Slovenský Východ, január 1921 (III/3-25)

1921-01-14 / No. 11

__ «r ill, ročnšSt, :: g; Žislo 11. DENNÍK Kosice, 14, januára 1921 ssvErw ukwď NESTRANNÝ ORGÁN VÝCHODNÉHO SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI VYCHODÍ DENNE OKUEM PONDELKA vydavateľ ČÍSLO ZA 50 HAL., REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, KUDLÁČEK. V NEDEĽU A SVIATOK ZA 60 HAL. TORDASSY-HO ULICA, ČÍSLO 3, II. POSCHODIE. ZODPOVEDNÝ REDAKTOR PREDPLATOK : na mesiac 12 Kč, na štvrt roka 36 K, „ , „ na pol roka 72 K, na celý rok 144 K. - Pre Košice Telefon č. 206. - Číslo poštovej spořitelně 400'562. MUGS»!» rlLLA. s donáškou 14 K mes. - Do cudzozemska 24 K mes. " ' * N. J O sovietoch, byrokracii a boľševizme. Boľševickí vodcovia, tvoriac nový štát, vylú­čili zo spolupráce a spoíupráv v prvom rade všetkj triedy, ktoré neboly zahrnuté v pojem proletari­átu. Bola to najprv inteligencia, ktorá bola na­zvaná »buržoáziou» a vyštvaná zo spolupráce a budovania nového štátu. Lebo boľševici boli pre­svedčení o tom, že len práca telesná je schopná vytvoriť novú štátnu formu. Preto je veľmi zaují­mavá reč Zinovievova, ktorá je dôkazem nie len toho, že jediná časť lebo trieda nemôže vytvoriť štát, ale i toho, že konečne boľševici uznávajú ne­­smyselnosť svojich ideálov a odvracajú sa sami od šialených svojich experimentov, Na VII. sjazde sovietov prehovoril Zinovjev reč, z ktorej vynímame: »Získaní buržoásnych od­borníkov pre činnost hospodárskej a administra­tívnej výstavby štátu bolo naprosto potrebné. Ale špatnejšia časť týchto odborníkov, ktorá dosiaľ sa chová k práci spôsobom »komisným» a nevkladá do nej svoju dušu, priniesla so sebou do našich hospodársko-správnych orgánov to najhoršie: ko­misné zvyky a byrokratismus. A tá časť robotní­kov a sedliakov, ktorú sovietska, vláda pritiahla k bezprostrednej účasti na správe štátu, vidiac nega­tívne stránky celej skupiny robotníkov, bola vôbec a najmä v prvom čase bezmocná, aby zlepšila situ­áciu. V tomto základe má koreň nesprávny pomer k ľudom duševne pracujúcim vôbec. Robotníci pra­cujúci v dielňach považujú užitočných členov spoločnosti, sa samozrejme za ale osoba, ktorá vedie tieto dielne v evidencii, tvorí výrobné plány a robí nezbytnú prácu účtovnícku, menovaná je opovržlivé »byrokratom» — čo ovšem nijako nepo­máhá k skutočnému boji s byrokratizmom. Dôkazom toho, na jakých základoch stojí so­­vietská republika ruská a akí ľudia sú boľševi­­kami, ukazuje najlepšie článok úradného časo­pisu »Izvestia» — č. 279.­»Vezmime na príklad základnú buňku soviet­skej vlády, sedliacke soviety. Sú složené zväčša z ľudí, ktorí stoja mimo (I!) strany. Okresné s jazdy sovietov sú tiež temer úplne »nestrannicke», ú jazd­né soviety v svojej väčšine majú majoritu indife­rentných (I). Tiež aj všeruské s jazdy sovietov majú značné minority ľudí, stojacich mimo politické strany. Na všetkých týchto sjazdoch panuje slo­bodná kritika a na niektorých aj počuť kritiku priamo protirevolučného rázu (I). Je v záujme so­vietskej vlády, aby tieto početné vrstvy, ktoré v svojej väčšine sympatizujú so sovietskou vládou, boly pre ňu získané (!) úplne a definitívne. To sa môže stať, keď ich príslušníci budú prijímaní do újazdných a gubernských oddelení vládnych, z počiatku ako praktikanti, neskoršie ako samo­statní a zodpovední pracovníci. Tiež priťahovanie k verejnej práci môže sa stať pomocou robotnícko­­sedliackych inšpekcií, v ktorých tieto vrstvy nie len že môžu slobodne kritizovať, ale