Roľnícke Noviny, jul-september 1975 (XXX/152-230)

1975-07-01 / nr. 152

O R G A N MI N I ST E R ST VA POĽNOHOSPODÁRSTVA A VÝŽIVY SSR A ÚSTREDNÉHO VÝBORU ZVÄZU DRUŽSTEVNÝCH ROĽNÍKOV SSR UTOROK 1. j Ú LA 1975 ROČNÍK XXX ČÍSLO 152 CENA 50 HAL. Priatelské rozhovory PRAHA (čstk) — Generálny fa jojnnfk ŰV KSC a prezident re­publiky Gustáv Husák prijal v tie ra na Pražskom brade Člena Preď sedníctva ŰV Zväzu komunistov Juhoslávie a člena Prezídia SFRJ Edvardu Karde! ja. V priateľskej besede sí vymenili názory na dal ší rozvoj spolupráce medzi KSC a SKJ, posúdili možnosti ďalšie ho vývoja vzťahov medzi ČSSR a SFRJ a problémy výstavby socia­lizmu v oboch krajinách. Rozhn rnr sa konal v otvorenom a súd ružskoin ovzduší. Na prijatí sa zúčastnil Cien Predsedníctva a la jomník ÜV KSČ súdruh Vasil Ri­ták a vedúci kancelárie preziden­ti republiky fán Pudlák. Pritom nf bol aj veľvyslanec SFRJ v ČSSR Milan Veniškin, Koordinácia rozvoja BRATISLAVA (čstk) — Kan­didát Predsedníctva DV KSČ a tajomník ÜV KSS Miloslav Hruškovič prijal včera riadite­ľa Medzinárodného ústavu eko­nomických problémov RVHP Míchaila Vasilieviča Senina. V srdečnej atmosfére hovorili spolu n možnostiach koordiná­cie spolupráce v oblasti eko­nomického výskumu, o problé­moch rozvoja socialistickej ekonomickej integrácie ako aj doterajších výsledkoch spolu­práce vedeckých ústavov ua Slovensku so sesterskými ústav­mi v členských krajinách RVHP. Rokovalo plénum SVTS BRATISLAVA 1čstk) — V Bra­tislave bola včera 10, plenár­na schôdza vady Slovenskej ve­­rieckotechnickej spoločnosti, na ktoré: prerokovali plnenie úloh vyplývajúcich zo záverov no­vembrového pléna OV KSČ a januárového pléna ŰV KSS a májového pléna ŰV KSČ- o úlo­hách rozvoja vedy a techniky. # V JRD Družba ČSSP Tesárske Mlyňany sú už na žatvu dobre pripravení. Opravári Július Mladý a Jozej Gal pri dokončovaní opravy posledného z 11 kombajnov SK-4. • Foto: RN — J. Súkup Prehlbovanie spolupráce armád Varšavskej zmluvy Bratské zväzky PRAHA (čstk) — Generálny tajomník Ústredného výboru KSC a prezident Československej sonialistickej republiky Gus­táv Husák prijal včera na Pražskom hrade hlavného veliteľa spojených ozbrojených síl štátov Varšavskej zmluvy, dvojná­sobného Hrdinu ZSSR a Hrdinu ČSSR, maršala Sovietskeho zväzu Ivana Ignatjeviča Jakubovského a náčelníka štábu spo­jených ozbrojených síl štátov Varšavskej zmluvy generála ar­mády Sergeja Matvejeviča Stemenka, ktorí sú v týchto dňoch na krátkej návšteve v Československu. jati sa zúčastnil minister ná­rodnej obrany ČSSR armádny generál Martin Dzúr, prvý ná­mestník ministra národnej ob­rany a náčelník generálneho štábu Československej ludovej armády, generálplukovník Ka­rel Rusov, pred.stavitéľ hlavné­ho veliteľa spojených ozbroje­ných síl štátov Varšavskej zmlu­vy v ČSSR, generálporučík A. í. Sostakov. Prítomný bol aj veľvyslanec ZSSR v ČSSR Vla­dimír Vladimfrovič Mackievtč. Generálny tajomník Ústred­ného výboru KSČ a prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák prijal včera na Pražskom hrade pred­staviteľa hlavného velenia spo­jených ozbrojených síl štátov Varšavskej zmluvy v Českoslo­venskej socialistickej republi­ke. Hrdinu ZSSR generálporu­číka Piotra Fiodoroviča Turné­vá. Odovzdal