Roľnícke Noviny, máj 1971 (XXVI/102-127)

1971-05-01 / No. 102

ijel máj, deň solidarity úcich celého sveta! DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV SOBOTA 1. MAJA 1971 ROČNÍK XXVI číslo m CENA 5D HAL. ťoio kín — st. uarcaK T isíce básnikov ho ospievalo, ten zvláštny, prekrásny 1 deň, vykvitnutý kedysi dávno na hrotoch bajonetov, 1 dôstojný, nehynúci symbol bojovej histórie prolétá- I riitu, deň, ktorý otriasol istotou buržoáznych vlád a desil 9 predzvestou, že mohutnú silu más nemožno udusit a zniStt. I Pamätný, snziatočný ded. Každoročne sa opakujúci a vždy tný, slnečný, aj ked náhodou s kvapkami dažda, usmiaty, veselý deň. Kráčate v sprievode, možno so spolupracovník­mi, možno s rodinou, možno s vami vykračuje aj váš syn, či dcéra, všetko sa zdá také prosté a predsa viete, že je to nevšedný deň a nevšedný máj a vy nemôžete zostcet ľa­hostajní. Jednoducho nemôžete. Srdce tak káže, i čest. Prežili ste veľa májov. B f Sŕ Vieme, boli aj máje kr-H* 3 m vaui o bojové. A koľko IM aj bolo takých,• pokiaľ prt-I Vp í Ja sloboda! Koľkí sa už nedožili svetlých dní a slobodných májov — a pamiatka na nich zavä­zuje. k •' „Príde čas, ked naše mlčanie v hrobe bude mocnejšie ako naša reč" _________' — posledné otrasné zvo­■ S lanie A. Spiesa spod št­■ I f % m benice, ktorého popravili • " ■ S spolu s dalšími vodcami ** robotníkov v roku 1887 v Chicagu. Eva Provazníkové Pamiatka nevinne po­pravených vodcov chi­cagského proletariátu zostala živá: na Medzinárodnom ro­botníckom zjazde v Paríži v júli 1889 pod veľkým zlatým heslom „Proletáři všetkých krajín, spojte sa!“ zrodila sa myšlienka zorganizovat každoročne na prvého mája vo všetkých krajinách manifestáciu proletárskej solidarity. Velký vodca proletárskej revolúcie V. I. Lenin píše v apríli 1896 z väzenia ruským robotníkom k 1. máju takto: „.Vaša sila spočíva v zjednotení, našim prostriedkom je jednomyseľný, zomknutý a tvrdošijný boj proti podnika­teľom. Ak sa jednomyseľne zomkneme, nie je daleko čas, ked sa aj my spojenými silami pripojíme k boku robotní­kov ostatných krajín proti kapitalistom celého sveta. Vztýči sa naša mozoľnatá past a rozbijeme putá otroctva“. A v prvé výročie mohutnej proletárskej revolúcie naj­väčšieho slovanského národa, v roku 1918 chystá sa aj slo­venský proletariát oslavit 1. máj čo najdôstojnejšie. Uhor­ské úrady povolili však oslavy len v Liptovskom Mikuláši, a to len pod hrozbou robotníkov, ktorých posmelilo vítěz­stvo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Na verej­nom ľudovom zhromaždení 1. mája 1918 prijali potom re­zolúciu, v ktorej proletariát žiada uzavriet mier, uznanie práva na samourčenie všetkých národov, všeobecné voleb­né právo a osemhodinový pracovný čas. (Dokončenie na i. strane) nevšedný > ■ Dovŕšiť prevratné zmeny VLADIMIR PIROSlK, vedúci tajomník Stredoslovenského KV KSS V roku 50. výročia založenia KSC a pred začatím XIV. zjazdu strany chceme našim čitateľom priblížiť život celej našej republiky. Redakcia nášho denníka položila preto nie­koľko otázok vedúcim tajomníkom KV KSC a KSS, ktorí nás oboznamujú s nedávnou minulosťou i s budúcim rozvojom. Dnes nám na otázky odpovedá súdruh Vladimír Pirošík, ve­dúci tajomník Stredoslovenského KV KSS. • Po Sovietskou oslobodení republiky armádou dosiahlo sa vo vašom kraji vefa úspe­chov. Ktoré z nich hodnotíte najviac? '.e — Predovšetkým sú to cel­kove prevratné zmeny, ku kto­rým došlo za tak historicky krátky čas. Z kraja, pre ktorý v minulosti bola charakteris­tickým znakom chudoba a je) priamym následkom vysťaho­valectvo, v ktorom prebiehali zbépasy o kúsok chleba nielen s tvrdou prírodou, ale aj s vládnucou buržoáziou a nie raz došlo i ku krvavým zráž­kam, stal sa kraj s vyspelým priemyslom, s