Slovenský Ľud, júl-december 1932 (XII/28-52)
1932-07-13 / No. 28
západom. To je tá tak zvaná idea cyrilo-metodejská, snažiaca sa sblížit’ a sjednotit’ pravoslávnych s pápežskou stolicou rímskou na základe lásky. Kristovej a tých istých smerodajných myšlienok, ktoré v prvých storočiach kresťanstva obnovily celý svet a odchovaly jednotnú spoločnosť kresťanských národov Ba i náš jazyk a kresťanská kultúra nás upomína na sv. Cyrila a Metoda, lebo oni sú zakladateľmi staroslovenského písomníctva. Tak mohli Slovanov v ich vlastnom jazyku oduševňovať za náboženské ideály a vychovávať ich v kresťanskej obetavosti. Vidíme, že mnoho vďačíme týmto dvom velikánom na obzore slovenských dejín. Je teda prirodzenou požiadavkou, aby sme si ich ctili a vážili. Co by bolo s nami, keby nám oni neboli doniesli svetlo kresťanstva? Zamyslime sa trochu nad touto otázkou. Svätí Cyril a Metod sa obetovali za opovrhovaných Slovanov a práve preto zaslúžia väčšej pozornosti a úcty od nás. Oni nech sú nám ideálom, vzorom v práci za národ, za jeho mravné, kultúrne povznesenie a stúpame vždy výš a výš. U nás sa ešte málo chápe význam slovanských apoštolov pre nás. A predsa je to v prírode ľudskej, že sme vďační dobrodincom. A mali by sme byť nevďačníkmi k naším národným svätým a ich ideálom, ktorým venovali svoje životy? Nie. My pôjdeme stále a vytrvale v duchu cyrilo-metodejskom vpred. Budeme si vážiť prácu našich vierozvestov a zachováme ich dedictvo a odkaz slovanským národom. Keď dnes hoci kto si dovolí hovoriť proti ideám sv. Cyrila a Metoda, my tým pevnejšie ich budeme brániť a zachovávať. Nech si svet povie čc chce. Zaiste buďú hovoriť, že nie sme modernými atď. Ale že je niečo moderné, to neznamená, že to musí byť rozumné a odôvodnené. Dva ideály máme mať stále pred očami, ako ich stavali pred oči našich otcov naši vierozvestovia: Bob a národ. Tak môžeme očakávať šťastnú budúcnosť a so spokojným svedomím sa modliť: Dedictvo otcov zachovaj nám, Pane. Z pražského sokolského sletu. Na obrázku vid íme cvičiacich 'ži v Poznámka : Článok prišiel k sviatku našich sv. apoštolov Cyrila a Metoda oneskorene, ale jednako ho uverejňujeme P. r. PIJAN JE NEPRIATEĽSKÝ POKRO KU, PRETOŽE JE ETHICKY INDIFE RENTNÝ. (T. G. MASARYK.) Potreba spoločnosti. Vladimír Voda. Všetky svoje mohúcnosti telesné a duševné máme využiť k dosiahnutiu svojich životných cieľov. Len sústredením všetkých síl, ktoré sa v nás skrývajú, dosiahneme najväčších životných možností. Poznáme veľkých ľudí v živote, poznáme ich dosiahnuté životné ciele, ktoré nás vábia svojou veľkosťou, ale netrúfame ba ani nepokúsime sa ich dosiahnuť, lebo nepoznáme seba, nezmerali sme svoje sily prísnym sebapoznaním. Nezrodili sme sa preto, aby sme zhliveli v malichernostiach ľudských, v obyčajnosti, ale zrodili sme sa pre veľkosť v živote, pre pokrok. Bohatí sme sa zrodili a ak poznáme svoju bohatosť, užijeme ju, staneme sa veľkými, ktorých netreba ľutovať, lebo vyplnili svoj úkol poznaním. Veľkí naši ľudia pre nás svietia, my sme ich zveličili, lebo cítime svoju malosť a nedostatočnosť k nim. Náš život musí byť vzletom za tými, ktorí už vyleteli a udržali sa vo výške nad nami. Síl a mohúcností pre túto vzostupnú životnú prácu máme v nás dosť, len nepoznáme ich, lebo neznáme seba samého. Seba nepoznáme zabednenosťou, rozmýšľaním nad sebou, ale len spoločenskosťou a srovnáváním seba s inými. Svoje mohúcnosti poznáme v styku so spoločnosťou, s priateľmi, ktorí tiež chcú poznávať mňa. Mladým treba styku duševného, myšlienkového s mladými i staršími, s priateľmi i domnelými nepriateľmi. Cím viacej ľudí poznáme, tým menej nepriateľov budeme mať. Veď poznať svojho nepriateľa, porozumieť mu, znamená nájsť priateľa. Porozumenie vylučuje nepriateľstvo. Naša mládež sa málo cieľu vedome schádza, preto sa otravuje zbytočnosťami. Vie sa rozprávať o počasí, o móde, o druhom pohlaví. Problémy života, smrti, práce, národnostné problémy sa neriešia a toľko je nám, mladým, treba problematiky, ktorá vybíja mladé duše, ktoré musia byť vždy neveriace a pochybovačné, ale okrýdluje a obrňuje charaktery. Chcime sa stýkať spoločensky pri každej príležitosti, poznávajme vždy nových ľudí priamo v styku spoločenskom i v styku s knihami, budeme si viacej seba všímať srovnáváním. Málo sa staráme o seba preto, že málo túžime po pôž'näní duší, ktoré sa nám núkajú vo svete spoločenskom i knižnom. Doceňme veľkých ľudí od nás, poznáme svoju malosť. Poznaním svojej nedokonalosti, pudové i vedome chceme sa stať viachodnými ako sme dosiaľ. Uvedomiť si ten fakt, že sme slabší, vrháme sa do práce pre svoj vzostup telesný i duševný. Ten človek, ktorý si len seba váži, ten, ktorý uznáva len svoju mienku za najdokonalejšiu, *j e najnedokonalejší človek, ten necíti svoju podriadenosť a vzťah ku všetkému žijúcemu. To je taký človek, ako stojaca, hnijúca a vysychajúca voda. To je zbytočný človek. 367