Roľnícke Noviny, január 1973 (XXVIII/1-26)
1973-01-02 / No. 1
DENNÍK PRE POZÍNOHOSPODÁROV UTOROK 2. JANUARA 1973 • ROČNÍK XXVIII • CISIO 1 • CENA 511 HAL. Start bol dobrý - aký bude cief? Úspešný prvý krok BRATISLAVA (for—eza—šim—ev—vi) — V tretom roku piate) päťročnice *i pripomíname vzácne jubileum — štvrťstoročnicu Víťazného februára. A keďže je u nás dobrým, zaužívaným zvykom vítať zaokrúhlené výročia záväzkami, v mnohých poľnohospodárskych podnikoch sa rozhodli jubilujúcemu víťazstvu pracujúceho ľudu prispieť darom do vienka. Pravda, splnenie záväzkov však podmieňuje úspešný štart do nového roku A že nim bol. sa dozviete z hlásání našich snravodaicov. tjlohy strediska MSCPV v Nitre, (ktoré Je zamerané najmä na výrobu hovädzieho a bravčového mäsa, sú v treťom roku tejto päťročnice vyššie vo všetkých ukazovateloch. Mäsa majú vyrobiť o 3 vagóny viac než v uplynulom rolku. "Nad úroveň vlaňajška sa chcú dostať aj vo výrobe obilnín, najmä pšenice. Pián im ukladá zvýšiť jej úrodu o 2 q na hektári. A keďže si v tomto rolku pripomenieme 25. výročie Februára, rozhodli sa plán spevniť záväzkami. Náročnejšie úlohy Ich totiž zaväzujú nepremeškať pri ich zabezpečovaní ani len deň. Výnimkou nebol ani včerajší sviatok. Čas na oslavu, ale predovšetkým na splnenie svojich pracovných povinností 91 našiel a) ošetřovatel dobytka Pavel Srarnik, traktoristi Ján Obarí, Ferdinand Maitič a mnohí da’.Prevádzka nitrianskeho závodu Západoslovenských mliek ármi sa prakticky nemôže zastaviť, ba čo viac, sviatky sú pre pracovníkov dňami zvýšeného náporu. Musia spracovať aj to mlieko, (ktoré sa .konzumuje vo všedných dňoch. Včera spracovali 260 tisíc litrov, z toho väčšiu časť v sušiarni, kde Nový rok oslávil prácou .kolek- LEPŠIE ZARODIA POLIA • V NITRE SPRACOVALI 260 TISÍC LITROV MLIEKA • PRIBUDLO 70 TON HNOJÍV • PREDSAVZATIA ZO 5MINIAN • NECHÝBAL ČERSTVÝ CHLIEB A PEČIVO • ZÁVÄZOK Z H. VRBICE . tiv Františka Mesároša, ktorj súťaži o titul BSP. Na plner denného plánu sa podieľalo 12 ľudí. Cez novoročné sviatky nastúpilo v CHZJD do práci taikmer 400 ľudi. A to v cechí (Dokonč. na 2. str. GLOSY Čudný zvyk Vari niet eiovaka, ktorý by g s radotťou neprívítal posledný |j ded roka — Silvester. V do- s mácnostiach vyvárajú, vypeka- ^ Ió, prázdne fľaše nahradzujú == plné. A ak hodiny odbijú pol- g noc, zaperlí sa v pohároch g šampanské, Tndia si navzájom s želajú úspechy v novom roku. s A potom priestranstvo medzi he domami pripomína oslavy Dňa g víťazstva. Ozývajú sa ohluš«- g júce výbuchy, svetlice zane- =5 chávajú horiacu Čiaru na oblo- g he, detváky vyhadzujú z oblo- g kov prskavky, ktoré si ušet- || rill na Štedrý večer. Lenže ta- =š kéto vítanie Nového roku pri- g nóša so sebou aj nebezpečie. g V Rači, najmä na novom j| sídlisku, už dávno pred pol- s nocou šarvanci rozhadzovali g výbušniny. A aby potvrdili svo- g ju smelosť, hádzali si ich pod = nohy. Ojedinelé detonácie sa g ozývali až do dvanástej. A po- g tom, len čo ticho preťali „píš- = ťalky“ lokomotív, o výbuchy g nebola núdza. Ľudia z okien g činžiakov, hádzali delobuchy, g prskavky, chlapci doma vyro- s bené výbušniny. Prskavky pa- g dali na autá, občas sa pod ne = zákotúlala výbušnina. Hroziaco = nebezpečenstvo nikto neevido- g val. to tam po nebezpečí, mys- =j leli si tí, čo vlastnili