Roľnícke Noviny, júl 1971 (XXVI/154-180)

1971-07-01 / No. 154

DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV Štvrtok i. jüla is7i ROČNÍK XXVI ClSiO 154 CENA 50 HAL. N Mierová ofenzíva EDÁVNO francúzsky buržoázny denník „le Monde“ uverejnil) ohurujúce údaje o zbrojení vo svete: 59 zo 134 zvrchovaných štátov s 2,8 miliardami fudí — čiže tri štvrtiny ľudstva — vydáva ročne na svoju obranu 169 miliárd dolárov. S prihliadnutím na ostatných 75 štá­tov, v ktorých žije necelá miliarda obyvateľov, odhaduje „le Monde“, že sa vlani vydalo na zbrojenie 204 miliárd dolárov. Len obrana NATO stoji v prepočte na jedného obyvateľa viacej ako 195 dolárov. Spojené štáty venujú ročne na zbrojenie 394 dolárov v prepočte na hlavu oby­vateľa USA, čiže 9 percent hrubého národného dôchodku. Ich spojenci 1 až 5,5 percenta hrubého národného dôchod­ku. Vo všetkých oblastiach sú na prvom mieste: USA, Francúzsko, V. Británia na jednej strane a Sovietsky zväz na strane druhej, ktorí vydávajú celkove, či na hlavu jedného občana, či v pomere k svojmu hrubému ná­rodnému dôchodku viacej, ako ich spojenci. Na zbrojenie vydávajú veľké sumy i nentrál­­ne krajiny, európske ktoré v prepočte na hlavu obyvateľa krajiny vydáva­jú skoro rovna kú sumu, ako keby boli člen­mi vojenských blokov. Švaj­čiarsko a Ra­kúsko venujú spoločne na obranu 780 miliónov dolárov ročne, čiže o niečo menej ako Holandsko, ktoré má približne rovnaký počet obyvateľov ako obidve spomínané neutrálne krajiny. 204 MILIÁRD DOLÁROV, ktoré sa teraz vydajú na zbro­jenie umožnili by pri inom použití, napríklad každý rok postaviť desať miliónov trojposchodových obytných domov, či dvojnásobne zlepšiť životnú úroveň miliardy úbožiakov na našej planéte. Keď sa tieto výdavky prepočítajú na hlavu obyvateľa zemegule vychádza, že každý piati na obranu ročne 56 dolárov, čo inými slovami znamená toľko, ako keby rodina s dvoma deťmi vydala pre tento cieľ 239 dolárov, kým miliarda ľudí na našej planéte horko­­tažkn zarobí iba sto dolárov ročne ... ODZBROJENIE sa tak stáva ftaliehuvou utázkou súčas­nosti, lebo sú preto konkrétne dôvody: predovšetkým ob­rovské náklady, ktoré nesmierne zaťažujú finančnú si­tuáciu krajín, nesmierne nebezpečenstvo, ktoré znamenajú pre atómové veľmoci a pre celý svet nové strategické jadrové zbrane a konečne, či skôr najmä, silná túžba ná­rodov po mieri. A tu je aj príčina, prečo Sovietsky zväz podniká aktívne kroky k praktickému splneniu mie­rového programu, ktorý predložil XXIV. zjazd KSSZ. V tomto programe zaujíma dôležité miesto práve boj proti militarizmu a za odzbrojenie. „DIPLOMATICKÁ OFENZÍVA Sovietskeho zväzu nepozná oddychu“ konštatujú francúzske noviny „Echos“. Skutočne. S akými rôznorodými návrhmi, ale so spoločným mottom prišli už len sovietska vláda od skončenia XXIV. zjazdu KSSZ. Spomeňme len niektoré: návrh na zvolanie konfe­rencie o odzbrojení; návrh na zníženie stavu vojsk v stred­nej Európe; príprava na konferenciu o bezpečnosti a spo­lupráci v Európe; ochota Sovietskeho zväzu riešiť na rov­noprávnom základe problém vojnového loďstva veľmocí, plávajúceho vo veľkej vzdialenosti od vlastných brehov; návrh na vypracovanie zmluvy o správnom využívaní Me­siaca ... A nedávno prišiel Sovietsky zväz s novou inicia­tívou zameranou na upevnenie svetového mieru. Sovietski veľvyslanci vo Washingtone. Pekingu, Paríži a Londýne odovzdali vládam USA, ČĽR, Francúzska a Veľkej Británie prehlásenie* vlády ZSSR zvolať v najbližšom čase konfe­renciu