Slovenský Východ, apríl 1921 (III/75-99)

1921-04-01 / No. 75

2. strana. SLOVENSKÝ VÝCHOD, ________ jeho vláda o ničom nevie a v tom smysle do­šla tiež nota z Paríža. „8 Uhr Blatt“ oznamuje, že k návratu ex­­císára pracoval najmä plukovník Lekár, aby týmto urýchleným návratom predišiel možností nastolenia Horty-ho, ktorého moc ustavične ra­stie. Okolo Lehara seskupili sa tiež gróf Sígray, Ostenburgerov detachement, Benitzkí, Smrecsa­­nyi a Andrassy, Redaktotoví „8 Uhr Blattu" vy­hlásil odberový prednosta dr. Schager, že ex­­cisár zostane dočasne v Suboíišti u vetného jemu oddaného vojska plukovníka Lehara, a že kom­binácie, ako by návrat Karola bol udalosťou je­diného dňa, je pri najmenšom predčasná, Ohlásenie !Car©!©w© v kráí©vsk<?i«t hratíe v Peští líči zpravodaj „N, F. P.“ takto : V nedeľu od­poludnia o 2. hod prišiel do Petti automobil, ktorý vošiel do dvora ministerského prezídia. Vystúpily z neho 4 osoby, ktoré sa odebraly z budovy ministerského prezídia do kráľovského hradu. 2 pánovia ohlásili sa krýdelnému poboč­níkovi ríšskeho správcu a oznámili mu, že „Jeho Veličenstvo kráľ“ čaká dole a že si praje hovo­riť s ríšskym správcom. Pobočník v prvom okam­žiku myslel, že sa jedná o žart, ale za niekoľko okamihov objavil sa sám kráľ v sprievode býva­lého najvyššieho dvormajstra gr. Hunyady-ho. Druhí dvaja pánovia boli gr. Erdödy a plukov­ník Jarmy. Exkráľ vstúpil do komnát ríšskeho správcu a mal s admirálom Horthym asi hodi­novú poradku, O troch štvrti na 5 odpoludnia nastúpil exkráľ zpiaiočnú cestu do Steínamaa­­geru. Ako sa dosial i! a s»© i do Maďarská 1 Viedeň, 31, „W. Mittag“ sa dozvedá, že ex­­cisár Karol dostal sa do Maďarska s anglickým pasom na meno William Dodo v prestrojení my­­slívca s automobilovým okulármi. Na rakúsko­­maďarskej hranici prezeral ho četník Nemetz a prepustil ho, lebo ho nepoznal. V Peští íe pokoj Pešf, 31. V dnešných ranných peštských no­vinách sá uverejnené len neúplné zprávy ohľadom porád osobitných politických strán. Včera večer beda u štátneho tajomníka Mayera porada za účasti vedúcich členov strany maloroľníkov. Pi í­­tomný bol tiež minister orby Stepan Szabo, Po­rada trvala až do pozdných hodín nočných. Na to odobrali sa politikovia do klubovnej miestnosti strany maloroľníkov, kde bola formálna konfe­rencia, ktorá bola označená ako prísne dôverná. Štefan Szabo vyhlásil k spolupracovníkom „Az Ujsagu“, že nie je dôvodov pre vládnu krízu. Situácia je vraj taková, že diferencie budú urov­nané a všetko buds uvedené do poriadku. Protest spojaneotf- Viedeň, 3L Podľa dnešných zpráv z B jda­­peštu zástupcovia dohody spriatelených štátov zakročili včera u maďarskej vlády proti návrate excisára Karola, Dostavili sa zástupcovia Fran­cúzska, Anglicka a Italska, ktorí podali spoločné ohradzeníe a za nemá nasledovalo zakročenie zástupcu ČSR , ktorý podal podobný prote i. Po ňom prišiel zástupca juhoslovanskej vládý, ktorý zdôraznil, že pobyt excisára Karola v Maďarsku znamenal by casus belli, a po ňom následoval konečne vyslanec rumunský, ktorý pohrozil me­nom svojej vlády okamžitým prerušením diplo­matických stykov, keď nebude exeísár Karol z Maďarska čo najskôr odstránený. Anglia nedopusti imstsíaala fiaiss­­burgov. Londýn, 31, Reuter oznamuje, že britská vláda nehodlá za žiadnych okolností povoliť sria­­deníe habsburgíkej m narchie, poneváč je si ve­domá, že nastolenie Karla malo by za následok medzinárodné komplikácie a vážne by obrodzo­valo mier v strednej Europe, Mala dalia>äSa pr*@tl Karlovi. Praha. 