úspešne sa roz víjajúcim socialistickým poľno­hospodárstvom a s neustále rastúcou životnou úrovňou jeho obyvateľov. PRAHA — HRAD fjek) — Včera y dopoludňajších hodi­nách vyznamenali v slávnostne vyzdobenej Španielskej sále Pražského hradu 103 najlepších jednotlivcov a kolektívov. Vy­soké štátne vyznamenania im udelili za budovanie socialis­tickej vlasti za mimoriadne zá služná politická prácu a ve rejnú činnosť, za upevňovanie trvalého priateľstva a spoje nectva so ZSSR a za významnú prácu v národnom hospodár štve. Cestný titul „Hrdina socia­listickej práce“ prepožičali akademikovi Karolovi Šiškoví, predsedovi Slovenskej akadé­mie vied, ktorý toto vysoké vy­znamenanie dostal za priekop­Pre doplnenie tejto stručnej charakteristiky uvediem as­poň niekoľko závažných uka­zovateľov, ktoré plne preuka­zujú prednosti socialistického spoločenského zriadenia. V poslednom desaťročí, teda po vytvorení kraja, zvýšila sa zamestnanosť o 90 000 pracov­níkov. Hrubá výroba v prie­mysle vzrástla o viac ako tri štvrtiny. Bytový fond sa zvýšil o 83 500 bytov. V základnom školstve pribudlo skoro 2000 nových učebni. Kapacita ne­mocníc je väčšia o 2100 poste­lí. V súhrne si rozvoj mate­riálnych podmienok v kraji za posledné desaťročie vyžiadal len na investičnú výstavbu vyše 75 miliárd Kčs. Dôležité je, Že sa v rámci celkového rozvoja hospodár­nícku, lekársku, vynikajúcu ve­deckú a pnlitickn-organizačnú činnost. Okrem Radu Klemen­ta Gottwalda, Radu republiky Červenej zástavy, Radu práce udelili tituly Národný umelec a Štátne ceny Klementa Gottwal­da ďalším jednotlivcom a ko­lektívom. Jubilejného — v poradí 20. vyznamenania najlepších pra covníkov na Pražskom hrade sa zúčastnili vedúci predstavitelia strany a štátu. Prítomní boli súdruhovia G. Husák, prezident republiky s. Ludvik Svoboda. V. Biťak. J. Lenárt, O. Švestka, dr. L. Štrougal, P. Colotka, J. Kempný, A. Indra, M. Jakeš, E. Erban a ďalší. Republikou pred XIV. zjazdom KSČ stva kraja v podstate doriešili základné problémy ekonomic­kého znamne zaostávania Oravy, vý­pokročilo riešenie týchto problémov na Kysu­ciach a v oblasti Krupiny. Podiel stredného Slovenska na priemyselnej i poľnohospo­dárskej výrobe, ako aj na In­vestíciách v rámci celej re­publiky i Slovenska sa z roka na rok zvyšuje. Napr. podiel kraja na hrubej výrobe v rám­ci Slovenskej socialistickej re­publiky sa v rokoch 1966 až 1969 zvýšil z 34,5 na 35,3 pere., v rámci celej republiky zo 7,4 na 8,1 perc. V kraji sa sústav­ne zvyšuje podiel strojárskeho a kovorobného a tiež chemic­kého priemyslu. Podiel kraja na celkových investíciách Slo­venska v posledných rokoch neustále rástol a v r. 1969 do­siahol už 28,8 pere. (Dokončenie na 4. strane) Slávnostný ceremoniál zahá­jili hymnou. Predseda Ústred­nej rady CS ROH Fng. K. Hoff­mann zhodnotil potom význam práce vyznamenaných pracov­níkov. Predseda vlády ČSSR dr. L. Štrougal v hlavnom prejav« zdůraznil, že stretnutie najlep­ších pracovníkov je v tomto roku o to významnejšie, že sa koná v období, kedy sa celá naša krajina pripravuje na osla­vy 50. výr. vzniku KSC. Zdô­raznil. že strana bude i naďalej presadzovať v hospodárskom ži­vote politiku, ktorá priniesla už v uplynulých dvoch rokoch presvedčivé výsledky, jedným x týchto výsledkov je tiež súčas­né zníženie cien. sa V ďalšej časti svojho prejavu zaoberal predseda vlády otázkami návrhu 5-ročnice, vý­sledkami XXIV. zjazdu KSSZ a povedal, že ak chceme udržať krok so svetovým vývojom, po­tom musíme využiť všetky mož­nosti k tomu, aby sme oveľa rýchlejšie a vysokou mieron efektívnosti racionalizovali vý­ (Pokrač. na 7. str.J Vyznamenania k 1. máju a 50. výročiu KSČ najlepší na pražskom hrade Foto RN — St. Barčálc Pozdravujeme účastníkov prvomájového sprievodu!

Next