piatich mocností, ktoré disponujú nukleárnymi zbraňami, aby prerokovali otázky nukleárneho odzbrojenia. Sovietsky zväz v tejto súvislosti poukázal na obavy ná­rodov o svoju budúcnosť, ktoré sú spojené predovšetkým s nebezpečenstvom, ktoré v sebe skrýva horúčkovité jad­rové vyzbrojovanie a zdôraznil potrebu dôsledného úsilia, aby sa uskutočnili účinné opatrenia vedúce k nukleár­nemu odzbrojeniu. (Pokračovanie na 3. strane) MILAN SMOLÍK Prejavy sústrasti PRAHA (tk) — Generálny ta­jomník ÜV KSČ G. Husák, prezi­dent republiky L. Svoboda a pred­seda vlády ČSSR L. Štrougal po­slali sustrastný telegram súdru­hom L. I. Brežnevovi, A. N. Ko­­syginovi a N. V. Podgornému. V mene ÜV KSC, vlády ČSSR a všet­kého nášho ľudu vyjadrili v ňom Ústrednému výboru KSSZ, Najvyš­šiemu sovietu ZSSR, Rade minis­trov ZSSR a všetkému sovietske­mu ludu hlbokú sústrasť nad stratou sovietskych kozmonautov. Sustrastný telegram veľvyslanec­tvu ZSSR v Prahe poslali Ústred­ný výbor KSS, Slovenská národná rada a vláda SSR. Predseda Federálneho zhromaž­denia prof. dr. D. Hanes, prvá podpredsedníčka FZ a predsedníč­ka Snemovne ľudu MUDr. S. Pen­­nigerová a predseda Snemovne ná­rodov V. Mihálik zaslali sustrast­ný telegram predsedovi Sovietu zväzu Najvyššieho sovietu ZSSR A. P. Šitikovovi a predsedníčke So­vietu národností Najvyššieho so­vietu ZSSR J. S. Nasriddinovovej. Kondolenčnou návštevou na ge­nerálnom konzulát» ZSSR v Bra­tislave vyslovili generálnemu kon­zulovi ZSSR M. M. Oejevovi sú­strasť nad tragickým skonom po­sádky kozmickej lode Sojuz-ll sú­druhovia J. Lenárt, O. Klokoč, Ing. F. Míše)» a ďalší predstavi­telia. Prezident medzi pioniermi HRADEC NAD MORAVICI (tk) V tábore celoštátneho stretnu­tia pionierov v Hradci nad Mo­ravici privítali včera stranícku a vládnu delegáciu, ktorú vie­dol prezident republiky L. Svo­boda. Súdruh prezident vo svo­jom príhovore k pionierom vy­zdvihol výsledky súťaže „Ces­ta za červenou hviezdou“, kto­rá bola dôstojným príspevkom pionierske] organizácie k 50. výročiu založenia KSČ. Prof. Coiotka na Spiši BRATISLAVA (tk) - Včera nav­štívil predseda vlády SSR prof. dr. Peter Coiotka okresy Stará Ľubovňa a Poprad. So straníckymi, štátnymi a hos­podárskymi funkcionármi oboch okresov prerokoval otázky plnenia hospodárskych úloh, ako i pro­blémy ďalšieho rozvoja uvedených okresov na základe smerníc XIV. zjazdu KSČ k piatemu päťročnému plánu. Predseda vlády SSR prehovoril na zasadnutí pléna ONV v Starej Ľubovni a v okrese Poprad nav­štívil niektoré prevádzky podniku Tatrasvit. Posledné zvonenie Slniečko ešte len lenivo za­­žmurkalo spoza mrakov, keS sa včera začali ulice našich dedín a miest zaplňat džavotajúciml skupinkami školákov, ktorí sa včašie, ako je zvykom, poná­hľali do škôl. Ako by aj nie! Bol 30. jún, koniec školského roku. Hurá! Vidiny prázdnin sa konečne stávali skutočnos­ťou. Už od skorého rána sa Zá­­k'adná deväťročná škola v Slo­venskom Grobe ozývala vese­lým džavotom detí. Veselosť a smiech sa rozliehali jej miestnosťami v tomto škol­skom roku naposledy. Vyučo­vanie skončilo, začali sa prázd­niny. A v hlavách školákov bez rozdielu veku sa rodili tie naj­fantastickejšie predstavy o prázdninách. nosť nepoznala Ich obrazotvor­hraníc. Boli presvedčení, že v pionierskych táboroch prežijú to najväčšie a najfantastickejšie dobrodruž­stvo svojho života. A to práve cez tieto prázdniny. Zazvonil zvonec. Začala sa posledná hodina. Iná ako tie ostatné v bežnom roku. Zú­častnili sa jej všetky