Slovenský Týždenník, oktober 1949 (IV/40-44)
1949-10-02 / No. 40
k\' nedostaly, a bez nich žif nevládzu ... V Anfflickn má toto znehodnotenie peňazí iiž prvé, veFmi osudné následkj': cena chleba zvýšila sa tam už o celých 30 percent, a novšie zprávy ohlasujú, že sa zdražia aj iné posystém, a zaslepene ženie vlast- • nú krajinu do záhuby. Zpráva | o úpadku anglických peňazí je \ Jóbová zpráva, ale ďalšig osud-{ né následky ešte prídu. Kapi-' talistická politika ženie Anglic-1 ko do skazy a v'ydáva ju na! pospas amerických vykorisfo-} traviny a ďalšie Pudové potre- vateFov. by. Ale nritom anglickí ministri v tom pretekajú sa Angliča- j vyhlasujú, že mzdy a platy ne- nia s Francúzmi. Francúzsky! môžu a nesmú sa zvýšiť ani o frank mával tú istú cenu akol halier, lebo vraj by tým anglic- naša koruna, ale __ nezadrža-^ ký tovar zdraží a nemohol by teľne padá. Teraz vy hlásila | na svetových trhoch konkurovať francúzska vlárla, že aj ona sni-* s cudzími výrobkami. žuje cenu peňazí, a tô tak, žei Ale úpadok anglických peňa- 1 dolár bude mať 350 franko\ !l zí má aj ďalšie osudné následky: CokoFvek bude Anglicko z A- meriky (USA) kupovať, všetko bude o tých 30 percent drahšie, a čokoľvek sa predá, za všetko dostane o 30 percent menej. A To teda značí, že naša koruna | má cenu asi 7 frankov, takže} jeden frank cení sa už len za* 15 našich halierov. • Takto teda Amerika (USA) • „pomohla“, tým západoeurop-} tak to bude aj pri nových pô- ským štátom, ktoré od nej pri-} žičkách z Ameriky' (USA). Do- jaly dolárové pôžičky podFa po-* teraz, keď si ztadiaF požičalo vestného Marshallovho plánu.} napríklad 100 miliŕnov libier. Sú rad-radom tak ťažko zadíže-} dostala v amerických penia- né, že musia konať len to, čo} žoch 400 miliónov dolárov. Ale im ich americký veriteF rožka-1 odteraz, keď ,ie libra menej cenná, dostane Anglicko v hotovosti už len 280 miliónov dolárov, a dlžná bude tiež 100 miliónov libier... žuje. A ten svoju moc vykorisťuj© najbezohl’adnejším spôsobom. Taký politikou teda je rozdiel medzi J západoeurópskymi i Anglickí ministri tešia naroď, štátmi, a medzi politikou Pudo-I uverejnení t.vchto vyhlásení Objavlly de zásady jednostrannej úpravy Že yraj teraz budú Američania V'ých demokracií. My žijeme al americkej, britskej a kan^skej mzdových nárokov zamestnancov pri yi^ kupovať anglický tovar, pracujeme b e z a k é h o k o F-} kedPz© l>iide pre nich läcnejsi. vek zdidlzeniSi, nám ne*j poi^ojeníe v širokej verejnosti, v tejto Ale — hoikýže! Veď spolu s môže rozkazovať nijaký zahra-i súvislosti sovietska uať^ová kance- Anglickom poslušne snížilo cenu ničný veriteF, naše továrne a! Miocnená vyhlásiť toto; peňazí doteraz najmenej 14 našu pôdu nemôžu lacno zaku-}”,, J povať nijakí americkí veľkoka-} _ stavby vodných elektrární, baní, pitalisti, ako to robia v Anglic-} kanálov a ciest, ktoré vyžadujú mnoku, vo Francúzsku, v Taliansku i **o trhacích prác za použitia najmo„ .