Slovenský Východ, február 1921 (III/26-48)

1921-02-23 / No. 44

23 februára ľ* 1 ________________________________________SLOVENSKÝ VÝCHOD._____________________________________________ 5. strana. Zaujímavosti zo sveta. Spadol so šestnásteho poschodia. Palmer Slocum, novinársky zpravodaj a po­­zdejšie divadelný direktor a posledne správca o­­známkového oddelenia pri jednom tunajšom an­glickom denníku, akýmsi záhadným spôsobom do­stal s ana šestnáste poschodie budovy na Eculid Ave pri E. 14, ktorú práve teraz dohotovujú a so šestnásteho poschodia elevaterovou šachtou spa­dol dolu do pivnice. Pri predbežnom vyšetrovaní žiaden z robotníkov pracujúcich na budove, neve­del udať kedy a ako vošiel Slocum do budovy. Na elevatorovej šachte pri vchode na každom po­schodí všade položené sú zábradlia potiahnuté drô­tovou sieťou, aby nik nemôhol ísť celkom blízko k otvoru kým budú elevátory celkom dokončené a 'riadne dvere pripravené. Na každom poschodiu tri prekážky pri vchodoch do elevátorov boly na svojom mieste, len na šestnástom bola tá ohrada odtiahnutá preč. Robotníci pracujúci na šestná­stom poschodiu tvrdia, že oni nevideli kedy Slocum ta došiel, ani nemali žiadneho tušenia, že dakto spadol dolu, kým nenastal krik, že sa človek zabil. Slocum bol asi 250 funtov ťažký chlap a tak keď telo jehodopadlo na ocelovú elevatorovú klietku v pivnici tú celkom perazilo a čiastočne padlo na Jozeía Kučeru, ktorý operoval elevator a poranilo ho tak, že musel byť odvezený do nemocnice Kučera tvrdí, že on Slocuma nevyviezol na 16té poschodie a že nevidel ho kedy vošiel do budovy Island bez ľauu. Podľa telegrafických zprav z Reykjaviku hlavného mesta Islandu, panuje na tomto ostrove, známom ako zem ľadu, taký nedostatok ľadu, že hrozí vy schnutím hlavný prameň výživy obyvateľ­stva. Ľad je totiž nezbytny pre zasielanie sleďov ktoré sa vo veľkom množstve prevádza v Reykjavi­ku. Mierna zima však zavinila, že na juhu Islandu nieto ľadu, tak že bolo treba poslať súrne tele­gramy do Norska s prosbou, aby boly hneď vysla­né na Island lode naplnené ľadom, aby zásoby sle­ďov boly zachránené pred zkázou, čo ľudstvo pa­mätá, niečo podobného sa ešte nepritrafilo. Rozu­mie sa samo sebou, že vo vnútrozemí a na sever­nom pobreží Islandu je po ruke ľad v neobmedze­nom množstve. Medzi jednotlivými krajinami Islandu niet však žiadnej možnosti dopravy. Zprá­va, že Island nemá ľadu, znie temer tak nepravde­podobne, ako keby sme čuli o Sahaře že tam pa­nuje nedostatok piésku. — Je to však zaručené faktum. Z cirkusového šaška advokátom. Medzi najlepšie a najbystrejšie londýnske ad­vokáty bol zarátaný nedávno zomrelý Mr. Wilkins. U príležitosti jeho smrti věnovaly mu snáď všetky anglické časopisy obšírne rozpomienky nie preto, že bol považovaný za najlepšieho advokáta, ale pre všeobecné jeho životné osudy. Wilkins musel odísť skoro z domu, aby nezomrel hladom. Bol najprv sluhou v malom kočovnom cirkuse a neskôr v cir­kuse predstavoval šaška. Lišil sa však značne od svojich kolegov v povolaní. Žarty a šprýmy jeho nebývaly nikdy sprosté, nýbrž vynikaly opravdo­vým a jemným, ale pri tom jáderným vtipom. V Edinburgu prišiel na predstavenie miestny ad­vokát. Vtipnosť šaškova ho prekvapila tou merou, že sa opýtal Wilkinse, či by sa nechtel pustiť do nečoho iného. Wilkins, ktorý nevedel, že hovorí s pravotárom, odpověděl, že by sa mu veľmi páčilo, keby