Roľnícke Noviny, jul-september 1973 (XXVIII/155-232)

1973-07-02 / nr. 155

DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV PONDELOK 2. JÜLA 1973 • ROČNÍK XXVIII ČÍSLO 15S • CENA SO HÁL. • Prvé zmo z tohtoročnéj úrody odvážali z poľa v uply­nulých dňoch družstevníci JRD Zitava, so sídlom v Hűli, z okres Nové Zámky. Nečakajú, kým sa zrno vysuší na koreni, dosušia ho pod strechou. Sype tm z tohto honu po 42 metrá­kov. Foto: E. BlSCO GLOSY iittHitnnimmnwHiiiiiuiiinmiH Odvážnym aj šťastie žičí V poslednom čase stretol g som sa v poľnohospodárskych g Í odnikooh v natích vrchoch s g tona zaujímavými prípadmi. = V jednom prípade — v |RD g ZCSSF Oleiná na Kysuciach g — rozhodil sa ileptlf sl fl- g aantínó altnáclu mladého drzí- g ■tva pozoruhodnou „prldrnža- g aon výrobou“ (ako to oni ho- g varta) — pestovaním hármán- s laka. Ezperlment sl dobre pre- g polítali a nl teraz majú jas- = no v tom, žs ak teraz pasto- g vall harmanlek na jednom g baktéri, la v jeseni mn dajú g k dispozici dva hektára. Tak- g to za poktitla získať z hek- g tára akflpBj kysuckej pldy In g aajviae korén. Na épltl Liptovských hOr g družstevníci v Kvalanoch na- g 111 „zlaté baňa“ v zelenine, g Odtlatto vlani caz podnik Ze- jg lonlna putovalo päť vagónov g lorvonsj rapy do spolkovej republiky. Nemecka) g Okrem g larvenej repy (okolo 400 me- g trikov z hektáru), pestujú oi- g to zimné a letné kapustu g (zhruba 300 metrákov z ha), || kaleráb (35-tIslc knsov z hek- g tára) a kal. So spomenutými g plodinami sa nejako zvlášť ne- g hrafé. Podstata spočíva v tom. g la dokážu vystlhnéf nafvhod g naj*! čas pre trh a v tom ča- g to tovar aj dodať. Prs obidva prípady spoloč- g nýiu znakom ja htadanle maž- g kosti pre Eo najekonomlckej- g íle využitie pldy. Nehtsdet ta- g iu zdroje pochybné a mimo g pády, ale zdroje s Eo možno g najpevnejšou základňou. Mož- g ao hovoriť o odvahe, ale aj o g rnzamnom nrfstnpe k pSda v8- g boe. A nadovšetko o postoji, g ktorý rešpektnje celospolofien- g aké potreby a možnosti a nsl- g ln)e sa Im vyjsť v ústretv. g t. VENCLlK g Cestou rozvoja iniciatívy Pred nlekotkýml dňami za g zišli v Žiline na celosloven- g zkom aktíva vzorní pracovnici, g vadúcl BSP a najlepší zlepia- g vatellz výrobno-hospodírzkej g jednotky STS a OPS. Zišli za. g aby zhodnotili a usmernili = rozvoj iniciatívy i zlepšovateľ- = •kého hnntia, v čom zvlášť po- || zoruhodné úspechy dosiahli v == minulom roku. Totiž nie ná- = hodou, ale vďaka širokému = rozvojn pracovnej iniciatívy ~ prekročili vlani podniky VHJ == plánovaný objem výkonov tak- §| mer o ß percent, čo predstavu- Ej Je zhruba 52 mil. Kčs. Veľký ~ podiel na dosiahnutých vý- =j sledkoch majú predovšetkým p kolektívy BSP, ktorých je 99 §= a ďalších 18 o tento titul sú- j= ťaží. Niektoré z nich už oslá- g vili aj desiate výročie svojho §i založenia a sú priekopníkmi v gš upevňovaní medzirudských |j vzťahov a socialistickej morál- j§ ky. Ďalej treba vyzdvihnúť i {§ tvorivú prácu zlepšovateľov, s ktorí