31. „Prager Presse“ oznamuje : Vláda ČSR. zakročila v Budapešti proti exkráľovi Kar­lovi. Diplomatický postup sa deje v dohode s Bukarešťou a s Belehradom veľmi energicky. Čo žiada Československo, Praha, 31, „Prager Presse“ oznamuje, že Čsl. vláda učinila menovite v Belehrade a v Buka­rest! potrebné kroky, aby privodila jednotný a čo najenergickejší diplomatický postup proti ex­­cisároví Karolovi. Západným mocnostiam bola o tom podaná zvesť. Táto akcia, píše časopis dalej, môže skončiť len odstránením exkráľa z Maďar­ska v dobe naj ^ratšej. I keby to Švajčiarsko ne­odmietlo, nesmie by! Karol Habsburg dopravený do Švajčiarska, ale len do niektorej zeme, ktorá priamo nesúsedí so štátmi nástupnými, Kas*©!©» prevrat snsliš by v©|fm s Mal©« doitoäôu. Berlín, 30. „Kreuízzeštung" píše o objavenie sa Karola v Maďarsku, že je nesnadno uviesi dôvody, ktoré pnviedly Karola k pokusu o šťa­stie práve v čase, keď dohodové mocností a ná­stupné štáty čo najrozhodnejšie vyhlásily, že za­hrania znovunastoieniu Habsburgov, Zdá sa, že i teraz uposlúchnul K^rol špatných radcov a že jednal bez plán«. Excisár Karol musí si uvedo­miť, že jeho nastúpenie na trón malo by auto­maticky za následok vojnu s Malou dohodou, Vojna však musí byť Maďarsku ušetrená Švajčiarsko odmietne Karlovi pobyt Ženeva, 30. (Radio.) O ceste Karla do Ma­ďarska píše „Journal de Geneve“, že bývalý cisár, ako sa zdá, veľmi sa unáhlil, hoci jeho dôverníci mu radili, aby sa vyhnúl tejto ceste a teraz mu radia, aby sa vrátil do svojho vyhnanstva. Tým časom sa však postavily nové prekážky, poneváč Švajcarsko nie je ochotné dávaj ochranu ľudom, ktorí agitujú proti inému štátu. Švajčiarsko prijalo Karla v jeho tažkej agitácii a bolo mu nápomocné; nemôže však připustit, aby jeho pohostinstvo takým spôsobom sa zneužívalo. OofePôdryIsi¥o excisára k©*i€í. Viedeň, 31- M iďarský vyslanec vo Viedni intervenoval dnes u spolkového kancelára dra Mayra, aby rakúska vláda povolila voľný prie­chod excisárovi Karlovi rakúskym územím- Ex­­cisár Karol je neúspechom svojho pianu celkom zdrtený. Kompetentné kruhy v Maďarsku sú pre­svedčené, že dobrodružvstvo excisára bude čo skoro likvidované. Norimberk, 31. Tiež v severnom Bavorsku je možno pozorovať hnutie komunistov, Boiy tu rozširované letáky, obsahujúce výzvu, aby robot­níctvo zahájilo všeobecnú stávku a zabránilo doprave vojska a streliva do stredného Nemecka. Stávka v anglických baniach Londýn, 31. Sír H rue konferoval v obchod­nom úrade s výkonným výborom baníkov. Ta­jomník baníckej federácie vyslovil požiadavku, aby vláda dala uholnému priemyslu dostatočné podpory, ktoré by umožnily vyplácat baníkom zvýšené mzdy. Menom vlády vyhlásil Home, že štát nie je vstave pomôcť. Smith menom banic­­kého sväzu vyhlásil, že všetko banícke úrad­­níctvo, strojníci a pomocní robotníci 31, marca opustia bane, K ©dhalemu spiknutis Jehiieskových legionárov. Ako sme včera oznámili bol pohraničnou políciou zatknutý v Kríviamoch v Šariš, župe klerik Juřica, který pod hňažským plášťom mal na sebe uniformu dôstojníka Jehlieskowj „slo­váckej" legie poľskej