mohol študovať práva. Advokát mu pomohol do škôl a podporoval ho až do dokončenia štúdií. V novom povolaní sa Wilkins skoro vyznamenal tak, že ho obecenstvo vyhľadávalo v najťažších a najspletilejších pravotách. Príjmy jeho sa odha­dovaly na 3 miliony ročite. Zo šaška v cirkuse londýnskym advokátom je iste životná dráha veľ­mi zaujímavá. čas, tak pekne počúvajte», rekla babička a naj­mladšiu ratolesť vetve Podsadských posadila sebe v lono, čo ostatní sa soslcupili kolom. Deda aj ho­rár s paňou rozložili sa na lavici u kachlov. »Bola zem», počala vyprávať babička, »v kto­rej ľud si uctil svojho kráľa Ľubomiera, ktorý mal driečného syna-šuhaja. Od času do času, vždy navštevoval svoje poddané v mestách i dedinách, ako otec napomínal a rady dával, chudobných pod­poroval, lásku k blížnemu, k svojeti a národu pri každej príležitosti vyjavoval. To sa nepáčilo »kráľovi» a vodcovi národa z krajiny súsednej, zo zeme iných mravov a zvykov, ľudí nažltlých tvári. Ten videl všetko dobré, len pre svoj kočovný, polodivoký národ. Shromáždil svoj ľud a raz vpadol do mierumilovnej krajiny a podmanil si ju. Prišla krvavá odplata pre tých, ktorí sa novému pánu protivili. Došiel aj rad na driečneho šuhaja, syna kráľova. Bolo mu treba, zakúsiť bolesti a na konec aj smrť za svoje národ­né presvedčenie, za svoju reč. Muka a bolesť však nebola väčšia tých, ktoré trpeli vnútri duše svojej tí, ktorí ohnuli a poddali sa. Bolo mu česťou za presvedčenie trpieť i zomreť, lebo si bol istý za svoju poctivosť národnú. Hrdé niesol svoju hlavu katanom v ústrety a s posledným pozdravom dra­hej vlasti na pemach zomrel. Národ bol potom utláčaný, vo svojej vôli pod­lamovaný a bol nútený slúžiť svojmu podmanite­­ľovi. Kočujúce panstvo si skoro privyklo v novom domove, zapáčil sa im. Utešené hory, pole, lúky, pašienky, všetko bolo dľa ich chuti. Hospodárili a viedli si po svojom spôsobe, národ utláčali, kde mohli ľud utlačovali, reč mu brali, a tak ubehol už drahný čas, od ich prepadenia. Za ten čas však ľud tajne medzi sebú utužo­val národné povedomie a pripravoval sa na deň odplaty. Červánky ich slobody sa objavovaly na « obzore, a nádej na skoré vyslobodenie rástla veľ­kou mierou. Dlho pripravoval sa ľud so svojimi buditeľmi na deň svojho vykúpenia zo spárov ne­priateľa. Konečne prišla veľká vojna, v ktorej statoční hrdinovia utláčaného národa shodili okovy svojej vlasti, ktorými bola spútaná. Dobyli si svoju slo­bodu a svojej milej matičke rodné zemi složili v lono svoj najkrajší dar, srdcia vrelej synovskej lásky a vernosti.» NEZABUDNITE pri objednávkach odvolávat sa ua inzerát v našom liste, Peter Božan: Babičko, vyprávajte nám pohádku. U Posadských v horárni bolo vždy rušno. Gazdína celý deň opatrovala hospodárstvo a va­rila pre rodinu i pre čeľaď. Deda Podsadský pre­sedel celý boží deň na kachloch, však babička šu­kala po stavaní a mala dohliadku nad vnúčatka­mi. Horár navracal sa z pochôdzky domov vždy až po západe slnka. Po večeri sa besedovalo a pre­mýšľalo o práci a povinnostiach na druhý deň. Dnešná rozprávka však bola skoro zakončená a preto staruškové pohodlne sa rozloživši spokojne si oddychovali. Drobotina, šťastie u Podsadských, ako hovo­rila babička, sa k nej túlila a líškala, ako v pred­zvesti, že si od babičky dačo želajú. Najstarší, asi päťročný Janko dodal sebe odvahy a tichounko zažiadonil: »Babičko, vyprávajte nám