Roľnicka Nedeľa, maj 1948 (III/18-22)
1948-05-02 / No. 18
Ročník III. Číslo 18 Cena 2 KCs Roktícka nedelia Bratislava, Jesenského ulica 12 NÁŠ VitAZNÝ PRVÝ MÁJ Pripomienka ku sviafku práce Slávime tento deň prvý raz s tým hrdým i vďačným povedomím, že pracujúci ľud našich dedín a miest v našej Republi'ce konečne zvíťazil a navždy premohol svojich panských nepriateľov a vykorisťovateľov. Tým líši sa twnto 1. máj 1948 od všetkých minulých: v minulosti shromažďovali sme sa pod naše zástavy k oslave a k ucteniu práce s našimi túžbami a nádejami, že si ten obrat k lepšej budúcnosti vymôžeme a že nepriateľov našich pozbavíme ich panskej moci nad nami, a — dnes víťazne pochodujeme v tom povedomí, že odteraz my a len my budeme rozhodovať o našom osude: bude závisieť len od našej spoľahlivosti a práce, od toho, ako budeme mať svoiu Republiku radi, a ako budeme všetci spoločne pomáhať, aby pracujúcemu národu dobre bolo! Teraz sme istí, že sa to všetko podarí, lebo za nami stoja tie dve najmocnejšie sily Republiky: roľníctvo a robotníctvo vo vzornej shode a spolupráci. Nikdy viac nedajú sa tie dve mohutné vrstvy rozoštvávať a nävzáiom znepriatchť. tak, ako sa to kedvsi rsnriateľom a zoiatočníkom, žiaľbohu, dobre darilo. Ej, my starí pamätáme sa ešte na tie celkom iné bývalé oslavy prvého máta! Vtedy ulicami miest pochodovaly zachmúrené, mlčanlivé zástupv pracujúceho ľudu, kým vo vedľajších uliciach, v dvoroch a kasárňach ča.kaly a číhaly ozbrojené oddiely polície a žandárstva, ale i celé stotiny vojska. Cakaly v pohotovosti, pripravené kedykoľvek vyraziť proti tomuto krivdenému ľudu a sekať a strieľať doňho len za to, že požadoval tiež svoje práva, že pýtal lepšie podmienky pracovné a soravodlivejšie mzdy! Prečo tie panské vrstvy svolávaly na 1, mája vtedy vojsko, četníctvo a políciu do zl3rane? Preto, že malý zlé svedomie, keďže ony pracujúci ľud vykorisťovaly, bez práce a bez zásluh z neho bohatly, ale vykorisťovaným pracovníkom pritom nedávaly ani to najpotrebnejšie k živobytiu. A ešte sa spýtajme: Prečo to vojsko, prečo tá polícia a žandárstvo tak vo všetkom počúvalo rozkazy tvch panských pažravcov a koristníkov. nrečo bolo kedvkoľvek ochotné udrieť na ten bezbranný nracuiúci ľud? Preto, že tí pracujúci ľudia neboli poučení o tom, akú majii a môžu mať silu, keď sa spoja dovedna, keď sa zor!?anizujú a nozna jú, ako a čím si môžu vydobyť taký nodiel na verejnej moci a na vládnntí, aký im podľa ich práce a zásluhy ozaj patrí! Zato teda sa vtedv mohlo beztrestne strieľ^’ť do ľudu. za. to mu páni odopierali ešte i volebné právo, nedávali mu nemocenské ani starobné poistenie, odom'erali mu vpbnľna úrady, zato udržiavali panskú moc nad fabrikami a veľkostatka-mi a pracujúci ľud bol bez pomoci. Ale — prišli slávni buditelia tohto ľudu! Prišly aj buditeľské noviny! A masy pracujúcich sa spojily a zorganizovaly i preukázaly svoju silu! Zrútila sa samopašná cárska mme v Rusku, pracujúce m.asy za- vojnové úspechy a tie dobré ďalšie čaly zariaďovať svoj život vlastnou silou! A páni začali sa triasť a po- Ondrovič —-Roľ. nedeľa 24 4 púšťať aj inde, aby ich nestihol strašný trest. Naša pravda a naše právo začalo víťaziť, rusl&ý sovietsky príklad dodával smelosť utlačeným a ukrivdeným na celom svete. A preto nemeckí Hitlerovskí zpiatočníci a koristníci probovali veľkou vojnou znivočiť a zahubiť ten mocný zdroj slobody, s hriešnou nádejou, že navždy skazia slobodu SSSR a slobodných sovietskych národov a zotročia všetkých Slovanov. Len náhodou stalo sa, že aj An.