Slovenský Ľud, júl-december 1930 (X/27-53)

1930-07-02 / No. 27

číslo 371 ' Slovenský Ľud Zo všesekolského sl etu v Belehrade československé a juhoslovanské sokolské zástavy pri slávnostných dňoch v Belehrade. Kapustný sud. L. J. Samko škerec sa mal ženiť. Už bolo všetko pripravené. Dvoje ohlášky vonku, dva okovy piva, veľký okov vína, pravá domáca sli­vovica, ošípaná zabitá, koláčov plné police — všetko čakalo v ko­more na štedrú ruku komorášovu. Bol predvečer tretích ohlášok a o deň neskoršie mala byť svadba. Všetko bolo teda v najlepšom po­riadku, až na jeden háčik. • „Len si, prosím ťa, dobrý po­zor daj, aby ti nevytrhla medzi kostolnými dverami perko. Lebo bys, večnému, bol na celý život od­bavený.’ „Maj vždy napohôtove jednu ruku a potajmo na Betu kukaj. Kebys videl, že na teba chce siah­nuť, odraz jej ruku a jakoby nič, hybaj ďalej. najde muž, ktorý je ochotný man­žela nahradiť a uspokojiť ženu hriešnou láskou. žena je teraz spokojná, aj keď jej svedomie nie je čisté a keď často spomína, čo by na to asi po­vedal jej manžel, ktorý teraz pre ňu krvavo pracuje v Amerike. A utišuje svoje svedomie tým, že sa o tom nedozvie a že ho to teda bo­lieť nebude. A až sa vráti nazad, bude len jeho. Dobre. Ale pomer prináša aj ná­sledky. Malé, ešte nenarodené die­ťa je novou a teraz už väčšou sta­rosťou. čo s ním, až sa narodí? čo tomu povie manžel v Amerike, až mu to niekto z dediny napíše? A v týchto chvíľkach prichádza zú­falé rozhodnutie: dieťa nesmie žiť. Treba ho hneď, ako sa len na­rodí, odstrániť, treba ho — zabiť. Prečo tatko a mamika Samkova mali toľké starosti? Veru nie bez príčiny! Samko bol chýrečný mládenec a frnús, akého treba pohľadať. Tat­ko mával dva páry žencov! To je slovo, ktoré tiahne mladé dievčen­ce a pritiahlo aj Betku Karčech, ale —- no, darmo je, všetky, ku ktorým Samko chodil, nemohly byť jeho ženami a musela to byť napokon predsa len Kačka, dcéra bohatého Naruta. Ale Betka sa vyhrážala, aj bohyňou hrozila, že Samkovi svadbu prekazí. Dosiaľ sa nič nestalo a preto si mysleli, že bude Samkovi po perku pásť, čo by, pravda, uvalilo to najväčšie nešťastie na Samkovu rodinu. Betka však sa ani neobjavila a svadba prešla pri najlepšom po­riadku. Zatiaľ však, čo pán farár Sam­kovi a Kač.te takú krásnu kázeň držali, že niektoré staršie ženičky Stranu 335. Drôtené piety a* v dobrom prevedení, sú najímnliFejšíe. BRATIA WÍLHEIMOVÉ Prostějov, Morava. aj o dva týždne. Manžel chce za­robiť veľké peniaze, preto pôjde do Ameriky. Bude tam 4—5 rokov hrdlačiť, bude jesť suchý chlieb, aby potom prišiel domov s niekoľ­ko sto dolármi. A mladú ženu, s ktorou žil len niekoľko týždňov, nechá zatiaľ (bárs aj nerád) do­ma samotnú. Prebudil v nej ženu a teraz od­chádza na niekoľko rokov preč. Manželke odchádza manžel a ona, ktorá si privykla už na manželský život, je o tento pripravená. Prvý mesiac, pol roka, azda aj rok vy­drží . spomínať na svojho manžela tam za morom, ale neskoršie sa P-íroda mocne hlási o svoje, žena, ktorá prestala byť ženou, chce ňou byť opäť a chce ňou byť tak silno, že nedbá ani na to, že sa dopúšťa manželskej nevery. Veď ľahko sa V strachu z manželovho hnevu, z hanby a všetkého iného sa toto rozhodnutie ozaj ľahko uskutoč­ňuje. Nemyslí sa na to, že je to vražda, nemyslí sa ani na to, že bude veľmi pravdepodobne objave­ná četníkmi' a že bude nasledovať trest, nemyslí sa na nič, len na to zabiť. A — zabíja sa. To, čo nasleduje, je veľmi krát­ke a veľmi smutné. Vyšetrovanie, objavenie malej mrtvolky, cesta do mesta s četníkmi, žalár, porota a po nej obyčajne káznica na mno­ho rokov, život, ktorý nie je živo­tom ... Tieto prípady sa vyskytujú tak často, že musíme hľadať cestu, ako im predísť. Ťažký rozsudok pravda odstraší na krátky čas nie­ktoré, ale to nestačí. Treba každé­mu, kto sa chce oženiť a odísť one­dlho po svadbe preč do cudziny, vyložiť, aké sú možné následky to­hoto jeho činu. si aj poplakaly, ani Betka nezahá­ľala. Preklopila sud od kapusty, uro­bila cez dno dieru, čo sa tam po­riadny ožech vmestil a pod sud strčila kočku so psom. Kočka mu­sela byť z posledného domu na dolnom, pes z posledného domu na hornom konci dediny. Kočka, pes, palica a malé miesto, to sú jedinci, ktorí pri dobrom poriadku sa ešte jakživ nerozišli. Tak bolo aj v na­šom prípade, štekot, treskot, bit­ka, až sa sud pekne rúče rozsypal. Toto dobré znamenie Betka čakala. Viac už nič nepodnikala a čakala, čo nastane. Nastalo, ale Betka sa radosti nedožila. Ani tri roky a tri dni nebola Ka­čka so Sarnkom, čo medzi nich pri­šiel taký neporiadok, že veru sa museli aj rozsobášiť. Čo sa len k všelijakým babám nachodili, ale všetko márne. Tetka Zuzka zpoza

Next