armády. Ako sa nám ďalej oznamuje, nebol tento Juřica dopravený k súdu, ak podarilo sa mu í s peniazmi, ktoré ukradol na bernom úrade v Sabinove — asi 400.00C korún — utiecť k poľským hraniciam Semiše xvesti. Jarné zasadnutie senátu bolo zahájené 31. t m. v Prshe, Na dennom po­riadku bola osnova o úprave uholného hospo­dárstva, ktorá bola výborom vrátená na žiadosť vlády, lebo osnova má byť prepracovaná. Potom bolo dodatočne schválené vládna nariadenie o predpisoch o ochrane pred morom rožného stat­ku a o úprave zverolekárstva. K tomu zpravo­daj c a Roháček konštatoval, že vláda urobila za­včasu opatrenia delom odvrátenia moru dobytka a žiadal tiež vládu, aby sa postarala menovite, žeby v Košiciach a Bratislave boi dostatok lie­kov pre dobytok. Sociálne-politický výbor roko­val o vládnom návrhu, ktorým sa upravuje úra­zové poistenie robotníkov na Slovensku a Podk, Rusku. Rozpočtový výbor schválil osnovu záko­na o vyberaní správnych príspevkov z dočas­ných árend na Slovensku a v Podkarpat, Rusi. Členovia reparačnej komisie v Bratislave. Bratislava, 31. Dnes dopol, prišiel na zvlášt­nej lodi „Žofia" z Viedne do Bratislavy generálny arbitre pre rozdelenie železničného a lodného parku v Europe Mr. Híness. Arbitre pre Dunaj col. Kratz, americký delegát v reparačnej kom sii Smith, ďalej nemeckí, rakúski a česko lovenskí členovia reparačnej komisie (ČSR dr, Bartl a ing, Neudörfer), tiež bývalý minister Zahradník a K uvíianšu hostu dostavil sa do prístavu minister pre Slovensko dr. Mičura, náš parížsky vyslanec dr. Osuský a i. Po príchodu lodi vzdala čestná rota česť a hudba zabrála naše hymny. Po uvítaní prezreli si hostia stavebné práce v prístave a potom mesto. Dnes o 8, i od. dával minister dr, Mičura diner na počesť hosťov, ktorí zajtra dopol s loďou Žofia odcestujú’ do Budapeštu a potom ďďej do Belehradu Zahraničné zmesti* Ďalšie opatrenia dohody, Paríž, 30. (Havas.) Z Londýna oznamujú, že Lloyd George mal včera poradu s miebtrom voj­ny sirom Northingtonom Ewansonom a maršái­­kom Wilsonom. Předpokládá sa, že na porade sa jednalo o možnom rozšírení vojenských akesí, vyvolaných odmietnutím Nemecka zaplatení 12 miliárd mariek, ktoré podľa uzavretia reparačnej komisie Nemecko malo vyplatiť do 1. mája Ako je v Nemecku, Berlín, 31. Podľa ranných novín uplynul včerajší deň v Berlíne a okolí bez zvláštnych príhod. Pátraním v blivnom stáne komunistov \ Halle vyšlo na javo, že už dávno boly pripravo­vané bojovné komunistické organizácie. Na po­vstaní sa zúčastnili ts-mer všetci známy komuni­stickí nemeckí vodcovia. 1. apríla 192i, Chýľlllk. Generálny štrajk kovorobotnikov v Košiciach, K urovnaniu sporu kovorobotnikov s firmou Fleischer a Schirger bola svolaná paritná komissia zo 3 zástupcov robotníctva, 3 zástupcov firmy a župan vymenoval za jejho predsedu prezid. Win­­tzeho. Ten rozhodol o požiadavke 10 proc. zvýše­nia mezd a o propuštění dôverníka robotníkov z práce v prospech továrne, v ďalšom prípade, kde sa jednalo o vylúčenie iných 2 dôverníkov rozho­dol v prospech robotníkov. Tým sa robotníctvo ne­dalo uspokojiť a stávkoval ďalej. Na to rozhodlo sa robotníctvo i továreň na tom, že rozhodnutie prijmú, továreň však chcela ešte preputiť ďalších 10 mladších robotníkov, ktorých považovala za pôvodcov sabotáže v továrni Keď bola vec oznámená