mu vysoké štátne V súdružskej a priateľskej besede boli predmetom rozho­voru niektoré otázky prehlbo­vania skými spolupráce medzi brat­armádami Sovietskeho zväzu a Československa. Ná pri­DVOJNÁSOBNÉHO hrdi­nu ZSSR A HRDINU ČSSR MARŠALA SOVIETSKEHO ZVÄZU I. I. JAKUBOVSKÉ. HO PRIJAL GENERÁLNY TAJOMNÍK ÜV KSC A PRE­ZIDENT ČSSR G. HUSÁK B VYSOKÉ ŠTÁTNE VYZNA­MENANIE RAD BIELEHO LEVA DRUHEJ TRIEDY HRDINOVI ZSSR GENE­RÁLPORUČÍKOVI P. F. ŤURNEVOVI vyznamenanie. Rad Bieleho la­va druhej triedy, ktoré bolo sú­druhovi Tnrnevovi udelené za prehlbovanie priateľstva a brat­ského zväzku medzi armádami a ľudom Československa a So­vietskeho zväzu. Na prijatí sa zúčastnil mi­nister národnej obrany ČSSR a armádny generál Martin Dzúr náčelník hlavnej politickej správy Československej ľudovej armády generáporučík Václav Horáček. Prítomný hoi aj veľvyslanec ZSSR v ČSSR Vladimír’ Vladi­­mírovič Mackevič. Prvý polrok v nákupe živočíšnych výrobkov ČAS BILANCOVANIA POĽNOHOSPODÁRI NA SLOVENSKU SPLNILI PLÄN NÄKUPU JATOČNÝCH ZVIE­RAT B MLIEKO OPÄŤ STREDOBODOM POZORNOSTI B S RESTOM DO DRUHÉHO POLROKU B NAJLEPŠÍ ZÁPADOSLOVENSKÝ KRAJ BRATISLAVA (ev) — Práve včera uplynul prvý polrok po­sledného roku piatej päťročnice. Pre našich poľnuhuspudárov je to bas bilancovania najmä v živočíšnej výrobe. Potila informácie z OR PZN slovenskí poľnohospodári 29. 6. splnili štátny plán nákupu ja očných na 10Q.09 percenta. Z toho ošípaných na 100,1 pere. a hovädzieho mäsa na 103 pere. Ak porovnáme tanín polrok minuloročným, možno konšta tovať. že JRD a ŠM odpredali viac o 10 500 (on mäsa. Značný pudiel má na tom Západoslo­venský kraj. Treba však otvore­ne povedať, že v niektorých poľnohospodárskych podnikoch bola ponuka väčšia ako dopyt. Táto sitauácia sa vyskytla v Zá­padoslovenskom kraji, preto ju treba v krátkom čase vyriešiť. Oveľa nepriaznivejšia situácia je v nákupe mlieka. Kým k 20. 6. plnil Západoslovenský kraj časový plán nákupu na 99.9 percenta, Stredoslovenský len na 96,4 pere. a Východosloven­ský kraj na 99,7 pere. Horšie je to ale, že dlh v mlieku trvá aj naďalej. poľnohospodári Západoslovenskí majú rest 231000 litrov, stredoslovenskí 4 B02 000 a východoslovenskí 400 000 litrov mlieka. Časový rozdiel voči plánu je teda vyše 5 mil. litrov mlieka. Pri indexe 99.8 lu znamená, že k 20. 6. sa nakupilo v porovnaní s mínu lým rokom za to isté obdobie menej o 913 000 litrov mlieka O znižovaní dlhu za prvý pol rok nemožno hovoriť. Nasved čuje tomu aj plnenie päťdenné ho nákupu mlieka v rámci Slo venska. Darí sa ho totiž, plniť iba na 97,3 percenta. jedine poľnohospodári zo Západoslo­venského kraja dodávajú denne o 53 000 litrov viac ako v pred­chádzajúcej dekáde. V ostat­ných krajoch zaznamenávame klesajúcu tendenciu. To na­svedčuje, že s dlhom prejdeme aj do druhého polroku.