Roľnicka Nedeľa, april 1948 (III/14-17)
1948-04-04 / No. 14
Strana 2 DOMACA POLITIKA VcFby budú 23. mája Urýchlené uzákonenie ústavy pred voTbainl Všetky špekulácie a ohováraíky zahraničných i domácich neprainíkov o .^ikla+úre" u nás sú porazené: vláda sa miimrlý týždeň rozhodla, že riadne volby do Nár. shromaždenie budú v riadnom čase, a síce 23. mála. Do toho času bude buirebná uzákonif novú ústavu Republiiky a prijaf aj niektorá iné dôležité zákony, ktoré panské strany pred svojou porážkou znemožňovaly. Vo voľbách zúčastnia sa všetky doterajšie politické strany s tou výnimkou, že bývalá rozpadnutá Demokratická strana je nahradená Stranou slovenskej obrody. Jej ustavenie bolo už schválené a povolené. Bude vydávaf aj svoje dersné noviny (po zan'knutí Času a Demokratického týždenníka). Stranu vedie podplukovník Polák, podpredseda Slovenskej nár. rady. x Vláda Khválila táken e |ediMlne| Itátné| škole. Trvalo to úplná dva roky, kým mohol byf tento zákon vo vláde prijatý, lebo minister nár. socialistickej strany. Dr. Jar. Stránský všetko možné podujal, aby túto predlohu znemožnil. Darilo sa mu to. lebo našiel oporu u strany slovenských demokratov a lidovcov. Ale po porážke panských strán 20. februára všetky tie prekážky prestoly a zákon ide do snemu (ÜNS). Podľa neho bude maf školstvo tri stupne: I. stupeň defom od 6. do 11. roku, II. stupeň (rovná sa asi meštianke alebo nižšej strednej škole) pre mládež od 12. do 15. roku, tiež s povinnou školskou návštevou. Školy tretieho stupňa budú dvojakát jedny odborné sa zriadia x terajších učňovských škôl a budú povinné I pre mládež neučňovskú: budú máf M rečnil^ e v každom bude trojmesačné celodenné vyučovanie. Druhé školy tretieho stupňa budú Itvorročné školy výberové; alebo také. dco teraz gymnázia, alebo vyššie odberné (ako teraz obchodná akadémie, priemyselné školy a podolxie), školy budú Jednotne organizované, a všetky budú štátne. Okrem ruch budú ešte školy vysoká, bohoslovecké e vojenské. x V čom Je príčina pohromy Demokratickej stranyl Na tú otáizku odpovedá v člámku „Slovenská politická Jar" do Pravdy predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv H u s á k: V tom, že táto strane od svojho začiatku za smysel svojho jestvovania považovala hamevanle nášho vývinu, hamovanle reforiem (opráv) sociálnych a hospodárskych, v konzervovaní (zachovaní) JestvujúcelHs sociálneho a majetkového stavu (ktorý bol nospravodlivý a škodlivý. Nie je to úloha čestná a je výslovne negatívna (záporná, odporujúca). Sily pracujúceho ľudu, ktoré fahaly voz štátu a budovateľskej práce, musely sa (pri tom) prepínaf, vysiľovaf. Ked ale vedenie Dem. strany začalo (od r. 1946) svoje kone priahaf k — zadnej časil voza a károvaf opačným smerom, a ked nastúpilo cestu, ktorú politicky nazývame protIrevolučnoH, vtedy bolo jasné, že privedie do nešfastia alebo národ alebo seba. A priviedla — seba. lebo sily rudu boly a sú neskonala véčšie e vyžadujú stélp sociálne naipredovanie. Páni si chceli dôveru ľuchí — vynútlf mocenskými prostriedkami a — zneužitím cirkevných vrchnosti. Nedbali rra ľud, spoliehali sa na hodnostárov. Tak sa stalo, že dobromyseľní drobní ľudia boli touto stranou vlečení proti svojim vlastným hospodárskym e sociálnym