Roľnícke Noviny, apríl 1971 (XXVI/77-101)
1971-04-20 / No. 92
Úspechy priemyslu a poľnohospodárstva (Dokonč. z 1. str.) nostl línie prijatej IX. zjazdom strany k vybudovaniu socialistických výrobných vzťahov na vidieku. V kraji hospodári 859 JRD a 29 Štátnych majetkov na 93,7 pere. polnohospodárskej pôdy. Prijaté uznesenia XII. a hlavne XIII. zjazdu KSČ vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj polnohospodárskej výroby. V rokoch 1969—1970 bola priemerné hektárová úroda u všetkých obilnín 30 metrákov. Výroba obilnín tak vzrástla celkom o 11 tisíc vagónov. Zvýšila sa chemizácia poľnohospodárstva, vzrástol krmovinársky priemysel a kvalifikácia pracovníkov v poľnohospodárstve. V súčasnej dobe pracuje v kraji v JRD a na ŠM 700 inžinierov a 4161 stredoškolákov. Počet pracovníkov v poľnohospodárstve sa v priebehu posledných desiatich rokov znížil o viac ako pätinu, produktivita práce na jedného pracovníka však vzrástla o 55 percent. Oproti roku 1961 sa trhová produkcia mäsa zvýšila o 420 690 metrákov, mlieka o 128 miliónov litrov a vajec o viac ako 57 mil. kusov. Tým významnou mierou prispieva poľnohospodárstvo ku konsolidácii národného hospodárstva a k lepšiemu zásobovaniu obyvateľstva. Výsledky, dosiahnuté na poľnohospodárskom úseku v našom kraji presvedčivo dokazujú, že uplynulé obdobie nebolo žiadnym obdobím temna, ako sa v „obrodnom procese“ snažili nahovoriť rôzni „pisálkovia“, ale obdobím vysokej iniciatívy a poctivej, tvorivej práce družstevníkov, pracovníkov štátnych majetkov i ostatných pracujúcich v poľnohospodárstve. Som presvedčený, že nebyť krízového obdobia 1968 až 1969, boli by výsledky ešte lepšie.“ O Otázka: „S akou správou o dosiahnutých výsledkoch by ste najradšej predstúpili pred XIV. zjazd KSČ?“ — Odpoveď: „Rád by som predstúpil pred XIV. zjazd KSČ s tým, že v našom kraji priemyselné a poľnohospodárske závody úspešne plnia plánoyané úlohy na tento rok i záväzky, prijaté na počesť 50. výročia založenia našej strany. Iniciatíva pracujúcich presiahla všetky doterajšie očakávania a súčasné úspešné plnenie plánovaných úloh ukazuje, že je pokladom najcennejším. V našej krajskej organizácii sme v predzjazdovom období prispeli k upevneniu organizačnej, ideovej a akčnej jednoty strany a konsolidácii pomerov v celej spoločnosti.“ • Otázka: „Ako bude pokračovať rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva a iných oblasti nášho života vo vašom kraji v päťročnici?“ — Odpoveď: „V päťročnici rátame v našom kraji s ďalším rozvojom priemyslu a poľnohospodárstva a predovšetkým s rastom produktivity práce. Naše závody zavádzaním komplexnej racionalizácie výroby vytvárajú podmienky, aby pracovné sily neboli limitujúcim faktorom ďalšieho rastu výroby. Predpokladáme, že dôjde k ďalšiemu výraznému rozvoju strojárstva a chemického priemyslu. V textilnom priemysle podľa doterajších úvah má byť s nižším počtom pracovníkov zabezpečený rast výroby o 18 percent. Na úseku energetiky dôjde k výstavbe tepelnej elektrárne vo Chvaleticiach o výkone 800 MW. Veľký podiel čaká pracovníkov n. p. Plynostav Pardubice, ktorí sa podieľajú významnou mierou na výstavbe tranzitného plynovodu cez naše územia zo ZSSR do NSR a NDR. Rátame tiež s podstatným zvýšením výstavby bytov. V piatej päťročnici má byt do užívania odovzdaných 34 800 bytov oproti 25 447 bytom v predchádzajúcich piatich rokoch. Poľnohospodárska produkcia v priebehu piatich rokov vzrastie o 12—14 percent, trhová produkcia o 16—18 pere., produktivita práce o 23,6 pere. V poľnohospodárstve stojíme na prahu novej etapy ďalšieho kvalitatívneho rozvoja výrobných