vlani podali 200 prihlé- = šok zlepšovacích návrhov. Z == nich viac ako tri štvrtiny pri­­jali a realizovali s úsporami ťs milión korún. Tohtoročné náročnejšie úlo- §= hy VHJ si vyžadujú ďalší kva- || litatfvny rozvoj pracovnej lni- = ciatívy. A čo ie dôležité, so- |§ cfalis*lcké súťaženie, zlepšova- k| tpťské a vynálezcovské hnutie, S ahv nvíníestn čo nailenšie v<t JE síeďkv. musím» sa stať nend- §f deHteľnnu súčasťou riadiacej = práce vediirieh hospodárskych pracovníkov a odborových IE funkcionárov Hlavnú pozor- §f nosf ty rozvoji iniciatívy v j= podnikoch VHJ zameriavajú v |= tomto roku predovšetkým r<a == plnenie plánu výkonov a ňsnn- §§ r u nákladov, ale nezahňdaiú h ani na zlepšovanie nracov- || pých a životných podmienok. — p. FARARIK S Iba čiastočný ruch na poBach Napriek dažďom TAKMER VŠADE PRŠALO ■ UŽ ZOŽALI PRVÉ JAČMENNÉ KLASY ■ IHNEĎ AKO SA UMÚDRI POČASIE ■ V MÝTNYCH LUDANOCH ŽALI I OPRAVOVALI STROJE BRATISLAVA (od našich spravndajoov) —V dňoch pracovného pokoja poľnohospodárom po­časie nežičilo. Prialo takmer vláde a tam, kde sa k dažďu chýlilo, traktoristi lall repku, plaň­kovali repu i kukuricu, s polí zvážali krmoviny s druhej kosby. Pozornost sa sústredila najmi na zber repky, hoci už zaňalt žať i prvé jač­­menné klasy. To napovedá, *e v tomto týždni začnú zberať jačmeň 1 pšenicu vo viacerých okresoch južného Slovenska. V Západosloven. kraji urobil dážď poľnohospodárom čiaru cez rozpočet. Avšak v Mýtnych Ľuidamoch, kde nepršalo. a«j nás informoval agronóm Štefan Hudec, pokračovali traktoristi Ján Čík, Štefan Gubík, Jozef Bogád, Alexander čík, Jozef Spevár s pomocníkmi Ľudoví­tom Číkom, Júliusom Tóthom, Ladislavom Kečkešom a Šte­fanom Zábredským v kosbe rep­ky. Na všetkých 30 hektároch je už repka v riadkoch a čaká na výmlat. Družstevníci, odha­dujú priemernú úrodu na 18 až 20 metrákov. Čulý pracovný ruch vládol aj v dielňach, kde Stefan Nagy, Ján Hueman a ďal­ší končili opravy lisov a sa­­mozberacích vozov. (Pokrač. na 2. str.) Menšia výmera nie sú menšie starosti Podmienky diktujú prístup O ŽATVE V PÜDHORSKO-HORSKOM OKRESE ŽIAR NAD HRONOM HOVORÍME S HLAVNÝM INŽINIEROM OSP ING. MILANOM UHRÍNOM • Hoci vál okres svojou vý­merou zberových plôch obilia — necelých sedemtisíc hektár ov — patri v Stredoslovenskom kraji kn slabliemn stredu, ani tu nemožno z priprav niň zľa­viť. — Rozhodne nie, pretože o­­bllnlny sú v rastlinnej výrobe aj v nalom okrese rozhodujú­cou plodinou, pretože z ornej Promócie na VSP v Nitre NITRA (for) — Naše poľno­hospodárstvo dostáva v týchto dňoch ďalšiu posilu, keď z Vy­sokej školy poľnohospodárskej v Nitre odchádza do praxe ďal­ších vyše 600 odborníkov. V mnohých podnikoch poľnohospodárskych a inštitúciách na nich Čakajú. NeCudo, úlohy z roka na rok vzrastajú, na po­liach i v chovoch začína sa viac uplatňovať veda a techni­ka a pre zvládnutie týchto úloh treba odborníkov. V aule Vyso­kej školy poľnohospodárske] v Nitre promovalo v sobotu 259 absolventov agronomickej fa­kulty. Diplom