Slovenské Pohľady, 1852 (III/1-26)
1852-01-14 / No. 2
Naša mienka teda je — aby distriktuálny konrent konečne sa ku Y'ysokej Vláde uchádzal o rozreéenie otázky tejto. Prešporská Cirkev chce len všetkých ludí, ktorý nechcú v tom zásluhu videí, že ona školy pomaďarčila za nosom vodit. Distriktu Prešporskému nemá čo rozkazovat žiadon distrikt druhý, ani sám ani keď sa v Pešti s druhým side; a tak je to pravota, medzi dištriktom Prešporským, ako majetnikom škôl prešporských, a Prešporskou miestnou Cirkvou, ako opatrovkyňou základín školských, ktorú rozepru len Jeho Veličanstvo môže rozsúdil. Povážme že na príklad, jaký by bol súd generálneho konventu ? Na. tenlo konvent nechodí distrikt zadunajský, lebo ho neuznáva; chodi len preddunajský, potiský a banský. Preddunajský by hlasoval za svoje školy; tamty dva by teda boli sudcom tohoto, práve ty isté distrikty, ktoré sa nepítali preddunajského, keď svoje školy maďarisuvali. Generálny konvent je ozaj tak ďaleko že ho nevidíme, a čo by aj za dvermi bol, nie je on sudcom patričným vo veci práva a majetnosti distriktu sa týkajúcej. Výbor nadreéený sa pustil do rátania výloh a potrieb školských a bez známosti toho, čo má cirkev evanjelička, podáva nasledujúce nálezy. Na vyššie gymnasium s bohosloveckým ústavom v Modre vyniesly by potreby ročnic 9400 zl. str. Za vyučovonie sa prijal dôchodok v možnosti i000 zlat. str., miestne cirkve, Slovenská a Nemecká daly by ročne 600 zl. str., a tak by prišlo na distrikt platit ešte ročných 7800 zl. str. Na vyššie gymnasium s bohosloveckým ústavom a akadémiou právnou v Prešporku by sa potrebovalo 16,500 zl. str. Nato dla rátania Výboru by mohlo z úrokov základín dislriktuálnych a od miestnej cirkve príst ročne okolo 6300 zl. str., prišlo by teda na distrikt platit ročne ešte 10,200 zl. str. keby k týmto školám pripojilo sa menšie gymnasium v Modre, ktoré by stálo ročne len «3000 zl. str. na ktoré by sa od miesnych cirkvi a z platu školského 1100 zl. str. sobralo, takže by distrikt ročne 1900 zl. doplácat mal, vtody by distrikt na zriadenia týchto oboch škôl, Prešporskej a Modranskej musel platit ročných 12,100 zl. striebra. Nám, nakolko 2náme stav cirkvi evanjelických v distrikte tomto sa tento počet zdá byt nemožným vo skutočnosti: celá táto daň by lahla z vätšej časti na náš chudobný Slovenský národ. Distrikt preddunajský ako známo s málo výnimkami je čistý Slovenský. Dla rátania výboru by na príklad na Turčianskych ev. Slovákov prišlo složit 1.394 zl. 27 gr. str. ročnej dane na školy hore spomenuté. Na Nitranský Seniorát by prišlo 2649 zl. 18gr., na Liptov 1766 zl. 5 1 gr. atd. My sice nenáležíme medzi tých, čo odrádzajú od obeti a znechutit sa usilujú každé napnutie sil svojich, aby hádam sami nemuseli vaček otvoril; nie, preto nehovoríme že je to veliká summa. Hádam i táto pre Slovenské vačky veru značná by nebola nemožná, keby sa postaral distriktualný konvent zýskat si evanjelŕctvo Slovenské založením škôl, ktoré by ich život národný kriesily. Lež podívajme že sa aké by boly školy preáporské, ktoré by ev. Slovákov dištriktu preddunajského tolko stály, čo do národnosti slovenskej? Na ústave bohosloveckom by dvaja professori učili po slovenský, a jedon po nemecký, ostatnie vedy na gymnasium by sa prednášaly zas len maďarský a nemecký; latinčina, rečtiňa, história a zemepis by síce v V-tej až do VIII triedy mali pri Maďarčine a Nemčine i Slovenského vedlajšieho professora. Mathematika, filosofia, prírodopis, fyzika a celé vedy politické a právne, teda vlastne celý beli vzdelanosti mládeže bol by maďarský a nemecký. Pre slovenskú mládež by boli dva professorie, jeden platený zo základín starších, druhý len vedlajší, čo by pri nemeckom a maďarskom po slovenský históriu a zemepis prednášal, a kňaz prešporský Slovensky' by náboženstvu učil. Teda vlastne len jeden slovenský professor byr bol platený na gymnasium z tých od distriktu ročne splácaných daní na školy medzi tým, čo by maďarská a nemecká reč malý 8 professorov. Na bohosloveckom ústave sa spravodlivost zachovala — ku vätšine evanjelíctva distriktu tohoto slovenskej. Ale čože je to na tarchu, ktorú zniest má distrikt? Slovákov už len na modlitbu odtískajú ludie; so známostou svetskou ich chcú už len na druhých odkazuvat. V takomto položení sa Slovákom istotne odnechce tolké summy platit. Nemci a Maďari majú škôl dost, my nič, a ešte i tu, kde sa majú hlavne na útraty slovenské založit, odtískajú ich k čírej theologii. Keby takého dačo vykonali Maďari s Nemcami na svojich, sebou hlavne vydržovaných školách pre Slovákov, ako je plán od Výboru řečeného pre prešporské školy navržený: tu by Slováci s dúverou hladeli ku priatelom takým. Lež pane Bože, tu kde my peňazí máme dat hrbu — hodia ti nám takú škvarku. Slováci chcejú mat už aspoň jednu svoju hlavniu, svoju vlastniu školu, kde by ako nato svedčí národ svojich synov vzdělat mohol nechat. Zriadenie škôl modranských je spravodlivejšie, tu je prevaha po strane Slovenskej; ako aj byí má. Vet i tak žiak slovenský chtiaci sa maďarsky učit pôjde na ústavy maďarské, nech sa teda aj maďarskej mládeži otvorí příležitost, aby sa mohla jazyku Slovenskému naučit. O nemeckú reč nie je teraz strachu, tej sa naučí na hocktorej škole; i sám plán ku zriadeniu sa modranského gymnasium dost velké miesto jej poprial. Obete sa majú požaduvaí, ale kdo ich žiada, nech že aj ukáže k jak znamenitému sú cielu. Aby Slováci Maďarov a Nemcov poďporuvali, to je zbytočné ; ukážte jímale, že aj o nich sa staráte, a oni istotne urobia vela. Dla našej mienky by sa cirkve slovenské na distriktuálnom konvente o praktiénejšie, lež je nárada výboru zriadenie škôl svojich kroz vyslancov svojich postarai mali. — My myslíme, že by sa ľrešporské Iveeum tak zriadit malo, aby k nemu ta 10