aj naprávat chyby a nedostatky». Tieto príklady najlepšie dokazujú, ako ne­spravodlivé a len s terorom udržuje sa boľševická vláda, ktorá nie je oprávneným zástupcom ruské­ho národa. Len teror, len násilníctvo udržuje pri vláde niekoľkých mužov, ktorí vydávajú sa za mluvčích celého národa, ba, ako to boľševici robia, za mluv­čích všetkého proletariátu celého sveta. Ale spýtajme sa, prečo je možné, že v Rusku len nepatrná menšina môže hovoriť v mene ce­lého národa? Odpoveď je snadná. Len preto, že ľud — v mene ktorého boľševici vládnu a ho­voria, — je nevzdelaný a ľahostajný k ideám,'ktoré v Moskve sa vyrábajú a posielajú do sveta. Sám úradný časopis priznáva, že práve tí ľudia, ktorí stoja v čele sedliackých sovietov, nie sú boľše­vikmi. A v tom je moc a sila boľševizmu, že pra­cuje s ľudmi negramotnými a ľudmi, ktorým ciele a ideály boľševické sú cudzie, lebo v tom okamihu, ako by sa práce ujala skutočne inteligencia, oka­mžite padly by dosavádne ideály, lebo vzdelaný človek by hneď poznal ich nemožnosť a nesmysel­­nosť. A spýtajme sa vraj, prečo u nás pre boľše­vizmus niet miesta, prečo každé takové hnutie končí sa fiaskom? Preto, že náš robotník a náš sedliak je moc vzdelanejší ako ruský mužik. Práve, že u nás inteligencia prenikla hlboko do tých najnižších tried, niet pre boľševizmus u nás pôdy. Náš človek už odvyknul od toho, aby nechal sä strhnúť frázami a prázdnymi slovami. On pre­mýšľa o tom, čo sa mu na schôdzkach povie, on číta a pýta sa krátko řečeno — kritizuje. A po­tom takému ľudu nie je možné prednášať boľše­vické ideály, jemu treba dokázať to, čo sa hovorí A tak vidíme, že práve preto, že v Rusku ľud jí nevzdelaný, môže boľševizmus sláviť svoje tri­umfy a len preto, že ľud náš je vzdelaný, nemôžu sa tie myšlienky tu ujať. Týmito slovami nechceme zapierať, že snáď ideály boľševizmu, lebo lepšie řečeno komunizmu, sú špatné. Nie. Mnoho a mnoho pravdy majú, ale to chceme povedať, že tá cesta, ktorou sa berú k uskutočneniu tých ideálov je špatná, lebo opiera sa o násilníctvo a lož. A proti tomu treba vždy bo­jovať, lebo len cestou Pravdy možno prisť t splneniu ideálov. Košice, 13. januára 1921 Hornackj Spoločné porady slovenských poslancov cieľom dohodnutia. Bntervisw pražského zpravodajů „Slov. Východis“ so slovanskými politikmi. Z Prahy. 13, (Telef. práva.' Náš zpravodajca mal prí­ležitosť hovoriť so sloven­skými politikmi o spoloč­ných poradách sloven, po­slancov a boly mu sdelené tieto informácie' Na Slovensku sa všeobecne pociťuje potreba spoločného postúpi» všetkých slovenských politi­ckých strán, ako doma voči stranám nesloven­ským, tak menovite v parlamente, kde je treba, aby činnosť poslancov a senátorov bola sloven­sky intenzívnejšia. Siovenská inteligencia a slo­venský ľud ťažko snášajú zbytočné strannícke boje, ktoré často zabiehajú do osobníčkárstva a v kto­rých vystavujú sa za cieľ potupy a posmechu ľudí, ktoré majú nesporné zásluhy na prebudení slovenského ľudu a na vybudovaní českosloven­skej republiky. Ďalej bolo do ľudu hodené heslo slovenskej autonomie, ktorá čím ďalej stáva sa prázdnym zvukom, alebo dačím vôbec nepocho­piteľným. Dnes na Slovensku ani tí, ktorí v tomto hesle vidia všeliek na naše rany, nedoviedli by presne označiť obsah tohoto hesla, aby sa dalo použiť pre kultúrne politický a hospodársky ži­vot slovenského národa. Menovite trápne sa dotýka slovenskej inteli gencie a jej vodcov, že hesla tohoto využívajú na Slovensku strany neslovenské, ktoré