Slovenský Východ, január 1921 (III/3-25)
1921-01-14 / No. 11
14, jaaaáva i9?,D ________________________ SLOVENSKÝ VÝCHOD. Boľševíci nesmú do Itálie. MMán, 13. jan. (Pôv.) Dľa zpráv »Secola» nedovolí vláda italská, aby ktorýkoľvek zahraničný extremný socialista prišiel na socialistický kongres, ktorý bude 15. januára. Príslušné orgány dostaly vraj už inštrukcie, aby zatkly všetkých extremissov, ktorým by,sa podarilo prestúpiť hranice. Nový poľský minister zásobovania. Varšava, 13. jan. (Pôv.) Za budúceho ministra zásobovania má byť vymenovaný továrník Boleslav Grodziecki. Pochod povstaleckej Wrangelovej armády na Carihrad. Berlin, 13. jan. (Pôv.) Podľa londýnskych zpráv »Orientu» vypukla vo Wrangelovej armáde všeobecná vzbura. Ruských, francúzskych a anglických dôstojníkov vraždia. Demoralizovaná armáda plundruje kraje a ide na Carihrad. Banda asi 2000 vojakov ide na Rostovo. Postavenie je veľmi vážne, lebo aj vojská ležiace v Carihrade, vzbúrily sa proti koalícii. Francia musí sa riadiť zprávami spriatelených štátov. Paríž, 13. jan. — Iskr. — August Chauvain pojednáva v úvodníku v »Journale de Débats» o momarchistickej reštaurácii v Maďarsku, ktorá ohrozuje Európu a prichádza k záveru, že maďarská politika, tiež aj politika Bulharska nemôže sa shodovat’ s francúzskou a snaží sa zasiahnúť revízie smlúv, usiluje sa o soslabenie postavenia Francie a o zničenie ovocia víťazstva. Francie nesmie dbať výkladu missií, ktoré sú v Maďarsku tendenčne informované, ale musí sa riadiť zpräva.mi spriatelených štátov. Italská misia odcestuje zajtra z Viedne. Viedeň, 13. januára. (Pôv.) Dľa „Wiener Allgemeinen Zeitung“-u odcestujú zajtra vo Viedni zostali členovia italskej misie. Agendu misie prevezme vojenský attaché. Funkcia medzispojeneckej komisie, ktorej predsedom je Suchári, nie je tým dočítaná. Nemeckí neodvislí socialisti proti komunistom. Berlín, 13. jan. (Iskr.) Ako oznamujú časopisy, vyhlásil na okresnej schôdzke neodvislej strany socialistickej Hilferding, že neodvislí socialisti nemajú žiadnej príčiny pre spoločný postup s komunistami. Ich otvorený list označil za vyhlásenie bankrotu komunistov a na koniec vravel, že neodvislí socialisti sú nútení zo všetkých sál bojovať proti komunistom dokiaľ ich politika znamená trvalé nebezpečíe pre nemecké robotnícke hnutie. Z konferencie veľvyslancov. Paríž, 13. jan. — Radio. — Konferencia veľvyslancov mala schôdzku v stredu pod predsedníctvom Juliana Cambona. Vyslanec Spojených Štátov, keď vyložil, že jeho vláda, ktorá neratifikovala versaillskú smluvu nepokladá za vhodné, aby podržiavala na ďalej americkú delegáciu u konferencie veľvyslancov, vyjadril svojim spolupracovníkom svoje osobné sympatie. Konferencia počula zprávu Levervovu o stave vyjednávania v Paríži medzi Poliakmi a Nemcami o transite v koridoru Vyselskom. Konferencia vyzvala komisiu v Sofii, aby prostudovala možnosť odvodov do novej bulharskej armády na základe mierovej smluvy v Neuilly Poľská vláda súhlasí s plebiscitom vo villenskom území. Paríž, 13. jan. — Radio. — Podľa telegramu adresovaného delegátom poľskej vlády sekretárov Sväzu národov poľská vláda pristupuje úplne na plebiscit vo villenskom území a zaväzu|e sa intervenovať u generáľa Zeligovského, aby vykonal všetky opatrenia, ktoré Sväz národov bude pokladať za užitočné. Zprávy z Nemecka. Demisia meklenhnrgskej vlády. Nauen, 