Roľnícke Noviny, jún 1972 (XXVII/127-152)

1972-06-01 / No. 127

DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV ŠTVRTOK. 1. JÚNA 1972 ROČNÍK XXV11 ČÍSLO 127 CENA 50 HAL. Svet komentuje výsledky moskovských rokovaní Pre prítomnosť i budúcnosť ľudstva MOSKVA (čstk) — K výsledkom sovietsko-amerických rozhovorov sa aj naďalej vracajú významní štátnici a politickí činitelia ako aj svetová tlač. Včerajšia moskov­ská Pravda uverejnila v ktorom sa o. i. hovorí: úvodník, „Skončila sa návšteva preziden­ta Spojených štátov R. Nixons v Sovietskom zväze. Rokovanie, kto­ré sa konalo v Moskve medzi so­vietskymi vedúcimi činiteľmi a prezidentom USA, i dokumenty prijaté na záver rokovania, pre­svedčivo potvrdzujú, že bez ohľa­­dn na rozdiely medzí spoločrn skými systémami Sovietskeho zvä­zu a Spojených štátov, rovnako ako bez ohľadu na rozdiely v ideo­lógii, bez ohľadu na dubre známe rozdiely a dokonca protikladnosť ich stanovísk v niektorých otáz­kach svetovej politiky, je možné zlepšenie vzťahov medzi ZSSR USA v záujme tak národov oboch a krajín, ako aj v upevnení mieru a medzinárodnej bezpečnosti. Do kument „Zásady vzájomných vzťa­­hov medzi Zväzom sovietskych so­cialistických republík a Spojenými štátmi americkými“ vytvára základ pre rozvoj sovietsko amerických vzťahov. V tomto dokumente sa píše, že obidve strany „budú vy­chádzať zo spoločného presvedče­nia, že v nukleárnom veku neexls tuje iný základ pre udržanie vzťa­hov medzi nimi okrem mierového spolužitia“. (Dokončenie na 2. sir.} Prezident L. Svoboda v Kyjeve MOSKVA (čstk) — Prezident ČSSR armádny generál Ludvík Svoboda, ktorý včera prišiel do Kyjeva, sa v budove Prezídia Naj vyššieho sovietu Ukrajinskej SSR stretol s predsedom Prezídia Naj­vyššieho sovietu USSR Alexan­drom Ljaškoin a ďalšími oficiál­nymi osobnosťami. Prezident Svo­boda je v Sovietskom zväze na dovolenke na pozvanie ÜV KSSZ. „MbcnefSíg, ako všetky traskaviny sveta je slovo, ktoré povie dieťa“ — vraví básnik Ján Kostra. Spomínate si na prvý úsmev vašej ratolesti, na prvé krôéky, prvé slovo, prvé objatie? Už vtedy, či dávna predtým začala klíčiť naša vlastná zodpovednosť za to slabučké, krehké stvorenie. Prečo o ton:. hyiorím, veď je to predsa také samozrejmé, z dieťatka vyrastie človek, osamostatní sa, odíde z domova, bude stáť na vlastných nohách, no nám, dokiaľ budeme žiť, nebude ľahostajné, ako tie naše deti žijú a vidy sa budeme pýtať: urobili sme všetko, aby z nich vyrástli statoční a čestní ľudia? Dnes, už po dvadsiatydruhý raz oslavujeme Medzinárodný deň detí. Podnet na vyhlásenie tohto sviatku deti vzišiel od Medzinárodnej demokratickej federýcie žien, Medzinárod­ného odborového združenia učiteľov a Svetovej federácie demokratickej mládeže. Už prvé oslavy v roku 1950 sa uskutočnili v 51 • krajinách a, sa- Nekazme im FSsb' "* ročných osláv g'š f & ■§-/m rozhodla v roku fArxZL&WlJ 7952 Medziná­ rodná konferen­cia na obranu EVA PROVAZNÍKOVA detí, ktorá sa zišla vo Viedni. Naša socialistická spoločnosť venuje výchove a budúc­nosti najmladšej generácie mimoriadnu pozornosť, výstižne to dokumentujú i uznesenia XIV. zjazdu našej strany, naj­mä opatrenia v oblasti sociálnej politiky. Ich zmyslom je spoločenská podpora rodín s viac deťmi a utváranie stále lepších sociálno-ekonomických podmienok v čase