Roľnícke Noviny, máj 1971 (XXVI/102-127)
1971-05-01 / No. 102
ijel máj, deň solidarity úcich celého sveta! DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV SOBOTA 1. MAJA 1971 ROČNÍK XXVI číslo m CENA 5D HAL. ťoio kín — st. uarcaK T isíce básnikov ho ospievalo, ten zvláštny, prekrásny 1 deň, vykvitnutý kedysi dávno na hrotoch bajonetov, 1 dôstojný, nehynúci symbol bojovej histórie prolétá- I riitu, deň, ktorý otriasol istotou buržoáznych vlád a desil 9 predzvestou, že mohutnú silu más nemožno udusit a zniStt. I Pamätný, snziatočný ded. Každoročne sa opakujúci a vždy tný, slnečný, aj ked náhodou s kvapkami dažda, usmiaty, veselý deň. Kráčate v sprievode, možno so spolupracovníkmi, možno s rodinou, možno s vami vykračuje aj váš syn, či dcéra, všetko sa zdá také prosté a predsa viete, že je to nevšedný deň a nevšedný máj a vy nemôžete zostcet ľahostajní. Jednoducho nemôžete. Srdce tak káže, i čest. Prežili ste veľa májov. B f Sŕ Vieme, boli aj máje kr-H* 3 m vaui o bojové. A koľko IM aj bolo takých,• pokiaľ prt-I Vp í Ja sloboda! Koľkí sa už nedožili svetlých dní a slobodných májov — a pamiatka na nich zaväzuje. k •' „Príde čas, ked naše mlčanie v hrobe bude mocnejšie ako naša reč" _________' — posledné otrasné zvo■ S lanie A. Spiesa spod št■ I f % m benice, ktorého popravili • " ■ S spolu s dalšími vodcami ** robotníkov v roku 1887 v Chicagu. Eva Provazníkové Pamiatka nevinne popravených vodcov chicagského proletariátu zostala živá: na Medzinárodnom robotníckom zjazde v Paríži v júli 1889 pod veľkým zlatým heslom „Proletáři všetkých krajín, spojte sa!“ zrodila sa myšlienka zorganizovat každoročne na prvého mája vo všetkých krajinách manifestáciu proletárskej solidarity. Velký vodca proletárskej revolúcie V. I. Lenin píše v apríli 1896 z väzenia ruským robotníkom k 1. máju takto: „.Vaša sila spočíva v zjednotení, našim prostriedkom je jednomyseľný, zomknutý a tvrdošijný boj proti podnikateľom. Ak sa jednomyseľne zomkneme, nie je daleko čas, ked sa aj my spojenými silami pripojíme k boku robotníkov ostatných krajín proti kapitalistom celého sveta. Vztýči sa naša mozoľnatá past a rozbijeme putá otroctva“. A v prvé výročie mohutnej proletárskej revolúcie najväčšieho slovanského národa, v roku 1918 chystá sa aj slovenský proletariát oslavit 1. máj čo najdôstojnejšie. Uhorské úrady povolili však oslavy len v Liptovskom Mikuláši, a to len pod hrozbou robotníkov, ktorých posmelilo vítězstvo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Na verejnom ľudovom zhromaždení 1. mája 1918 prijali potom rezolúciu, v ktorej proletariát žiada uzavriet mier, uznanie práva na samourčenie všetkých národov, všeobecné volebné právo a osemhodinový pracovný čas. (Dokončenie na i. strane) nevšedný > ■ Dovŕšiť prevratné zmeny VLADIMIR PIROSlK, vedúci tajomník Stredoslovenského KV KSS V roku 50. výročia založenia KSC a pred začatím XIV. zjazdu strany chceme našim čitateľom priblížiť život celej našej republiky. Redakcia nášho denníka položila preto niekoľko otázok vedúcim tajomníkom KV KSC a KSS, ktorí nás oboznamujú s nedávnou minulosťou i s budúcim rozvojom. Dnes nám na otázky odpovedá súdruh Vladimír Pirošík, vedúci tajomník Stredoslovenského KV KSS. • Po Sovietskou oslobodení republiky armádou dosiahlo sa vo vašom kraji vefa úspechov. Ktoré z nich hodnotíte najviac? '.e — Predovšetkým sú to celkove prevratné zmeny, ku ktorým došlo za tak historicky krátky čas. Z kraja, pre ktorý v minulosti bola charakteristickým znakom chudoba a je) priamym následkom vysťahovalectvo, v ktorom prebiehali zbépasy o kúsok chleba nielen s tvrdou prírodou, ale aj s vládnucou buržoáziou a nie raz došlo i ku krvavým zrážkam, stal sa kraj s vyspelým