Slovenský Ľud, júl-december 1929 (IX/28-52)

1929-07-10 / No. 28

Strana SSO, _____________________________________Slovenský Ľud _______________________________'číslo 28, šatečky, z nervozity pokladáme to za smrteľný hriech a remeň alebo prút sú v práci. Pri takejto výchove príde rodič o lásku svoj­ho dijeťaťa. Veru talc, lebo lásku rodí len láska. Bol som sa zmienil aj o zneužití lásky. Je to vôbec možné, aby rodič zneužil lásku vlastného dieťaťa. O hej, je tc možné. Ba ešte ľahšie, ako ju správne užívať. Uvediem len so­­pár príkladov: Matka s nespráv­ne ponímaajej lásky zatají pred otcom výčiny synčekove, alebo tiež z lásky zveličuje výkony dieťaťa. Na druhej strane otec zahriakne matku, keď táto karhá malého pre­­viŕjSca. V týchto prípadoch rodi­čia nielenže sa pripravujú o lásku svojich dfetí, ale podkopávajú si piliere druhého výchovného pro­striedku: autority. Autorita patrí síce k vyšším prostriedkom discipli­ny, ale svojím pôvodom predsa sa nevyrovná láske, hlavne nie auto­rita vonkajšia, lebo máme aj von­kajšiu autoritu vedľa autority vnú­tornej. Vonkajšiu autoritu majú: panovníci, ministri, vysokí hodno­stári cirkevný a svetskí a predsta­vení vôbec. Táto autorita viaže sa k úradu a nie k osobe, pravda no­sitelia týchto úradov môžu mať aj autoritu vnútornú. Na to, ako sa môže harmonicky spojiť vonkajšia autorita s autoritou vnútornou, klasický príklad má­rne v osebe nášho pána prezi­denta dra T. G. Masaryka. Jeho Spiaci 3. C. Gemerský {Pohrať.} Janko nestačil odpovedať na množstvo otázok, matka to ani ne­žiadala, ona sa len chcela vyroz­právať do chuti so svojím milým, dávno nevídaným synom. On často sa aj usmial nad nevinnou naivmo­­sťou niektorej otázky, čo i matku k úsmevu nútilo, ale predsa ju ne­­hatJÍo v ďalšom vypytovaní sa. Starostlivé obsluhovala Janka, Keď sa len trochu pohnul s mie­sta, ué bežala utierať prach i ďa­lej na lavici, aby náhodou nesadol »a neutřeté miesto. Aj staaý sporák pocítil, že do­stali vzácneho hosťa. Hrnce a raj­­mičky na ňom ani miesta nemalý. V jednej praženica, v druhej úde­ná bravčovina, v tretej klobásy, potom zemiaky na masti, čaj, ká­va, fašiangové buchty atď. varály, pražily sa plnou parou, akoby Hre­beňová bola chcela nahradiť všet­ko, čo od šesť rokov, ako Janko v hodnosť prezidentská v zapätí má autoritu vonkajšiu a vnútor­né jeho duševné hodnoty zadová­­žily mu sýetxmí autoritu vnútornú. Náš veľký básnik — už nebohý — Hviezdoslav, nezastával žiaden úrad, nemohol mať teda vonkajšej autority, ale zato jeho velký bás­nický génius získal mu vnútornú autoritu naj vyššieho stupňa. Len vonkajšiu autoritu má predstavený bjez akejkoľvek osobitnej a osobnej duševnej kvality — ba ešte s celým radom chýb, na pr. sem patria ty­rani v tom horšom smysle slova (Nero, Caraffa, atď.). Z doby prí­tomnej bohužiaľ tiež máme — ač­­koľvek nie v takom množstve eétle niekoľko exemplárov pred­stavených len s autoritou vonkaj­šou. Rodič, aik chce blahodarne pô­sobiť ma duševný vývoj dieťaťa, má mať vnútornú autoritu, zalo­ženú na mravnej a rozumovej vý­ške. Vonkajšia autorita rodičov, založená na remeňovom, prúto­­vom a hruibianskom