poľnohospodár­skeho inžiniera odovzdali 124 zootechnikom, 125 fytotechnl­­kom a 10 meliorátorom. Včera promovalo 143 absolventov me­chanizačnej fakulty. O týždeň budú na VŠP odovzdávať diplo­my absolventom prevádzkovo­­ekonomlckej fakulty. pôdy zaberajú 58 pere. a ich podiel sa bude ešte zvyšovať. • Aký je rozsah hlavných práe a úloh, ktoré čakajú poľ­nohospodárov okresu v žatve? — Je to nielen zber obilia z plochy 8857 hektárov, ale aj zber ozimnej repky z 20 ha, skorých zemiakov z plochy 29 ha, lanu zo 112 ha, horčice na zrno z 25 ha. Do nákupných závodov poľnohospodárske pod­niky majú odpredať zhruba 24- tlsíc metrákov obilia merkan­­tllného a vyše 10 tisíc metrá­kov osív. • Dá sa predpokladať, že aj vo valom okrese rozhodne o úspechn žatvy teohnlka? — Ináč to ani nemôže byť. Na kombajnový zber pripadne 93 percent zo zberovej plochy. V našich podmienkach musíme rátať ešte 1 s ručným zberom a to z plochy 111 ha. Viac ako polovicu slamy budeme zberať samozberacíml vozmt, z treti­ny lismi. • Budete v technike sebe­stační? — Keď sa chceme so žatvou vyporiadať čo najrýchlejšie, ne­môžeme sa. uzatvárať do hraníc okresu. Preto rozvíjame koope­­áclu s inými okresmi a to naj­mä s okresmi Levice, Nové Zám­ky, Nitra, Galanta, Topoľčany, (Pokrač. na 2. str.) NÁVRAT MINISTRA J. JANOVICA Z BULHARSKA Výmena skúseností SOFIA jčstk) — Po týždňo­vom pobyte v BĽR včera odces­tovala do vlasti delegácia Mi­nisterstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistic­kej republiky, vedená jeho mi­nistrom Ing. Jánom Janovicom, CSc. V Bulharsku sa zaujímala o prehlbovanie špecializácie a koncentrácie poľnohospodár­stva, o rozširovaní komplexne] mechanizácie a automatizácie výrobných procesov a tiež o o­tázky šlachtenia a zavlažova­nia. Členovia delegácie navští­vili viac krajov a poľnohospo­dárskych závodov, aby sa bez­prostredne oboznámili s proble­matikou bulharského poľnohos­podárstva a s ďalšími perspek­tívami jeho rozvoja. Osobitnú pozornosť venovali možnostiam vzájomne] súčinnosti v tejto oblasti. Na záver návštevy pri­jal delegáciu prvý podpredseda Rady ministrov BER Petr Tan­­cev. ZAČALI S JAČMEŇOM V húlskom chotári — v JRD Zitava, dozrel na 43-hektáro­­vom hone jačmeň Dvoran. Mož­no by bol ešte deň-dva, či tri, alebo aj viac vydržal na kore­ni, ale po vlaňajších skúsenos tiach a tohtoročnom nestálom počasí, rozhodli sa nečakať. A prečo by aj čakali! Zrno síce nie je ešte také suché, že by ho už mohli naládovať do skla dov, ale načo majú dve sušič­ky? Obratom dosúšali a prečis ťovali a toto zrno už je pod strechou, netreba sa báť, že ho poškodí prípadný nečas. Na­vyše, zberové stroje sa uvoľnia pre ďalšie polia. Obilie začína dozrievať a akonáhle prudšie zasvieti slnko, potom bude na­ponáhlo. Preto teda v JRD Žl­tavá sa rozhodli nečakať, kým zrno úplne zaschne na koreni, ale zberať ihneď, akonáhle má okolo dvadsať percent vlhkos­ti. Ostatné dosušia sušičky. Hlavne, že sa zrno dostane bez strát do skladu. Začiatok žatvy