ročníky spoločne. A to nie v triedach, ale na rozľahlej chodbe na prvom poschodí. Riaditeľ ško­ly, súdruh Pavol Pecník, zhod­notil uplynulý školský rok. Nešetril chválou, ale ani po­­(Dokončenie na 5. strane) • Rozlúčka s triednym učiteľom F. Budknm nebola smutná. Dievčatá sa mu za jeho vykonanú prácu odvďačili kyticami kvetov. Foto: RN — S. BARčÁK L Georgij Dobrovolskij Vladislav Volkov. Viktor Pacajev. Správa o smrti posádky kozmickej lode „Sojuz 11" Zostanú v pamäti ľudstva LET PRISTÁVAJÚCEHO MODULU SKONČIL MÄKKÝM PRISTÁTÍM V URČENEJ OBLASTI MOSKVA (čstk) — Sovietska tlačová agentúra TASS vydala správu o smrti posádky kozmickej lode „Sojuz 11“ podplu­kovníka Georgija Dobrovolskčho, palubného inžiniera Vladi­slava Volkova a inžiniera — výskumníka Viktora Pacajeva. Dňa 29. júna 1971 posádka orbitálnej vedeckej stanice „Sa­tut“ splnila letový program a dostala prikáž na pristátie. Kozmonauti preniesli materiály vedeckých výskumov a palubné denníky do dopravnej kozmickej lode „Sbjuz 11“. Po prechode kozmonauti zaujali svoje mies­ta v lodi „Sojuz 11“, skontro­lovali palubné systémy a pri­pravili loď na odpojenie od stanice „Salut“. O 19. hod. 28. min. SEC sa kozmická loď „So­juz 11“ odpojila od orbitálnej stanice „Salut“ a ďalej pokra­čovali v iete oba aparáty sa­mostatne. Posádka lode „Sojuz 11“ hlásila na Zem, že odpo­jenie prebehlo bez závad a všetky systémy lode fungujú normálne. Po orientácii lode „Sojuz 11“ pre zostup na Zem bol 30. júna o 01 hod. 35. min. moskovského času (29. júna o 23,35 SEČ) zapnutý brzdiaci motor, ktorý pracoval vypočí­taný čas. Po skončení práce brzdiaceho motora sa prerušilo spojenie s posádkou. Podľa programu bol po aero­dynamickom brzdení uvedený do činnosti padákový brzdiaci systém a priamo nad Zemou motory pre mäkké pristátie. Let pristávacieho modulu sa skončil mäkkým pristátím v určenej oblasti. Súčasne s lo­ďou pristál aj vrtuľník pátra­cej skupiny, ktorej členovia po otvorení poklopu lode našli ce­(Pokračovanie na 2. strane) Na kosu čaká o 27 000 hektárov viac obilia ako vlani Pred ťažkou žatvou Tretina obilia je poťahnutá • Kritická situácia v náhradných súčiast kaoh • Chýba 34 300 pneumatík • Nie sú sklady pre stopäťdesiat tis! ton zrna BRATISLAVA (ez) — Veľké výkyvy počasia, ktoré začali na jar, pokračujú. Búrkové dažde so silným vetrom a miestami aj s ľadovcom, spôsobili, že skoro tretina obilných porastov, väčšinou jačmeň, poľahla. No napriek tomuto priebehu kli­matických podmienok, z biologického hľadiska, je tento vý­voj pre kvalitné dozrievanie zrna veľmi priaznivý, takže úro­da sa ukazuje sľubná. Podľa doterajších odhadov priemerná úroda pšenice z hektára na Slovensku by mohla byť 31 q, jačmeňa 28,7 q a repky 16 q. Samozrejme, zatiaí možno ho­voriť, že taká by mohla byť, lebo všetko záleží od výšky zberových strát, ktoré, ak ne­dôjde k zmene v počasí, môžu byť značné. Avšak aj tak bude tohtoročná žatva mimoriadne ťažká. Na Slovensku v tomto roku dozrieva vyše 800 000 ha obilia, čo je o 27 000 ha viac ako vlani. Za normálnych pod­mienok, pri súčasnej mechani­zácii zberu obilia, by so žatvou problémy nemuseli byť. Žiaľ, hoci poľnohospodári si plnia svoje úlohy, dokonca v pred­stihu, na druhej strane nemajú čisté svedomie tie odvetvia ná­rodného hospodárstva, ktoré rnaiú. na starosť zásobovať poľ­nohospodárstvo mechanizačný­mi prostriedkami. Napriek to­mu, že tento problém náhrad­ných súčiastok je už chronic­ký, v tohtoročnej žatve spôso­buje kritickú situáciu