odborovej organizácii, vyhlásila táto zo sympatie s robotníctvom meno­vanej firmy v Košiciach generálnu stávku kovo­robotnikov, ktorá začne dnes o 1. hodine v po­ludnie. Nie je dosiaľ rozhodnuté, ako dlho stávka potrvá Ako zaohehodia maďarskí kňazi so Slovák­mi v Amerike o tom píše v N. J. D. kňaz Zohot a medzi iným vraví, že dostal od katolických Slo­vákov nasledujúcu žalobu: »Kňaz nás z kostola vyháňa, nadáva nám do neznabohov, socialistov, boľševikov. Keď ktorí z nás príde na sv. kázeň do kostola, menom ho spomenie a sype na neho spustu nadávok. Spovedať nás nechce, nechce nás prijať za kmotrov ku krstu a ku birmovke .Ne­môžeme navštevovať kostol vystavený a udržo­vaný za naše vlastné, mozolné groše. Platíme cir­kevné poplatky, obetujeme dary na kostol, ale za svoje peniaze zvlášť v kostole do seba kopať ne­dáme. Chodíme do poľského, do ajrišského kostola, ale i tam musíme platiť, preto mnohí z nás už vôbec nechodia do kostola, ani na spoveď a tra­tia viera. Boli sme už aj u biskupa na žalobu, ale tam nás farár očernil, že sme socialisti, boľševici a biskup nás ani neprijal. Jaká pomoc? Kto nás vyslobodí? Naši kňazi nám berú vieru, berú len preto, že sme roduverní Slováci a verní synovia svojej slobodnej vlasti!» — Krvavá bitka na ľudovom shromáždění i Trnave. Na veľkonočný pondelok svolala ľudová strana do Trnavy ľudové shrom^ždenie. Shromaž­­denie malo sa odbývat’ na veľkom dvore tak zva­ného Albertinuma, zatvorenom budovou gymna­­zluama a budovou meštianskej školy. Na shro­máždění mali rečniť viacerí vodcovia ľudovej stra­ny, medzi nimi Andrej Hlinka a senátor Klimko. Na sliromaždenie nahrnulo sa mnoho ľudu nielen z me'sta ale i z okolitých dedín. Zpočiatku išlo na shromáždění všetko hľadko. Keď však začal reč­ník Klimko ostro kritizovať stranu komunistov, pri čom spomenul i franeúsku revolúciu, — nastal krik a trma-vrma medzi shromážděnými ako by bol niekto medzi nich niekoľko bômb vhodil. Bolo počuť z niekoľko mladých hrdiel i výkriky: »Nech žije revolúcia!» V tom ztrhla sa už i bitka a ko­munisti sa hnali proti vyvýšenému miestu rečníka Klimkovi len horko-ťažko sa podarilo zachrániť pred päsťmi a palicami komunistov. Ostatní vod­covia ľudovej strany s Andrejom Hlinkom a bis­kupom Kmeťkom dohromady museli utiecť s mie­sta shromaždenia cez obloky gymnázia. Bitka do­­tiaľ trvala, dokiaľ len komunisti mali koho biť a dokiaľ nezakročila polícia. Potom nastal pokoj. Samosebou sa rozumie pračka nebola prostá krve, ako to vždy pri takej príležitosti býva, kde ľudia zabudnú na svoju ľudskú dôstojnosť a dajú sa zchvátit’ slepým vášňam. — I z tejto, na oko ma­lej udalosti je vidieť, čo sú to za vtáci tí »Khónmu­­nisti», že oni všetko vedia najrýchlejšie rozriešiť len paliciami, pästmi a terrorom. — Tiež zložia. V nemeckom meste Bone bolo odsúdených niekoľko študentov po 2 rokov väzenia za to, že na hlavnom námestí postavený cisársky pomník natreli na červeno. — Toto sa stalo minulé1 dni nikoľvek v cisárskej nemeckej ríši, ale v ne­meckej republike — Predseda bytového úradu v Košiciach pár Jozef Niklas bol v úrade postihnutý nevoľnosťou vzniklou naprostým vyčerpaním telesných i du­ševných síl a prepracovaním v úrade, čomu sa pri terajšom hroznom návale práce v bytovom úra­de nemožno diviť. Na radu lekára nastúpil niekoľ-

Next