Roľnícke Noviny, apríl 1971 (XXVI/77-101)

1971-04-20 / No. 92

Úspechy priemyslu a poľnohospodárstva (Dokonč. z 1. str.) nostl línie prijatej IX. zjazdom strany k vybudovaniu socialis­tických výrobných vzťahov na vidieku. V kraji hospodári 859 JRD a 29 Štátnych majetkov na 93,7 pere. polnohospodárskej pôdy. Prijaté uznesenia XII. a hlavne XIII. zjazdu KSČ vytvo­rili priaznivé podmienky pre rozvoj polnohospodárskej výro­by. V rokoch 1969—1970 bola priemerné hektárová úroda u všetkých obilnín 30 metrákov. Výroba obilnín tak vzrástla cel­kom o 11 tisíc vagónov. Zvýši­la sa chemizácia poľnohospo­dárstva, vzrástol krmovinársky priemysel a kvalifikácia pra­covníkov v poľnohospodárstve. V súčasnej dobe pracuje v kraji v JRD a na ŠM 700 inžinierov a 4161 stredoškolákov. Počet pracovníkov v poľno­hospodárstve sa v priebehu po­sledných desiatich rokov znížil o viac ako pätinu, produktivita práce na jedného pracovníka však vzrástla o 55 percent. Oproti roku 1961 sa trhová pro­dukcia mäsa zvýšila o 420 690 metrákov, mlieka o 128 milió­nov litrov a vajec o viac ako 57 mil. kusov. Tým významnou mierou prispieva poľnohospo­dárstvo ku konsolidácii národ­ného hospodárstva a k lepšie­mu zásobovaniu obyvateľstva. Výsledky, dosiahnuté na poľ­nohospodárskom úseku v na­šom kraji presvedčivo dokazu­jú, že uplynulé obdobie nebolo žiadnym obdobím temna, ako sa v „obrodnom procese“ sna­žili nahovoriť rôzni „pisálko­­via“, ale obdobím vysokej ini­ciatívy a poctivej, tvorivej prá­ce družstevníkov, pracovníkov štátnych majetkov i ostatných pracujúcich v poľnohospodár­stve. Som presvedčený, že ne­byť krízového obdobia 1968 až 1969, boli by výsledky ešte lep­šie.“ O Otázka: „S akou správou o dosiahnutých výsledkoch by ste najradšej predstúpili pred XIV. zjazd KSČ?“ — Odpoveď: „Rád by som predstúpil pred XIV. zjazd KSČ s tým, že v našom kraji priemy­selné a poľnohospodárske zá­vody úspešne plnia plánoyané úlohy na tento rok i záväzky, prijaté na počesť 50. výročia založenia našej strany. Iniciatíva pracujúcich pre­siahla všetky doterajšie očaká­vania a súčasné úspešné plne­nie plánovaných úloh ukazuje, že je pokladom najcennejším. V našej krajskej organizácii sme v predzjazdovom období prispeli k upevneniu organizač­nej, ideovej a akčnej jednoty strany a konsolidácii pomerov v celej spoločnosti.“ • Otázka: „Ako bude pokra­čovať rozvoj priemyslu, poľno­hospodárstva a iných oblasti nášho života vo vašom kraji v päťročnici?“ — Odpoveď: „V päťročnici rátame v našom kraji s ďalším rozvojom priemyslu a poľno­hospodárstva a predovšetkým s rastom produktivity práce. Na­še závody zavádzaním komplex­nej racionalizácie výroby vy­tvárajú podmienky, aby pracov­né sily neboli limitujúcim fak­torom ďalšieho rastu výroby. Predpokladáme, že dôjde k ďalšiemu výraznému rozvoju strojárstva a chemického prie­myslu. V textilnom priemysle podľa doterajších úvah má byť s nižším počtom pracovníkov zabezpečený rast výroby o 18 percent. Na úseku energetiky dôjde k výstavbe tepelnej elektrárne vo Chvaleticiach o výkone 800 MW. Veľký podiel čaká pracovníkov n. p. Plynostav Pardubice, kto­rí sa podieľajú významnou mie­rou na výstavbe tranzitného plynovodu cez naše územia zo ZSSR do NSR a NDR. Rátame tiež s podstatným zvýšením výstavby bytov. V pia­tej päťročnici má byt do uží­vania odovzdaných 34 800 bytov oproti 25 447 bytom v predchá­dzajúcich piatich rokoch. Poľnohospodárska produkcia v priebehu piatich rokov vzras­tie o 12—14 percent, trhová produkcia o 16—18 pere., pro­duktivita práce o 23,6 pere. V poľnohospodárstve stojíme na prahu novej etapy ďalšieho kva­litatívneho rozvoja výrobných vzťahov a síl. Doterajšia