„J „ • demejšich technických prostriedkov. inde m.v sme samotni^a ne- ■ tieto trhacie práce konaiy ZUrVlsll, n, svoj sposob životn^ | a vel^mi často konajú v rôznych obiných štátov, a Američania budú môcť lacnejšie nakupovať a1 tam. A okrem toho pri rastúcej americkej nezamestnanosti A- merika (USA) bude kupovať z cudziny stále menej a menej, zlepšujeme svojou lepšou a hor-} lastíaeh štátu, je možné, že to mohlo takže utešujúce reči anglických llvejšou prácou bez zahraničné-* 'zhudiť pozornosť za hraniami soministrov su úplne falošne. ho v>'konstovama a zahramc- * atómovej energie, pokladá tans Anglické robotníctvo to dobre ných dlhov. j za potrebné pripomenúť skuloénosť, cíti a „Daily Worker“ to otvo- Preto nám dolár rozkazovať* že sovietsky minister zahraničných rene povedá: Keby v Anglicku nemôže a nebude, preto našei urobil itó 6. peniaze sú bezpečne a pevné, a ■ ygj keď povedal, že „toto tapreto stojíme na vlastných no- } tunstvo už dávno prestalo existovať*, hách a hospotlársky napredu-} Toto vyhlásenie znamenalo, že Sojeme — nav^ory západoeurop-; sväz už objavu tajomstvo o , J, "V.. J I- skemu Upadku.^ Padom anglic- i ■ atomovei zbrane a že túto 'zbraň niá dlspozicii. Vedecké knihy v sjiojekej libry a peňažným otrasom • nveh štáto<-ii pokiadaiv toto Moioto- V ďalších západných i mimoeu-} whlásonle za Wuff v mienke, rOT>skveh štátov to začalo a* neTM"*" TM"f atomovú zbraň ropsKych siatov sa to *ac lo a ^ z;,„yiiiv sa však, potreby anghekeho života. Al© postihnuté národy s úžasom vi-} pretože Sovietsky sväz poznal tajomiabouristictó takzA'aná „socia- dia, že tejto pohrome ešte niei .stvo atomuvei zbrane už v r. 1947. listická“ vláda zradila Did, ne- je koniec, a so strachom čakajú! ľokiaľ ide o popiacK kt"rý y tejto bezpečne umeňšu.je životnú mi©- ďalšie následky. Je cas, aby, ru obyvateFstva — len preto, sme si z toho vzali poučenie i} aby ďale j udržala kapitalistický pre budúcnosť. } zoštáĎiUi alebo znárodnili priemysel, aby z neho nemohli kapitalisti cicať a ťahať ostatné dividendy a iné zisky, mohly tým anglické tovary zlacnieť h&z toho, že by sa tak veFmi znižovala cena peňazí a že by sa — zdražoval chlieb a všetky Pľvý vetrolam na Slovensku VYsadí Národná správa lesných komposesnrátov v Šamoríne Šamorín. — Tak ako naša priemyselná výroba a jednotlivé sektory pôdohospodárskej výroby splňujú a prekračujú svoje úlohy pre prvý rok 5RP, aj národná správa lesných konxposesorátov okresu Samorin splnila a prekročila vytýčený plán v pestovaní sadeníc, vo výrube dreva a v sbere lesných semien. Závod obhospodaruje 1061 kj. lesa, pričom mal na r. 1949 predpis vysadiť 64.000 kusov sadeníc, ktoré množstvo skoro dvojnásobne prekročil, ked vysadil nový les s 126.000 sadenicami. Závod Si pestuje sadenice v štyroch vlastných šcolkách, má sadenice v Šamoríne, ktoré vedie skúsený záhradník. V škôlkach pestujú sadenice aj pre vetrolamy v Šamorínskom okrese, ktoré už začínajú vysádzať. Pôvodne sa malo začať s vysádzaním vetrolamov až r. 1950/51, aie národná správa lesných komposesorátov z iniciatívy Františka Greisingera začala s prácami už v tomto roku, a k dnešnému dňu má už zoranú pôdu pre prvý vetrolam 2 km dlhý a 25 m široký, ktorý pôjde od Šamorina ,po hrádzu Dunaja, Do zimy vysadia vetrolamy na ploche 8.74 ha. V sadenicovýoh škoikách piestuje závod kanadské topole pre vetrolamy, dalej agát, podjaseň atd. Na ploche 2 ha vypestujú 160.000 kusov sadeníc. V škôlkach najmä s pestovaním kanadských topoľov dosahujú pekné výsledky, lebo za jeden rok vypestujú talíé sadenice, ktoré už možno zasadiť do vetrolamov. Lesný komposesorát organizuje aj sber semien, s ktorými začadí už v tomto mesiaci. Majú predpísané sogbierať tieto množstvá: 400 kg žaludových, 30 kg jesenových, 15 kg agátových, 40 kg javorových, 10 kg jelšových, 60 kg lipových a 20 kg kerovitých semien. Ženy lesných robolnijú predpis splniť nad 100%. V hospodárskom roku 1948—49 vypestoval závod 452.000 kusov sadenie, z čoho 276.000 kusov odex.r>edoval iným hospodárstvam. Pre hospodárske obdobie 1949—50 si vytýčili plán vypestovať pól milióna kijsov sadeníc. V etáte 1949 dodala národná správa lesných kompoafcor.átov okresu Šamorín 4538 m’ dreva na priemyselné spracovanie, čim splnila predpis na 216%. Závod bol prvý hotový s výrubom a odvozom dreva. Závod zúrodňuje doteraz neužívané suché pastviny. V tomto roku zorali 25 k. j. posienkov, kde vysadili 900 ovocných stromkov ako nadplán. Ešte tohto roku začnú s prípravami k vysadeniu dališich 25 k. j. pasienkov ovocnými stromami: Presídlencom a chudobným obyvateľom zo Šamorína a okolitých dedín darovali podnik ako podporu 700 vozov posbieraného dreva v lese. školská mládež národnej a strednei škol.y sa tiež zapojila do sberu semien a vypomáha tiež pri vysádzaní sadeníc. V.vťažok z týrfito prác použijú na zaokrytie réžie spojenej s v.ybudovanim ihriska a zakúpením rádia pre školy. Pri vysádzaní vetrolamov budú tiež spolupracovať žiaci šamorínskych škôl. Štrajk železničiarov v Londýne 800 delegátov, zastupujúcich vyše 50.000 zamestnancov londýnskych železníc, schválilo štrajkovú akciu od polnoci v stredu na neobmedzený čas. Rozhodnutie železničiarov, ktorému sa usilovali reakční odborov! vedúci zabrániť, urýchlila devalvácia libry. SLOVENSKÝ Týždenník — číslo 40 SSSR má atomovú zbraň — Dňa 23. septembra oziuim!! prezident SpU|eii.>cii šlátev 'Iruinaii, -že podľa údajov, j^toré má vláda Spojen.vch štátov k dispozivii, d-šio v S«nycli štá<ov k dispozícii, došlo v Sovjetskom sväze v uplyiiul.vch tvždň«cJi k atómovému výbuchu. Súčasne urobilv podobné v.yhlásenie tiež vlad.v Veľkej Británie a Kanad.y. — l’o súvLslostj vznik<H v niektorých zahraničných kruhoch, tento poplach je úplne neOi>od»tatnen.ý. Treba zdôrazniť, že sovietska vláda, hoci niá k dispozícii atomovú zbraň, sotrváva a hôdlá i n®ďale.i sotrvať na svojom stanovisku bezpodmienečného zákazu použitia atomovvch zbraní. PokiaP Ide o kontrolu atómových zbrani, treba povedať, že táto kontrola bude potrebná. abv sa mohlo sledovať plnenie rozhodnutia o zákaze v.yroby atómových zbraní. Rozsudok nad Rajkóm a spol. — Mimoriadny senát ľudového súdu v Budapešti v.yniestq v sobotu ráno o 9. hodine r"zsudkv nad obžalovanou vlastizradnou trockistjekou skupinou I.áHzlŕ Kajka a spol. Predseda senátu prečítal teento rozsudok: László Kajh — trest smrti. , Lazar Brankov — doživotný žalár, Dr. TibOr Szönyi __ trest smrti, András Szalav — trest smrti, Älilán Ognenovič — 9 rokov žalára, Pái Justus — doživotný žalár. Všetkých obžalovan.ých súd súčasne odsúdil k strate občianskych práv na 10 rOkov a ku konfiškácii celého nia.ietku. Obžalovaných G.yôrgv Pálffyho a Béln Korond.vCio súd odovzdal vojenskému súdu. Po odôvodnení rozsúdkov s« obhajcovia vSetk.veh odvolalo. .Jedine hlavn.