Slovenský Ľud, január-jún 1923 (III/1-26)
1923-01-04 / No. 1
liVY-C. j O ? 3 9 ROČNiK ill. <ts. i. CENA 20 HAEm KOŽIfl, 4. lanuftra 1983 /c. m SLOVENSKY ĽUD VYCHODÍ KAŽDÝ ŠTVRTOK. Zodpovedný redaktor: Prf »aeieiani menej ako 10 výseko* kč* 2-8Q Vydáva PATRIA* p spoločnosť s m- »10. Rčs 2*70 * r n . ay lu bi iu VINCENC NA VARA. • *** «ko 10 , Kčs 2*60 - - cením obmedzeným. -- Vli>V*ĽaNV* lVŕ\ V «vriročne m jede» výtisk. Predplatné na jednotlivé é išla Kčs 3*— štvrťročne Na cestu. Nevedomý, nevzdelaný človek nežije celým životom. Ku krásam duše je neprebudený. Spí a nevidí v živote, čo by mal vidieť, z čoho by sa mal tešiť, z čoho by mal brať úžitok. Prejde životom ako väzeň, odsúdený doživotne do tmavej celly ža-i lára . . . Ozaj — nevedomý, zaostalý človek je väzňom svojho drsného tela, ktoré samo o sebe, bez duševného prehĺbenia, bez inteligencie a vyšších myšlienok — nedelí sa veľmi od zvieratá. Veď to každý povědomější človek vie. že čo nás od zvierat delí 1— sú len naše duševné schopnosti, ktoré nás robia ľudmi, Poľutovaniahodný je teda ten človek, ktorý duševne spí, ktorý sa o vzdelanie svojho ducha nestará. Jeho duševný obzor je tak uzučký, že ítápe tam v temnotách, kde iný, povedomí a vzdelaní ľudiá chodia vo Svetle. Taký človek žije celkom iným životom ako človek povedomý a vzdelaný. O koľko radostí — radostí o ktorých ani nemá poňatia vo svojej zatemnelosti, aké sú veľké a oblažuíúce — prichádza takýto človek! Keby si to vedel uvedomiť, neodkladal by veru ani okamih a pustil by sa do boja za obrodu a svetlo svojej ‘duše, čialiol by po knihe a dobrom Časopise a hľadal by radosti, pravé radosti života, ktoré prýštia z prebudenej, rozvinutej duše. Smysel ľudského života prejavuje sa v jeho duševnom kráľovstve, v posvätnej ríši dobra, krásy, vzdelanosti a dokonalosti duševnej. Pravé fudské šfastie kotví len v týchto vypestovaných duševných vlastnostiach Brutálne, zvieracie radosti, v ktorých necítit dušu, prinášajú človeku často iba trpkosť, bolesť a sklamanie. Preto starajme sa o svoju dušu; Vzdelanie nech je našim cieľom najprednejším. Ak budeme ozbrojení vzdelaním, duševnou prehfbenosfou a vyspelosťou, zvíťazíme vždy nad 'nepriateľmi duše i tela. Život saj nám zjaví v celkom inom svetle, lebo čo sme predtým nevideli — budeme vidieť, čo sme nevedeli — budeme vedieť, čo nám bolo tajnosťou — bude pred nami stáť odhalené.. Lebo len tí, ktorí sú nie slepí vidia. Nechcejme teda ostáť slepými, B. B. My a židia. Na rampe pri nádraží v Medzilaborciach, pri vykládaní vagónových zásielok vídam často smutný obrázok : do úmoru pracujúcich Rusínov a nad nimi stojaceho a rozkazujúceho Žida. Prichodí mi to byť ako trestanecká čata plahočiacich sa otrokov, ktorí svojim potom a nadľudskou námahou za cenu zakrvavených dlaní majú pripraviť dobrobyt a hody tomu postavačovi, ktorého špekulácia premieňa cvý">; prácu vo vlastné zlato. Zatnem päsť pri pohľade na takj' zjav, ako ju zatnú i tí úbožiaci, keď si uvedomia, že obohacujú svojimi silami nepriateľa a škodcu, ktorý im povykuje za chrbátom. Viac ľudí, ba takmer všetci šomreme na to, že Židia svojim kapitálom a hospodársko-materiálnou zdatnosťou vládnu nad'nami, nás vyssávajú, súperov z nášho kruhu ubíjajú a zatláčajú. Celé zástupy ľudu svolávajú pomstu na hamižných vykorisťovateľov. ktorí ich ožobráčili, než by sa boli toho mohli nazdať. Smutné je, že túto skutočnosť treba potvrdiť. Opime pod nenasytným vladárením židovských peňazí. Kupčia s našimi ľudmi ako s otrokmi. Ale miesto toho, aby sme sa usilovali im vyrážať zbraň z ruky, plníme ich závody, obchody a hostince, ako by tovar a občerstvenie od Žida bolo lepšie než od svojského človeka. Neustálym podporovaním ich takto privilegujeme sami za národ vyvolený, ktorého príslušníci podľa knihy Mojžišovej môžu sa zaoberať len ľahkým zamestnaním a nikdy nie ťažkou prácou. Pomáhame im, aby skutočne mali v rukách všetky obchody, živnosti a podniky, pri ktorých bez ťažkej práce sa zarábajú väčšie zisky, ako pri robote,» ktorá vyžaduje poslednú kvapku sily. Prichádza tu otázka: Ako sa brániť proti židovskej záplave a hospodárskej nadvláde ? Mohlo by to byť p.redmetom širokých úvah. Ja tuná mám na mysli len tri heslá pre náš ľud * „Učiť sa od nich." „Neveriť im.‘ „Chrániť sa ich.“ Chodievam pred šiestou hodinou na rannú prechádzku. Vidím deň čo deň už tak včasné ráno zachumlané postavičky židovských detí, ktoré s lampášikmi pospiechajú do židovskej školy. (Pôsobím v mestečku, ktoré je z polovice židovské.) 0 */* na ôsmu idú raňajkovať a potom zas do školy štátnej. Po skončení vyučovania v tejto škole — zas pokračujú vo výučbe v škole židovskej až do 8 hodiny večer. Už tie deti ďaleko predbiehajú naše. Keď neskoro večer človek vkročí do židovskej rodiny, zbadá obrázok ako v škole : Všetky deti pilne sa učiace. A naše deti! Ešte že ich tak horkoťažko dostanieme do školy v zime a keď prídu domov, veľmi málo sa ponúkajú a sú ponúkané do učenia. Učiteľa priamo prekvapí židovské dieťa veďomostiami mimo školy nadobudnutými, zatiaľ čo so svojskými má ťažkosti pre nedbalé dochádzanie a následkom toho" i pre neuspokojivý prospech. Niet takmer Žida, ktorého by úrady musely nabádať k posielaniu detí do školy. — A náš ľud ? . . . Zaplakal by človek, keď vidí, že dedinskí občania vysielajú deputácie ku školským inšpektorom s prosbou, aby oslobodil ich deti od školskej dochádzky z dôvodov, že ich potrebujú k paseniu a inším prácam, ktoré i bez pomoci detí by sa spravily. Naši výrostkovia po opústení školských lavíc venujú sa večer neužitočným túlkam, pri ktorých utrácajú mravnosť a drahocenný čas mladosti. Židovské odrastené deti — pokiaľ nie sú na štúdiách — pilne sa večer učia od rodičov, ako treba robiť dobré „Gšefty“, pripravujúc si takto zbraň na tých,, ktorí svoju zlatú mladosť nevyužijú k obrneniu sa pre životný boj. (Dokončenie budúcneJ