vzťahov a síl. Doterajšia veľkosť podnikov nedáva možnosť plne uplatniť vedecko-technický rozvoj, maximálny rast výroby a znižovanie nákladov. Mnohé poľnohospodárske podniky v kraji už pristupujú k novým, vyšším formám cestou kooperácie a integrácie v živočíšnej výrobe I rastlinnej výrobe. Veľkou pomocou sú nielen vlastné poznatky, ale aj skúsenosti ostatných socialistických krajín. Pri zabezpečovaní náročných úloh štátneho plánu rátame plne s Iniciatívou ľudí, ktorá je v socializme nevyčerpateľnou silou a rezervou. V tom vidím záruku a cestu ako zabezpečovať ďalšie zvyšovanie životnej úrovne ľudí. Výmenou straníckych preuka zov vytvorili sa v krajskej organizácii predpoklady pre úspešnú prácu. Strana je síce početne slabšia, ale jednotnejšia a akcieschopnejšia ako pred výmenou. Priebeh výročných členských schôdzí a konferencií potvrdil odhodlanie komunistov splniť úlohy ako v polí tickej, tak v ekonomickej ob last!.“ Rozhovor pripravil: Karel HAJEK # Bez moderného priemyslu by nebolo moderného poľnohospodárstva. Hradisko je najvyššie položenou obcou v pásme Čerchovského pohoria. Susedné obce Terňa a Mošurov, ležia o niečo nižšie, ale na hospodárskych výsledkoch sa to príliš neprejavovalo. Družstvá vo všetkých troch obciach hospodárili slabo. V roku 1965 už nebolo zlučovanie JRD žiadnou novotou. Ale keď ktosi prišiel do týchto družstiev s návrhom na ich zlúčenie — ani nápad! —Obávali sme sa, že keď nám to veľmi nejde ani v menších celkoch, sotva to lepšie pôjde vo veľkom —spomína predseda Bartolomej Juščák (na obrázku). Po mnohých schôdzach, vysvetľovaniach, argumentovaní zo strany Výrobnej poľnohospodárskej správy v Prešove, sa predsa len podarilo urobiť krok. Terfla s Hradiskom sa na zlúčení dohodli. V Mošurove stále ani počuť... Terfia s Hradiskom dosiahli však už po rokli zlúčenia podstatne lepšie hospodárske výsledky. Odzrkadlilo sa to hneď aj v dosiahnutí vyššej hodnoty pracovnej normy. Namiesto predtým 10 korún vyšlo dvanásť ... To už presvedčilo aj Mošurovčanov. Po roku prišli sami s ponukou — berte aj nás medzi seba. V druhom roku zlúčenia stúpla hodnota pracovnej normy o ďalšie dve koruny. V treťom roku to vyšlo už na 16 korún, v štvrtom na 18 a v posledných dvoch rokoch družstvo vypláca na normu 20 korún. Pravda, okrem naturálií a prémiových odmien, ktoré už poniekoľko rokov sú tiež samozrejmosťou. Mesačné príjmy u všetkých 195 členov a zamestnancov dosahujú celoročný priemer 1530 korún. Pred zlúčením to bolo iba 640 Kčs. Je skoro až neuveriteľné, ako za tých 6 rokov zlúčenia vzrástol aj investičný fond družstva. Hneď pri vchode na hospodársky dvor návštevníkovi zaimponuje pekná administratívna budova. Kúsok ďalej mechanizačná dielňa, ešte ani celkom nedokončená, — priestorná — letecký hangár pripomínajúca — budova na uskladnenie všetkých strojov, plne mechanizovaný kravín a vyasfaltovaný hospodársky dvor. No vari za najväčšie a najpríjemnejšie pre: kvapeníe možno považovať novopostavený , družstevný klub. Stál síce len niečo nad 400 tisíc korún, ale to len preto, že družstevníci si ho postavili svojpomocne. Celkom od základov až po zastrešenie. No skutočná hodnota tohto „duchovného“ stánku presahuje minimálne trojnásobnú hodnotu. Svojmu účelu klub slúži ešte len od posledného Silvestra. Počul som však názor, že účelová hodnota takéhoto zariadenia sa vlastne ani v peniazoch nedá vyjadriť. Okrem schôdzí, spoločenských posedení, kultúrnych podujatí, tu boli už aj tri svadby. Klub disponuje aj komfortne vybavenou kuchyňou. Je to už skoro isté, že v domácnostiach sa už svadobné posedenia konať nebudú. Načo, keď