Slovenský Východ, január 1921 (III/3-25)
1921-01-14 / No. 11
__ «r ill, ročnšSt, :: g; Žislo 11. DENNÍK Kosice, 14, januára 1921 ssvErw ukwď NESTRANNÝ ORGÁN VÝCHODNÉHO SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI VYCHODÍ DENNE OKUEM PONDELKA vydavateľ ČÍSLO ZA 50 HAL., REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, KUDLÁČEK. V NEDEĽU A SVIATOK ZA 60 HAL. TORDASSY-HO ULICA, ČÍSLO 3, II. POSCHODIE. ZODPOVEDNÝ REDAKTOR PREDPLATOK : na mesiac 12 Kč, na štvrt roka 36 K, „ , „ na pol roka 72 K, na celý rok 144 K. - Pre Košice Telefon č. 206. - Číslo poštovej spořitelně 400'562. MUGS»!» rlLLA. s donáškou 14 K mes. - Do cudzozemska 24 K mes. " ' * N. J O sovietoch, byrokracii a boľševizme. Boľševickí vodcovia, tvoriac nový štát, vylúčili zo spolupráce a spoíupráv v prvom rade všetkj triedy, ktoré neboly zahrnuté v pojem proletariátu. Bola to najprv inteligencia, ktorá bola nazvaná »buržoáziou» a vyštvaná zo spolupráce a budovania nového štátu. Lebo boľševici boli presvedčení o tom, že len práca telesná je schopná vytvoriť novú štátnu formu. Preto je veľmi zaujímavá reč Zinovievova, ktorá je dôkazem nie len toho, že jediná časť lebo trieda nemôže vytvoriť štát, ale i toho, že konečne boľševici uznávajú nesmyselnosť svojich ideálov a odvracajú sa sami od šialených svojich experimentov, Na VII. sjazde sovietov prehovoril Zinovjev reč, z ktorej vynímame: »Získaní buržoásnych odborníkov pre činnost hospodárskej a administratívnej výstavby štátu bolo naprosto potrebné. Ale špatnejšia časť týchto odborníkov, ktorá dosiaľ sa chová k práci spôsobom »komisným» a nevkladá do nej svoju dušu, priniesla so sebou do našich hospodársko-správnych orgánov to najhoršie: komisné zvyky a byrokratismus. A tá časť robotníkov a sedliakov, ktorú sovietska, vláda pritiahla k bezprostrednej účasti na správe štátu, vidiac negatívne stránky celej skupiny robotníkov, bola vôbec a najmä v prvom čase bezmocná, aby zlepšila situáciu. V tomto základe má koreň nesprávny pomer k ľudom duševne pracujúcim vôbec. Robotníci pracujúci v dielňach považujú užitočných členov spoločnosti, sa samozrejme za ale osoba, ktorá vedie tieto dielne v evidencii, tvorí výrobné plány a robí nezbytnú prácu účtovnícku, menovaná je opovržlivé »byrokratom» — čo ovšem nijako nepomáhá k skutočnému boji s byrokratizmom. Dôkazom toho, na jakých základoch stojí sovietská republika ruská a akí ľudia sú boľševikami, ukazuje najlepšie článok úradného časopisu »Izvestia» — č. 279.»Vezmime na príklad základnú buňku sovietskej vlády, sedliacke soviety. Sú složené zväčša z ľudí, ktorí stoja mimo (I!) strany. Okresné s jazdy sovietov sú tiež temer úplne »nestrannicke», ú jazdné soviety v svojej väčšine majú majoritu indiferentných (I). Tiež aj všeruské s jazdy sovietov majú značné minority ľudí, stojacich mimo politické strany. Na všetkých týchto sjazdoch panuje slobodná kritika a na niektorých aj počuť kritiku priamo protirevolučného rázu (I). Je v záujme sovietskej vlády, aby tieto početné vrstvy, ktoré v svojej väčšine sympatizujú so sovietskou vládou, boly pre ňu získané (!) úplne a definitívne. To sa môže stať, keď ich príslušníci budú prijímaní do újazdných a gubernských oddelení vládnych, z počiatku ako praktikanti, neskoršie ako samostatní a zodpovední pracovníci. Tiež priťahovanie k verejnej práci môže sa stať pomocou robotníckosedliackych inšpekcií, v ktorých tieto vrstvy nie len že môžu slobodne kritizovať, ale