výbušní- = ny, predsa vítali Nový rok. =5 Lenže mohol skončiť, ako sme g sa dozvedeli z pohotovostnej g služby v Bratislave, aj tragic- = ky. A to by si mali o dvanásť g mesiacov mnohí uvedomiť. H. MACÁCKOVÄ g My a veci | Začiatok nového roku dá- % va příležitost pozriet sa aj g na veci okolo seba z iného g zorného uhla, než sme si s zvykli. Všimnime si naprí- g klad kultúrne domy. Obcí, g ktoré ich majú, je neúre- g kom. Väčšinou sú ozajstným = stánkom kultúry. Nájdu sa |j však aj také. ktorým pri- g vlastok „kultúrny“ vôbec g nesvedčí. Zabúda sa najmä 1 na vnútorné vybavenie. Po- g tom to i pri slávnostných = príležitostiach vyzerá asi §j takto: dobre a vkusne oble- § čertí ľudia sedia pri holých | stoloch, za holými oblakmi, = medzi holými stenami. Nad s hlavami im visia lustre so g zbytkami papierových stúh. s (Dokončenie na 3. str.) = 3RATISLAVA TENTORAZ TRETIA Žilinský „rekord" V prvých sekundách novena ram sa naromi t porodnici Silin skej nemocnice — Maroško Rapčan Chlapček, ktorý váži 3.52 kg Je už Štvrtým dieťaťom Anny Bapčanovej, pracovníčky Stredoslovan ských pekárni v Žiline a Jána Bapčana, vodiča žilinského Pamiatkostavu. V prvých hodinách nového roku sa v Žiline narodilo ešte dalších 5 deti. Prvým diefafom, ktoré sa narodilo v roku 1973 v Košiciach, je dcéra 22-ročnej žeriavnický z Východoslovenských železiarni Jolany ŽenčuchoveJ. Novorodeniatku prišlo na svet minútu pO polnoci v pôrodnici košickej fakultnej nemocnice. Kým vlani sa prvé ..novoročné dieťa“ narodilo v Bratislave tri sekundy po polnoci, prvé tohtoročné bábätko — 3500-gramový chlapček — tu prišlo na svet až tridsai minút po úderoch dvanástej. V pSrodnici na Bezručovej ulici ma darovala život 23-ročná Mária Podstfivková z Bratislavy. V ostatných bratislavských pôrodniciach boli prvé hodiny roka pomerne pokojné, fialšie dve deti sa narodili >ž okolo tretej hodiny ráno. (tk) Včera sa zaplnili flašky prvými litrami bielej životodarnej tekutiny. Bude jej dost aj v tomto roku? Foto RN — E. Karaba Novoročný prejav prezidenta republiky L. Svobodu Mier nevyhnutnosfou Drahí spoluobčania. úprimne vás pozdravujem v prvý deň roku 1973. Ak sa obzrieme na minulý rok, ktorý práve uplynul, môžeme ho hodnotiť kladne. Bol to úspešný rok. Svedčia o tom dobré výsledky v priemysle, v poľnohospodárstve, v stavebníctve i v doprave. Aj naši zdravotníci, učitelia, pracovníci vedy, kultúry, štátnej správy a služieb vykonali veľa užitočnej práce. Vám všetkým — robotníkom, roľníkom a príslušníkom inteligencie, ktorí ste sa zaslúžili o dobré plnenie úloh minulého roku, chcel by som vyjadriť poďakovanie a uznanie. Uplynulý rok bol v znamení ďalšieho pokroku nielen pri utváraní materiálnych hodnôt, ale v myslení našich pracujúcich, v ich vzťahu k socializmu, k politike Komunistickej strany Československa. V tejto súvislosti by som chce! zvlášť oceniť rastúcu politickú a spoločenskú angažovanosť našej mládeže. Priaznivé výsledky sme dosiahli predovšetkým vďaka tomu, že naši občania plne pochopili a aktívne uskutnčňujú program XIV. zjazdu Komunistickej strany Československa. Úspechy sme dosiahli ďalej tým, že sme sa opierali o všestrannú spoluprácu so Sovietskym zväzom a ďalšími socialistickými krajinami. To sa priaznivo premietlo tak v upevnení medzinárodného postavenia našej republiky, ako