takto po­tom otravujú slovenský ľud, a budia jeho nedô­veru k nášmu štátu a k československej jednote Aby týmto bojom a tejto nejasnosti bol urobený koniec a aby slovenské strany sa medzi sebca dohodly na pracovnom programe pre praktické politiku, boly zahájené súkromné porady medzi osobitnými členmi rôznych slovenských strán a hľadá sa vhodná forma k praktickej súčinnosti jednak doma a jednak Národnom Shromáž­dění. Doterajšie porady nasvedčujú tomu, že js ochota na všetkých stranách a že politickí čini­telia “hľadajú vhodný spôsob a robia rôzné ná­vrhy, ako by sa tohoto cieľu mohlo dosiahnuť. Tak sa zdá, že osobných překážek nebude, čo už samosebou by bolo veľkým pokrokom v slo­venskej politike. Pokus o toto sjednotenie slo­venských politických strán na súčínosť vyvoláva na maďarskej strane značnú nervozitu. V tejto veci vyjednávali až dosiaľ za stranu národne­­roľnícku. Dr. Šrobar, dr. Hodža, inž. Botto, za stranu ľadovú posl, Hl nka, Juriga a Labay. Bu­dúci týždeň bude sa v týchto poradách pokra­čoval v parlamente. Minister dr. Mlčura o otázke slovesiskej autonomie a q morálnosti komunistického prevratu sta Slovensku. »Keby sa hesla »Slovensko — Slovákom» ne zneužívalo oproti českým úradníkom, a k štvani­­ciam proti štátnemu poriadku a ku koketovaniu s Maďarmi, nevidel by som V tejto zásade nič zvláštneho, štátu nebezpečného. My bysme na prí­klad chceli mať dostatočný počet úradníkov Slo­vákov. Zaisté bysme chceli tiež mať profesorov, učencov a umelcov Slovákov. Ale zvláštnym sne­mom a prevzatím všetkých starých inštitúcií ne­pomohli bysme národnému cluchn slovenskému ani jednote štátu. Počkáme, až ako sa vyvinie nová ústava župná, ktorá zaručuje veľkým územ­ným celkom najrozsiahlejšiu autonómiu po všet­kých stránkach verejného života. Potom teprv uvidíme, či bude treba ešte iných opatrení na ochranu slovenského svojrázu, slovenskej reči, a slovenských tradícií.» Na otázku, či na Slovensku hrozí nebezpečí ko­munistického prevratu, odpovedal minister: »Ne­myslím. Nedávna politická stávka, ktorá vyvolaná bola živlami blízkymi komunismu, ukázala, že v slovenskom robotníctvu niet náklonností k expe­rimentom. Slovenské robotníctvo sa totiž nezúj častnilo týchto prejavoch, naopak zasiaty —^ na prospech uspokojenia a presne odd~J hospodárske požiadavky od politici čas politickej stávky bolo vyjedn' mzdových pomerov. Ačkoľvek bc ‘ nedali sa robotníci slovenskí p<^ prišli do práce. — tak vravel min Dajte Slovákom slovenských farárov Pod týmto záhlavím uverejňujú martinské »Národnie Noviny» vo svojom 8. čísle dopis fárni­­ka z Horného Síleša (Nitrianská župa), adresovaný na tranvský vikariát a na cirkevného referenta katolíckych vecí v Bratislave. Dopis hodný po­všimnutia, podávame tu v plnom znení: »Ctená Redakcia! Veľmi pekne Vás prosíme, uverejnite tento list vo vašich novinách. Ponajprv Vám šťastlivé sviatky želáme (list bol pred Vianocmi písaný), nie také, aké ay bu­deme mať teraz už po tretí raz. Prečo? M’ me pána administrátora, ktorý nepozná našej m terinskej reči, našej milej slovenčiny. Už tri rokj sme nepočuli slovenskej kázne, nž tri roky sa ne­číta u nás evanjelium po slovensky. Na svätú spo­veď chodíme alebo do Komiatic, alebo do Nitry, lebo tá spoveď, ktorú by od nás p. administrálfoi vyslyšal, nemôže byť platná. O týchto smutných pomeroch vie i pán trnavský vikár, i cirkevný re­ferent v Bratislave, jednako pomoci nevidíme, Hovoria, že naša fára je «labá, a že nedostali bv

Next