­ Diel o i i-, d u RASTISLAV SENEŠI Keď sa v nedeľu podvečer rozplynul na Strabovskom štadióne záverečný obraz Česko­slovenskej spartakiády 1975. mali sme ešte stále pred očami veľmi živo krásu, ktorú sme vo vyše štvorhodinových programoch sledovali v sparlakiádnych dňoch. Keď sme na televfz nycb obrazovkách, alebo dokonca vlastnými očami sledovali pestrost farieb a vír mladých tiel na ploche Strahovského štadióna, ani srna si neuvedomo­vali, že tomuto úspešnému vyvrcholeniu predchádzala predo­všetkým veľká politioknvychuvná práca. Najtesnejšia súčin­nosť spoločenských organizácii, nadšenie a obětavost jednot­livcov, ktorí postupne strhávali kolektivy do úsilia pripravil čo najkrajšiu manifestáciu, dôstojnú tridsaťročia našej slo­body. Vo finálo tejto manifestácie na cviéuom priestranstve v hľadisku Strahovského štadióna vytváralo jeden celok do i tristotisíc ľudí. Avšak samotné finále predchádzali stovky okrskových a okresných spartakiád, na ktorých bolo len cvi­čencov dva a pod milióna! Coli tu milióny rodičov, čo ochot­ne a priam s hrdusťon vytvárali svojím delom podmienky pre účasť na tomto ušľachtilom podujatí a v celoštátnom pohľade aj milióny ľudí. o ktorých ani nevieme, ž.e pracovali pre úspech Československej spartakiády 1975. Bolo to naozaj dielo celého nášho fndu, celonárodná zá ležitost. ktorá očarila nielen svojou mohutnosťou, krásou a perfektnosťou predvedených skladieb, harmóniou farieb, po­hybu. rýchlym striedaním desaťtisicov cvičencov na ploche šla dióna. A všetkým, čo nám dáva plné právu na to, aby sme Československú spartakiádu 1975 označili za jedinečnú. Dobre vieme, že spartakiádou sa skončilo najväčšie poduja­tie a sviatok našej telovýchovy k tridsiatemu výročiu oslo­bodenia našej vlasti Sovietskou armádou, ktoré sa slovům i či nom stalo výrazom jednoty nášho ľudu. priateľstva a spoje nectva so Sovietskym zväzom a všetkými socialistickými kra jlnami. výrazom uašRj túžby po mieri. Tento veľký sviatok by sa v našom každodennom živote ma! stať iba začiatkom. V te­lovýchove by to malo znamanat predovšetkým vytváranie lepších podmienok pre ďalší rozvoj pohybovej kultúry nášho (Pokračovanie na 2. str.) c/-°S{0 tW$K4 S/) ° f975 V PNZP prvé metráky repky Začali žať pšenicu NA ŠM V KRÁĽOVSKOM CHLMCI MLÁTIA REPKU B PO DESIKÄCII LIETADLAMI ZAČAL ZBER B TREBIŠOV (čstkj — Už takmer na 700 hektároch urobili de­­sikáciu repky olejnej poľnohospodári v Trebišovskom okrese, klorí zberajú jej úrodu na 1200 hektároch. Na ŠM v Kráľov­skom Chlinci už začali repku aj mlátit a v sklade poľnohos­podárskeho nákupného závodu v Pribeníku prevzali prvé met­rické centy repky. najprodukčnejšom okrese Desikáciu robia za pomoci dvoch lietadiel, ktoré pracovali aj cez víkend. Pred ukončením je desikácia v JRD a hospo­dárstvach štátnych majetkov v Micbaťaooch, Strede nad Bodrogom, v Novom Ruskove, Slovenskom Novom Meste a ďalších poľnohospodárskych závodoch. V JRD v Novom Ruskove bol včera za účasti okoio 400 me­­chanizálorov celookresný aktív kombajnistov, ktorý bol vyvr­cholením príprav na žatvu 31 000 hektárov obilnín v tom­to Východoslovenského kraja. Po prerokovaní plánu a teoretickej časti predviedli na aktíve aj vzorové skupinové nasadenie kombajnov pri zbere ozimnej repky a obilnín. Rtadkovať ozimnú pšenicu Začali včera na 20-hektárovom láne družstevní­ci v Báčke. Už koncom tohto týž.díia začnú v Trebišovskom okrese vo viacerých závodoch zberať aj jačmeň, ktorý rýchlo dozrie­va najmä v juhovýchodnej čas­tí okresu. Skončila sa návšteva bulharskej delegácie Plán spolupráce PRAHA (čstk) — Oficiálna de legáeia Ústrednej rady bulhar­ských odborov (CSBPS), vedená členom sekretariátu