pohádku?» »Pravda, moje zlaté smetí, ku spaní je ešte Zo súdnej siene. Lepšia spoBocnosf. (Pred okresným súdom (Jozefovským) vo Viedni). Spoločnosť hazardných hráčov najala si v istej viedeňskej kaviarni podzemnú miestnosť (za poplatok 2000 K za jednu noc) a tam sa po celé nocí kartovalo o závratné sumy peňazí. Hráči boli väčšinou obchodní špekulanti, valutní síberi, úžerníci a podobní „lepší" členovia ľudskej spoločnosti a síce menovite z radov židovských obchodníkov. Po čase dozvedela sa o tom polícia a jednej noci vyčistila dôkladne „hniezdo vtáčkov" kar ba­níkov, ktorí keď vtrhla polícia do „hniezda“ dali sa o zlom krky na útek, hoci nešlo vlastne o život. Ako poplašení vtáci vrhali sa do oblo ov vybí­jajúc sklo, pri čom sa mnohý porezal; n ektorí vlíezli do komínov a jedon hriešnik dokonca vliezol do kade naplnenej vodou, ale ani to mu nič nepomohlo. Polícia pochytala z nich 30 osôb a všetkých tiež udala k súdu. Pred niekoľko dňami bolo u súdu hlavné pojednávanie, ku kt réruu sa však dosUviio iua 21 z 30 zatknutých hráčov. Všetcia í neprítomní obžalovaní boli odsúdení a síce k peňažným pokutám od 6 až do 30 tisíc korún. Tak sa dostalo karban'kom zaslúženého trestu jednak už v tom, čo strachu zažili pri zatýkaní a dodatočne v peňažnej pokute, ale otázkou zo tane i tak, či irest sebaväčší dostačí k polepšeniu. Tak sa zdá, že žijeme v dobe, kdy špekulácia a či ha­zardovanie s p* niazmí už či v hre, alebo v obchode je istou chorobou ľudskej duše. Či chorobu tuto zapríčiňuje znehodnotenie peňazí a či znehod­notenie života vôbec — je otázkou ešte ťažšou, ktorú nezodpovie ani dokazovanie toho, že ľudstvo trpí záchvatmi nervov vybičovaných a prepnutých nepokojom pomerov doby. Tuto otázku si môže zodpovědět len každý sám za seba a život v budúcne potvrdí, či riešil správne. Tento prípad je však tiež karakteri bokou ilustráciou pomerov v bývalej rezidencii monarchie „veselej“ Viedni, Patrika ho prezradila. (Prečin krádeže u sedrie v Košiciach. — Predseda Emil Mikyta.) V deň Všetkých Svätých minulého roku prišiel k farárovi v Trhoviskách jeho švagor na návštevu, ale len na chvíľu, aby si vybavil rômé súrne veci a preto sa dlho nezdržal. Odobral sa už, ale ked v\šiel do predizby, kde sí nechal víseí svoj zimný kabát, zbadal, že kabat je preč. Viatil sa a oznámil čo sa stalo, a tu farárovi hned napadlo kde 11 dať zlodejov. Po rel sa do matriky, aby zistil, kto hol v ten deň krsbt a tu padlo jeho podozrenie na Jána Kíša Oznámil to četníkom, ktorí u pod' zrelého urobili prehliadku. Ukradený kabát skutočne tam našli a tak poško­dený dostal svoj majetok nazpäí bez ztráty. Za tento čin zodpovedal sa Ján Kiš pred senátom košickej sedrie, ale priznať sa nechcel. Vyhováral sa, že vraj kabát kúpil ešte pred sviatkom Všetkých Svätých od neznámeho vojaka a že vôbec v ten deň na fare nebol. Keď ho sudca upozornil na to, že je jeho meno zapísané v matrike, bránil sa poukazujúc na to, že v dedine je viac takých mien ako má on. Za svedka po­volaný majiteľ ukradeného kabátu potvrdil však svojou výpovede u podstatu obžaloby a tak senát po pt rade uznal obžalovaného vinným a adsúdil ho na 2 mesiace do väzenia a 2 roky ztráty občianskych p?av. Odsúdený, ked sa ho sudca pýtal či je spokojný, najsamprv začal sa vykru­­covaf, ale ked mu sudca priparoätal, že už má 1 mesiac a 16 dní odsedených vo vyšetrovacej väzbe — prejavil spokojnosť i'J|§ raj «> {ji|&a£3 Jnpl Cäumevý podpätok Národné hospodárstvo. Vyjednávanie o maďarských dlhoch s s cudzíncu. D'a „B. M. U " následkom valutérnych dlžôb dostaia sa. Maďarská hypotečná banka do ťažkej situácie. U.