Slovenský Východ, december 1921 (III/276-299)
1921-12-01 / No. 276
i Rol. III. Cis. 276. j V KožkiacK. vo Štvrtok 1. decembra 19ai. | Za 80 halierov. )e možné odzbrojenie? Ešte nikdy nebol podniknutý taký ráír fry pokus o zastavenie ozbrojovacej horúčky a postupné odkladanie válečných ^brojov národov vôbec, ako tento raz konferenciou vo Washingtone. Ľudstvo bolo už toľkoráz sklamané márnymi rozbehami pa ideálom odzbrojenia a večného mieru. Že i terajší podnik americký prijatý bol so značnou nedôverou. Pochybovači vyhlasovali a nachodili ochotne vieru, že neide tu o nič iného, než o izoláciu Japonska, ktoré je dnes pre druhu pologuľu jpodobnýra nebezpečenstvom, akým bolo |pre Európu Nemecko. Jestli sa podarí to, 'čo sa u Nedflcka nepodarilo, bude pravda na dohľadnú dobu znemožnená vojna na daleko® východe a bude možno teda zastaviť i závody v námorníckom zbrojení. Ostatne stavba drednautov je zo stanoviska válečnej techniky beztak už problematická a pri tom nesmierne drahá, takže je pochopiteľná nechat veľmocí vyhadzovať peniaze v tom smere. Viacej však sotva vraj možno od konferencie očakávať. Ale ukázalo sa, že Amerikáni boli podceňovaní, po prípade, že sa im i krivdilo, ak ss\ vyhlasovalo, že sa nestarajú len o seba. To domnelé sobectvo diktujúce im začiaf tým najbližším a najjednoduchejäím, i umožnilo konferenci postaviť sa od pojčiatku na pevnú pôdu reaiity a pohybovať sa po nej bezpečne a rýchle napred, iídetto na ktorejkoľvek európskej koníferencíi boli by sme' svedkami obšírnych a j krásne znejúcich rečí, v praktickom jedjnaaí však by sme nemohli s miesta, v Amerike počuli sme po krátkom prívete prezidenta Hardinga hned celkom korektný a do posledného miesta prepočítaný plán 1 štátneho tajomníka Hughesa, ktorý znamená tak dalekosiahie odzbrojenie na ;mori u takú úsporu v rozpočtoch, o akej sa nikomu pred konferenciou ani nesnívalo. A už pár dní po ohlásení programu i bolo možno pokladať ho za v zásade prijatý, Ale nesostalo len pri odzbrojení námornom. Amerikáni pravda nemajú priameho záujmu na odzbrojení pozemnom, poneváč sami žiadne pozemne armády nemajú a nikdy nemali. Vo svetovej vojne museli ju ako vieme improvizovať, čo sa im však podarilo .na podiv znamenite. Za dva roky postavili do poľa pol piata milióna výtečas vyzbrojeného a vy Cvičeného vojska. Dnes majú aíe zas už len 150.000 na 110 miliónti/ obyvateľstva Unie. Spojené .štáty americké pozemnej armády tiež nepotrebujú^ poneváč ná súši hraničia len s Kanadou nepatrne obydlenou a priateľskou, na druhej sírane ale so slabým, akejkoľvek zovňajšej akcie neschopným Mexikom. Odtiaľ im teda nebezpečenstvo nehrozí. Napriek tomu dal prezident Harding podnet i k diskusii podmienok odzbrojenia pozemného, neuznávajúc pri tom rozličné pomery a ťažkosti jednotlivých zemí európskych. A ako na doklad príslovia, prichodí po senzácii prvého dún, ked Hughes rozvinul veľkolepý p)án sniženia stavu armád námorných, teraz Briand so senzačným prejavom ochoty sníltf uobu prezenčnej služby vojenskej vo 'Francúzsku na 18 mesiacov. To znamená, že najväčšia pozemná armáda sveta, ktorá mala vtedy 700 tisíc mužov, bude zmenšená o polovicu. Pri tom ale upozornil min. predseda francúzski', že jeho zem je nútená zostávať