aj naprávat chyby a nedostatky». Tieto príklady najlepšie dokazujú, ako nespravodlivé a len s terorom udržuje sa boľševická vláda, ktorá nie je oprávneným zástupcom ruského národa. Len teror, len násilníctvo udržuje pri vláde niekoľkých mužov, ktorí vydávajú sa za mluvčích celého národa, ba, ako to boľševici robia, za mluvčích všetkého proletariátu celého sveta. Ale spýtajme sa, prečo je možné, že v Rusku len nepatrná menšina môže hovoriť v mene celého národa? Odpoveď je snadná. Len preto, že ľud — v mene ktorého boľševici vládnu a hovoria, — je nevzdelaný a ľahostajný k ideám,'ktoré v Moskve sa vyrábajú a posielajú do sveta. Sám úradný časopis priznáva, že práve tí ľudia, ktorí stoja v čele sedliackých sovietov, nie sú boľševikmi. A v tom je moc a sila boľševizmu, že pracuje s ľudmi negramotnými a ľudmi, ktorým ciele a ideály boľševické sú cudzie, lebo v tom okamihu, ako by sa práce ujala skutočne inteligencia, okamžite padly by dosavádne ideály, lebo vzdelaný človek by hneď poznal ich nemožnosť a nesmyselnosť. A spýtajme sa vraj, prečo u nás pre boľševizmus niet miesta, prečo každé takové hnutie končí sa fiaskom? Preto, že náš robotník a náš sedliak je moc vzdelanejší ako ruský mužik. Práve, že u nás inteligencia prenikla hlboko do tých najnižších tried, niet pre boľševizmus u nás pôdy. Náš človek už odvyknul od toho, aby nechal sä strhnúť frázami a prázdnymi slovami. On premýšľa o tom, čo sa mu na schôdzkach povie, on číta a pýta sa krátko řečeno — kritizuje. A potom takému ľudu nie je možné prednášať boľševické ideály, jemu treba dokázať to, čo sa hovorí A tak vidíme, že práve preto, že v Rusku ľud jí nevzdelaný, môže boľševizmus sláviť svoje triumfy a len preto, že ľud náš je vzdelaný, nemôžu sa tie myšlienky tu ujať. Týmito slovami nechceme zapierať, že snáď ideály boľševizmu, lebo lepšie řečeno komunizmu, sú špatné. Nie. Mnoho a mnoho pravdy majú, ale to chceme povedať, že tá cesta, ktorou sa berú k uskutočneniu tých ideálov je špatná, lebo opiera sa o násilníctvo a lož. A proti tomu treba vždy bojovať, lebo len cestou Pravdy možno prisť t splneniu ideálov. Košice, 13. januára 1921 Hornackj Spoločné porady slovenských poslancov cieľom dohodnutia. Bntervisw pražského zpravodajů „Slov. Východis“ so slovanskými politikmi. Z Prahy. 13, (Telef. práva.' Náš zpravodajca mal príležitosť hovoriť so slovenskými politikmi o spoločných poradách sloven, poslancov a boly mu sdelené tieto informácie' Na Slovensku sa všeobecne pociťuje potreba spoločného postúpi» všetkých slovenských politických strán, ako doma voči stranám neslovenským, tak menovite v parlamente, kde je treba, aby činnosť poslancov a senátorov bola slovensky intenzívnejšia. Siovenská inteligencia a slovenský ľud ťažko snášajú zbytočné strannícke boje, ktoré často zabiehajú do osobníčkárstva a v ktorých vystavujú sa za cieľ potupy a posmechu ľudí, ktoré majú nesporné zásluhy na prebudení slovenského ľudu a na vybudovaní československej republiky. Ďalej bolo do ľudu hodené heslo slovenskej autonomie, ktorá čím ďalej stáva sa prázdnym zvukom, alebo dačím vôbec nepochopiteľným. Dnes na Slovensku ani tí, ktorí v tomto hesle vidia všeliek na naše rany, nedoviedli by presne označiť obsah tohoto hesla, aby sa dalo použiť pre kultúrne politický a hospodársky život slovenského národa. Menovite trápne sa dotýka slovenskej inteli gencie a jej vodcov, že hesla tohoto využívajú na Slovensku strany neslovenské, ktoré