Slovenský Ľud, júl-december 1932 (XII/28-52)
1932-07-13 / No. 28
Časopis venovaný vzdelaniu a ííidovýchove ROČNÍK XII., ČÍSLO 28. Číslo Za 40 hal. KOŠICE, 13. júla 1932. Dielo a význam slovanských apoštolov. M. Záhorský. Každý národ sa v kritických dobách obzerá nazad do svojich dejín a pripomína si svoje slávne epochy. Tým sa obodrí, okreje a znovu nadobudne síl k ťažkej borbe so smutnou skutočnosťou. V minulých dobách bola história tesnejšie spojená s náboženstvom, takže pri spomienke na našich predkov sa dotkneme i náboženských pomerov tej doby. My Slováci, keď si spomíname na našich apoštolov, sme v dobe najväčšieho rozkvetu Veľkej Moravy, ktorej jadrom bolo terajšie Slovensko. A práve toto je tá zlatá doba v slovenských dejinách, ku ktorej sa obracajú naše zraky tak, ako ači Francúzov a Nemcov na dobu Karola Veľkého. Vieme, že rodiskom slovanských apoštolov Cyrila a Metoda bol Soluň, po grécky Thesalonike. Ich otec bol význačným mestským úradníkom. Svätí bratia boli veľmi pečlive vzdelaní. Sv. Cyril mal veľké vzdelanie rečnícke a filozofické, sv. Metod mal ducha organizačného. Oboch očakávala vysoká úradnícka kariéra, ale oni si radšej volili tichý kláštorný život. Z kláštora boli poslaní ku Chazarom hlásať kresťanstvo. Keď sa toto tam zakorenilo, prišla do Carihradu k cisárovi Michalovi prosba veľkomoravského Rastislava: „Prišli k nám misionári z Nemecka, Talianska, Grécka, ale ani jeden nepoznal náš jazyk, aby ľudu v domácom jazyku vysvetľoval náboženské pravdy a sv. Písmo. Pošli nám takého biskupa a učiteľa, ktorý nás bude učiť všetkej pravde, aby sa kresťanstvo mohlo ešte väčšmi rozšíriť medzi nami a u súsedných národov.” Tak sa bratia Cyril a Metod dostali do Veľkej Moravy roku 86B, prvý, mladší, ako obyčajný kňaz, druhý ako jaheň. Aby mohli s úspechom zasievať semeno kresťanstva, preložili svätí bratia bohoslužobné knihy do tak zvanej staroslovenčiny, ktorá používala písmen vynájdených Cyrilom a menovaných „glagolskými” Slovanskí apoštoli boli vo Veľkej Morave veľmi obľúbení, lebo ľud im rozumel. I povesť o veľkej uče-V týchto dňoch oslávil 40ročné kňazské jubileum bansko-bystrický biskup, Marian Blaha, neobyčajne vzdelaný a vynikajúci cirkevný hodnostár, ktorý sa teší na Slovensku mimoriadnej úcte vo všetkých vrstvách občianstva. Žil dlho za hranicami, ovláda niekoľko rečí a má bohaté zkušenosti. Pri prevrate vykonal veľké dielo pre náš štát, bol vyslaný tiež na mierovú konferenciu a so zvláštnym poslaním do Vatikánu, aby naviazal diplomatické styky nášho štátu s Vatikánom. Za plebiscitných príprav v Orave a na Spiši bol predsedom plebiscitnej komisie. nosti Cyrilovej a veľkých štátnických a právnických schopnostiach Metodových ich sprevádzala. Knieža Rastislav im dal na výučbu nadaných mladíkov, ktorí po vysvätení za kňazov mali byť pokračovateľmi ich diela. Ľud rozumel i sv. omši, ktorú Cyril preložil do staroslovenčiny. Ale to boly veci neobyčajné lebo Veľkomoravská ríša patrila k západnému kresťanstvu a teda obrady sa malý konať po latinsky. Svätí bratia sa preto vybrali do Ríma, aby si dali schváliť svoje počínanie. Pápež Hadrian II. (867 —872) ich pochválil, požehnal a slovanskú bohoslužbu schválil. Ale nazad na Moravu sa už vrátil len sám Metod, lebo brat Cyril umrel v kláštore v Ríme. Na smrteľnej posteli zaprisahal brata Metoda, aby sa vrátil na Moravu. „Pozri, drahý brat, my dvaja sme orali jednu brázdu a ja klesám na nive. Ty však veľmi miluješ Olymp (hora, kde je veľa kláštorov.) Prosím ťa, pre horu mníchov nijako neopúšťaj misijného poľa, aby si o toľko lepšie mohol byť spasený.” A po srdečnom rozlúčení s bratom dokonal. Onedlho po návrate na Moravu sa Metod znovu vybral do Ríma, kde bol vysvätený za biskupa. Ale teraz mu nastaly ťažké časy, lebo so strany nemeckých biskupov mu boly kladené všetky možné prekážky a robené výčitky kacírstva. Ba surovosť nemeckých biskupov šla tak ďaleko, že ctihodného starca Metoda uväznili a surovo s ním zachádzali. Dva roky ho trápili, až ho pápež Ján VIII. vyslobodil. Ale nemecké nástrahy nepřestávaly celkom ani teraz a žaloby v Ríme sa opakovaly. Preto pápež povolal Metoda, aby sa presvedčil o jeho apoštolovaní. Hoci ho prijal s nedôverou, lebo i sám knieža Svätopluk držal s Nemcami proti Metodovi, predsa, vidiac jeho svätosť a oddanosť pápežskej stolici, potvrdil slovanskú bohoslužbu a láskavé ho prepustil. Ani teraz ešte ťažkosti so strany Nemcov nepřestávaly, zvlášť keď lstivý biskup Wiching našiel v Svätoplukovi podporcu proti Metodovi. Horlivý biskup však pracoval na započatom poli podľa sľubu, daného bratovi Cyrilovi na smrteľnej posteli. Celkom sa vyčerpal v práci, v šírení kre- Biskup Marian Blaha.