v ďalšom rozvoji našej ekonomiky, vedy, techniky i kultúry. V uplynulom roku sme sa pri príležitosti slávnych výročí Sovietskeho zväzu spolu s našimi priatelmi úprimne radovali z ich úspechov. Súčasne sme si znovu plne uvedomili životodarnú silu nášho priateľstva a spolupráce. Naši občania vyjadrili svoje city nielen dôstojnými oslavami, ale hlavne širokým rozvojom pracovnej iniciatívy. Dosiahnuté výsledky v našom hospodárskom a politickom živote hodnotíme triezvo. Vieme, že popri nesporných úspechoch máme na rozličných úsekoch I celý rad nedostatkov. Treba klásť stále väčší dôraz na kvalitu práce, na jej účelnú organizáciu, odhalovat skryté rezervy a viac využívať výhody medzinárodnej deľby práce v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. V celom našom živote musíme uplatňovať ovzdušie zdravej kritickosti a náročnosti, posilňovať vedomie spoločenskej zodpovednosti, aktívne vystupovať proti nevšímavosti a neporiadkom. Nad tým všetkým sa zamýšľafne i dnes pri vstupe do nového roku. Chceme sa v tomto roku dostať opäť o, výrazný krok vpred. Preto sú naše ciele také náročné. Ich splnenie však nie je leu organizačnou záležitosťou. Ide v prvom rade o uvedomelý prístup každého občana k potrebám celej spoločnosti. Už mnohokrát ste dokázali veľké pracovné hrdinstvo, obetavosť, iniciatívu a zodpovednosť v plnení stanovených úloh. Som presvedčený, že to tak bude i v tomto roku, v roku 25. výročia Víťazného februára. Na splnenie všetkých náročných úloh, ktoré sme si vytýčili, potrebujeme mierové podmienky, priaznivé medzinárodné ovzdušie. Preto sa naša zahraničná politika cieľavedome, v pevnom spojenectve a v jednotnom fronte so Sovietskym zväzom a ďalšími krajinami socialistického spoločenstva, usiluje o upevnenie mieru a bezpečnosti v Európe i na celom svete. Usilujeme sa o rozvoj medzinárodnej mierovej spolupráce, v súlade s leninskými princípmi mierového spolužitia s rozličným spoločenským zriadením. Súčasne však so všetkou rozhodnosfou odsudzujeme barbarské akcie amerických imperialistov proti vietnamskému ľudu a plne podporujeme mierové návrhy Vietnamskej demokratickej republiky. Draht spoluobčania. vstupujeme do nového roku s oprávneným optimizmom, lebo máme všetky predpoklady pre ďalší, všestranný rozvoj našej socialistickej spoločnosti. Dovolte mi, aby som vás v novom roku ešte raz pozdravil a zaželal vám veľa úspechov v práci a spokojnosti v osobnom živote. NOVÝ ROK PRIVÍTALI PRÄCOU Prameň nevysychá BANSKÁ BYSTRICA (pf) — Okolo 3 tisíc litrov mlieka nadojili v prvý novoročný deň na hospodárstve v Predajnej, ŠM Podbrezová. O to sa pričinil 40-člen.ný kolektív pracovníkov živočíšnej výroby pod vedením zootechnika Jozefa Srňáika. Podfe slov vedúceho hospodárstva, Jána Filipialka, prvý tohoročnj deň privítali prácou aj niektorí traktoristi Ladislav Holka, M Hronček a ďalší pracovníci hospodárstva. Z prvého dňa Nového roku čas adkraß tri hodiny. Od domov sa odlepili, postavy, vrhali tieň na osvetlenú ulicu. Aj keď bolt ženy zababušené, mráz zanechal stopy na ich tvárach, do červena Sfarbil líca. — Slastný a veseiýt — pratali napäté ticho dve slová. — Kiež by bol aspoň taký, ako posledný — odvetila Agneša Kalíšková sestre Sktánii Stredovej. — Nože mi prezraďte ako Ste silvestrovou —_vítala ich na ceste Mária