-11-08 / No. 45

Črepy zo zemegule by nikomu nepriniesli šťastie! Tomáš Janovic ONDREJ BOSÍK INTERVIEW Z CHILE Novinár: Tak som tu znova, pán plukov­ník ! Plukovník: Dobre, dobre, vidím. Desať minút ma môžete otravovať! Novinár: Dnes mám len štyri otázky. Plukovník: Tak na plac s nimi! Novinár: Čo je na tom pravdy, že používate ťažké zbrane proti neozbrojeným civilom? Plukovník: Zasmial by som sa, keby to naša junta nebola zakázala! Kde ste na takú hlúposť prišli? Veď my nijakú ťažkú zbraň nemáme — a pokiaľ strieľame, tak len motykami, aj to iba keď pánboh dá! Novinár: Pozoruhodné vysvetlenie! Druhá otázka: Prepadli ste aj diplomatické zastupiteľstvá socialistických krajín? Plukovník: To je takto: Naši prieskumníci nám označujú ciele červenou a je len chybou spomínaných štátov, že s obľubou používajú túto farbu na svojich znakoch a zástavách, takže dochádza občas k poľu­tovaniahodným omylom. Treba však vidieť aj dobrú vôľu z našej strany — väčšinou sme im rozstrieľali starší nábytok, takže aspoň môžu svoje úrady zmodernizovať. Z nepochopiteľných dôvodov považovali však naše akcie na zabezpečenie ich nového zariadenia za dôvod k prerušeniu diploma­tických stykov s nami! Taká je pravda! Novinár: To som ozaj netušil! Mimocho­dom — povráva sa čosi aj o nejakých . Plukovník:... popravách, to ste mali asi na ! mysli. Novinár: Ano. Plukovník: Nuž pravda je takáto: Neviete si ani predstaviť, aké je v tejto prímorskej krajine percento neplavcov! Tak ich občas pod rúškom noci, aby sa za svoj handicap nehanbili, vozíme na šíre more a učíme plávať. Je pravda, že, žiaľ, nemáme pritom dostatok záchranných pásov — ale to je vina Allendeho vlády, ktorá ani toto nebola schopná zabezpečiť. Aj tak by ste neverili, koľko z nich dopláva až nazad do prístavov, aj keď je pravda, že väčšinou simulujú utopenie a to veľmi dokonale — tak, že ozaj ich treba považovať za mŕtvych — ale to je už stará forma komunistickej propagandy. ÍNovinár: Prosím ešte odpoveď na posled­nú otázku. Je pravda, že vás obyvateľstvo nenávidí ? Plukovník: Kde chodíte na tie klebety? Skočte si do hociktorého verejného domu j v Santiagu a uvidíte, akí sme obľúbení! Novinár: Dobre — ale ostatné verejnosť — povedzme ten človek, čo práve kráča po ulici. plukovník (otvára okno, volá na náhodné­ho chodca): Hej, vy tam, aký je váš vzťah k vojakom našej junty ? Chodec: Majte ma radi! (Rýchlo zahne za roh.) Plukovník: Vidíte? Nielenže nás majú radi, ale si priam vyžadujú, ab sme ich aj my mali radi! A to nebolo nahrané — sami ste navrhli, aby som sa ho opýtal a videli ste, počuli ste, nie? Novinár: Fakt, videl som, aj som počul. Ďakujem. ČÍLSKY GENERÄL STRŠEL, Bulharsko NAŠI SPRAVODAJCOVIA NÁM HLÁSIA BEZPEČNOSTNÉ POMÔCKY (Vyšné Lovecké di) V poslednom čase sa opäť začal prejavovať nedo­statok motoristických prílb. Priesku­mom trhu sa zistilo, že ochranné prilby vykupujú miestne zajace v súvislosti s poľovníckou sezónou NEPREŽIL ŠOK (Prepálená — pu) Obyvateľov činžiaka na Prepálenej ulici rozrušila zvesť, že v byte Cecílie Handrbálovej našli mŕtveho inštalatéra. Privolaný lekár nezistil na tele mŕtvoly stopy násilia a pitva potvrdila, že príčinou smrti bol infarkt. Cecília Handrbálová vypovedala: — Inštalatér vymieňal u susedov prasknuté vodovodné potrubie. Poprosila som ho, aby rrn prišiel opraviť kvapkajúci kohútik Bol veľmi ochotný. Keď som sa ho opýtala, čo som mu dlžná, odpove dal: ,,Ale, dáte mi na pivo." Keďže som mala drobné, dala som mu 80 halierov, lebo toľko stojí fľaška piva... ZELENÁ KRV (Tuhľa Neďaleko — sz) Za pú­­hych päťsto korún môžu získať po­ľovníci z celej republiky i zo zahrani­čia právo poľovať na medvede v tuh­­lianskom revíri: túto výhodnú mož­nosť už doteraz využilo 972 poľovní­kov. Z mestských archívov sme zistili, že posledného medveďa v tuhlian skom revíri zastrelil gróf Rinaldo Odeschalchí začiatkom XIX storočia DOBRE UTAJENÁ SMEROVKA na ceste z Bratislavy do Žiliny v obci Kaplná. Foto Karol Hradský 2

Next