veľ­kosť podnikov nedáva možnosť plne uplatniť vedecko-technic­­ký rozvoj, maximálny rast vý­roby a znižovanie nákladov. Mnohé poľnohospodárske pod­niky v kraji už pristupujú k no­vým, vyšším formám cestou ko­operácie a integrácie v živočíš­nej výrobe I rastlinnej výrobe. Veľkou pomocou sú nielen vlastné poznatky, ale aj skúse­nosti ostatných socialistických krajín. Pri zabezpečovaní náročných úloh štátneho plánu rátame pl­ne s Iniciatívou ľudí, ktorá je v socializme nevyčerpateľnou silou a rezervou. V tom vidím záruku a cestu ako zabezpečo­vať ďalšie zvyšovanie životnej úrovne ľudí. Výmenou straníckych preuka zov vytvorili sa v krajskej or­ganizácii predpoklady pre ús­pešnú prácu. Strana je síce po­četne slabšia, ale jednotnejšia a akcieschopnejšia ako pred výmenou. Priebeh výročných členských schôdzí a konferen­cií potvrdil odhodlanie komu­nistov splniť úlohy ako v polí tickej, tak v ekonomickej ob last!.“ Rozhovor pripravil: Karel HAJEK # Bez moderného priemyslu by nebolo moderného poľno­hospodárstva. Hradisko je najvyššie polože­nou obcou v pásme Čerchovské­­ho pohoria. Susedné obce Ter­­ňa a Mošurov, ležia o niečo nižšie, ale na hospodárskych výsledkoch sa to príliš nepre­javovalo. Družstvá vo všetkých troch obciach hospodárili sla­bo. V roku 1965 už nebolo zlu­čovanie JRD žiadnou novotou. Ale keď ktosi prišiel do tých­to družstiev s návrhom na ich zlúčenie — ani nápad! —Obávali sme sa, že keď nám to veľmi nejde ani v menších celkoch, sotva to lepšie pôjde vo veľkom —spomína predseda Bartolomej Juščák (na obráz­ku). Po mnohých schôdzach, vy­svetľovaniach, argumentovaní zo strany Výrobnej poľnohospo­dárskej správy v Prešove, sa predsa len podarilo urobiť krok. Terfla s Hradiskom sa na zlú­čení dohodli. V Mošurove stá­le ani počuť... Terfia s Hradiskom dosiahli však už po rokli zlúčenia pod­statne lepšie hospodárske vý­sledky. Odzrkadlilo sa to hneď aj v dosiahnutí vyššej hodno­ty pracovnej normy. Namiesto predtým 10 korún vyšlo dva­násť ... To už presvedčilo aj Mošurovčanov. Po roku prišli sami s ponukou — berte aj nás medzi seba. V druhom roku zlúčenia stúp­la hodnota pracovnej normy o ďalšie dve koruny. V treťom roku to vyšlo už na 16 korún, v štvrtom na 18 a v posledných dvoch rokoch družstvo vypláca na normu 20 korún. Pravda, ok­rem naturálií a prémiových od­mien, ktoré už poniekoľko ro­kov sú tiež samozrejmosťou. Mesačné príjmy u všetkých 195 členov a zamestnancov dosahu­jú celoročný priemer 1530 ko­rún. Pred zlúčením to bolo iba 640 Kčs. Je skoro až neuveriteľné, ako za tých 6 rokov zlúčenia vzrás­tol aj investičný fond družstva. Hneď pri vchode na hospodár­sky dvor návštevníkovi zaimpo­nuje pekná administratívna bu­dova. Kúsok ďalej mechanizač­ná dielňa, ešte ani celkom ne­dokončená, — priestorná — le­tecký hangár pripomínajúca — budova na uskladnenie všet­kých strojov, plne mechanizo­vaný kravín a vyasfaltovaný hospodársky dvor. No vari za najväčšie a najpríjemnejšie pre: kvapeníe možno považovať no­vopostavený , družstevný klub. Stál síce len niečo nad 400 ti­síc korún, ale to len preto, že družstevníci si ho postavili svojpomocne. Celkom od zákla­dov až po zastrešenie. No sku­točná hodnota tohto „duchov­ného“ stánku presahuje mini­málne trojnásobnú hodnotu. Svojmu účelu klub slúži eš­te len od posledného Silvestra. Počul som však názor, že úče­lová hodnota takéhoto zaria­denia sa vlastne ani v peniazoch nedá vyjadriť. Okrem schôdzí, spoločenských posedení, kultúr­nych podujatí, tu boli už aj tri svadby. Klub disponuje aj kom­fortne vybavenou kuchyňou. Je to už skoro isté, že v domác­nostiach sa už svadobné pose­denia konať nebudú. Načo, keď