takto potom otravujú slovenský ľud, a budia jeho nedôveru k nášmu štátu a k československej jednote Aby týmto bojom a tejto nejasnosti bol urobený koniec a aby slovenské strany sa medzi sebca dohodly na pracovnom programe pre praktické politiku, boly zahájené súkromné porady medzi osobitnými členmi rôznych slovenských strán a hľadá sa vhodná forma k praktickej súčinnosti jednak doma a jednak Národnom Shromáždění. Doterajšie porady nasvedčujú tomu, že js ochota na všetkých stranách a že politickí činitelia “hľadajú vhodný spôsob a robia rôzné návrhy, ako by sa tohoto cieľu mohlo dosiahnuť. Tak sa zdá, že osobných překážek nebude, čo už samosebou by bolo veľkým pokrokom v slovenskej politike. Pokus o toto sjednotenie slovenských politických strán na súčínosť vyvoláva na maďarskej strane značnú nervozitu. V tejto veci vyjednávali až dosiaľ za stranu národneroľnícku. Dr. Šrobar, dr. Hodža, inž. Botto, za stranu ľadovú posl, Hl nka, Juriga a Labay. Budúci týždeň bude sa v týchto poradách pokračoval v parlamente. Minister dr. Mlčura o otázke slovesiskej autonomie a q morálnosti komunistického prevratu sta Slovensku. »Keby sa hesla »Slovensko — Slovákom» ne zneužívalo oproti českým úradníkom, a k štvaniciam proti štátnemu poriadku a ku koketovaniu s Maďarmi, nevidel by som V tejto zásade nič zvláštneho, štátu nebezpečného. My bysme na príklad chceli mať dostatočný počet úradníkov Slovákov. Zaisté bysme chceli tiež mať profesorov, učencov a umelcov Slovákov. Ale zvláštnym snemom a prevzatím všetkých starých inštitúcií nepomohli bysme národnému cluchn slovenskému ani jednote štátu. Počkáme, až ako sa vyvinie nová ústava župná, ktorá zaručuje veľkým územným celkom najrozsiahlejšiu autonómiu po všetkých stránkach verejného života. Potom teprv uvidíme, či bude treba ešte iných opatrení na ochranu slovenského svojrázu, slovenskej reči, a slovenských tradícií.» Na otázku, či na Slovensku hrozí nebezpečí komunistického prevratu, odpovedal minister: »Nemyslím. Nedávna politická stávka, ktorá vyvolaná bola živlami blízkymi komunismu, ukázala, že v slovenskom robotníctvu niet náklonností k experimentom. Slovenské robotníctvo sa totiž nezúj častnilo týchto prejavoch, naopak zasiaty —^ na prospech uspokojenia a presne odd~J hospodárske požiadavky od politici čas politickej stávky bolo vyjedn' mzdových pomerov. Ačkoľvek bc ‘ nedali sa robotníci slovenskí p<^ prišli do práce. — tak vravel min Dajte Slovákom slovenských farárov Pod týmto záhlavím uverejňujú martinské »Národnie Noviny» vo svojom 8. čísle dopis fárnika z Horného Síleša (Nitrianská župa), adresovaný na tranvský vikariát a na cirkevného referenta katolíckych vecí v Bratislave. Dopis hodný povšimnutia, podávame tu v plnom znení: »Ctená Redakcia! Veľmi pekne Vás prosíme, uverejnite tento list vo vašich novinách. Ponajprv Vám šťastlivé sviatky želáme (list bol pred Vianocmi písaný), nie také, aké ay budeme mať teraz už po tretí raz. Prečo? M’ me pána administrátora, ktorý nepozná našej m terinskej reči, našej milej slovenčiny. Už tri rokj sme nepočuli slovenskej kázne, nž tri roky sa nečíta u nás evanjelium po slovensky. Na svätú spoveď chodíme alebo do Komiatic, alebo do Nitry, lebo tá spoveď, ktorú by od nás p. administrálfoi vyslyšal, nemôže byť platná. O týchto smutných pomeroch vie i pán trnavský vikár, i cirkevný referent v Bratislave, jednako pomoci nevidíme, Hovoria, že naša fára je «labá, a že nedostali bv