Slovenský Východ, marec 1921 (III/49-74)

1921-03-01 / No. 49

Ill, rožnlk. 1921. Žlsío 49; DiNNIK KoSicCi utorok 1» marca. OTGWWHOĎ NESTRANNÝ ORGÁN VÝCHODNÍHO SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI VYCHODÍ KÉHO ©SÍBEM POHDILKA VYDAVATEL- flSL© XA 80 HAL, REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, ' JÄW KUDLÁČEK. V NSOlLU A SWlTOK ZA 1 K& ’ ORDÁSSY -HO ULICA, ČÍSLO 3,11. POSCHODIE. ^onPOVFDNÝ RKTíaíTTOR PREDPLATOK i m at».c 14 Kž, na Shrf roka 48 K, Telefcn redakcia č. 206. Telefon administrácie t. 55, ' ” " M _ na pol roka 96 K, na celý rok 192 K. - Pra Kofic* b i! n Číslo pošto rej spořitelně 400.562. a ts ts Ik5J«íš© FiLLsa« s doaááksu 18 K saes. - Do codsocemslca 36 K mas. ; ■ {- • Naše veletrhy. Československá republika je v tej šťastnej situácii, že, je štátom i poľnohospodárskym i priemyselným. Naše poľnohospodárstvo stáio vždy na značnej výške a mohlo sa přiradit k najlepším hospodárstvam v Európe, napriek tomu, že bolo potlačené toľkými prekážkami a toľkou neslobo­dou, ak uvážime koľko pôdy náležala šľachtickým a iným majiteľom veľkostatkov. Prevedením po­zemkovej reformy padnú nášmu poľnohospodár­stvu í tieto putá a my môžeme nášmu vyspelému roľníkovi spokojne s veriť toto dedictvo po roz­siahlych laiifundiácb, lebo on ho bude spracovávať pri najmenšom práve tak racionálne a s použitím technického pokroku, ako bývalé správy velko­­statkov. Náš roľník nie je tupým mužíkom alebo konzervatívnym sedliakom, ktorý by považoval za hriech uchýliť sa od tradície otcov a dedov. Odtiaľ plynie i veľké porozumenie nášho roľníka pre požiadavku priemyslu a pre priemyselné podnikanie. Je toraz potrebné, aby sme ukázali svetu, čo vieme. Náš tovar chodil posiaľ do sveta pod cudzími značkami a preto ie potrebné, aby si obchodný a priemyselný svet zvyknul na značku „Made in Czechosíowakía“. Tomuto cieľu majú slúžiť Pražské vzorkové veletrhy. Majú propago­vať túto značku. Náš tovar musí najprv preniknúť ovšem na odbytiště najbližšie. Predovšetkým do Juhoslávie a do Rakúska, do Poľska. Tieto zeme ukazujú aj väčšiu potrebu našich výrobkov a nízka úro­veň ich valuty umožňuje nám naopak zase u nich robiť výhodné nákupy. Ale náš tovar musí prenikať ďalej. Hospodárske smluvy s Nemeckom musia byť realísované v skutočnom obchodnom živote a československý tovar musí nájsť odby­­iište v šírom svete. Náš t bchodoý život počína sa už vymaňovať z administratívnych pút, ktoré následkom povo­­jenných pomerov boí nútený na seba vziať a ktoré menovite pociťovala trpko naša politika vývozná a dovozná Uplynulo už dosť času aby sme pozorovali, čo na nasorn hospodárstve bolo zjavom prechodným, konjunktúrami diktovaným a čo je zjavom trvalým. Po určitej stabilizácii obchodu vnútornom musí nastať aj akési ustálenie cien a konečne isté ustálenie valuty. Pri tom by sme upozornili na jednu vec. Valuta hrozí sa stať obchodnou a hospodárskou poverou, slovíč­ko „valuta" stáva sa zaklínajúcou formulou, kto­rá všetko má vysvetľovať a všetko omluva?. Neverme takým kúzelným zaklínaniam. Priemy­selná kríza dohodových štátov ukazuje, že í vy­seká valuta môže byť nie požehnaním, ale kliatbou podnikania. Hlavnou vecou nie je „va­luta", ktorej je venované toľko veletržných súkromných verejných úvah, ale hlavnou vecou je dostatok tova u, solídnej práce, podnikavosť a pilnost a