priemyslom, s úspešne sa roz víjajúcim socialistickým poľnohospodárstvom a s neustále rastúcou životnou úrovňou jeho obyvateľov. PRAHA — HRAD fjek) — Včera y dopoludňajších hodinách vyznamenali v slávnostne vyzdobenej Španielskej sále Pražského hradu 103 najlepších jednotlivcov a kolektívov. Vysoké štátne vyznamenania im udelili za budovanie socialistickej vlasti za mimoriadne zá služná politická prácu a ve rejnú činnosť, za upevňovanie trvalého priateľstva a spoje nectva so ZSSR a za významnú prácu v národnom hospodár štve. Cestný titul „Hrdina socialistickej práce“ prepožičali akademikovi Karolovi Šiškoví, predsedovi Slovenskej akadémie vied, ktorý toto vysoké vyznamenanie dostal za priekopPre doplnenie tejto stručnej charakteristiky uvediem aspoň niekoľko závažných ukazovateľov, ktoré plne preukazujú prednosti socialistického spoločenského zriadenia. V poslednom desaťročí, teda po vytvorení kraja, zvýšila sa zamestnanosť o 90 000 pracovníkov. Hrubá výroba v priemysle vzrástla o viac ako tri štvrtiny. Bytový fond sa zvýšil o 83 500 bytov. V základnom školstve pribudlo skoro 2000 nových učebni. Kapacita nemocníc je väčšia o 2100 postelí. V súhrne si rozvoj materiálnych podmienok v kraji za posledné desaťročie vyžiadal len na investičnú výstavbu vyše 75 miliárd Kčs. Dôležité je, Že sa v rámci celkového rozvoja hospodárnícku, lekársku, vynikajúcu vedeckú a pnlitickn-organizačnú činnost. Okrem Radu Klementa Gottwalda, Radu republiky Červenej zástavy, Radu práce udelili tituly Národný umelec a Štátne ceny Klementa Gottwalda ďalším jednotlivcom a kolektívom. Jubilejného — v poradí 20. vyznamenania najlepších pra covníkov na Pražskom hrade sa zúčastnili vedúci predstavitelia strany a štátu. Prítomní boli súdruhovia G. Husák, prezident republiky s. Ludvik Svoboda. V. Biťak. J. Lenárt, O. Švestka, dr. L. Štrougal, P. Colotka, J. Kempný, A. Indra, M. Jakeš, E. Erban a ďalší. Republikou pred XIV. zjazdom KSČ stva kraja v podstate doriešili základné problémy ekonomického znamne zaostávania Oravy, výpokročilo riešenie týchto problémov na Kysuciach a v oblasti Krupiny. Podiel stredného Slovenska na priemyselnej i poľnohospodárskej výrobe, ako aj na Investíciách v rámci celej republiky i Slovenska sa z roka na rok zvyšuje. Napr. podiel kraja na hrubej výrobe v rámci Slovenskej socialistickej republiky sa v rokoch 1966 až 1969 zvýšil z 34,5 na 35,3 pere., v rámci celej republiky zo 7,4 na 8,1 perc. V kraji sa sústavne zvyšuje podiel strojárskeho a kovorobného a tiež chemického priemyslu. Podiel kraja na celkových investíciách Slovenska v posledných rokoch neustále rástol a v r. 1969 dosiahol už 28,8 pere. (Dokončenie na 4. strane) Slávnostný ceremoniál zahájili hymnou. Predseda Ústrednej rady CS ROH Fng. K. Hoffmann zhodnotil potom význam práce vyznamenaných pracovníkov. Predseda vlády ČSSR dr. L. Štrougal v hlavnom prejav« zdůraznil, že stretnutie najlepších pracovníkov je v tomto roku o to významnejšie, že sa koná v období, kedy sa celá naša krajina pripravuje na oslavy 50. výr. vzniku KSC. Zdôraznil. že strana bude i naďalej presadzovať v hospodárskom živote politiku, ktorá priniesla už v uplynulých dvoch rokoch presvedčivé výsledky, jedným x týchto výsledkov je tiež súčasné zníženie cien. sa V ďalšej časti svojho prejavu zaoberal predseda vlády otázkami návrhu 5-ročnice, výsledkami XXIV. zjazdu KSSZ a povedal, že ak chceme udržať krok so svetovým vývojom, potom musíme využiť všetky možnosti k tomu, aby sme oveľa rýchlejšie a vysokou mieron efektívnosti racionalizovali vý (Pokrač. na 7. str.J Vyznamenania k 1. máju a 50. výročiu KSČ najlepší na pražskom hrade Foto RN — St. Barčálc Pozdravujeme účastníkov prvomájového sprievodu!