ý obžalovaný Ka.ik vyslovil s odvolaním obhajcu nesúhlas a v.vhlásil, jp pri.jíma rozsudok. Aj štátny obžalobea sa odvolal nroti miernej kvalltlkácii terstnveh činov a nízkej výTnere trestov. Pre obžaiosaných Bránková a Justiisa žiadal trest smrti a Pre obžalovaného Ognenoviča zvý'šenv výmer trestu.. _ f Podľa usnesenia predsedníctva • ÜV KSC zavadza sa pre všetkých členov, kandidátov strany rok stranníckeho skolenia. Kok strannickeho školenia začína sa 1. novembra 1949 podľa týchto pokynov: Každá základná organizácia KSČ uskutočni školenie svojich tunkcioiiárov, č.cnov a kandidátov. Pre každých 15—20 členov sa zriadi jedna skupina na čele s vedúcimi (učiteľom) a pomocníkom. Účastníci sa budú schádzať na školenie 2 razy mesačne. Terna sa bude preberať seminárnou formou. Cieľom školenia Je oboznámiť funkcionáruv a členov s marxisticko-le* ninskými znalosťami. Pre členov, ktorí si chcú osvojiť učebňu látku samostatným štúdiom, sa zriadia mar" xistické krúžky. V každom kruzku bude tiež 15—20 účastníkov na čele s vedúcim a pomocníkom. V rámci tohto školenia každý okresný vý’bor KSC usporiada celoročnú večernú ško.u pre funkcionárov. Program základiieho školenia je presne siauovený. O Na poslednom zasadnutí vlády ^ minister financií Kabeš poukázal na radostný zjav, ktorým je upevňovanie našej meny. V tejto súvislosti pcukázal na uvoľňovanie viazaného trhu a snižovanie cien. čo vše" tko vyjadruje zv-yšovanie žive tne j úrovne nášho ľudu, zatiaľ čo životná úreveň pracujúceho /ľudu v kapitalistických štátoch sa devalvačnými opatreniami síá.e zhoršuje. Minister sociálnej starostlivosti predložil vlávýkone vojenskej služby. Zamestnanec, ktorý sa stará o rodinných pri" slušinikov, má za prvé dva týždne, strávené na cvičení, nárek na celú mzdu. Za ďalšie týždne sa mzda sniži o 150.— Kčs týždenne. Táto úprava sa nevzťahuje na verejných zamestnancov. Vláda ďalej schváli.a prčtekol o výmene tovarov s RmnunskOm a vzala na vedomie program osláv 5. výročia bitky pri Dukle, ktoré budú pod záštitou prezidenta Republiky 2.—9. októbra. Vláda sa usniesla na delegovaní svojich členov na s.ávnostné odhalenie pamäť nika na Dukle, na slávnostné položenie základného kameňa na pomník padlým hrdinom na cintoríne vo Svidníku a k ostatným slávnostným 3aktom. Na pražskom jubilejnom veľtrhu dosiahly výrobky československého znárodneného priem.vslu veľ" ké obchodné úspechy. Kupci z 52 štátov prejavili záujem o krátkodobé obchodné uzávicuky a popri tom náš znárodnený priemysel nadviazal dlhodobé obchodné spojenie s novými obchodn.ými partnermi. PVV splnil výborne svoje poslanie aj reprezen' *ačne. Vyše milióna návštevníkov prezrelo si krásnu výstavu čs. priemyslu. Účasť zo Slovenska bola naj" väčšia v dejinách všetkých doteraj4ších PVV. 21. december 1949 bude veľkým sviatkom pokrokového, pokoja" milovného ľudstva, V tento deň oslávime 70. narodeniny vodiču sovietske" ho štátu J. V. Stalina. Český a ,s.ovenský ľud pripravuje na tieto osla" vy tiež svoje dary. Naše nakladateľstvá chystajú cenné knižné' vydania. Práve v týchto dňoch vyšla prvá sta" linská publikácia na toto výročie. Je to životopis J. V. Stalina, ktorý vydalo nakladateľstvo Tatran v Bratí" slave v masovom náklade, g Najkrajšia stavba hydroelektrárne. ktorú dokončia v päťročnici, bude v Dobšinej, kde vo.