táujmom. Páni nekresfansky zneužívali cirkev: jedna ča«f hrubo zneužívala evanjelickú, druhá katolícku, a štvali ľudi rôzneho vierovyznania proti sebe, a pri tom svorne bez rozdielu náboženstva detiti si medzi seba oročky, funkcie, válovy e ovocie feito prácoi. Žalúdok sa obracal nad týmito priekupníkmi s kresfanstvom, národ sa búrit a čakal na ten korbáč, ktorý by vyhnal kupcov z oblasti náboženskej, B kiorý by odstránil tých ľudí, ktorí z učenia o láske a mravnosti robili pelei loirovskú a hniezdo reakčnej buržoázie. Prišiel ten čas: tú nemravnú a profiľudovú politiku Dem. strany a jej inšpirátorov (tých, čo k néj radili) stihol úplný debakel (pohroma). Je to porážka strany a panskej triedy, ale i porážka tých nemravných spôsobov, ktorými vladárila. Náš ľud je víťazom, jediným a úplným víťazom a správcom svojho osudu. Vďaka povereníkovi FalfanovI „Sväz československých kolonistov e presídlencov zo svojej prvej schôdzky Akčného výboru prejavuje vdaku p, povereníkovi za jeho prácu pre rolnfkov a uŕsfujú' že ho budú verne podpcwovaf pri budovaní CSR v pokrokovom duchu". Podobný telegram zaslali členovia Akčného výboru Štátnych majetkov z Dioseka. Akčný výbor Mepodu v Ceklísi, Akčný výbor Riadiitelstva Štátnych legor v Liptovskom Hrádku a mnoho a mnoho desiatok telegramov, ktoré prejavujú súhlas a nadšenie » novou zoľxiickoa politikou. roľnícka nedeľa Z Hornej MaríkoveJ Milá redakcia, napíite týchto našich pár riadkov do Rolníckej nedelel Už nech si nás raz ipoverenictvo vezme na rad, nech nás už neodkladá na posledný deň v roku. Nám tuná v Hor. Maríkovej sa velmi biedne žije, lebo nemáme takých majetkov, na ktorých by sme mohli vyžiť so »vojlmi rodinámi. Ani fabrík, v ktorých by sme sa mohli zamesitnávaf. K nám žiadna doprava nie je a sme vzdialení od mesta 27 km. Už niekolko ráz sme poslali žiadosti do Bratislavy o presídlenie na južné Slovensko, Doposial ešte ničí U nás v HOír. Maríkovej chodíme aa pole boBi a nahí Lístky a body nosíme vo vrecku a ked prídem do obchodu, obchodník povie, že nedostáva žiadny prídel textilu alebo obuvi. Keď mu aj niečo príde, že len ten dostane, kto odovzdáva obilie. Sami sme odkázaní na ten prídel potravín. Nech nám vysvetlia z úradov, čo bude s takými Tudmi, ako *me my, ked nemáme čo odovzdať? J. Hvolek a S. Bairančfk, H, Mariková Čo radšej * dobyíok alebo ryby? z Vinnej sa nám ponosujú, že dostali odkiaľsi prípis — vraj musia zo svojich lúk prepustiť pre lesnú správu. Je toho asi 720.000 siah, údajne tam mali založiť rybník, ale občania sa proti tomu statočne bránia, pretože sú to dobré lúky a pre dedinu veľmi potrebné. V dobrom roku dá 1.000 siah lúky 30 až 35 q krmiva. Nedávno lúky od.vodnili a mohly by sa použiť aj ako omina. Po konfiškácii týchto majetkov ca rozdelilo asi 240.000 siah medzi roľníkov, a tu najlepšie vidieť, ako naši roľníci tie lúky potrebovali. Mnohí boli pritom nespokojní. Teraz už dlhý čas čakajú, že im pridelia lúky do vlastníctva, a tu hľa; pravý opak! Páni nie aby sa snažili pomôcť roľníkom a pridať im zeme, ale chcú im odňať aj ich vlastné lúky. Vraj na rybník. Ale nech je akokoľvek, dob3d;ok je oveľa potrebnejší ako ryby, lebo od dobytka závisí naše každodenné živobytie. V prvom rade deputátnikomi v Tokn 