po naro­dení dieťaťa. Významné miesto vo výchove detí má rodinné prostredie a škola. Socialistická škola má nielen deťom poskytnúť maximum vedomostí, ale ich aj vychovávať v duchu komu­nistických ideí a marlxstického svetonázoru, v duchu so­cialistického vlastenectva a proletárskeho internacionaliz­mu. Rodinná a školská výchova by mali kráčať ruka v ruke, aby dieťa nepočúvalo v škole niečo Iné a doma zase iné. Detstvo, to je práve najformovateľnejšie obdobie veku a my naň vplývame tisícorakými maličkosťami, usmerňu­jeme naše deti, učíme ich spoznávať svet i prostredie, v ktorom vyrastajú. Lenže nie vždy postupujeme správne, dávame deťom nielen to, čo potrebujú, ale niekedy aj to, na čo si zmyslia, snažíme sa ch aj maximálne zaťažiť, nech dokážu, že vedia viac, akp deti susedove, zapíšeme ich na všetky možné kurzy a krúžky, napriek tomu, že poväčšine navštevujú školu na dve smený. Nemá to byť výčitka, chcem len pripomenúť, že dieťa k zdarnému rozvoju osobnosti po­trebuje nielen materiálne zaopatrenie, ale aj veľa pocho­penia, správne prejavovanej rodičovskej lásky a aj náš voľný čas. Veľa je ešte u nás opustených detí a detí z rozvrátených rodín. V niektorých prípadoch skončil vztah k dieťaťu hneď po pôrode, alebo ho zahlušili osobné, alebo väbnejšie „pred­stavy“ o živote. Preplnené detské domovy sú varovným a alarmujúcim signálom ... A my predsa nechceme kradnúť deťom to jediné a nikdy neopakovateľné detstvo. Viem, niet rodiny bez konfliktov, niet hádam detí, s ktorými by neboli problémy, či už vo výchove, alebo výučbe, lenže — ako hovorí spisovateľka V. Handzová — „Keď sme sa už vedome, či náhodne stali rodičmi, í.’o smrti sa akosi nezbavíme za tie deti zodpoved nosii: nie jedine a výlučne podľa zákonov prírody, ale každý v sebe, pred sebou a pred všetkými". Zamyslime sa nad tým práve dnes, o Medzinárodný deň detí a sľúbme si všetci Vospolok: budeme naše deti vychovávat tak, aby z nich vy istli čestní ľudia, statoční občania socialistickéi spoločnosti. A urobíme všetko, aby mali detstvo svetle a šťastné, veď detstvo má každý len jediný raz. termíne každo­ Celoslovenská konferencia k rozvoju chovu ošípaných • VZRÁSTLI STAVY OŠÍPANÝCH • INTENZIFIKÁCIA V CHOVOCH • AKO ZVÝŠIŤ JATOČNÚ PRODUKCIU • PERSPEKTÍVNY fiYBRID­NÝ TYP OŠIPANEJ • NITRA (mini) — Analýza problémov a vytý­čenie ďalšieho postupu v rozvoji chovu ošípa­ných na Slovensku je na programe vedecko­­v ekonnmickej konferencie, ktorá sa včera začala Nitre. Jej usporiadateľom je Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR. Na konferen­cii sa zúčastňujú hlavní zootechnici OPZ, VPS, výskumní pracovníci, zástupcovia Štátnych plemenárskych podnikov. Štátnej veterinárskej správy a ďalší. V úvode konferencie Ing. J Magerčák privítal námestníka Federálneho ministerstva poľ nohospodárstva a výživy ČSSR Ing. J. Hučku, riaditeľa Sloven . skej poľnohospodárskej akadé mié Ing. J. Piesníka, DrSc. i ďalších. 