Slovenské Pohľady, 1852 (III/1-26)
1852-05-26 / No. 21
Číslo 2 I Dňa 26 Maja 1852. Diel 111. Slov. Pohlady vychodia každú stredu na jednom hárku, pri konci každého mesiaca na poldruha. Redaktor býva v Hlbokom, poslednia počta: Senica. — Predpláca sa u Exped. v TrnaveCPekarskáulicač. 19 9) na celý ročník s poctou 6 zl. na polr. 3 zl., na na literatúru, umenie a život. Uedaktori J. 91. Hurban. štvrl roka 1 zl. 30 gr str. Bez počty s odberaním si vlastným u Expedície o 10 hod. r.celor 5 zl., polroč.2zl. 30 gr štvrlroč. i zl. 15 gr.str. Za 1 riadok ohlasov v „Obchodníku“ sa plat. 3 gr. str., keď je viac razy tlačený 2 gr. str. Dobrovolník slovenský. Pri zelenej hore kämennom chodníčku Orie mladý šuhaj otcovskú roličku : Od bieleho rana brázdy preoráva, Na pekné koníky čerstvo povoláva; Slniečko vždy vyššie, vyššie postupuje Pilného oráča chrbet opaluje; Lež on sa zatáča třebas umorený Od práce a slnka celý uznojený. Na väži poludnia divno odzvonili — Už by sa ver údy rady občerstvily. Po chodníčku akás ženská sa sbližuje A za ňou v klobúčku chlapec pobehuje, Od chodníčka krížom uchýlená cesta, Rovno k oráčovi ponátjla nevesta: Je to jeho vďačná a úprimná žena, Priduc k nemu povie ešte zadichčená: „Sadni si mužu môj tu na tie trávničky I ty si odpočiň i tvoje koníčky, Občerstvi si údy krátunkým obedom Prichystala som ti trochu kaše s mädom.“ Martin pluh zanechá, pozdraví ženičku, Oba sa na mäkú posadia trávičku; Otec si ujedá, syn bič pochytuje Okolo koníkov behá, popleskuje ; Martin sa občerstvil krátunkým obedom — Po práci chutnala dobrá kaša s mädom. Pozre milej žene do radostnej tváre: „Žena moja, dobrej donieslas’ mi váre!“ V tom očima hodí do šíreho póla, Akoby dač hladal pozerá dokola: Ces myse! ohnivú dačo preletelo — Jeho líce, oko plameňom horelo: „Žena moja drahá“ — povie tak o chvilku — „Hoj tie časy každú rozihrajú žilku, Keď si na slovenské spomeniem taženia Var’ by ta chcel nechal moje potešenial Bol to život keď sme v táborach ležali, A vojanské piesne na maršoch spievali, SI. Pohlady, Diel III. Za pána cisára a národa práva Keď po poliach viala slovenská zástava! Tie brezovské zvony dumno vyzváňaly, Keď sme sa prvýraz na Maďarov hnali, My prvýraz stáli v boji ozbrojení Pred nami utekal Maďar naplaŠený. Triraz napadnutí od gardy i vojska Vždy nás ochránila veliká moc boská : Mesiaca septembra v den dvaciaty druhý Odrazený bol ten útok hrozný, tuhý : Kolko tam Maďarov po úbočiach padlo, Povedalo by ti to vysoké Brádlo; Lež i naši chlapci, miesto kde sa bili Svojou drahou krvou tiež zapečadili. Na to prišla zyma, přišly tuhé mrazy, A my národ chceli varuvaí od zkazy : Na Mostoch sme v Sliezsku v táborach ležali A po dlhých nociach pri ohňoch sedali, Stáli v šírom poli vonku vystavení, Keď zavíjal, hvižďal vetrisko studený. Na den Mikuláša na Čaču sme prišli — Maďari pred nami v hroznom strachu ušli, Potom nás videli novomeskí páni, Ako sme stúpali pod ich mesta brány. Svitol jedonácty, a my k Budatímr — Po tišku a vo mhle išli na hostinu: Budatínske kopce velmi sa divily, Keď slovenskí chlapci Maďarov prášili, Velmi sa divily, lebo neslýchaly Žeby kedi chlapci v hunkách bojuvali, Žeby kedy delá tu boly durkaly, Od ktorých hrmotu vršky sa striasaly. Lež Maďarov sila, a nás bolo málo, Nás proti tisícom len pár sto tu stálo; Odtiahli sme teda pri jasnom mesiaci A šli bez oddychu až ku samej Čači; Potom na hraniciach Sliezska postavení Čakali sme až bol zbor náš posilnený : Prišla pomoc, delá najjasnejším kráľom 23