-ía riečky Hnilca, zachytená údolnou priehra" clou pod obcwu Dedinky a pod Dobšinskou Mašou, vytvorí malebné ja" zero. Z tohto povedú odtok cez potrubie do údolia Dobšinej. kde pri" rodzený-m výškovým rozdielom až 300-metrovým využijú vodnú silu na poháňanie turbín hydroelektrárne. Štólu, cez ktorú povedú betónové potrubie, prerazili v sobotu 17. septembra t. r. odstránením poslednej skalnej steny. So stavbou štóly s oboch strán začali pred rokom, pričom prekročily stavebný plán, lebo preraze6nie malo byť skončené až v októbri. Minulý týždeň bola v Prahe plenárna schôdzka ÚRO, na ktorej prehovoril predseda vlády A. Zápo■ooký.a iní. Predseda vlády vo svo" jom prejave pcídrobil kritickej analýze všetky problémy, a z.iHvy, ktoré sa u nás vyskytujú*pri budovaní nového spoločenského poriadku, pri zavádzaní nových foriem práce. Viac ráz vo svojom prejave zdôraznil, že každý robotník musí sa stať hospodárom vo svo.jom závode a každý zamestnanec musí byť na svojom pracovnom mieste.. Ked pemkázal na to, aké škody vo výrobe spôsobuje absenčná prešiel na ďalšiu závažnú otázku, na včleňovanie nových pracovných síl dn výroby a na fluktuáciu. Pri tej príležitosti poukázal na radostný vzrast počtu zamestnancov v našom znárodnenom priemysle a no upozornení na všetky vyskytujúce sa nedostatky, naznačil a určil pevnú líniu činnosti našich odborov, k^ré plnia svedomité päťročný plán a pripravujú sa k svojmu II. všeodborovému sJazdu. ^ K celému radu obci, ktoré už • oznámily, že od tejto jesene zavádzajú na svojich poliach jednotný osevný postup, pripojuje sa najnovšie aj obec Trslice v Galantskom okrese. V Trsticiach sú v.šetci roľníci č.enmi JRD: spolu ich je 480 členov, z toho 65 žien. Všetci bez rozdielu .'a dohodli, že na .svojej pôde vo výmere 2116 ha. budú už tejto jesene orať a siať podľa jednotného osevného po8stupu. Vo štvrtok pricesioval do Prahy význačný sovietsky učenec akademik Chačatur Sergejevič líošto" Jane,- prof. fyziológie na moskovskej iiniverzitee, riaditeľ Ústavu príro<lných vied, člen Akadémie náuk SSSR, laureát stalinskej ceny a poslanec Najvyššieho sovietu SSSR. Akademik Koštojanc, ktorý ide vc fyziológii Po stopách veľkého Pavlova a ktorý má živý vzťah k pamiatke tohto učenca, zúčastnil sa v dňoch 24.— 26. septembra v Prahe a Karlových Varoch na s.jazde vedeckých pracovníkov, usporiadanom z príležitosti osláv 100. výročia narodenia I. P. 9Pavlova. Pod záštitou prezidenta Republi“ ky a za čestného predsedníctva Národného shromaždenia a vlády otvorili v piatok 23. septembra vo veľkej sále pražskej Lucerny IV. celoštátny s.iazd českosloveneských právnikov, ktorý trval do nedele 2.5. septembra, Sjazd vytýčil najdôležitejšie dnešné úlohy čs. právnikov, ktoré bude rthea plniť v úzkej spolupráci s pracujúcim ľudom. Prispeje súčasne k tomu, aby nové právo bola v duchu našej ústavy vykladané novým spôsobom, odpovedajúcim zá" ujmem pracujúcej väčšiny nášho národa f Q Podľa § 2 vládneho nariadenia zo dňa 1. marca 1949. číslo 54 Sb. o letnom čase v roku 1949, určuje