1946 bol rozparcelovaný dvor Dobogov, kde saae boli zamestnaní ako deputätnici. Na Dobogov dosadili kolonistov z Molči. Dostali po 10 ha zeme. Nám depntátnikom dali len 5 ha a aj to len pre 14 rodín a bolo nás tu 20 rodín. Pridelili nám 75 ha pre 20 rodín do spoločného ožívania a doteraz sa od toho času na nás nikto ani nepozrel. My si na tých 75 ha statočne pracujeme, aJe nás mrzí, že nemôžeme robiť na svojom a nevieme dokedy budeme na takomto nerozdelenom pracovať. Žiadame patričné úrady, aby sa držaly podľa Durišovho zákona a aby sa pôda prideľovala predovšetkým nám, čo sme na nej pracovali. Prečo my, depntátnici nemôžeme dostať tých 5 ha, keď sme tu na tom majetkn dlhé roky otročili a drahí nž dávno majú pridelené po 10 ha. Prosíme, aby sa tu urobil poriadok a aby sme konečne aj my biedni deputátnici našli svoju spravodlivosť. d. H. býv. depufótnik, Dobogov. Níel fúlosíí nad síroíamí? Som vdova, muž mi zomrd ešte cez vojnu v 1942 roku. Zanechal po sebe dve malé siroty, s ktorými sa ťažko opatrujem. Žijem z holých rúk a nemám kúska zeme. Môj muž pracoval 16 rokov na veľkostatku, ktorý teraz rozdelili a mne pridelili len jeden hektár. Na takomto kúsku veru neviem ako s dvoma sirotami vyžijem? Tých, čo v roľníckej "komisii o tom rozhodovali sa takto verejne pýtam: Tým treba dať pôdu, éo na nej nikdy nerobili a tým radi aj domy prideľujete? Môj muž sa drel 16 rokov na veľkostatku a jeho siroty na to nemajú právo? Hej, nemajú, lebo my nemáme príbuzných v komisii, ani yo výbore a siroty perná kto zastávať! Volám na Povereníctvo j)ôdohospodárstva — prekontrolujte náš prídelový plán, prekontrolujte a nedajte krivdiť sirotám! Vdova z Baromlaku. Budovať, búrať alebo čakaf? Naša obec bola vojnovými udalosťami ťažko poškodená. Sedemdesiať p«rceni domov bolo úplne spálených a dvadsať percent poškodených. Už je skoro tri roky po vojne e domky eéte nemáme opravené. Nie všetci máme príbuzných v Amerike, ktorí by nám mohli pomáhať. My ostatní gme odkázaní na štátnu podporu, lenže tá je veru úbohú. Už je tomu dosť dávno, čo bola u nás odhadná komisia. Prvé jej slová boly: i,Prečo nepokračujete dakj • opravovaním domu? Prečo ste ešte len tak málo urobili? Ale ani jeden z nich sa nepýtal, aké máme ťažkosti, či máme peniaze a dostatok materiálu. Vraj materiál je na prídel, ale možno ho dostať. Peniaze? Páni nám pOvedall, že vífah sme dostali dvadsať percent preddavok. Veru ked nám takéto podpory budú dávať, to ani za päť rokov opravy nedokončime. Prečo už dostali výmery ti ludia, čo im budovala firma? A naše žiadosti ležia tam kdesi v Bratislave nepovšimnuté. Ci máme budovať, búrať, alebo čakať, až príde niekto z Pamiatkového úradu a povie; „Gazdíčko, ďalej nesmiete dom opravovať, lebo ho chce pamiatkový úrad ponechať*. Teraz, ked nastávajú nové poriadky čakáme, že všetky naše žiadosti budú rázne vyb.avené. Veríme, že teraz budú už lepšie poriadky aj na úradoch a y úradnom vybavovanL 4, aiprfla 1948 ZAHRANIČNÉ VÝHĽADY osudným 18. aprílom v Itálil čo svef I napnutím očake/ni Taliansky národ chystá sa k snemovým voľbám, ktoré 18. apríla rozhodnú, kam ta táto bývalá veľmoc so 44 miliónmi obyvateľov prikloní: či bude Itália ochrancom mieru a spolupracovníkom pri zachovaní a udržaní tchto mieru, alebo čí bude strhnutá a zavlečená medzi vojnových štváčov, ktorí ma.