Rozhlas, 1967 (XXIII/1-53)

1967-10-23 / No. 44

Pred 22 rokmi sa splnili po­žiadavky, za ktoré celé storo­čie bojovali robotnici a ostatní pracujúci. Znárodnením česko­slovenského priemyslu, baní a finančníctva sa urobil raz a navždy rázny koniec vysťaho­valectvu, hladovým bojom odstránili sa korene ekonomic­a kej nerovnoprávnosti, do ktorej boli vrhnuté státisíce pracujúcich. Položili sa zá­klady pre realizáciu základných práv každého člo­veka, najmä ústavného práva na prácu. Vytýčili sme si cesty, akými budeme toto právo uplatňovať, postavili sme na to stovky podnikov, závodov a iných inštitúcií (mimochodom len podnikov máme dnes do 1250), aby mal každý kde pracovať. Z prá­va na prácu sa postupom rokov stala samozrejmosť, dokonca mnohí z nás boli za realizáciu tohto prá­va čo najpohodlnejšou cestou a žiadali, aby moh­li vstúpiť do brány pracoviska div nie priamo z vchodu obytnej budovy. A čo­skoro druhá, no neodlučitef­­ná stránka tejto nesporne so­cialistickej vymoženosti vy­bledla v mysliach. Za dve de­saťročia naplnené budovaním, sme dospeli k názoru, že sa­motné právo na prácu ešte ne­znamená konečný cieľ — zvyšo­vať životnú úroveň, že rovnaké právo na prácu pre všetkých neznamená právo na rovnakú prácu pre všetkých, ale na prácu takú, akú spoločnosť potrebuje v určitom mieste a čase. Na takú prácu, akú spoločnosť potrebuje na reali­záciu svojich cieľov. Nie každý je schopný vykoná­vať každú prácu. Zo skúseností vieme, aké zlo sa môže narobiť, keď zveríme náročnú prácu ne­kvalifikovanému človeku. Nuž a tou neodlučiteľnou stránkou práva je povinnosť pracovať dobre, dis­ciplinovane, tvorivo a teda zodpovedne. Nezodpo­vedne vykonaná práca je zneužitím nášho základ­ného práva. Zneužitím toho, za čo toľké generácie bojovali a principiálne je jedno, či ide o drobnú, alebo o veľkú nezodpovednosť, či kolektívnu alebo individuálnu. Podmienky ekonomického riadenia, — ak jeho fungovanie má priniesť predpokladaný efekt a teda v konečnom dôsledku zvýšenie život­nej úrovne — si to skôr či neskôr budú neúprosne vynucovať. Budú si vyžadovať zodpovednosť za kompletnú činnosť zvereného pracoviska, najmä u vedú­cich, a to bez ohľadu na de­taily, výhovorky a ospravedl­nenia, bez ohľadu na to, kto si ako vie alebo nevie poradiť. No platí to nielen pre nich, ale pre každého z nás, čo be­rieme právo na prácu ako „dar boží“, čo sa často mlčky pozeráme na nezodpovednosť a tolerujeme ju. ROČNÍK XXIII. OD 23. OKTÚBRA 1967 DO 29. OKTOBRA 1967 CENA 60 HAL. 281 lá ß ° Ô .2 f­> >o • 2 O ^ co 3 Ü S H u §*1 I w ^ - 0 10 Ai CD O* Í N H 5 N Q Q) M Ph > 0) 3 a 3 ® S U «J ^ TJM ^ > * tí O Q T3 ^ rC| ^ 0, gq 'O O m ži U JU > £ cô ° O . 2 s>* h 04 >> G ži & > o m a) S 5° S S ■§ 11 s> »►•S »N ^ +-* * C i J r-t ľu ot-»o£

Next