^ličania, Francúzi a Američania (ovládaní kapitalistami), bojovali proti Nemecku, lebo aj tým boli silní Nemci nebezpeční. Keď ale Nemci strašnou vojnou oslabli a nepodarilo sa im SSSR zlomiť a poraziť, vtedy to kapitalistické Anglicko, Francúzsko a sev. Amerika — ukázal*/ svoju pravú zlobnú a nenávistnú tvár! Oni zúria, že sovietske Rusko zostalo nepokorené, že už teraz odčinilo vojnové pohromy, ba že sa po jeho bok spojenecký postavilo iných slovanských a neslovanských 8 štátov, a tie spojenými silami svorne upevňujú mier, vzdelanosť mierovú výrobu. A oreto títo nená- a vistníci chceli by ešte aj Nemecko hotové plány pre dobrobyt pracujúcich, ktoré sme už schopní a odhodlaní uskutočniť. Majú strach, že i ľud v ich krajinách bude sa domáhať toho, čo sme my uskutočnili a že tam tiež udrie na tie panské majetky a zisky a dobyje si spravodlivosť! A preto všetci panskí vojnoví štváči v západných krajinách sú posadnutí hlúpou nesmyselnou predstavou, že by nás mohli prepadnúť, poraziť a zotročiť! Zlé svedomie im- pokoj nedá, to ich ženie do zbrojenia, aby mali zbrane i proti ľudovým masám doma a v tých štátoch, v ktorých sa vlády dajú kúpiť americkými dolármi... Ale — naše sily rastú väčšmi a rýchlejšie ako ich, lebo u nás sú oslobodené a tie si svoju slobodu nedajú vziať ani oslabiť. V tom čas pracuje za nás, podporuje náš rozkvet a náš dobrobyt a zväčšuje moc všetkých národov slobodnej slovanskej družby. To všetko si s mocnou sebadôverou a hrdosťou znovu uvedomujeme v deň Sviatku práce, v tom korení naša bezpečnosť a istota, lebo — náš pro-vram je horlivá mierová práca, ktorá nám dá všetko, čo naše sdružené národy pre svoj dobrobyt a pre svoju bezpečnosť potrebu iú. A s týmto povedomím nozdravujeme náš víťazný prvý máj! postaviť na nohy, len aby nás hatili v požehnanej mierovej práci a zveľaďovaní. Svetových kapitalistov a zpiatočníkov mrzí náš nový spravodlivý hospodársky poriadok, naše po Viáda ďakuje rolníkom Dňa 21. marca 1948 prihlásili sa roľníci z Chlumecká v Čechách so svojimi zveľaďovacími protiplánmi u predsedu vlády a ministra pôdohospodárstva J. Duriša pri príležitosti Národnej snjeny v ÜNS a vyzvali roľníkov z celej republiky k súťaži. O tomto roľníckom hnutí, ktoré vyšlo z Chlumecká v Čechách a z Nitrianska na Slovensku, podal ministre pôdohospodárstva Július Duriš výklad na schôdzke vlády dňa 20. apríla 1948. Keďže toto súťaženie má význ#,m pre povznsenie poľnohospodárskej výroby a výživy národa, usniesla sa vláda na návrh ministra pôdohospodrástva J. Duriša, vydať toto prevolanie: Českým a slovenským roľníkom! Na dnešnom zasadaní vlády predložil minister pôdohospodárstva súhrnný prehľad prvých výsledkov veľkého chlumeckého a nitrianskeho hnutia a budovateľských protiplánov nášho roľníckeho ľudu. Dodnes sa už zaradilo do totlio celonárodného hnutia na 3.000 obcí, z ktoých 1.300 podrobne vypracovalo a zaslalo svoje zveľaďovacie protiplány. Toto roľnícke hnutie, ktoré vyšlo z Chlumecká v Čechách a z Nitrianslta na Slovensku, je najkrajším dôkazom, že spoločné víťazstvo robotníkov, roľnííkov a pracujúcej inteligencie vo februárových dňoch odpovedalo najhlbším túžbam našich roľlúkov a celého ľudu. Pri tejto príležitosti sa usniesla vláda vysloviť svoju v'ďaku roľníkom, ktorí dodávajú Republike potrebný jačmeň, pšenicu, raž, zemiaky ,mlieko a mäso. Rovnaká vďaka patrí všetkým roľnflíom za zodpovedné plnenie osevného pláhu. Vláda pritom žiada naliehavo roľníkov, aby splnili tiež plán osevvi olejnín, ktorých význam je pre riadne zásobovanie pracujúceho ľudu Republiky y tejto dobe neobyčajne vážny. Práve tak, ako pri plnení dodávok a osevných plánov, je si vláda vedomá veľkého historického dosahu širokého plánovania, vy'chádzajúceho práve z dediny a z vôle ľudu. Je to najdôstojnejšia oslava stého výročia zrušenia roboty, tridsiateho