ú svoje stredisko medzi kapitalistami v Amerike (USA). V Itálii sú dve mocné strany pracujúceho ľudu, socialisti a komunisti, ale dosiaľ nemajú tam väčšinu v národe, ako ju teraz majú u nás. Preto sa panským stranám podarilo vylúčif ich z talianskej vlády a z každého rozhodovania v štáte. V tom panským stranám pomohla Amerika (USA), lebo vyhlásila, že nedá llálil potrebnú pôžičku, ak budú tie dve ľavé sírany vo vláde. Preto tam vládne kapitalistická pravica, vedená statkármi, priemyselníkmi a bohatými mestskými živlami. Ale v Itálil je pôdohospodárska pôde zväčša v rukách šľachty a boháčov a naprh klad na bohatej a úrodnej Sicílií temer rvieš roľníkov, ale iisa sami mali árendálori a pôdohospodárski robotníci, lebo v Itálil málo vzdelaný a neorganizovaný ľud nevládze vynútif si pozemkovú reformu- V severnej ItálR Je i mocný priemysel a ľud je prebudený, ale tam ho zas gniavi veľká nezamestnanosľ, veľká závislosľ na súkromnom kapitále a zlé so* ciálne zákonodarstvo. Preto panskí držitelle mod v Háltl sú veľ« mi znepokojení a majú z volieb obavy. A idi zahraniční pomáhači v Amerike a v Anglicka už feraz robia vo verejnosti poplach o takzvanom „nebezpečenstve" komunistickom e socialistickom. Isté je toľko: keby juhdfalskl a sicílski pôdohospodárski utláčaní ľudia maH aspoň trocha vzdelania a politických vedomosti, bolo by vífazsfvo ľudu Isté. ale takte je nebezpečenstvo, že Ich panskí agitátori poplašia, rozoštvú a nevedomcov zvedú ne svoju síranu tak, ako to aj u nás bývala Okolo osudu Tertfu Toto veľké mesto i dôležitým prístavom na Jadranskom mori, cez kiorý aj my vyvážame a dovážame tovary, nebolo pridelené ani JuhoslávU (ktorej by malo patriť) ant . Itálil, ale je „samostatným" prístavom, ktorý má zostať pod medzinárodnou kontrolou. Nateraz je tam angloamerické vojsko, ktoré ne sklonku vojny mesto obsadilo. A tu pred talianskymi voľbami začala sa agitácia, že vraj Američania budú sa staral o to, aby Terst dosiala Itália, ak tam zvíťazia pravicové strany. Takto teda chcú vplývať zo zahraničia na výsledok volieb. Lenže Terst bez iuhoslovanské- , ho zázemia a bez dovozu a vývozu z Juhoslávie a z Československa I z Maďarska by sa neuživil a jeho prístav by hynul, lebo by ta tento obchod presunul do juhoslovanskej Rjeky. I z toho vidno, ža tá agitácia nemá statočný základ. Naproti tomu pravda ja tá, že Itálil by dobra pomohlo, keby jej Anglicko vrátilo zahrané afrkké kolónia (Tunis a Cyrenaiku, So* málsko), lebo la by mohli Isť talianski kolonisti. Itália by zladiaľ mala vlastné suroviny a vyvážala by ta vlastné výrobky. Za toto riešenie vyslovilo sa teraz Poľsko, ale Anglicko, ani Amerika nechcú o tom erst počuť. t Takáto byrokracia, pán notár, prestane! I Pánom sa nechce, alebo na truc robia lúďom? — A to za takúto prácu draho platíme úradníkov? Red sa skončila vojna, myslaľl tma tl, ža teraz už pôjde všetko do riadnych koľají a že sa všetko bude robil poriadne a rýchle, ako sa má. Ale pomýlili sme sa. Je ešte veľa ľudi, ktorí rre.