Ústredného výboru Bulharskej komunistickej sírany a predsedom CSBPS Mišom Miševom ukončila včera návštevu v ČSSR a odletela do vlasti. Na Ruzynskotn letisku v Prahe sa s ňou rozlúčil člen Predsedníctva ŰV KSC a predseda ÚRO Karel Hoffmann a ďalší predstavitelia nášho Revolučného odborového hnutia. V záverečnom komuniké delegá cíe ÜRO a CSBPS zdôraznili. Ž» budú všestranne rozvíjať úzku spoluprácu-, rozširovať výmenu skúseností vo všetkých oblastiach odborovej činnosti, ešte aktívnej­šie spolupôsobiť ua efektívne pl­nenie komplexného programu eko­nomickej integrácie krajín RVHP, ďalej prehlbovať priateľstvo me­dzi pracujúcimi a národmi ČSSR a BĽR. Pre uskutočnenie týchto cieľov podpísali obe odborové ústredne plán spolupráce na ro­ky 1978—1977. Hovoríme s Inq. J. Bodianom, CSc,, riaditelom OPS Bardejov So zvýšenou pozornosťou V priebehu tohtoročnej žatvy očakava poľnohospodárov z okresu Barde­jov úloha zubrat obilniny z výmery 11 761 ha. bo predstavuje skoro 52 pere. ornej pôdy. Na dalšfch 710 ha je ozimná repka a na 1101 ha — strukoviny na zrno. Už z tohto prehľadu vyplýva, že letným zberovým prácam bodá musieť tu venovať skutočne veľkú pozornosť. O to viac,, že porasty repky., ozimných plodín boli veľmi ovplyvnené nepriazni­vými klimatickými podmienkami v je­sennom období, čo zanechalo stopy i na včasnosti a kvalite jarných prác. Preto s'a poľnohospodári tohto okresu pripra vo j ú veľmi dôsledáe a zodpovedne na žatevné obdobie. O niektorých otázkach ktoré s touto prípravou súvisia, sme ss pozhovárali s Ing. jozefom Bodianom. CSe.. riaditeľom OPS v Bardejove. • Vo vytvorených podmienkach bude veľmi dôležitú úlohu zohrávať materiál­­no-technické zabezpečenie žatvy. — To Iste, a môžeme povedať, že čo do počtu kombajnov je situácia v na­šom okrese lepšia, než napríklad v mi­nulom roku. Budeme ich mať 114 vlast­ných a 80 z presunu, predovšetkým z okresov Michalovce, Trebišov a Ko Síce. Keď kombajny spočítame dokopy, na jeden z nich pripadne 68 hektárov Môžeme sa pochváliť, že máme 53 kom­bajnov E-512 a 20, kombajnov SK-5 Niva. Táto zlepšená, typová skladba strojov zaručuje kvalitnejší zber a zníženie strát. Pre zabezpečenie včasného zberu slamy je v okrese k dispozícii 71 vvso kotlakových lisov a 115 samozberacích vozov. Ak bude potrebné, využijeme aj zberacie rezačky, ba aj cepové zberače. Pravda, menej uspokojivý je stav v zá­sobovaní náhradnými súčiastkami. V dô­sledku ich nedostatku nám zostávalo aj po stanovenom termíne 12 kombajnov neopravených. Preto robíme niektoré vážne opatrenia v hospodárení s úzko­profilovými súčiastkami. Snažíme sa za­bezpečiť — pružne a pohotovo — aj opravy porúch počas žatvy. ® Podľa toho. ako sa ukazuje poča­sie doteraz, nemožno sa nah veľmi spo­­fahnúf ani počas žatvy. V zhoršených podmienkach bude treba klásť veľký dô­raz predovšetkým na pozberovú úpravu obitia. Aká je situácia vo vašom okrese? — V našich poľnohospodárskych zá­vodoch je pripravených 22 čističiek na obilie a 14 sušičiek. V zariadeniach PNZZ je 5 kompletných pozberových li­niek, jedna sušička a dve čističky. PNZZ je schopný pri pozberovej úprave obi­lia zvládnuť v priebehu dvadsaťhodino­­vej dennej prevádzky 620 ton obilia. Zo (Pokračovanie na 2. str.)

Next