výročia Československej republiky, keď sami roľníci sa zaväzujú, že spravia všetko pre rýchle zveľadenie čcskoslovenkého poľnohsopodárstva. Plánovité budovanie na dedine je najbezpečnejšou cestou k vybudovaniu poľnohospodárstva. Naši roľníci pochopili, že plánovanie v poľnohospodárstve je hlavným predpokladom zvýšenej výrobnosti, sníženia výrobných náliladov a zvýšenia celkového výnosu v každej usadlosti. Vláda je presvedčená, že súťaž roľníckych protiplánov sa stane v tomtoo jubilejnom roku celoštátnom hnutím všetkého roľníckeho ľudu. V deň veľkých roľníckych slávností dňa 16. má ja 1948 v rámci Slovanskej zemedelskej výstavv' v Prahe to bude tisíce obcí, ktoré odovzda jú svoje zveľaďovacie prot'ulány ako hold Republike a výraz svrie? únr?mnej lásky k ľudovo-demkoratickej vlasti. 1. mája 1948 Minulý týždeň bol v CSR predseda Bulharskej vlády Dimitrov. V Prahe pri tejto príležitosti podpísali spojeneckú smluvu CSR—Bulliarsko Májová 1848 (Hovoril človek:) Dost už je krivdy, dost už utrpenia! Dosť panskej ťarchy — iažko je ju niest! Nech švihnú časy, čo tú krivdu zmenia, nech bude našej práci česť! Nárn krivdí cudzi^ krivdi už i vlastný a na nás dvíha spupnú panskú päsť, ked chceme i my tu byt šťastní, ked chceme — naŠej práci česť! (Hovorí človek:) Preč s krivdou! Blyslo na svitaní, v červenej zore zuní búrna zvesL' Moc panská padla — my sme svoji páni a navždy našej práci česť! Ján Bazaz Lo bude a čo nebude ? 'v predlanských májových voľbách spotrebovalo sa na volebné letáky, plakáty, bro- Šury a iné propagačné prostriedky ohromné množstvo papiera, a to práve vtedy, ked bol po ňom veľký dopyt v zahraničí ako teraz a platily sa zaň veľké ceny. Celé vlaky papiera sa spotrebovaly na volebné ciele. A čo ešte muselo sa platiť za prácu v tlačiarňach za frby, za benzín a za iné veci na tú propagandu, ked ňou panské strany chcely voličov oklamať a nahovoriť im, že 'ony vlastne sú podporovateľmi roľníckeho ľudu, a ■— že tí druhí im zle chcú. Mali peniaze, mali tlačiarne, mali autá, rozšírené noviny — tu bola pre meh príležitosť klamaním robiť z čierneho biele a z bieleho čierne. A tie panské reči na shrornaždcniach! A tieto štvanice v panských novinách! Nuž — toto všetkopatrí tej nedobrej minulosti, toto všetko tento raz pri voľbách v nedeľu jo. mája nebude. A nebudú ani bitky medzi voličmi, nebudú vol^bno-strannícke pijdtyky pred volebnými schôdzami a po nich. A veru nebudú ani tie povolebné žaloby na súdoch pre osočovanie, pre urážky na cti, pre ublíženie na tele, pre pokazené náradie, pre porozbíjané obloky, nebudú m-astné advokátske účty za žalovanie alebo za obhajovanie pred súdom. Ale — nebude ani zbytoč. hnevov a nepriateľstiev medzi susedmi, a v každom prípade bude vo verejnom i v súkromnom živote menej zloby a nenávisti. Tak veru, Tákonodarci mysleli to s voľbami dobre: dávali v našej ústave slobodu prejavu, agitácie slovom t písmom atd-, pravda, lenže ked kapitalistické strany začaly pri tom pracovť veľkými, peniazmi a divokou agitácou, stály sa z toho divoké preteky a poľovačky na voličov, aké ústava nezamýšľala ani nechcela. Nuz teraz to všetko nebude, lebo strany sa medzi sebou dojednaly i u nás i v Čechách, že svojich kandidátov sestavia na jednej spoločnej listine, Ked sa dohoda robVa, schválily ju štyri strany, ale teraz už sú tu len tri, lebo sociálna demokracia slovenská prestala medzitým jestvovať a vtopila sa do komunistickej. A v Čechách také spojenie je je tiež dojednané a uskutoční sa hned po voľhach. Takto teda :>reidú volebné májové týždne bez politických hpjov a shonu — bud’' to najtichšie voľby za ťť’ch ■>'- • . A aké budú tie daľsie, o tom d'-o šesť rokov.