13. jan. — Radio. D. F. — Meklenburský .snem prejednával v útorok otázku nezamestnanosti. Schôdzku komunisti rozbili. Poneváč bola ministrovi justície vyslovená nedôvera, rozhodla sa meklenburská vláda jednomyselne, že podá demisiu. Dementi. Hambnrg, 13. jan. K. K. »Hamburger Fremdenblatt» dementuje na základe smerodajných informácií zprávu o kandidatúre kniežatá Búlova na ríšske prezidentstvo. Nespokojnosť železničných zamestnancov Berlin, 13. jan. Ríšske odborové organizácie nemeckých železničných zamestnancov vyhlásily vo včera prijatej rezolúcii dohodu navrhnutou vládou za neprijateľnou. Nemecké peniaze v Belgicku. Berlín, 13. jan. K. K. Štátny tajomník Srober odchádza s odborovým radom Warburgom diteľom Urbigom do Bruselu, aby tam prejednal otázku nemeckých papierových peňazí, kto C StC sú v Belgicku. Porady financových ministrov. Nauen, 13. jan. — Radio. D. F. — V stredu 12. jan. boly v Berlíne zahájené porady finačných ministrov jednotlivých nemeckých štátov s ríšskym finančným ministrom Wirthom. Cieľom týchto porád je dohoda o prostriedkoch, ktorými by mal byť uhradený ríšsky deficit. Vyjednávame o osnove zákona o stanovení cien máky. Praha, 13. jan. (Pôv. — Radio.) Dľa sdelenia večerníkov .sišli sa zástupcovia strán v agrárnom klube, kde ministri Prúša a Engliš podali výklad o múčnej otázke. Je úmysel zdražiť múku na výšku výrobných nákladov a desať percentom nesamozásobitdlov umožniť nákup múky za starú cenu tým, že sa im poskytnú peňažné prostriedky. Z obnosu potrebného k nákupu múky, byplatily by obce 5 až 10 procent, čímž by boly nútené udržovati správny seznam tých, ktorým sa dostane tohoto (iodrodema. štátnym sriadencom poskytnul by sa zvláštný prídavok. Robotníctvo bolo by odkázané na zvýšenie mzdy, čímž by odpadla jednokorunová múčna dávka. Rozhodnutie sa však žiadne nestalo. V osnove zákona, ktorý navrhli včera ministri Prúša a Engliš v porade zástupcov čs. strán sa sta _____________ 3 novie medzi iným: Počínajúc 6. januárom bude sa platiť v Čechách, na Morave a v Sliezsku a v ostatnom území republiky od 1. februára pri odbere v drobnom predaji za 1 kg múky chlebovej najvyšej 3.30 Kaz|l kg múky na varenie najviac 5.50 K. Najchudobnejším vrstvám, ktoré nepatria medzi poľnohospodárov, a to pre najvyšší celkový počet 800.000 poskytne sa do konca roku podpora 100 K k zľavneniu mlynských výrobkov a chleba. Túto podporu vypláca obec. Štát nahradí obci z podpôr vyplatených 95 procent. Náhrada sa stane z dávky katastrálneho výnosu pôdy. Túto dávku sú povinní zaplatiť užívatelia pôdy a to vo výši dvojnásobného katastrálneho čistého výnosu viníc, zahrád a lesov, ďalej vo výške polovičného katastrálneho čistého výnosu pôdy, ostatní najmenej však 15 K. De profundfs Je to jeden z najbolestnejších obrazov, keď vidíme pohreb a je to jeden z najtrápnejších dojmov, jestli vidíme umierať člpveka, jestli vidíme tie posledné okamihy, okamihy, oddeľujúce život od smrti a ktoré sú priehradou dvoch svetov. Dívajúc sa na ten obrovský, ale márny zápas života so smrťou, neubránime sa tomu, abysme nepremýšlali o odchádzajúcom, o jeho živote, skutkoch, činoch a charaktere, a keby bol umierajíci i po celý život nám jen nepriateľom, predsa aspoň na chvíľku zapomínáme všetko zlo a odpúšťame. Podobným dojmom pôsobí na nás pomery v rakúskej republike. Ale jediný rozdiel je tu, že totiž republika rakúska dosiaľ neumiera, trebárs by najbolestnejšie stony a temer posledné zvuky a výkriky volala do sveta, ktorý síce má rady pre ňu, lež, .zdá sa, málo chuti jej pomôcť. Tedy neumiera ešte ta rakúska republika a pevne veríme, že neumře. Ale dľa stonov a vzlykov, ktorými podrýva vzduch rozbúrenej Európy a za každú cenu len na sebe chce pozornosť popredných osobností strhnúť, zdá sa, že je v poslednom tažení. Lež my máme veľmi dobré a staré zkúsenosti s ňou a preto jej neveríme, lebo vieme, že ona, s Viedňou v čele, znala zahrať vždy komédiu a jej slová a hlavne slová tej verolomnej Viedne boly vždy dvojsmyselné a falošné. Divíme sa len tomu, že sú ešte štáty, ktoré nie len že sa dajú zmiasť jej slovámi, ale dokonca by snáď chcely jej uveriť a preklínajú okolné štáty, dávajúc im vinu celého rakúskeho nešťastia. O, ako málo tieto štáty poznajú povahu a charakter Viedne. Keď jej bolo dobre, keď bola strediskom veľkého mocnářstva rakúskouhorského — neznala Čechoslovákov, nepočula prosby, stony a vzlyky nášho ľudu, nepočula tie kliatby detí, ktoré sa musely učiť nemeckú reč na rozkaz Viedne, nevidela tie násilenstvá páchané na našom národe, zákonov mala len pre Nemcov a Maďarov, ale nie pre Čechov lebo Slovákov. Títo ľudia len dane a chlieb a krv museli mať pre Viedeň. A přišel prevrat. Razom zabudla všetko násilenstvo, čo sa na nás za celé storočie napáchala a ako najverenejší priateľ prišla a žiadala múky a uhlia od nás. A naša'československá republika dávala, sama nemala, ale dávala, dúfajúc, že bude jej za to rakúska republika povďačná. Ako sa mýlila! ! Za všetko to ďalej zavierala české školy, ďalej prenásledovala našich ľudí a ďalej nás hanobila v očiach cudziny. A dnes, keď hrá komédiu umierania, opäť vinu na nás hádže, opäť českoslo BESEDNICA. Rehor Uram-Podtatranskýj Na šikmej ploche. (Obrázok z dôb slovenského utrpen'a.) (4) »Nuž, a?» »Bolo to najviac k dobročinnému účelu, no a v takom ohľade moje spoluúčinkovanie neodoprem nikdy.» »To verím, — lebo to poznať vám už na tvári,že máte spoluútrpné srdce. Ale pri tom všetkom musíte uznať, že tieže divadelné predstavenia malý niekedy i inakší, ako dobočinný cieľ,.» »Boí by vám povďačným, keby ste ma o tom presvedčila.» »Nuž, na príklad, či národnosť nebola nikdy bratá do ohľadu?» Ba, áno, ale ja myslím, že národný cieľ je tiež dobročiný účeľ. Hrávali sme obyčajne v prospech Matice a jej cieľ je, osvecovať a vzdelávať náš nevzdelaný a zanedbaný ľud. — Kto ale tento opustený národ .z poroby nevedomosti a zatemnelosti, či .slovom, či skutkom, vymaniť a na stupeň pravej vzdelanosti povýšiť a priviesť chce; ten koná dobrý skutok, toho účeľ je dobročinný!» Ja, pane Dolinský, v tomto ohľade dišputovať sa s vami síce ani nechcem, ani nemôžem, lebo vaše vedomosti a schopnosti prevyšujú moje, tak malicherné, — ale že Maticou slovenskou je iskra nesváru medzi uhorský a slovenský národ hodená, to už povedali i moji professoriav ústave». »Veď práve v tom spočíva nešťastia pre našu krajinu, že už i do mladých a útlych sŕdc dietok vštepuje sa láska proti jednomu a nenávist oproti druhému národu Uhorska. Iskra táto zrastie v dospelom veku v mocný plameň a konečne, stane sa nielen zvykom, ale prirodzenostou, ktorá i tie nejhumánnejšie podniky vlastizradou,.a^pan slavizmom biľaguje. — Dietky jednej vlasti, ktoré by malý len vo svornosti nažívať, skrze toto osočovanie stávajú sa