ich za lacný paniaz (členovia JRD platia poplatok 500 korún), nečlenovia 1000 korún — pozn. aut.) môžu poriadať v družstevnom klube. Matky dcér súcich na výdaj, či synov súcich na ženenie, sa tejto vymoženosti nesmierne radujú. Bodaj by aj nie ... Z hospodárskych výsledkov, ktoré dosiahlo JRD „Termohra“ (TErňa, MOšurov, HRAdisko) v čase od svojho zlúčenia, za najpozoruhodnejšie možno považovať ... Chcel som vyratúvať, ale bolo by toho veľa. Vlastne všetko, čím sa také družstvo výrobne zaoberá. Obilniny? Ak do zlúčenia dosahovali všetky tri družstvá priemerné hektárové úrody okolo 14—16 metrákov, v posledných troch rokoch sa hektárový priemer pohyboval už okolo 30 metrákov! Dokonca aj vlani, v tom klimaticky nežičlivom roku dosiahli hektárový priemer u všetkých obilnín 27 metrákov. Straty pritom boli veľké. Napríklad u pšenice dosahovali v prvých dňoch žatvy, hektárový priemer až 40 metrákov, no v posledných dňoch žatvy, ktorá trvala šesť týždňov, zberový priemer z hektára poklesol na 22 metrákov! U zemiakov to vlani vyšlo naozaj slabšie. Dosiahli 85 metrákov z hektára, čo sa vlastne rovnalo dosahovanému hektárovému priemeru do čias zlúčenia. Ale napríklad v roku 1969 dosiahli hektárový priemer 206 metrákov. Rok predtým 215 metrákov ... Vyše 200 metrákové priemerné úrody zemiakov boli už viacročnou bežnosťou. Hlavným zameraním na úseku Živočíšne] výroby Je chov dojníc. Mladý zootechnik Ing. Anton Anderko s predsedom družstva Bartolomejom Juščákom považujú dojnice za najväčšiu pýchu družstva. Bol som napokon aj veřmi rád, že som ich mohol vidieť aj na vlastné oči. Dvestopäť pinzgaviek... Sú to vlastne pinzgavCiská! Vypasené ako slony, s vemenami ako poriadne vedrá a, neúrekom, aj tomu zodpovedajúcou dojnosťou... Videl som tu „kus", ktorý v priebehu roka nadojil 4710 litrov mliekal Pravda, na samotnej tejto dojnici osa nezakladá celý „úspech dosahovaného priemeru dojnosti. V roku 1969 dosiahli priemer na ustajnenú dojnicu 3183 litrov! Vlani to bolo síce „iba“ 2686 litrov — ale predo?! Zootechnik T6no Anderko vraví, že ani nie celkom pre neprlaznivosť roka, ktorá mala síce vplyv aj na dojnosť kráv, ale najviac preto, že v priebehu roka zreprodukovali stádo 80 kusmi prvôstok. Dojičky to aj hnevá, že menej zarábajú, že sa vyradili „dobré“ kravy za „horšie“ — sám som to od nich počul — ale vec treba chápať, že ide iba o prechodné zhoršenie, ktoré sa vlastne opäť na dobré obráti. Veď už aj v tomto roku plánujú dosiahnuť priemernú dojnosť kráv 2900 litrov mlieka. Predseda Juščák je si už teraz istý, že to bude vyše 3000 litrov... A nech by to už ostalo „len“ pri tých plánovaných 2900 litroch ... aj tak je to skoro až o rovných 2000 litrov viac, ako to bolo ešte rok pred zlúčením družstva ... František MIHALČIN \ Družstvo v Čerchovskom pohorí # Predsedovu „návštevu“ maštali využívajú dojičky na prerokovanle každodenných problémov. 0 Anna HajUjlová má na starosti ošetrovanie dojacieho za riadenia a kontrolu mliečnych zásobníkov. Foto: autói PZN DODÄ 100 TISÍC TON KŔMNYCH ZMESI Pomáhajú zvyšovať dojivosť Vývoj nákupu mlieka v priebehu prvých dvoch mesiacov tohto roku, najmä však v priebehu januára, bo! veľmi nepriaznivý. Plánované úlohy neplnili ani v jednom kraji a mnohé okresy nedosahovali v trhovej produkcii ani minuloroonú úroveň. Ministerstvo, poľnohospodárstva a výživy, krajské; a okresné orgány hodnotili pravidelne dekádne situáciu a robili spolu s poľnohospodárskymi podnikmi opatrenia na zlepšenie nákupu mlieka a tým aj zásobovania obyvateľstva mliekom a mliečnymi výrobkami. Jedným z komplexných opatrení na zabezpečenie výroby