podklade, je veľmi nepatrnej hodnoty. Rozum­ný rodič stále sa snaží svoju auto­ritu prohibit’, rozšíriť a stráži si ju ako pohádkový kráľ, svoju prin­ceznú. Veru, aj autoritu je treba strážiť, lebo inakšie práve tak ľah­ko môžeme ju ztratit’, ako lásku, Morou tlak ľahko dá sa dieťa viesť. Mám spomenúť všeobecne známe príčiny ztráty autority. Nuž tu ich máto: opilstvo, zvada rodičov a Amerike sa zdržiaval, nemohla mu po chuti pripraviť. Najbližšia sésedka prihrmela ešte pred večerou, podávať sa na vzácneho hosťa. „Vítaj, Janko! aký si narástol, celý pán... predsa si prišiel?” „Prišiel som, teta” usmial sa Janko, „vy sa ako máte?” „Ďakujem za opýtanie, s biedou, pomaly starneme. <3o nového v Amerike ?” „Dobrý svet je tam, teta, práce dosť, zarobiť sa dá, ľudia dobre žijú.” „To som už aj ja počula, že dobre, ani sa neuspokojím, kým sa ešte aj ja tam nedostanem.” < „Nežartujte, teta! nie je to pre vás a ešte keď máte doma z čoho žiť.” ,Veď pomaly len máme, ale de­ti ... päť detí — pätoiro starostí. Kdeže my tu soženieme každému niečo do života? Dvom dievčatám veno, trom chlapcom domy a tro­chu majetku, lebo by sa tí na jed­nom grunte neznášali, ani by vy­žiť nemohli.” Meno „<Bay&lu na pôvodnom balení Aspirin Osvědčených tabletiek tfšiteFov boFasti, rwčí za ich pravost a jakosť, Neškodia srdcu. K dosíanitt vo všetkých Jefeávolacllu ^ Lekárom doporučené. Úradne stanovená cena K& 9.8C oez obratovej dane a disp, popi. bezuzdnosť ich jazyka — sú najča­stejšími príčinami. Druhá kategória prostriedkov • disciplinovania: odmena a trest —• pramení zo sebectva. Pri tomto spôsobe disciplinovania chovanec vykonáva svoju povinnosť buď v očakávaní nejakej príjemnej veci (odmena), alebo zo strachu pred trestom. Disciplinovanie odmenou v© ve­­rej dej výchove dosiahlo svojho vr­cholu u jezuitov. Pozdejšie odme­nu chceli z výchovy úplne odstrá­niť. V novšej dobe sa jej zase ujal Amerikán James. Odmenu rozoznávame hmotnú a morálnu. Odmena hmotná užíva a zneužíva sa v prvom rade vo vý­chove domácej. Slabí rodičia, keď Chcú, aby im dieťa niečo vykonalo, sľubujú mu hory-doly. Nehovo­rím, aby sme kedy-tedy needrne­­nifli zvláštnu výkonnosť chovanco­vu okrem pochvaly (morálna od­mena) aj hmotníe. Ale to sa nesmie vo výchove uzákoniť. Hmotná od-Keď vyrastú, o svoju výživu sa už sami budú starať, vás by len nepustili na tak ďalekú cestu do cudzieho sveta.” „Prečo nie? Starší ľudia už ma­jú viac rozumu, ľahšie Si poradia vo všetkom, ako nezkušené deti a robiť či tu, či tam! Za tri-štyri ro­ky, čo hneď len na vode a suchom chlebe by sme sa trápili, predsa by sme viac usporili, ako doma.’ Dvere sa otvorily, vstúpila iná ženička, čo samozrejme pretrhlo predošlý rozhovor. Niekoľkoraz už počuté otázky znovu sa opakovaly: „Si prišiel ?” „Si zdravý?” „Nebál si sa tej veľkej vody?” „Aký je tam svet?” . Opakovalo sa to cez celý večer, až do pozdnej noci. U Hrebeňov dvere sa tak často dávno neotvá­­raly, ako teraz. Dlhou cestou una­vený Janko pokojne ani najesť sa nemohol. Pomaly sa sišia celá dedina a rozhovoru nebolo konca kraja. Na druhý deň vybalil Janko do­nesené rôzne dary, ktqjré rozdelil

Next