Rozhlas, 1970 (XXVI/1-53)
1970-06-01 / No. 23
SÚŤAŽNÉ HNUTIE - KAŽDÝ PO SOCIALISTICKY - DO NOVEJ ETAPY (K relácii Rádioklub) Reformné hnutie v československej ekonomike už po počiatočných impulzoch strany si uvedomovalo, že prechod na intenzívne formy hospodárenia je spojený so základným problémom aktivizácie iniciativy. Diskusie a dokumenty, ktoré sa potom v priebehu formovania predstáv o realizovaní ekonomickej reformy rodili, aj s týmto základným faktorom počítali. Je však paradoxné, že jedným dychom s úvahami o prijateľnej a povzbudivej klíme pre iniciatívnu prácu na všetkých stupňoch sa otupovala pozornosť voči socializmu vlastnej prejavovej forme iniciatívy — socialistickému súťaženiu. Je pvÉfiou, že jedným z dôvodov negatíSwych postojov k súťaži boli formálne, ba až diskreditované praktiky tzv. záväzkovania bez konkrétnych spočítateľných prínosov pre podniky a pre spoločnosť, no na druhej strane nemožno nevidieť, že bol to len ďalší z výrazných symptómov nepochopenia podstaty socialistických procesov v ekonomike alebo politicky presnejšie povedané, bol to ďalší prejav pravicovooportunistickej orientácie faktických duchovných otcov ekonomickej reformy opúšťajúcej pozície marxistickej politickej ekonómie. Došli sme aj v tejto oblasti k stavu, keď nedostatky praxe boli zveličené do polohy podstaty a socialistické súťaženie bolo vyhlasované za mŕtvolu, ktorú už nikto nikdy u nás nebude chcieť oživovať. Túto situáciu, ktorá zahrnuje skutočné nedostatky súťaženia, ale aj zámerné ideovopolitické socializmu nepriateľské prekrucovačky, musíme si v plnom rozsahu uvedomiť najmä dnes, keď konsolidujúce sa pomery v spoločnosti vytvárajú reálne predpoklady prejsť od pravicou oportunisticky prikrášlených, ale bezobsažných rečí o iniciatíve ku konkrétnemu rozvoju pracovnej tvorivosti a aktivity na celom fronte práce. Musíme trpezlivým vysvetľovaním odstraňovať nepriateľské ideologické nánosy, ktoré mnohých pomýlili. Musíme novým presvedčivým a efektívnym prístupom k rozvoju iniciatívy dokázať, že naša socialistická spoločnosť potrebuje aktívneho a schopného človeka, že si ho vie vysoko vážiť a že mu vie vytvoriť všetky potrebné morálne a politické i pracovné a materiálové predpoklady a podmienky. Podľa leninského chápania je socialistické súťaženie dôležitou štátnou úlohou. Práve socializmu vlastné princípy demokratického centralizmu sa opierajú o široký, uvedomelý a organizovaný celospoločenský rozvoj iniciatívneho prístupu k povinnostiam a úlohám na všetkých stupňoch práce a jej riadenia. V tomto zmysle a na základe úspechov dosiahnutých po výzve ÚV strany na rozvinutie pracovnej iniciatívy k 25. výročiu oslobodenia prichádzajú stranícke orgány s impulzom spojiť súťažné hnutie u nás opäť s bohatými tradíciami súťaženia v rámci socialistickej výstavby a prehĺbiť jeho konkrétnu prax u nás o zásadné leninské ponímanie obsahu a o moderné zdroje aktivizačných foriem. Súťažné hnutie Každý po socialisticky stáva sa v súčasnosti ucelenou koncepciou pracovnej aktivity bezprostredne spojenej s modernizačnými, racionalizačnými hodnototvornými procesmi vo výroba ných podnikoch, v stavebných organizáciách, vo vedeckých a kultúrnych inštitúciách. Už z toho vidieť, že tu nejde o izolované záväzkové hnutie, ale o organizovaný stret progresívnych aktívnych síl v spoločnosti pri vysokom mravnom zanietení sa za socialistické ideály života a práce