ďav ;e dlžný franzúzsktmu kapitálu 10 miliárd. Nie je vôbec myslitelné, že by mohol spli ií tento strašný záväzok Preto barón Mada­­lOsiy-Beck už viac rázy vyjednával v Paríži s B.'RQtie de Paris a Sociéte Gtuérale, aby umož­nily sanáciu ústavu. Táto sanácia je ovšem vo francúzskom záujme potrebná, poneváč ináč by ústav musei ublásiť úpade k. Na parížskych vy­jednávaniach barón Madarossy zjednal smluvu s^ francúzskymi mtcrezaniami, podľa ktorej od­­rieknu sa Francúzi vyhovenia ich požiadavok vo frankoch, o\šem, že za isté výhody francúzski veritelia dostanú prednostné právo 6 procent­ního zúročenia, to znamená, že hypotečná banka proís základným účastinám vydá prednostné účastiny, ktoré okrem 6 procentného zúročenia mô/u byť doplnené do 50 proc. surovinami. Väčšina surovín nachádzajúcich sa v majetníctve banky, pôjde tedy do cudziny. Vo veci maďar­ských dl/ôb sú v prúde dalšie vyjednávania Ho- Iandama sú už ochotní prijať ňa miesto 400 milió­nov 200 milú nov. Jednanie s Angličanmi bolo t<eba odročiť, poneváč nebolo možné oznamovať výsledky cestou telegrafickou alebo písomnou. D > Londýna pojde znova býv, ši. tajomník Valkó. S reparačnou komisiou buue fin. miuister Hegedüs jednoť o Velkej v Parí t i. Dávka z majetku v Maďarsku. V schôdzke N. S. prodložil minister financií dr. Hegedüs rad osnov zákonov, medzi nimi časť osnovy, týkajúci sa dávky z majetku. Táto osnova týka sa dávky z majetku zo vkladov, kontokorent­ných pohľadávok a vkladu v hotových peňazoch, d alej z tamojších akciových a spoločenstevných závodných podielov a zahraničných papierov. Mi­­mister ohlásil, že o dávke z majetku, z kapitálov uložených v maďarských štátnych dlhoch, o dávke z majetku z nemovitosti a válečných ziskov bude tiež podaná zvláštna osnova zákona. Čo sa týka dávky z majetku z vkladov, kontokorentných pohľadávok a depo v hotových peniazoch, ustanoví podaná osnova zákona, že tu rozhodne čas 19. de­cembra 1920, ktorého dňa, ako známo, minister financií vzal pod zátvoru 20 proc. týchto hodnôt. Dávka obnáša pri 1000 až 10.000 K 5 proc., pri 10.000 až 50.000 10 proc., pri 50.000 až 100.000 15 proc,, a vyše 100.000 20 proc. Z menších obnosov, ako 1000 K nebude dávka z majetku vybíraná. Hospodárska smluva francúzske—egyptská je hotová. Obchodná smluva je už podpísaná alebo bude čím najskôr podpísaná, francúzska vláda usiluje sa zo všetkých síl, aby spolupôsobila pri utvorení všeobecného šväzu, ktorý by bol najmä vojenskej povahy a ktorého členmi by bolo Poľsko, Finsko, Pobaltie, Rumunsko a Československo. Italsko—československé komisie budú pokra­čovať v svojich prácach cieľom uzavretia obchod­nej smluvy. Delegácie shodly sa už na veľkej časti článkov budúcej smluvy. Ich práce nebudú skon­čené pred 10. marcom. Kríza v talianskom priemysle. Naprostý nedo­statok zakázok v priemyslových podnikoch dal príčinu k vážnym obavám v priemyslových kru­hoch a uvažuje sa o značnom snížení počtu robot­níctva a snížení platov, aby bolo docielené lavnej­­šej ceny výrobkov. »Epoca» oznamuje, že robotní­ctvo niektorých veľkých kovopriemyslových pod­nikoch v Turíne pracuje opäť na výrobe válečného materiálu pre Italiu alebo pre cudzinu. a

Next