Rozhlas, 1970 (XXVI/1-53)
1970-09-21 / No. 39
Na 15. septembra t. r. pripadá 50. výročie trvania Pravdy, orgánu ÜV KSS a komunistickej tlače. Vznik komunistickej tlače súvisí s bojom revolučných más za sociálne oslobodenie. Prvé číslo Pravdy chudoby, dnešnej Pravdy, vyšlo 15. septembra 1920 v Ružomberku. Proletář, orgán marxistickej ľavice Soc. dem. strany bol po siedmich číslach zastavený pre „boľševické písanie.“ Hlas ľudu začal vychádzať po zastavení Proletára v r. 1919. Na obr. vpravo vidíte záber z každodennej redakčnej porady. Proletárka, časopis venovaný ženám začal vychádzať v r. 1922 ako príloha Hlasu ľudu a od r. 1924 ako samostatný časopis. Kassai Munkás a Volkstimme — noviny maďarskej a nemeckej Soc. dem. strany. Prvé číslo Spartakusa vyšlo v r. 1922 na podnet Klementa Gottwalda. Hlavná podmienka nášho úspešného postupu na cestu socializmu Pravicové nebezpečenstvo nevzniklo v Československu náhle v roku 1968. Maloburžoázia, ako triedny nositeľ ideológie revizionizmu a oportunistickej politickej praxe, ktorá spočiatku do značnej miery spolupracovala s robotníckou triedou pri rozvoji socializmu, sa neskôr od robotníckej triedy odchýlila. Prenikla však do dôležitých štruktúr socialistickej spoločnosti i do strany, spôsobila odklon strany od záujmov robotníckej triedy a deformovala priebeh mnohých procesov socialistickej spoločnosti vo svoj prospech. To sa stalo už dávno pred januárom 1968. Dôsledky tohto vývoja, ktoré stále rýchlejšie narastali v podobe pravicovooportunistických tendencií a boli ešte zosilnené činnosťou medzinárodnej buržoázie najmä jej ideologickou diverziou. Kontrarevolučný vývoj roku 1968 len v podstate dovŕšil to, čo sa tu dlho pripravovalo. Pokiaľ ide o samotná stranu, povedal súdruh Husák v tejto súvislosti na tohoročnom júnovom pléne ÜV KSCS: „Terajší principiálny prístup k otázkam členstva v strane odhaľuje nedostatky minulej práce strany a potvrdzuje, že jej rozklad bol hlbší, než sa pred začiatkom pohovorov predpokladalo.“ je jasné, že následky tohto kontrarevolučného vývoja roku 1968, ktorý sa pripravoval viac rokov, nemožno odstrániť naraz, ako v strane, tak najmä nie v spoločnosti. Oplná obnova strany na princípoch marxizmu-leninizmu nemôže skončiť pohovormi, rovnako aka nimi nemôže skončiť boj s pravicou a revizionizmom. Medzi základné Leninove smernice činnosti strany patrí i naďalej téza, že strana sa musí neustále očisťovať od revizionistov a oportunistov. Inými slovami to znamená, že sa vlastne musí neustále obnovovať na princípoch marxizmu-leninizmu. A to bola práve jedna zo zásad, ktorú predjanuárové vedenie strany nedodržiavalo. Súdruh Husák o tom v spomínanom referáte povedal: „Hoci sa zjavne šírili rôzne nemarxistické teórie a tendencie, je len málo príkladov, keď niekoho za ne aj vylúčili zo strany.“ Strana už neurobí túto chybu a aká bude strana, taká bude i spoločnosť. S postupným dokončovaním procesu konsolidácie vq všetkých sférach života spoločnosti bude strana stále viac prechádzať k pozitívnej práci, účinnejšie riadiť a urýchľovať všestranný rozvoj našej spoločnosti. Úspešný priebeh tohto procesu však bude znamenať pre pravicu ešte väčšiu katastrofu, než napríklad stranícke pohovory. Práve tento proces totiž najvýraznejšie zmení stav a fungovanie najrôznejších sfér našej spoločnosti. Musí zbaviť socializmus tých tendencií, ktoré doň vniesla maloburžoázia, musí podstatne obmedziť priestor jej politického a hospodárskeho lajdáctva a musí zbaviť medziľudské vzťahy maloburžoáznych deformácií. Nielen podstatné zvyšovanie životnej úrovne, ale aj zásadné zmeny vo vzťahu k prá liítffiS ci, k životnému štýlu, vo výchove mladej generácie, kvalitatívne zmeny v oblasti vedy a kultúry a vo všetkých sféz rach riadenia, obmedzí tie podmienky, ktorých môže vychádzať pravica a ideológia revizionizmu. Terajšia očista strany od pravicových, revizionistických a malomeštiackych živlov začala pravdepodobne niečo, čo malo byt už skôr. Svojím spôsobom ide o to — dovŕšiť Február 1948. Zdá sa, že socializmus, ktorý vznikol na troskách vlastníctva a moci buržoázie, sa skôr či neskôr musí zbaviť i dedičstva maloburžoázie. Okrem toho musí vytvárať stále nové, od buržoázneho zriadenia kvalitatívne odlišné i formálne vyššie štruktúry riadenia a jestvovania novej spoločnosti. Nemôže doháňať kapitalizmus, napríklad vo výrobe tým, že pôjde jeho cestami. Socializmus sa od kapitalizmu totiž nelíši len iným spôsobom vlastníctva a iným charakterom politického systému. Postupne sa bude kvalitatívne líšiť v celom rade ďalších sfér. V oblasti organizácie a riadenia výroby, charaktere pracovných podmienok, kultúry, výchovy, umenia, v charaktere medziľudských vzťahov a priebehu sociálnych mikroprocesov. Zatiaľ sme len na začiatku cesty, ktorá by mala vyzdvihnúť socializmus v Československu na kvalitatívne vyšší stupeň. Jiří Smrčiaa NA AKÝCH VINÁCH NÁS MÔŽETE POCCVAT: I. PROGRAM Bratislava 273,5 m — 1097 kHz, Košice 243,5 m — 1232 kHz, B. Bystrica, synchrónne vysielače a Orava 427,9 m — 701 kHz, Tatry 243,5 m — 1232 kHz, Banská Bystrica 188,2 m — 1594 kHz, Žilina 188,2 m — 1594 kHz, R. Sobota 202,1 m — 1484 kHz (v soboču do 16.00 hod. a v nedeľu do 15.00 hod.), R. Sobota 427,9 m — 701 kHz (od 18.00 hod.), VKV Bratislava 71,12 MHz, VKV Košice 68,87 MHz, VKV B. Bystrica 69,68 MHz, VKV Žilina 69,50 MHz, VKV Králová hoľa 69,20 MHz. Program okruhu Bratislava vysiela celý týždeň i rozhlas po drôte.