Rozhlas, 1967 (XXIII/1-53)
1967-10-23 / No. 44
Pred 22 rokmi sa splnili požiadavky, za ktoré celé storočie bojovali robotnici a ostatní pracujúci. Znárodnením československého priemyslu, baní a finančníctva sa urobil raz a navždy rázny koniec vysťahovalectvu, hladovým bojom odstránili sa korene ekonomica kej nerovnoprávnosti, do ktorej boli vrhnuté státisíce pracujúcich. Položili sa základy pre realizáciu základných práv každého človeka, najmä ústavného práva na prácu. Vytýčili sme si cesty, akými budeme toto právo uplatňovať, postavili sme na to stovky podnikov, závodov a iných inštitúcií (mimochodom len podnikov máme dnes do 1250), aby mal každý kde pracovať. Z práva na prácu sa postupom rokov stala samozrejmosť, dokonca mnohí z nás boli za realizáciu tohto práva čo najpohodlnejšou cestou a žiadali, aby mohli vstúpiť do brány pracoviska div nie priamo z vchodu obytnej budovy. A čoskoro druhá, no neodlučitefná stránka tejto nesporne socialistickej vymoženosti vybledla v mysliach. Za dve desaťročia naplnené budovaním, sme dospeli k názoru, že samotné právo na prácu ešte neznamená konečný cieľ — zvyšovať životnú úroveň, že rovnaké právo na prácu pre všetkých neznamená právo na rovnakú prácu pre všetkých, ale na prácu takú, akú spoločnosť potrebuje v určitom mieste a čase. Na takú prácu, akú spoločnosť potrebuje na realizáciu svojich cieľov. Nie každý je schopný vykonávať každú prácu. Zo skúseností vieme, aké zlo sa môže narobiť, keď zveríme náročnú prácu nekvalifikovanému človeku. Nuž a tou neodlučiteľnou stránkou práva je povinnosť pracovať dobre, disciplinovane, tvorivo a teda zodpovedne. Nezodpovedne vykonaná práca je zneužitím nášho základného práva. Zneužitím toho, za čo toľké generácie bojovali a principiálne je jedno, či ide o drobnú, alebo o veľkú nezodpovednosť, či kolektívnu alebo individuálnu. Podmienky ekonomického riadenia, — ak jeho fungovanie má priniesť predpokladaný efekt a teda v konečnom dôsledku zvýšenie životnej úrovne — si to skôr či neskôr budú neúprosne vynucovať. Budú si vyžadovať zodpovednosť za kompletnú činnosť zvereného pracoviska, najmä u vedúcich, a to bez ohľadu na detaily, výhovorky a ospravedlnenia, bez ohľadu na to, kto si ako vie alebo nevie poradiť. No platí to nielen pre nich, ale pre každého z nás, čo berieme právo na prácu ako „dar boží“, čo sa často mlčky pozeráme na nezodpovednosť a tolerujeme ju. ROČNÍK XXIII. OD 23. OKTÚBRA 1967 DO 29. OKTOBRA 1967 CENA 60 HAL. 281 lá ß ° Ô .2 f> >o • 2 O ^ co 3 Ü S H u §*1 I w ^ - 0 10 Ai CD O* Í N H 5 N Q Q) M Ph > 0) 3 a 3 ® S U «J ^ TJM ^ > * tí O Q T3 ^ rC| ^ 0, gq 'O O m ži U JU > £ cô ° O . 2 s>* h 04 >> G ži & > o m a) S 5° S S ■§ 11 s> »►•S »N ^ +-* * C i J r-t ľu ot-»o£