1 Námestník ministra poľno hospodárstva a výživy SSR Ing E. Németh zhodnotil v hlavnon referáte výsledky a perspektí vy rozvoja chovu ošípaných ru Slovensku. Zdôraznil, že proce: intenzifikácie a racionalizácii v chove ošípaných prinieso kladné výsledky. Stavy ošípa ných 647 tisíc z r. 1938 vzrástl na 2 mil. 200 tisíc v r. 1961 a dnes sú zhruba na tejto úrov ni. Vzrástla aj spotreba brav čového mäsa na obyvateľa, : 8,6 kg v roku 1938 na 33 až 34 kijogramov v roku 1971. A po­stupne má táto spotreba stúpať až na 39 kg bravčového mäsa z celkovej spotreby 82 kg mäsa na obyvateľa. Tento sústavný rast spotreby kladie zvýšené nároky na ra­cionalizáciu výroby, zvyšovanie úžitkovosti, prírastkov ošípa­ných a najmä na kvalitatívnu stránku chovu. Tu máme ešte značné rezervy. V okresoch No­vé Zámky dosiahli vlani 0,55 kg, Veľký Krtfš 0,54 kg a Spiš­ská Nová Ves 0,50 kg prie­­(Dokončenie na 2. strane) Slovenskí a českí spisovatelia sněmovali Tvárou k súčasnosti BRATISLAVA (tk + rn) — Včera sa začal v Bratislave H. zjazd Zväzu slovenských spisovateľov, ktorý otvoril tajomník ZSS ján Solovič. Privítal delegáciu ÜV KSČ. vedenú členom Predsedníctva a tajomníkom ÜV KSS Ľudovítom Pezlárom, ministrom kultúry SSR, členom Predsedníctva OV KSS Miro­slavom Válkom. v ktorej okrem nich boli ved. odd. kultúry a umenia DV KSS M. Hruškuvič a ved. odboru umenia ŰV KSČ D. Solpnký. Po voľbe pracovného pred sedníctva a zjazdových komisi vypočuli si účastníci správe ktorú II. zjazdu predložil vý bor ZSS a predniesol národir umelec Andrej Plávka. Potleskom prijali účastníc zjazdu pozdravný telegram Zvä zu spisovateľov ZSSR z Moskvy Potom predniesol správu o čin nosti SLF riaditeľ ján Koren ko, po ktorom sa ujal slovi vedúci delegácie ŰV KSČ, člei Predsedníctva a tajomník 01 KSS Ľudovít Pezlár. Zdôraznil že úlohy, ktoré očakávajú Zvä: slovenských spisovateľov v na sledujúcom období, sú veľm náročné a zložité a vyjadri í presvedčenie, že slovenskí spi sovatelia úspešne tieto úlohy zvládnu. V diskusii okrem iných vystúpil minister kultúry SSR Miroslav Válek, ktorý vo svojom príspevku ocenil analý­zu obsiahnutú v správe výboru ZSS. Na zjazde prečítali aj po­zdravný list Zväzu českých spi­sovateľov, ktorý mal včera svoj ustanovujúci zjazd. Predsedom ZSS sa opři f stal ná­rodný umelec Andrej Plávka, ve­dúcim tajomníkom Ján Solovit. Zo zjazdu poslali pozdravný list Ostrednému výboru KSČ a Ústred­nému výboru KSS. Slovenskí spi­sovatelia v nom vyslovujú ubezpe­čenie, že v d.uchu záverov XIV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS sa budú usilovať o plné obnovenie význam­nej spoločenskej a výchovnej úlo­hy literatúry a o rozvinutie širo­kej aktivity pri vytváraní ume­leckých hodnôt v socialistickom duchu. Prijatím záverečného uznesenia zjazd schválil nové stanovy Zväzu ako ideovo-výberovej organizácie a jeho úlohy pre ďalšie obdobie, ako ich v správe vytýčil výbor ZSS. Úsilie poľnohospodárov prináša úžitok Plnia rezolúciu ¥111. zjazdu JRD j V HRNČIARSKYCH ZALUŽANOCH O 400 LITROV VIAC MLIEKA OD KRAVY • NAJLEPŠÍCH ZVÄZÄKOV ZA KANDIDÁTOV STRANY • ZÚRODŇUJÚ PÔDU | BRATISLAVA (vkj — Rezolúcia VIII. celoštátneho zjazdu JRD záväzná pre všetkých družstevníkov, pracovníkov štát­nych majetkov i ostatných poľnohospodárov, čoraz viac sa vžíva 'do každodenného života. Slovenskí poľnohospodári — ako nám hlásia naši krajoví redaktori — jednotlivé body re­zolúcie premieňajú’ v činy. Vytvárajú tak priaznivé podmien­ky pre úspešné plnenie záverov XIV zjazdu KSČ. Realizácia zvýšených úloh RIMAVSKÁ SOBOTA (pf) — V „JRD Dukla“ Hrnčiarske Za­­lužany, okres Rimavská Sobo­ta, plánujú tohto roku zvýšit dojivosť kráv v priemere o 