a poľno­hospodári budú musieť zmobi­lizovať všetky sily, dôvtip a rezervy, aby zobrali úrodu „chleba“ s čo najmenšími stra­tami. Na potvrdenie týchto slov niekoľko čísiel: Pre nedo-statok súčiastok a pneumatík nie je ešte dnes, keď začfna žatva, opravených 24 % kom­bajnov, 29 % riadkovačov, 26 pere. samoviazačov, 18 pere. zberacích lisov a 25 % trak­torov. Tieto čísla sú o to váž­nejšie, že už nemožno rátať s využitím celého mechanizač­ného parku pri zbere obilia. v O niečo sa -zlepšila situácia skladovacích kapacitách, avšak celkove na Slovensku budeme musieť núdzové skla­dovať 152 000 ton zrna. Plne je zabezpečené čistenie všetké­ho obilia nakúpeného do štát­nych fondov a ešte ostáva voľ­ná kapacita pre služby JRD a ŠM na 600 000 ton. Ako vidno tohtoročná žatva nie je len záležitosťou poľno­hospodárov, ale cele] spoloč­nosti. Na programe chemizácia poľnohospodárstva Veľtrh INCHEBA-71 sa skončil BRATISLAVA (ez) — Brány III. Medzinárodného chemického veľ­trhu INCHEBA ‘71 sa včera za­vreli. Tým sa aj ukončil jeden trojročný cyklus jednotlivých té­matických špecializácií a v budú­com, štvrtom ročníku (ohto mimo­riadne významného veľtrhu pre naše národné hospodárstvo je zno­va na programe chemizácia poľ­nohospodárskej výroby a potravi­nárskeho priemyslu. Tohtoročný veľtrh bol úspešný nielen obchod­ne, ale predovšetkým tým, že si definitivně získal dobré meno v zahraničí. Včera navštívili III, medzinárod­ný veľtrh lncheba-71 podpredseda vlády ČSSR a predseda Štátnej plánovacej komisie Ing. Václav Húla a podpredseda vlády ČSR a predseda Českej plánovacej komi­sie Ing. Stanislav Rázi. ZÁVER VÝSTAVY V PONIKÄCH Dôstojný príspevok Včera sa zavreli brány II. celoslovenskej výstavy o roz­voji poľnohospodárstva v hor­ských a podhorských oblas­tiach, ktorá bola v Portikách od 18. do 30. júna. Výstavu si prezrelo 20 tisíc návštevníkov Okrem poľnohospodárov si ju prezreli predstavitelia politic­kého a verejného života a predstavitelia poľnohospodár­skej vedy a výskumu, ktorí sa najmä na 6 odborných dňoch rozdelili o svoje poznatky so zástupcami praxe a riadiacich zložiek. vo Výstava ukázala aj jednotli­hospodáriacim roľníkom smery ďalšieho vývoja, najmä však prínos socializácie v ho­rách a pod horami a stala sa tak súborným argumentom pre ďalší postup socializácie či u? na Považí, v Kysuciach, na Orave, alebo na Zamagurí Súhrnne možno povedať, že výstava bola skutočne dôstoj­ným príspevkom rezortu poľ­nohospodárstva a výživy k oslavám 50. výročia KSČ. (en) 4' NOVÝ VEĽVYSLANEC. Pre* zident republiky Ludvfk Svo­boda vymenoval Miroslava No­votného za nového mimoriad­neho a splnomocneného veľvy­slanca ČSSR v Somálskej de­mokratickej republike 4 ŠTÁTNY POHREB nér. umel­ca M. Benkn bude dnes o 15. hodine v koncertnej sieni Slo­venskej filharmónie v Bratisla­ve. Rozlúčka so zosnulým v Martine bude zajtra v Sloven­skom národnom múzeu o 15. hodine. 4 GROMYKO—RIJÁD. Včera sa v Moskve stretol minister zahraničných vecí ZSSR Andrej Gromyko s podpredsedom vlá­dy a ministrom zahraničných vecí Zjednotenej arabskej re­­pubiikv Mahmúdom Rijádom. 4 VYZNAMENANIE. Armádne­ho generála Sergeja Sokolova, prvého námestníka ministra obrany ZSSR, vyznamenali k jeho 60. narodeninám Lenino­vým radom 4 ZÁKAZ. Turecko včera oz­námilo. že do konca budúceho roku zakáže pestovať mak a výrobu opia. Počasie Premenlivá, veľká oblačnosť, na mnohých miestach prehán­ky, nadalej chladno. Nočné te­ploty 6 až 10 stupňov, denné 16 až 19 stupňov.

Next