sa ukazuje sľubný, veď z tejto parcely sypalo po 42 metrákov. — Bodaj by nebolo horšie ani z ostatných, vraveli funkcioná n. V tomto roku majú zberať o bilié z 1185 ha. Pre zber pripra vili 12 kombajnov — polovicu vlastných a šesť v kooperácii z Iných okresov. Ak počasie žatvu nepredlžt, predpokladajú pozberať obilie za desať dní. Emil BlSČO, Nové Zámky Rozšírenie výrobnej a obchodnej spolupráce SKONČILA SA INCHEBA 73 BRATISLAVA (zch) — V sobotu sa v brati­slavskom Parku kultúry a oddychu, na dejisku V. Medzinárodného chemického veľtrhu lóriié­ba 73, naposledy ozvala veľtržná znelka, ktorá symbolicky oznámila, že sa skončila 8-díiavá prehliadka svetovej chémie. S úspechmi fts. chemického priemyslu a ostatných zúčastne­ných štátov sa oboznámilo desaťtisíce odborní­kov a laikov z nelej republiky i zo zahranič1,!, Medzinárodný chemický veľ­trh Incheba, ktorého sa v tom­to roku zúčastnilo 480 vysta­vovateľov z 20 krajín, má stá­le rastúcu úroveň. Dôkazom to­ho je nielen velký záujem vy­­*tavovateľov a návštevníkov, ale 1 dosiahnuté obchodné úspe­chy. V tomto roku tu českoslo­venské podniky zahraničného obchodu dohodli s partnermi zo socialistických i kapitalis­tických štátov vzájomnú výme­nu tovarov v hodnote 2,5 mld. devízových korún. Oproti minu­loročnému obratu je to o 35,3 pere. viac. Rozhodujúcu časť — 80 pere. — tvoria kontrakty so socia­listickými krajinami. Naj­významnejšími partnermi na­šich podnikov boli obchodné organizácie ZSSR. Z celkového objemu výmeny tovarov bude tvoriť 43 pere. obchod so so­vietskymi podnikmi. Druhým najväčším partnerom je NDR, kde podiel výmeny bude pred­stavovať 26 percent. Dôležité (Pokrač. na 2. str.) List týždňa --------------------------­Pozornosť propagácii Máloktorý poľnohospodársky závod sa môže pochválit 5 takou dobrou ayitačnou a propagačnou prácou, ako PR Štátneho majetku v SptSskef Belej, v Popradskom okrese. Len v samotnej novopostavenej budove Podnikového riadi­teľstva Je vhodne rozmiestnených sedem násteniek, kto­rých obsah sa neustále mení na stále aktuálnejší. Je to predovšetkým zásluha mladých ľudí — zväzákov. Hned pri vchode víta vstupujúcich pekná kovová nástenka — ozaj­stný umelecký výtvor pracovníkov ústrednej dielne ŠM v BuSovciach — na ktorej majú miesto podobizne najlepších pracovníkov majetku. Ďalšie nástenky znázorňujú prácu a život podniku. Napríklad komplexnú socialistickú raciona­lizáciu í racionalizačné opatrenia na tento rok, na inej zas vyhodnotenie a úlohy socialistickej sútaže, na ďalšej zák­ladné úlohy poľnohospodárstva v tejto päfročnici. Starostlivost o názornú propagáciu je však slabšia na jed­notlivých hospodárstvach. 1 tu by jej mali věnovat lepšiu pozornost, veď na každom z nich pracuje veľa schopných mladých ľudí, ktorí by to dokázali robit na úrovni. Jozef Náther, dopisovateľ RN • Pbsledná príprava — na začiatku lánu dozretého jačme­ňa, neobišla sa bez záujemcov. Kombajnista Jozef Bôrik v Hű­li potom to už rozkrútil naplno. Foto: E. BIŠČO

Next