Sikauá. — Ak chcem byt úprimná, \ nijako — odvetila Agneša. — Trochu som sl so starým zaspomínala na ubehnutý rok, započúvala sa do silvestrovskej estrády-a zaspala som. Prebudila som sa iba na zvonenie budíka. — A ty Agáta? — opýtala sa Siková Zemančíkovej, ktorá sa k ním pripojila. — Aj fa som trochu spomínala, trochu rádio počúvala... ... — a potom zaspala — skočila jej do reči Stkovd. Odpoveďou jej bol hlasitý smiech. , Skôr, ako 20 žien nasadilo na vemená 168 kráv struklj. pristavil sa pri nich zootechnik Ján Füri. Každej zaželal veľa > osobných úspechov a vyslovil r želanie, aby každým dňom pribúdali z vemien kvapky mlie, ka, ktoré by sa koncom roka ■ premenili na litre. , Pred siedmou maštale opustili. Dojičky vy dojil i viac ako osemsto litrov mlieka. Večer pribudlo rovnaké množstvo. VeľkoSarovčania v uplynulom roku od každej kravy vy dojili viac ako 8 litrov mlieka, lenže s dojivosťou nie sú spokojní, mieria vyššie. Preto sa aj dojičky príkladne starajú o zverené kravy. A čo je najdôležttejšie, vo Veľkých Sárovcíach neplytvajú krmivom, zrno, ktorého sa urodilo menej ako plánovali, si cenia ako zlato, nahradzujú ho objemovým krmivom. — V chove ošípaných z vyše 60 dekagramovým prírastkom na kus a deň, hráme v Levickom okrese prvé husle — poznamenal zootechnik. — Bol by som však .rád, keby sme prestali kontrovat v dojivosti a zahralí sólo v Levickom okrese. — Prečo by nie — ozvala sa za všetkých Siková. — Kravy máme súce, s krmivom rozumne gazdujeme a ani my — ukázala rukou po dojičkách — nie sme na zahodenie — zasmiala sa. — Ked si zootechnik želá sólo, tak sa oň pričiníme. Ale pod jednou podmienkou: ak sa nám podarí dostat sa v sútažt o najlepšiu dojivosť na niektoré z prvých šiestich mtest. musí nám sľúbiť, že na budúcej výročnej schôdzi bude s každou tancovat sólo. A nie hocijaké, ale podľa nášho želania. Platí, zootechnik? — Platí! Ale ak sa naše družstvo medzi prvých šest „neprebojuje“, potom, za trest ani jedna z vás nebude tancovat. Nuž, kto zvíťazí? Vladimír FAPšO Komu zahrajú sólo? List týždňa — Vizitka družstva V centre záujmu našej spoločností stojí vždy človek. Veľký dôraz v pracovnom procese aj na úseku poľnohospodárstva treba klásť na starostlivosť o pracujúcich, bezpečnosť pri práci a na N protiúrazovú výchovu. Na tomto úseku dosiahli poľnohospodárske závody v okrese Levice v roku 1972, v porovnaní s predchádzajúcim roknm, rad pozitívnych výsledkov. Nemožno však jednoznačne konštatovať, že by všade pristupovali k starostlivosti o bezpečnostné opatrenia tak zodpovedne, ako by sa žia dalo. Dobrá úroveň v bezpečnostných opatreniach je napríklad na štátnych majetkoch v Želiezovciach, Šahách, na družstvách vo Veľkom Ďúre, Pláš(ovciach. Starom Tekove a ďalších. No v niektorých závodoch je otázka bezpečnosti a ochrany zdravia pracujúcich len príveskom pracovnej činnosti. Vo veľkej časti JRD tieto zákonité povinnosti zabezpečujú s minimálnou aktivitou, náhodile, nekomplexné, bez vlastnej kontroly pracovísk a bez protiúrazovej výchovy. Nedo statky vyplývajú z neznalosti a najmä z nedocenenia príslušných zákonov a nariadení. Preto treba na tomto úseku ešte veľa zlepšiť. Lebo nielen hospodárske výsledky, ale i to. ako sa staráme o bezpečnosť a zdravie pracujúcich, je vizitkou družstva. GABRIEL ABEL, dopisovateľ RN Á