400 litrov mlieka ako dosiahli via­ni, čim sa priblížia k hranici 3000 litrov. Podľa slov hlavné­ho zootechnika jána Bolliu tú­to úlohu o. i. zabezpečujú zvýšeným prevodom jalovíc do stavu kráv, čo sa im aj darí. Zriadili maštaľ prvôstok, kde jalovice ponechávajú až do ukončenia prvej laktácie. Me­nej produkčné kravy potom nahrádzajú prvostkami. Ďalšou podmienkou dosiahnutia vyššej úžitkovosti kráv je správne pri­­krmovanie, čomu tiež venujú osobitnú starostlivost. Podobne i v produkcii bravčového mäsa rátajú s vyšším rastom o 360 metrákov, ako v predošlom ro­ku. Pre tento účel zvýšili sta­vy prasiat o 200 kusov. Na hos­podárstve v Sušanoch preme­(Dokončenie na 2. strane] Ratifikácia v Moskve MOSKVA (ästk) — Včera zasa dalo v Kremli Prezídium Najvyš­šieho sovietu ZSSR. Na Zasadaní sa zúčastnil generálny tajomník ÚV KSSZ L. Brežnev, členovia Prezidia Najvyššieho sovietu a ďalšie oficiálne osobnosti. Prezí­dium rokovalo o ratifikácii zmlu­vy medzi ZSSR a NSR. V mene sovietskej vlády prehovoril minis­ter zahraničných vecí ZSSR A. Gromyko Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR patom jednomyseľne ratilikovaio zmluvu medzi ZSSR a NSR. Hovoriť dnes, v čase súriace­ho zberu krmovín, o senážova­­ní a jeho zásadách, by bolo no­sením dreva do lesa. prezieravý poľnohospodár Každý ich pozná. Pozná aj prednosti tejto, čoraz viac sa šíriacej zberovej technológie, spočívajúce v pod­statnej úspore pracovných síl, v nižších stratách, či v zacho­vaní žiaducej kvality krmovín v prípade nepriaznivého poča­sia. Takého, aké máme dnes. To si uvedomujú aj družstev­níci v Tešedíkove, dedinke Ga- Lantského okresu, hospodáriaci takmer na 1900 hektároch or­nej pôdy. Doteraz tu poznali len tradičné sušenie krmovín, a, pravdaže, silážovanie. Tento rok dennodenne pozerajúc na ťažké mraky na oblohe, sa roz­hodli aj pre senážovanie. Se­­nážne veže nemajú, a tak st za­šli na skusy k susedom do Ma­ďarskej ľudovej republiky. Tu .odkukali“ povrchové senážo­vanie. ktoré sa rozhodli uplat­niť vo svojich podmienkach. Pre ďalšiu část senáže určili za­sa jednu z betónových silážnych jám, pokrytú fóliou. V, Tešedíkove, dumajúc o se­­nážovaní, sa takto najprv roz­hodli pre 68 hektárov červene/ ďateliny. Vidiac výhody tejto zberovej technológie, posunuli svoj cieľ až k stovke hektárov. Popri ďateline pôjde do jám aj lucerna ... S touto stovkou sa družstev­níci v Tešedíkove zaraďujú pri prebojúvaní tejto technológie v okrese hneď na druhé miesto, za S M vo Veľkých Oľanoch, kde majú so senážovaním dlhoroč­né skúsenosti. Veru, je to po­riadny skok od vlaňajška. Od tohto radikálneho kroku ich ne odradil ani momentálny nedos tatok výkonných mechanizač ných prostriedkov. Zatiaľ si po­môžu trávnymi žacími lištami a cepovým zberačom, hlavný ag­ronóm OPZ v Galante Ján Kne žo im sľúbil aj výpomoc vyso­kovýkonnými mechanizačnými prostriedkami z NDR. Tešedi­ Tešedíkovská stovka kovčania si tuto pomoc za svo- Treba len dodať, aby mali ju odvahu presadzovaní a priebojnosť pri čo najviac nasledovníkov. Čas senátovania za- si to žiada, slúžia. Michal ŠTEFÄNEK « «i* $ m • Traja z tých. ktorí vehementne prehojúvali senážovanie v tešedíkovskom družstve. Zľava mechanizátor Ing. Vojtech Nagy, agroném Florián Szabd a predseda DO KSS | Magyar. Foto: RN — St. BARČÁK

Next