ich za lacný paniaz (členovia JRD platia poplatok 500 korún), nečlenovia 1000 korún — pozn. aut.) môžu poriadať v družstev­nom klube. Matky dcér súcich na výdaj, či synov súcich na že­nenie, sa tejto vymoženosti ne­smierne radujú. Bodaj by aj nie ... Z hospodárskych výsledkov, ktoré dosiahlo JRD „Termohra“ (TErňa, MOšurov, HRAdisko) v čase od svojho zlúčenia, za naj­pozoruhodnejšie možno považo­vať ... Chcel som vyratúvať, ale bolo by toho veľa. Vlastne všet­ko, čím sa také družstvo vý­robne zaoberá. Obilniny? Ak do zlúčenia dosahovali všetky tri družstvá priemerné hektárové úrody okolo 14—16 metrákov, v posledných troch rokoch sa hektárový priemer pohyboval už okolo 30 metrákov! Dokonca aj vlani, v tom klimaticky ne­žičlivom roku dosiahli hektá­rový priemer u všetkých obil­nín 27 metrákov. Straty pritom boli veľké. Napríklad u pšeni­ce dosahovali v prvých dňoch žatvy, hektárový priemer až 40 metrákov, no v posledných dňoch žatvy, ktorá trvala šesť týždňov, zberový priemer z hek­tára poklesol na 22 metrákov! U zemiakov to vlani vyšlo na­ozaj slabšie. Dosiahli 85 metrá­kov z hektára, čo sa vlastne rovnalo dosahovanému hektá­rovému priemeru do čias zlú­čenia. Ale napríklad v roku 1969 dosiahli hektárový prie­mer 206 metrákov. Rok predtým 215 metrákov ... Vyše 200 met­rákové priemerné úrody zemia­kov boli už viacročnou bežnos­­ťou. Hlavným zameraním na úse­ku Živočíšne] výroby Je chov dojníc. Mladý zootechnik Ing. Anton Anderko s predsedom družstva Bartolomejom Juščá­­kom považujú dojnice za naj­väčšiu pýchu družstva. Bol som napokon aj veřmi rád, že som ich mohol vidieť aj na vlastné oči. Dvestopäť pinzgaviek... Sú to vlastne pinzgavCiská! Vypa­sené ako slony, s vemenami ako poriadne vedrá a, neúre­kom, aj tomu zodpovedajúcou dojnosťou... Videl som tu „kus", ktorý v priebehu roka nadojil 4710 litrov mliekal Pravda, na samotnej tejto doj­nici osa nezakladá celý „ús­pech dosahovaného priemeru dojnosti. V roku 1969 dosiahli priemer na ustajnenú dojnicu 3183 litrov! Vlani to bolo síce „iba“ 2686 litrov — ale pre­do?! Zootechnik T6no Anderko vraví, že ani nie celkom pre neprlaznivosť roka, ktorá ma­la síce vplyv aj na dojnosť kráv, ale najviac preto, že v priebehu roka zreprodukovali stádo 80 kusmi prvôstok. Do­jičky to aj hnevá, že menej za­rábajú, že sa vyradili „dobré“ kravy za „horšie“ — sám som to od nich počul — ale vec treba chápať, že ide iba o pre­chodné zhoršenie, ktoré sa vlastne opäť na dobré obráti. Veď už aj v tomto roku plánu­jú dosiahnuť priemernú dojnosť kráv 2900 litrov mlieka. Pred­seda Juščák je si už teraz istý, že to bude vyše 3000 litrov... A nech by to už ostalo „len“ pri tých plánovaných 2900 lit­roch ... aj tak je to skoro až o rovných 2000 litrov viac, ako to bolo ešte rok pred zlúčením družstva ... František MIHALČIN \ Družstvo v Čerchovskom pohorí # Predsedovu „návštevu“ maštali využívajú dojičky na pre­­rokovanle každodenných problémov. 0 Anna HajUjlová má na starosti ošetrovanie dojacieho za riadenia a kontrolu mliečnych zásobníkov. Foto: autói PZN DODÄ 100 TISÍC TON KŔMNYCH ZMESI Pomáhajú zvyšovať dojivosť Vývoj nákupu mlieka v priebehu pr­vých dvoch mesiacov tohto roku, najmä však v priebehu januára, bo! veľmi ne­priaznivý. Plánované úlohy neplnili ani v jednom kraji a mnohé okresy nedo­sahovali v trhovej produkcii ani minu­­loroonú úroveň. Ministerstvo, poľnohospodárstva a vý­živy, krajské; a okresné orgány hod­notili pravidelne dekádne situáciu a ro­bili spolu s poľnohospodárskymi pod­nikmi opatrenia na zlepšenie nákupu mlieka a tým aj zásobovania obyvateľ­stva mliekom a mliečnymi výrobkami. Jedným z komplexných opatrení na