sa koniec letného času v roku 1949 na deň 2. októbra 1949 o tretej hodine letného času a prevedie sa posunutím hodinových ručičiek na druhú hodinu. Vo štvrtok 22. septembra t. r. prijal primátor hlavného mesta Prahy Dr. Václav Vacek itarostu Varšavy Ing. Stanislawa Tclwinskeho klcrý je predsedom sväzu oofských miest a podpredsedom medzinárodného sväzu mie.st, starostu mesta Štetina Ing. Pietra Zarembu a starostu Ledže Mariana Minora, vracajúcich sa cez Prahu zo zasatlania medzinárodného sväzu miest v Ženeve. 10 Na štvrtkovom zasadnutí Sbor povereníkov vypočul zprávu svojho predsedu o pripravovanej akcii „Dni čs.'sovietskeho priateľstva“, v rámci ktorej má sa všetkým vrstvám nášho obyvateľstva poskjdnúť možnosť a oddanosť SSSR a rozšírením znalostí o pomeroch SSSR, ako aj ruského jazyka ešte viac prehĺbiť vzájomnosť čs.sovietsku. Sbor povereníkov prijal usnesenia, ktoré zabezpečujú všestrannú súčinnosť štátnej a fudoveJ správy na Slovensku pri príprave a priebehu „Dní čs.-sovietekeho priateľstva“. Sbor povereníkov rokoval potom o programe c^eloštátnyoh osláv, ktoré budú v týždni c;d 2. do 9. októbra L r., venované 5. výročiu bojov na Dukle. |0 Na Slovensko prišla 57-členná delegácia bulharských rofníkcxv na čele s poslancom Borisom Ange- 1om, aby sa oboznámila s práccni a výsledkami, ktoré dosiahli naši roľníci. Delegácia zdrží sa v Československu 14 dní. Súčasne odíde do Bulharska delegácia československých lor" níkov, aby tam načerpala poznatky z práce roľníkov nového ľudovodemokratického Bulharska. 1J V stredu odišla osobitným vlakom výprava čs. roľníkov na zotavenie do Varný do Bulharska. Výprava má 126 členov, z toho 38 rofnikenr zo Slovenska.. Príchod výpravy bulharských roľníkov a odjazd prvej skupiny čs. roľníkov je začiatkom výmennej akcie, ktorá sa vo väčšom meradle uskutočni v budúesem roku, kedy odíde koncom mája dn Bulharska ďalšia výprava čs. roľníkov. 1C Vo štvrtok predpoludním prišiel ■** na TM umelecdc.v súbor Komsomolu Berjcwka. ktorý po úspechoch v Budapešti ako aj na mnohých miestach ČSR vystúpil na TM. Členovia umeleckého súboru prezreli si napred jednotlivé pracoviská, kde si srdečne pohovorili s našimi brigádnikmi a poto-m v amfiteátri pri 3. tábore predviedli svoje vysoko vyspelé tanečné i spevácke umenie. Každé číslo programu odmenili pritomni početní brigádnici srdečným dlhotrvajúcim potleskom. Z viacerých okresov Slovenska prichádzajú .Jednotnému sväzu slovenských roľníkov ďakovné telegramy za zrušenie prídelového systému predaja chleba, pečiva a múky. Je to vďaka všetkých pracujúcich, lebo všetci, či už roľník alebo robotník, pričinili sa o zlepšenie zásobovania viomto sektore. 16 C O SA DEJE DOMA - f. 11 Na východnom Slovensku začalo vykopávanie zemiakov. Roľníctvo východného Slovenska pri vykopáifMi a sbieraní tohoročnej úrody. Doteraz dev&lvovalo 26 štátov Doteraz devalvovaly svoje meny tieto štáty: V. Británia, Austrália, Belgicko, Burma, Kanada, Ceylon, Dánsko, Egypt, Abesínsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko. Honkong, Island, India, Indonézia, Írsko, Irak, Izrael, Luxembursko, Nový Zéland, Nórsko, Portugalsko, Južná Afrika a Švéd.sko. Očakáva sa aj devalvácia, západonemeckej marky.