a pri úsilí úspešne a rýchla zvládnuť nielen následky ešte nedávno sa prehlbujúcich nedostatkov a ťažkostí v československom hospodárstve, ale priam zároveň aj nástup k vysoko racionálnemu, vedecky riadenému socialistickému hospodárstvu. Nové súťažné hnutie Každý po socialisticky začalo na Slovensku iniciatívne uplatňovať 24 podnikov, ktorých skúsenosti sa hodnotia koncom mája t. r. a stanú sa základom pre rozšírenie hnutia na ostatné pracoviská. V priamom prenose Rádioklubu sa stretneme pred mikrofónom s niektorými z 24 podnikov, aby sme konfrontovali ich doterajšie výsledky v novom súťažnom hnutí a upozornili na ne verejnosť a zároveň, aby sme s poprednými činiteľmi nášho straníckeho a verejného života povedali pred nastávajúcou ďalšou etapou rozvoja tejto súťaže informujúce a inštruujúce slovo. Dr. Ladislav Hvízdaš NA AKÝCH VLNÁCH NÁS MÔŽETE POČÚVAŤ: BRATISLAVA Bratislava 273,5 m — 1097 kHz, Košice 243,5 m — 1232 kHz, B. Bystrica, synchrónne vysielače a Orava 427,9 m — 701 kHz, Tatry 243,5 m — 1232 kHz, Banská Bystrica 188,2 m — 1594 kHz, Žilina 188,2 m — 1594 kHz, R. Sobota 202,1 m — 1484 kHz {v sobotu do 16.00 hod. a v nedeľu do 15.00 hod.), R. Sobota 427,9 m — 701 kHz (od 18.00 hod.), VKV Bratislava 71,12 MHz, VKV Košice 68,87 MHz, VKV B. Bystrica 69,68 MHz, VKV Žilina 69,50 MHz, VKV Kráľova hoľa 69,20 MHz. Program okruhu Bratislava vysiela celý týždeň i rozhlas po drôte. III. PROGRAM VKV Bratislava 68,84 MHz, VKV Košice 67,94 MHz, VKV B. Bystrica 72,50 MHz, VKV Kráľova hoľa 71,60 MHz, VKV Žilina 67,28 MHz, VKV Praha 68,96 MHz, VKV Č. Budějovice 70,07 MHz, VKV Plzeň 69,56 MHz, VKV Ústí n. L. 70,58 MHz, VKV Hradec Králové 69,35 MHz, VKV Brno 69,86 MHz, VKV Ostrava 69,08 MHz. ČESKOSLOVENSKO Dlhá vlna 1102,9 m — 272 kHz, Praha (do 18.55 hod.) 233,3 m — 1286 kHz, Praha (od 18.55 hod.) 197,4 m — 1520 kHz, Č. Budějovice 197,4 m — 1520 kHz, K. Vary 197,4 m — 1520 kHz, Ostrava 197.4 m — 1520 kHz, Ústí n. L. (od 18.00 hod.) 427,9 m — 701 kHz, Liberec (od 18.00 hod.) 197,4 m — 1520 kHz, Bratislava 243,5 m — 1232 kHz, Košice 197.4 m — 1520 kHz, Nitra 243,5 m 1232 kHz (do 18.00 hod.), 197,4 m 1520 kHz (od 18.00 hod.), R. Sobota 233,3 m — 1286 kHz (do 18.00 hod.), VKV Bratislava 67,76 MHz, VKV Košice 66,38 MHz, VKV B. Bystrica 70,94 MHz, Kráľova hoľa 68,06 MHz, VKV Praha 66,83 MHz, VKV C. Budějovice 71,63 MHz, VKV Plzeň 67,34 MHz, VKV Ústí n. L. 72,20 MHz, VKV Hradec Králové 67,22 MHz, VKV Brno 71,87 MHz, VKV Ostrava 67,10 MHz. Nočný program od 24.00 hod. do 02.00 hod. vysielame iba na dlhej vlne, na VKV a RPD. PRAHA Praha 470,2 m — 638 kHz, Brno 314,7 m — 953 kHz, Brno 202,2 m — 1484 kHz a 188,2 m — 1594 kHz, Plzeň 314,7 m 953 kHz, VKV Ostrava 66,32 MHz. ROZHLAS — programový týždenník. Zodpovedná redaktorka časopisu M. Lichnerová. — Vedie redakčná rada: Emil Fillo, Pavol Hudík, dr. Ladislav Hvizdoš, dr. Leopold Slovák, Ján Solovič (predseda), Maroš Vajdička. Redakcia: Zochova 3, Bratislava. Priama linka: 356-51. Majiteľ a vydávateľ: Čs. rozhlas Bratislava, vo vydavateľstve OBZOR. — Administrácia: Bratislava, Volgogradská 8, tel. 517-11. Cena jednotlivého výtlačku Kčs 1,—. Tlačí Kníhtlačíareň SVORNOST, n. p., výroba kníh a časopisov, Bratislava, Odborárske nám. 3. Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú. Rozširuje PNS. Informácie podáva a objednávky prijíma každá pošta i doručovateľ © OBZOR Uzávierka 25. mája 1970.