-obia svoju prácu svedomité a svojou ľahostajnosfou v práci poškodzujú národ. My, obyvatelia Zb. Belej máme svoj Národný výbor, ale Úrad národného výboru (notariát) máme vo Vyšnom Radvani. Co nám tam tí úradníci robia — to už je niekedy na nevydržanie. Uvediem len pár prípadov: V novembri minulý rok nám doniesol úradnfk z tohto úradu preukážky o zásobovaní. Každá legitimácia stála 7 Kčs. Ale nevybrali sme si na ne ant Jeden prídel a už nám 29. rfovembra doniesli Iné. Platili sme za ne po 15 Kčs, hoci jedna stoji len 3 koruny. Páni st myslia na úrade, že to je u nás taká drahá pošta? Vieme, že pošta takáto drahá nenl a preto sa pýtame pána notára: — Kdeže sa podely naše pepenlažky a kto vám dal právo, pán notár, takéto nekresfansíé peniaze, za papieriky vyberať? Minulý mesiac Jedenásteho nám poslali prípis; kto sl chce kúpiť treblč na siatie, aby si zašiel na úrad MNV napísať žiudosť. Viac roľníkov nás Hlo do kancelárie, aby rrám napísali Jednu a dali potrebné Informácie. Ale napísali nám všetky — m<iselt «ne eletU všetci ze yyhptovenle f» é Kča. I« tiež nemuselo byť, aby každý platil, lebp máme schopné deti doma, čo by nám to popísali a máme aj svoj MNV. Žiadosti nám podpísal všetky náš predseda MNV. Najali sme si chiapca, zaplatili sme mu cestu, a ten Ich vlastnoručne doniesol až na JSSR. Tam mu povedali; To nie my s tým narábame, to sl choefte na váš úrad, tam vám to vybavia. Tak sú naše žiadosti nazad — doma. Poslali sme Ich na Úrad MNV, ale vedúci nám Ich vrátil, vraj, aby sme Ich poslali do kancelárie „Roľníckeho družstva". Namrzelo to nášho predsedu, vzal žiadosti a zaniesol ich notárovi. Kecf vedeli páni vylákať od nás peniaze, tak nech sa teraz postarajú aby sme 'z toho čosi málil Žiadosti zostali tam, ale či trebič dostaneme, to nevieme, lebo lehota bola do 15. februára a predseda ich zaniesol vedúcemu 14. februára. Hovorilo sa, ?e kto dá dobrovoľne zo svojich zásob obilia na Národnú akciu, dostane lístky na textN. My tme obilie poodovzdávall, lístky sme dostali, ale platnosť lístkov už prešla a teraz kde kúpime textil? U pána vedúceho, lebo lístky držal vyša mesiaca vo svoje] karrcelárlll Roľníkom ta prideľovali hospodárske stroje ■ Wjg sfevoo, ele x našom obvode nikto • lom nevedel. Z Iných obvodov, už to majú dávno všotko vybavené, na strojoch pracujú a my sme o tých strojoch ant nevedeli. Lehota bola do 15. februára, teraz už nič nedostaneme. Prečo ste nám to nepovedali pán vedúci? Kde my teraz dostaneme stroje? A to za takúto prácu dostávate peniaze, naši mlK úradníci? Na ozimné siatie dostal náš okres pšenicu, ale my sme zas nič nedostali. Prečo? Vedúci sa vyhovára, že mu z ONV a JSSR rreposlaii vyrozumenie. Predseda JSSR a štátny agronom hovoria, že všetky obvody boly vyrozumené. Komu verif? Je taká rozprávka, že pasák dva razy falošne kričal na ratu, vraj Ide vlk. Zakaždým pribehli ľudia, ale tretí raz ked vlk skutočne prišiel, sožral pasáka lebo klamárovmu kríku nikto neveril Teda máme, nemáme veriť nášmu vedúcemu po toľkých skúsenostiach? Dobre sa vám pán rtofár takto po panský úraduje, ale Co budete Jesť, ked a] my budeme tak robiť ako vy robíte? Michal Klímák, roľník, ľb. Belá. Poznámka: Upozorňujeme na tento prípad Poverenfcfvo vnútra, nech urobí nápravu! Nie preto je vedúci úradu MNV na dedine, aby hral pánštinu, ale nato, aby robil všetky tie svoje úradné povinnosť, n ktoré dostáva sypj piati