odpolitizovanie otázok hospodárskych, »krátka stabilizácia pomerov. Jestli budú stabilné pomery, bude i štáb Iná valuta. A každý zkúsený ebchodník, priemyselník, národohospodár vie, že netreba valuty dočasne snáď do výšky vyhnanej, ale ustálenej. Valuta nie je nič iného, než uka­zovateľom pomerov, Bursovné špekulácia na tom môže zmeniť len málo. Kde je práca a pilnost a dostatok tovaru, tam je hospodářský blahobyt. Je" to pravda ba­nálna, ale pravdivejšia ako všeiky odberné a neodborné u váhy o krízach, valutách a konjuk­­túrach. Nedajme sa preto odstrašovat od podni­kania pre zcánlíve praktické, ale v pravde úplne abstra iné úvahy a Pražské vzorkové veletrhy nech su ukážkou československej priemyselnej zdatnosti a práce, Dľa týchto veletrhov bude aj cudzina ceniť našu prácu, dfa vystavovaných tovarov bude nás hodnotiť, Dľa doterajších úspechov našich P. V. V. môžeme pevne veriť, že cudzina nás už zná. Práca a n ľ stála ďalšia práca bude našou naj­lepšou značkou a najlepším doporučením. 28. februára 1921. P, Krvavé povstanie v Moskve. Bôľšeirieké vojsko strieľa do robotníctva. (Pôvodná zpráva »Slovenského Východu».) Berlín, 28. Litevská telegrafná kancelária do­stala od svojho dopisovateľa z Moskvy následu­júcu zprávu: Dňa 25. februára zahájilo stávku 14 tisíc moskevských robotníkov. Medzi stávkujúci­­mi sú tiež robotníci štátnej tlač arni. Robotníctvo žiada väčšie prídely chleba, uvoľnenie obchodu, uznanie občianskych práv a svolanie ústavodár­­neho shromaždenia. Roboť ícka stávka bola ve­dená najprv úplne ticho. Pozdejšte však shroma­žďovali sa stávkujúci robotníci pred kasárňami a začali agitovať medzi vojakmi rudej armády. Boľ­ševická vláda dala rozkaz, aby robotníci boli ro­zohnaní, Vojaci však odopreli poslušnosť. Potom povolala vláda spoľahlivé boľševické vojenské prápory, ktoré začaly na robotníkov strieľať. Mnoho robotníkov zostalo hneď na miestn ležať mrtvých; počet ranených je neobyčajne veľký. Ešte 26. februára ráno sa na moskevských uli­ciach strieľalo. Vojaci rudej armády prechádzajú k robotníctvu vo veľkom počte. Boľševická vláda poslala do moskevských ulíc všetko vojsko, ktoré má k dispozícii. Všetky verejné sovietové budo­vy sú strážené vojskom. , O povstaní v Moskve hovorí tiež táto druhá zpráva zo včerajška Boje na uliciach v Moskve, Londýn, 27. Reuter. „Sunday Express" ozna­muje z Ríma, že v moskevských uliciach sa bo­juje. Všade sú postavené barikády- Mnoho ru­dých vojakov sa pripojilo k vzbúreným robotní­kom, Situácia v Petrohrade a v Moskve je veľmi povážlivá a stáva sa všade kritickou, Košický ad 1 fslsšsie ©kolkoval 20 mil. korún. Políciou Ueio zhabané vlne než 2 snil. korún. (Pôvodná zpráva »Slovenského Východu».) Prestupkový súd polic, riaditeľstva v Koši­ciach, zastúpený policajným komisárom Cetkov­­ským podal žalobu ni jednoho alvokáta a celú radu židovských obchodníkov pre pre-úupok proti zákonu zo dňa 15. apríla 1920 č. 337 sb. z. a n,, preto že všetci vedome jednali, aby získali pre seba alebo iného výhody, vyhláškou dľa nariadenia vlády Čs, zo dňa 12. októbra 1920 o okolkovaní peňazí ustanovené v Podkarpatskej Rusi Dotyčný advokát ako právny zástupca do­chádzal č^sto do prezídia policaj ného riaditeľstva za intervenciami v rozličných záležitostiach a tam sa soznámii s riaditeľom kancelárie ofíeíá­­lom Bednárom. Vyzvedal na