Rozhlas, 1966 (XXII/1-53)

1966-02-07 / No. 7

Steve April: Nepredvídaná okolnosť Veselý pracovník Žiaril od radosti. — Dobrý večer, panie, — privítal Willle­­fio a zložil z vešiaka akýsi oblek. — Nemá­te záujem o takmer nový tweedový oblek za púhych desať dolárov? Musím vás však upozorniť, že je to oblek, ktorý si nevyzdvi­hol jeden z našich zákazníkov. Keďže si ho mal vyzdvihnúť ešte pred rokom, sme oprávnení v zmysle predpisov oblek pre­dať. Nemyslite si, že oblek je staromódny, • preto vám ho chceme dať tak lacno . — Žartujete, — povedal Willie. — Vôbec nie, — namietol pracovník. *-» Prosím, prezrite si ho... Oblek Je hodný najmenej stopäťdesiat dolárov a Ja vám ho núkam za púhych desať... — Tak už dosťl — skríkol Willie, ktorý mal naponáhle. — Mrzí ma, že to považujete za žart. s e— pokračoval neodbytný predavač. — Za desať dolárov ... Willie vytiahol revolver. Sem peniaze! — rozkázal. Osmev na tvári predavača na chvíľu za­mrzol. — Naozaj.. .?l — zajakaí sa. — A ešte ako! zasyčal Wlllle. — Ak nechceš ochutnať olovo, otváraj pokladňu. Všetky bankovky a mince vlož do papierové­ho vrecka. Ticho a rýchlo a nič sa ti ne­stane! — Áno, prosím, áno, prosím. Len nestríe­­lajte, prosím, — modiikal predavač. O chvilu odovzdal Williemu dosť velké papierové vrecko. — Teraz sl la hni za pult a paf minút sa ani nepohni. Na ulici mám spoločníka ... Jedno nerozvážne gesto a je po tebel Áno, prosím áno, prosím, — pracovník sa hodil na dlážku za pultom ako rodený akrobat. Willie vyšiel na ulicu, rýchlo, ale bez pa­niky došiel k najbližšiemu rohu a zahol do bočnej ulice. O chvilu bol na ceste k fab­rike. Tam vytiahol z vrecka noviny a za­vinul do nich papierové vrecúško z čistiar­ne. Pokojne čakal na autobus. Prišiel takmer presne vtedy, keď mal. O necelú pol hodinu už Willle vchádzal do kolkárne. Kývol hlavou pokladníkovi a zašiel rovno do záchodu. Zamkol za sebou dvere Jednej z kabín a pokojne začal rátať lup. Mal 989 dolárov a pár centov, väčšinou v bankov­kách. (Dokončenie x budúcom čísle.) 4 5 Dobroslav Chrobák, slovenský spisovateľ, literárny kritik a historik, ktorého poviedku Katarína vysielame v nedeľu o 14.40 hod. zomrel pred 45. rokmi, 30. rokmi, 15. rokmi. Pravidelnú reláciu Ma-ra-tón vysielame o stredu, v sobotu, v nedeľu. Operu Faust a Margaréta, z ktorej Serenádu Mefistofela vysielame v ne­deľu vo večerných hodinách, napísal R. Wagner, Ch. Gounod, C. Saint-Saéns. V sobotu o 15.05 hod. vysielame hru pre mládež Dobrodružstvá Huckle­­berryho Finna, ktorú zdramatizoval Ján Dohňanský podlá rovnomenného románu Ch. Dickensa, 3 M. Twatna, J. Londona. 2 4 Populárny pomalý rock Schody do neba, ktorý vysielame v sobotu v re­lácii 105 minút rytmov, spieva ]. Zima, J. Marek, K. Kopecký.5 4:# Iňi m'KARNÝi i 3 4 5 6 7 8 — Počul som, že sa Vilo Novák za­bil na motorke. Ako sa to mohlo stať7 Vidíš tamten telegrafný stĺp? — Vidím. (Ukončenie si vylúštite!) Vodorovne: A. Jedinečný exem­plár. — B. Domáci názov Amazonky. — C. Cudzie ženské meno — v hudbe voľne, zdĺhavo. — D. Požívajte nápoj! — chem. značka zinku — švajčiarske mesto. — E. Šklbe, kmáše — značka našich hodiniek — značky kobaltu a vodíka. — F. Samohlásky slova me­na — spevavý vták — predložka. — G. Staré peniaze — slovenský drama­tik. — H. Popularita — poznané. — I. Organizmy — poľské mesto. — J. Kancelárska skratka — heslo — udie­raj! — K. Vrhnutie — kráča — po­kles. — L. Sŕkalo — osobné zámeno — jelenice. — M. Ruské ženské meno — poskytoval. — N. Vybočenie z väz­by — O. Trošička, máličko. Zvisle: 1. Začiatok tajničky. — 2. Mesto v rovnomennom zálive — domčeky včiel — papagáj. — 3. Vie­te, po česky — vlasy s kožou stiahnu­té z hlavy — zemina. — 4. Tu máte! — pohybuje sa vo vode — citoslovce — oným spôsobom. — 5. Domácke meno Izabely — spočíta — kostra strechy — otázka na spôsob. — 6. Okolo, básnicky — lúčne roviny — vzniky budova. — 7. Česká spoj­ka — rímskych 1001 — vedeli, ovlá­dali — čs. futbalový reprezentant. — 8. Rytmický pohyb — druh bielej re­py — drobný živočích. — 9. Povala — africká rieka — územie spravova­né bánom. — 10. Ukončenie tajničky. Pomôcky: B. Amazonas. — N. Ánakolút. Rozlúštenie z čísla 5: LEN VTEDY, KEĎ MÄ HOSŤ JEDLO Z HÜB. Knihu posielame týmto lúštiteľom: Mária Bérešová z Košíc, Jana Majerová zo Strelník a Ľudovít Vyletelka z Bojnej. Rozlúštenie z tohto čísla pošlite do 13. februára na adresu: Redakcia ča­sopisu Rozhlas, Zochova 3, Bratislava, s poznámkou Krížovka. STRANA 13 \ 110

Next