a plnenie plánu trhovej produkcie mlieka je aj výroba kŕmnych zmesí pre dojnice. V snahe pomôcť zvýšiť dojivosť kráv zaviazali sa v januári pracovníci odborového riaditeľstva Poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu spolu so svojimi podnikmi a závodmi na počesť 50. výročia založenia KSČ vyrobiť a dodať poľnohospodárskym podnikom na Slovensku 100 tisíc ton kŕmnych zmesí pre dojnice do konca apríla 1971, čo je takmer 50 percent z celoročnej úlohy. Vyrobiť takéto množstvo zmesí pre dojnice a pritom nezanedbať ani výrobu zmesí pre ostatné druhy hospodárskych zvierat, nie je pri súčasnej situácii v kapacitách výrobní zmesí ľahké. Pritom sa zaviazali vyrobit prevážne množstvo zmesí s vysokým obsahom bielkovín, ktoré sú rozhodujúcim činiteľom vo výžive zvierat a ktoré priaznivo ovplyvňujú ich úžitkovosť. Zo 100 tisíc ton zmesí pre dojnice vyrobia 57 tisíc ton bielkovinných DO-B s obsahom 18,10 pere. U-látok; 20 tisíc ton zmesí vysokoprodukčných (DO-VP) s obsahom 27,43 pere. N-látok a len 23 tisíc ton zmesí licidových (DO-C) s obsahom 13,33 pere. N-látok. Ak hodnotíme plnenie záväzku nákupnej a zásobovacej organizácie vo výrobe zmesí pre dojnice, do konca marca vyrobili a dodali pre poľnohospodárske podniky 70 869 ton zmesi, čo je 70,8 pere. Pritom výrobu zmesí DO, VP už prekročili o 945 ton (104,8 pere.) a DO-B plnia na 71,5 perc. V porovnaní so skutočnou dodávkou týchto zmesí pre poľnohospodárske podniky dostalo sa v tomto roku do žľabu viac o 24 tisíc ton (t. j. o 34 percent) viac, pritom sa zvýšili dodávky najmä' vysokoprodukčných zmesí, a to až o 19 tisíc ton. Z okresov si vo výrobe zmesí pre dojnice dobre počínajú najmä Prievidza, Žiar nad Hronom, Považská Bystrica, Nitra, Trenčín, Spišská Nová Ves a Rožňava, kde už úlohy splnili alebo sa blížia k splneniu. Treba pridať najmS v okresoch Dunajská Streda, Nové Zámky, Senica, Levice a Trebišov. Nákupné úlohy mlieka za 1. štvrťrok splnili a prekročili v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji. Obidva tieto kraje prekračujú spolu nákup mlieka v porovnaní so skutočnosťou 1. štvrťroku minulého roka o takmer 8 miliónov litrov.' V plnení plánu nákupu ešte zaostáva Východoslovenský kraj, ktorý nedosahuje ešte ani úroveň nákupu z minulého roka. Aj v tomto kraji sa však nákup mlieka z dekády na dekádu zvyšuje. Som presvedčený, že aj vyrobené kŕmne zmesi pre dojnice sa podieľajú na výrobe i trhovej produkcii mlieka a tým aj v zlepšení zásobovania obyvateľstva mliekom a mliečnymi výrobkami. Úspešne však splnili za 1. štvrťrok i výrobu kŕmnych zmesí pre ostatné druhy hospodárskych zvierat. Plán výroby kŕmnych zmesí celkom prekročili na Slovensku o 22,6 tis. ton a úlohy prekročili všetky kraje. Nesplnili a neplnia ani v súčasnej dobe výrobu kŕmnych zmesí pre ciciakov a teľce na mliečny výkrm, a to pre nedostatok sušeného odstredeného mlieka, ktoré majú v prevážnej miere zabezpečiť pre krmivársky priemysel podniky mliekárskeho priemyslu. Vyrobené kŕmne zmesi priaznivo ovplyvňujú aj trhovú produkciu ostatných živočišných výrobkov, keďže sa za 1. štvrťrok vysoko prekračujú nákupné úlohy jatočných ošípaných (+ 5 382 ton), jatočného hovädzieho dobytka (+ 4 187 ton), jatočnej hydiny (+ 1 408 ton) a vajec (+ 26,4 mil. ks). Pracovníci krmivárskeho priemyslu na Slovensku nielen v tomto jubilejnom roku našej strany, ale i naďalej budú dbať na to, aby napomáhali zefektívneniu živočíšnej výroby a aby vytvárali poľnohospodárskym podnikom priaznivé podmienky pre plnenie plánovaných úloh na úseku živočíšnej výroby a trhovej produkcie. LADISLAV JANKEJE, OR PZN Bratislava