ňom, ako to bude s okolkovaním, ktoré os >by ho budú pre­vádzať a hlavne hľadel vypátrať, v akom pomere budú bankovky vymenené. Poučenie napriek mnohým urgenciám ovšem nedostal. Kedysi v mesiaci auguste šiel riaditeľ Bednár v Košiciach hlavnou ulicou so svojim zoárnym daňovým správcom Gervínkom a stretli dotyčného advokáta. Ten zastavil riaditeľa Bednára a tázal sa, kto je jeho spoločník, Riaditeľ Bednár ho poučil, že je to daňový správca, ktorý budíe riadi! okolkovaciu akciu v Podkarpatskej Rusi a bol tiež sem úradne vyslaný. Adyokát považoval, ako tento okamžik tak osobu Červinkovu za výbornú príležitosť k pod­vodnému okolkovaniu bankoviek, ktoré už asi sháňal po celom Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Dostavil sa za niekoľko dní k Bednárovi a pýtal sa ho, čí by sa ned J spraviť za prispenia Červinkovho neoko[kovanými bankovkami pri kolkovať nejaký obchod, že ich má za 6 miílio­­nov. Pii pozdejšej schôdzke na otázku správcovu, koľko peňazí má k výmene, vyhlásil advokát, že ich má asi 20 miliíonov. Polícia zhabala mu potom 2 millíony nekol­kovaných korún. Súdne pojednávanie tejto veci bude obrazom, ako boli Maďari zvykli robiť kšefty s maďarskými úradmi Z Podkarpatskej Rusi. Zásobovanie Podkarpatskej Rusi. (Pôvodná zpráva »Slovenského Východu».] Užhorod, 26, februára Včera došiel prvý transport druhej partie rumunských nákupov a to 50 vagonov múky. Na ceste je okrem toho 110 vag. - múky a 110 vag. kukurice. Dodávka ide hladko a v dohľad­nej dobe dojdú väčšie množstvá kukurice a múky, Zásobenie Podkarpatskej Rusi na marc aj apríl je zabezpečené. Celkom došlo 711 vagonov ku­kurice a 249 vagonov múky. Podvody pri sčítaní ľudu. (Pôvodná zpráva »Slovenského Východu».] Užhorod, 28. Jak loyálnymi občanmi našej republiky sú tunajší židovskí obchodníci, ukazuje zreteľne tento príped. Keď sčítaci komisári došlí do hotelu „Koruna“, aby tu previedli súpis oby­vateľov, pristihnú! jedon z týchto komisárov ria­diteľa podniku Reismanna, ako nútil svoj podria­dený personál k tomu, aby sa vyhlasoval za Ma­ďarov, Bol za to ovšem hneď udaný, bez toho, že by mu i ten najväčší ponúkaný úplatok mo­hol pomôcť, Upoz rňujeme na túto záležitosť preto, aby sme postavili riaditeľa Reísmanna s jeho oddanosťou k nášmu štátu, o ktorej sa ne' prestáva chvástat, do pravého svetla. A taký človek vedie správu podniku, ktorý je štátnym majetkom. Sme toho mienenia, že by sa v tejto veci so strany užhorodskej vlády doporučovaly záležíté opatrenia. Proti tretej Internacionále (Pôvodná zpráva »Slovenského Východu». Užhorod, 28 Dnes vydala pravica madar­­skej strany soc. dem. k všetkému robotníctvu Popkarpafskej Rusi ohlas, v ktorom obracia Sa ostré proti tretej Internacionále a vyzýva robot­níctvo, sby vstupovalo do jej radov. O las, ktorý je tu všade čítaný s veľkým záujmom, konči pria­ním zdaru druhej Internacionále, ktorý program berie strana za svoj cieľ. Proti podvratným živlom na Slovensku, Bratislava, 27. Dnes malý odborové orga­nizácie kresťan ko-sociálneho robotníctva sloven­ského župnú poradu dôver íkov, na ktorej bolo zastúpené 60 skupín 200 delegátov. Po rvfe áte posl. Brabca, Jurigu a tajomníka Medva, bolo uzavreté, žé odborové organizácie křest-sociál, robotníctva budú podporov ť e* lou - ílou ministra dr. Mičuru za očista Slovenska od všetkých pod­vratných živlov.

Next