zabezpečenie výroby a plnenie plánu trhovej produkcie mlieka je aj výroba kŕmnych zmesí pre dojnice. V snahe pomôcť zvýšiť dojivosť kráv zaviazali sa v januári pracovníci odborového ria­diteľstva Poľnohospodárskeho zásobova­nia a nákupu spolu so svojimi podnikmi a závodmi na počesť 50. výročia zalo­ženia KSČ vyrobiť a dodať poľnohospo­dárskym podnikom na Slovensku 100 tisíc ton kŕmnych zmesí pre dojnice do konca apríla 1971, čo je takmer 50 per­cent z celoročnej úlohy. Vyrobiť také­to množstvo zmesí pre dojnice a pritom nezanedbať ani výrobu zmesí pre ostat­né druhy hospodárskych zvierat, nie je pri súčasnej situácii v kapacitách vý­robní zmesí ľahké. Pritom sa zaviazali vyrobit prevážne množstvo zmesí s vy­sokým obsahom bielkovín, ktoré sú roz­hodujúcim činiteľom vo výžive zvierat a ktoré priaznivo ovplyvňujú ich úžit­­kovosť. Zo 100 tisíc ton zmesí pre dojnice vyrobia 57 tisíc ton bielkovinných DO-B s obsahom 18,10 pere. U-látok; 20 tisíc ton zmesí vysokoprodukčných (DO-VP) s obsahom 27,43 pere. N-látok a len 23 tisíc ton zmesí licidových (DO-C) s obsahom 13,33 pere. N-látok. Ak hodnotíme plnenie záväzku nákup­nej a zásobovacej organizácie vo výro­be zmesí pre dojnice, do konca marca vyrobili a dodali pre poľnohospodárske podniky 70 869 ton zmesi, čo je 70,8 pere. Pritom výrobu zmesí DO, VP už prekročili o 945 ton (104,8 pere.) a DO-B plnia na 71,5 perc. V porovnaní so skutočnou dodávkou týchto zmesí pre poľnohospodárske podniky dostalo sa v tomto roku do žľabu viac o 24 tisíc ton (t. j. o 34 percent) viac, pritom sa zvýšili dodávky najmä' vysokoprodukč­ných zmesí, a to až o 19 tisíc ton. Z okresov si vo výrobe zmesí pre dojnice dobre počínajú najmä Prievidza, Žiar nad Hronom, Považská Bystrica, Nitra, Trenčín, Spišská Nová Ves a Rož­ňava, kde už úlohy splnili alebo sa blížia k splneniu. Treba pridať najmS v okresoch Dunajská Streda, Nové Zám­ky, Senica, Levice a Trebišov. Nákupné úlohy mlieka za 1. štvrťrok splnili a prekročili v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji. Obidva tieto kraje prekračujú spolu nákup mlieka v porovnaní so skutočnosťou 1. štvrťroku minulého roka o takmer 8 miliónov lit­rov.' V plnení plánu nákupu ešte zaostá­va Východoslovenský kraj, ktorý nedo­sahuje ešte ani úroveň nákupu z mi­nulého roka. Aj v tomto kraji sa však nákup mlieka z dekády na dekádu zvy­šuje. Som presvedčený, že aj vyrobené kŕmne zmesi pre dojnice sa podieľajú na výrobe i trhovej produkcii mlieka a tým aj v zlepšení zásobovania obyvateľ­stva mliekom a mliečnymi výrobkami. Úspešne však splnili za 1. štvrťrok i výrobu kŕmnych zmesí pre ostatné druhy hospodárskych zvierat. Plán vý­roby kŕmnych zmesí celkom prekročili na Slovensku o 22,6 tis. ton a úlohy prekročili všetky kraje. Nesplnili a neplnia ani v súčasnej do­be výrobu kŕmnych zmesí pre ciciakov a teľce na mliečny výkrm, a to pre ne­dostatok sušeného odstredeného mlieka, ktoré majú v prevážnej miere zabezpe­čiť pre krmivársky priemysel podniky mliekárskeho priemyslu. Vyrobené kŕmne zmesi priaznivo ovplyvňujú aj trhovú produkciu ostat­ných živočišných výrobkov, keďže sa za 1. štvrťrok vysoko prekračujú nákupné úlohy jatočných ošípaných (+ 5 382 ton), jatočného hovädzieho dobytka (+ 4 187 ton), jatočnej hydiny (+ 1 408 ton) a vajec (+ 26,4 mil. ks). Pracovníci krmivárskeho priemyslu na Slovensku nielen v tomto jubilejnom ro­ku našej strany, ale i naďalej budú dbať na to, aby napomáhali zefektívne­niu živočíšnej výroby a aby vytvárali poľnohospodárskym podnikom priaznivé podmienky pre plnenie plánovaných úloh na úseku živočíšnej výroby a trhovej produkcie. LADISLAV JANKEJE, OR PZN Bratislava

Next