nepriateľmi, a naša drahá vlasť zaplače horko, keď mus í krev vlastných svojich dietok a to nimi samými vyliatu do útrob svojich prijímať. Blahoslávený ten dom, v ktorom pravá láska pustila mocné korene a šťastná krajina, v ktorej občania nažívajú v svornosti a shode. Svornosť ale a láska len vtedy budú mať v krajine stály príbytok, jestli každý národ pri rovnakých ťarchách i rovnaké práva mať bude. Rovné ťarchy, rovné práva pre všetkých.» »A či je tomu nie tak? Veď rovnaké ťarchy snáša i Uhor i Slovák! "Ba práve Slováci majú väčšie výhody, ako Uhrovia.» »V čom a aké, keď sa spýtať smiem?» Nuž veď Slováci majú Maticu, — slovenskí národní mužovia prichodia do úradov, dostáva národ gymnáziá, — a Uhrovia nemajú nič». »Že nemajú nič? — A universita, akadémia, muzeum, snem, vyššie i stredné školy? Ale načo by to i vyratoval? I bez môjho’ úmyslu zašli sme na pole politiky a v tomto bode sú naše náhľady rozdielne. — Ale ako jednotlivé osobnosti a rodiny vystupujú na pole slávy a moci, tak povznášajú sa j celé národy. Dnes stojí tento na vrchole slávy a zajtrá upadá v porobu a otroctvo. Pán stáva sa sluhom a sluha pánom!» Strašný blesk zašľahnul z Adelina oka pri počutí týchto slov. Ale blesk ten trval len malý okamih, — lebo ona znala opanovat’ seba. — Svoju kaderavú hlávku sklonila na belostnú ruku a v tomto čarovnom položení dúmala o niečom. »Vám je nie dobre, slečna!» — riekne po chvíli Dolinský. »Nie! Mne nechybí nič,» odpovedá ona okúzlujúcim hlasom. — »Len rozmýšľam o pravdivostí práve počutých slov. — Aj vy vystupujete teraz na pole slávy! Ako advokátovi stojí vám otvorená cesťa k tej najvyššej hodnosti.» »Naša budúcnosť je tmavým závojom zastretá pred nami. Neznáme čo nás očakáva. Možno, že miesto vavrínov slávy, donesie nám utrpenia a miesto blaha, len biedu a núdzu.» »A prečo si predstavujete budúcnosť v tak tmavom svetle? lak skvelými schopňosťami obdarený mladý muž, nemá nikdy pochybovať v sebe. Vám je otvorený celý svet, no a tento svet svojím duchom podmaniť a ku svojím osobným cielom vykoristiť, má byť jedinou túžbou, jedinou snahou vášho života ! Žijeme a mrieme, — ale dokial žijeme, žime tak, aby sme pri smrti nemuseli banovať, že sme žili nadarmo. »Všeobecná ta zásada, ktorú každý jednotlivec dľa svojich vlastných chúťok prekrútiť a naťahovať môže. Veď ktože žije na svete nadarmo ? Snáď ten, ktorý zakusil rozličných radostí a blažeností a ktorý celý svoj život presnil len v samej spojenosti? — a či ten, ktorý dobrými a veškerému človečenstvu užitočnými skutkami postavil si pomník nevädnúcej slávy? a či snáď ten, ktorý na mrtvolách a potokách krve vybudoval si svoj trón? Ponímanie úkoľu života môže dľa rozličných osobností i rozličné byť, ale opravdové poznal svoj cieľ len ten, ktorý od Boha jemu sverené dary použil jedine ku sláve Božej a ku blahu veškerého človečenstva. »Na ten spôsob musel by sa zriecť i tých najnevinnejších zábav a rozkoší sveta! Lebo kto chce jedine človečenstvu žiť, ten nech najprv umorí 5!-dosti svojho vlastného srdca, — nech podmaní svoje telesné náklonnosti — nech sa stane slepým, aby nevidel krásy tohoto sveta a nech pancierom neohrožeností ozbrojí svoje srdce, aby mohol mužne vzdorovať všetkým nápadom tak početných nepriateľov. — Ach! — vzdychne Adela srdečne a jej hlások stáva sa vždy jemnejším, — ale ako to ťažko padne a obzvláště v tak mladom veku, ako