Slovenský Ľud, júl-december 1923 (III/27-52)

1923-07-05 / No. 27

ROCNIK III. CIS. 27. CEt$H 20 Ü#L Košice, 5. júla 1923. SLOVENSKÝ ĽUD VYCHODÍ KAŽDÝ STUETOK. jvZodpovedný redaktor: p,i ia«eiauí menej ato ío výtitkj-v kč« ?so Vydáva „PATREV, spoločnqjt^ ^u- ' » io . Kčs 2 70 cením obmedienJO ' V*. ‘ »VINCENC NAVARA. «wtažoe sa ££ Pee'dpla «Ä fed­notlivé čísla Kčs 3-— štvrťročne V. BELKCi Práca a život. Práča a život sú spolustrasíené. Práca bez života a opačne zase, živbt bez práce byť nemôžu. To ,ie tak od počiatku sveta a tak ostane do konca, je to zákon prí­rody táto práca je dvojaká: je duševná a je hmotná (materialná). Obidve rovnako sú potrebné pre ‘človeka; jedna k udržania tela pri živote a sile, druha zase kŕmiť ducha a tak chápavejším a pri jem­nejším učiniť človekovi celý ten život na zemi. Cieľ hmotnej na príklad roľní­kovej práce je, aby,mal čim bo­hatšiu úrodu, plné stodoly a sýpky, aby mal teda čo jesť, niečo prípadne aj na staršie dní a života aby si shospodáriť mohol. Duševná práca človeka ma iný cieľ, pohyb duchovného života javí sa iba v tom poriadku, kto­rého pridŕžame sa pri svojich 1 ácach okolo hmotných veci. Práca duševného života ukazuje s á nám v tom, že rozoznávame pekne od špatného, dobre od zlého, mravne od nemravného, a že je duša človekova nesmrteľná.To jest, že ľudská duša od tela, v ktorom len krátky čas žije, od­delí sa a bude žiť na veky. Človek, ako v živote vidíme, nežije a nepracuje len pre seba, ale aj pre rodinu, pre národ a vlasť. Aby však toto cieľu pri­merané osožno a čo najprospeš­­nejšie vedel a mohol činiť, žiť a pracovať aj pre spolublížných, aby mohol byť osožným i svojmu národu k tomu nadovšetko musí vzdelávať svojho ducha, pracovať duševne. Vzdelávať sa a potom pracovať duševne teda je tak pre život potrebné ako aj pracovať telesne hmotné, ak len nie viacej. Po­vážme len, že keby sme naozaj bezmyšlienkovite, bez uváženia všetky práce podujímali, ako by to asi vyhliadalo, O, moc, veľmi moc, treba je niekdv ducha na­pínať i pri jednoduchých tele­sných prácach, a mnohokrát ani by sa ony nevydařily, keby nebol im výdatnou pomocou duch. A potom ako by asi svet vyhliadal bez systematického vedenia ad­ministrácie a vôbec bez ceľko­­vého • spravovania, ktoré nestrpí ani menšie pochybenie, najmä u štátov kde žije milióny ľudí a každý jednotlivce má iné požia­davky alejm každá frakcia má iné nápady, iné chutky ? Veru istotná. je to vec, že keby rozumnej t. j. duševnej dobre uváženej a pre­myslenej práce tu nebolo tak všetko by sa prekotilo a srútilo na kopu. Hla a táto duševná práca to všetko jak pekne riadi a spravuje. Pracujme tecjai,každý tak ako najlepšie vieme, a môžeme na národa roli dedičnej, pracujme hmotne a aj duševné pilno, usi­­lovno, veď osožíme tým len sami sebe národu a milovanej našej vlastí. KAROL B1ELEK: 0 rozšírení dochádzky školskej. m. História všetkých národov nám rozpráva, že novoty, kráčajúce a­­kýmkoľvek smerom, či to už boly vynálezy, opravy, zmeny, buď čo iného, prospešného, nebolv od ľudu priajté vždy rovnako. Lud, navyk­núc na zariadenosti svojho života a spoločenstva, častokrát nepros­­pešné a zhubné, nerád a ťažko lúči sa s nimi. Takto vysvetlíme si to najlepšie, prečo sa ľudu mnohé veci, zariadenosti neľúbia, prečo s nimi nesúhlasí a prečo v spoločnosti ľud­skej panuje nesúhlasnosť, disharmó­nia. Jako všetky novoty vôbec, tak ani predĺžená povinnosť školská ne­bola ani v iných krajinách nebude ani u nás prijatá so súhla­a som všeobecným. Jedni ju budú ve­lebiť a vyhlasovať za pokrok a vy­moženosť veľkú; iní budú sa jej pro­tiviť, vyhlasujúc ju za bremeno škodlivé, pohromy egyptské a zká­zu jeruzalémská, aké nešťastie ľud náš len zastihnúť mohlo; zas iní bu­dú to brať ľahostajne, ako by sa ani nič nebolo prihodilo. A čo asi namietať sa bude oproti osemročnej povinnosti školskej? Žaloby zaiste budú nasledujúce: Predĺženou povinnosťou školskou 0 dva roky bude chudobný ľud u­­krátený pri pomoci vyhľadávania živností. Chudoba niektorých rodi­­čp/ j tak veľká, že i pri najlepšej vôli neni sú vstave dietky svoje ešte 1 vyše 12 rokov do školy posielať. Následkom rozšírenia dochádzky školskej bude treba rozšíriť i školy a rozmnožiť počet učiteľov, čim vzrastne náklad na školy, daní zas pribudne, muší to chudoba platiť a nebude mať z toho žiadneho osohu, ani deti; lebo sa i tak viacej nena­učia. Mnohí „tnúdraci“ dôvodia, že predĺžená povinnosť školská je prí­činou, že boly do ľudových škôl za­vedené reálie a iné veci, ktoré, vraj, ta ani nepatria a ktorým deti ani ne­­rozumia. Niektorí uznávajú síce po­trebu ďalšieho chodenia do školy, lež len pri školách viactriednych; le­bo v jednoduchej škole sa j tak no­votám nepřiučí, ba duševne zakrnie. Iní zas vidia v predĺženej dochádzke školskej zárodok nemravnosti, pone­­váč chodiť budú do školy spoločne s dospelejšími dievčatami. Tiež nie­ktorí dokazujú, že predĺženou do­chádzkou školskou odchovajú sa ľu­dia namyslení voľajakou vyššiou vzdelanosťou. Konečne niektorí i to prorokujú, že dlšiou návštevou ško­ly bude veľa zameškania, veľa po­kút, čo zapríčiní ľudu len výdavky a roztrpčenie. Keď by zostalo pri starom, mládež by zaiste riadnejšie chodila do školy. Z týchto výhovorôk sú niektoré nepodstatné, iné zas nezakládajú sa na pravdivých dôvodoch a preto podvrátit sa dajú snadno. Žeby zákonodárstvo, predĺžiac dochádsku školskú, bolo „ukrátilo“ rodičov a do jejich sa násilne zamie­šalo, odpovedám: Každá riadná spoločnosť stará sa o to, aby jej členovia spôsobní boli podporovať jej snahy a prospechy. Podobne i štátu záleží na tom, aby štátni občania boli ľudmi statočnými,

Next