na stráži proti susedovi materiálne síce odzbrojenému, ale morálne nie. Nie je dokázané, ž-, sa nezanáša dalej myšlienkou na porastu a je isté, že má dosť prostriedkov v zálohách svojho miiiioncvého zdravého mužstva, přešlého školou vojny a v svojom mohutnom kovovom a chemickom priemysle, aby mohlo vo vhodnom okamihu vyraziť divokým výbuchom, svo i©i aiiu. Francúzsko nemá ..ani dobyvač- Výzva k československej verejností S poľutovaním musíme konštatovať, že záujem o tunajší Miestry Odbor Matice Slovenskej v minulom roku bol veľmi malý. tak že sa mnoho ráz pridalo, že sa pre malú účasť členov ani shromaždenia nemohly vydržiavať; len málo bolo tých ktorí sa snažili záujem veci ako-tak udržiavať a tento náš veľavýznamný kultúrny a osvetový spolok riadiť, spravovať a na úrovní udržať. Nemôžeme sa ubrániť toho dojmu, že myšlienka a pocit pravého nášho oslobodenia ešte nevnikla úplne do mysli mnohých našich ľudí, ktorí si myslia že politickým oslobodením sa už všetko stalo, a nevšímajú si tej nútnosti, že práve osveta nám prinesie to ozajstné oslobodenie. ktoré potom ozaj bude zakorenené v dušiach našich občanov a nemusí sa báť žiadneho ohrozovania našej ťažko a draho vydobytej samostatností a neodvislostí. » Nechceme obviňovať nikoho, veď uznávame. že každému z nás sa dostáva mno'ho ťažkých a zodpovedných úkolov tu v Košiciach, kde stniíme na stráži proti svojim protivníkom, ktorí stále bedlíve číhajú na nás, v dušiach svojich sa nikdy nezrieknu svojich domnelých nadpráv a pestujú myšlienku a cit domnelej krivdy: ale predsa by si mal každý všimnúť veľkého významu osvetovej práce tu na Východe a činne zasiahnuť do nej i z ohľadu autority nášho štátotvorného postavenia, aby sme mohli dokázať, že žijeme, hýbeme sa a trváme. a konečne, že naša kultúra nie je žiadna „drotárčína”, ale o mnoho vyššia. Takýto spolok, ako Matica Slovenská má sa stať majákom na Východe tomto zaplavenom kalnými a špinavými vlnami mora nečistých, neľudských, ba bezbožných nástrah, ktoré polypovými ramenami siahpjú po dušiach nášho neuvědomělého ľudu, znivočiac v ňom tak i posledné zbytký pocitu ľudského práva. Žiare tohoto majáka majú posvietiť na ich úklady a kalné úmysle a ten úbohý ľud priniesť ku svetlu a pravému poznaniu' pravdy. Za tri roky nášho oslobodenia mnoho sa stalo, ale ešte nie všetko, ba — ešte mnoho sa nestalo. My sa nesmieme uspokojiť s doterajším výsledkom, zbraň svoju nesmieme složil nýda sni panovačných iíluzií a žiadalo by si večného mieru snádí viacej ako ktorákoľvek iná zem sveta, poneváč zažilo aj viacej hrúzy vojny, ale nemôže zavierať oči pred skutočnosťou. Vie síce dobre, že v Nemecku sú u diela a v prítomnom okamihu i u vlády poctivé sily, želajúce si úprimne nápravy škôd, dorozumenia,' mieru s vzájomnej poctivej «spolupráce a Francúzsko urobí všetko, aby tomuto režimu umožnilo prácu a podoprelo ho. Bohužiaľ tieto sily sú paralyzované možno mocnejšími protisilami oživovanými starou nenávisťou a imperialistickými půdami, pi otisilarui, ktoré ( len vedomie bežínoci môže udržovať pod vodou. Preto Francúzsko odkázané za daných pomerov len sa seba, musí byť pripravené a nemôže odzbrojiť tak, ako samo by si prialo. Veď počus feornosliezskej kríze Nemecko bolo v stave v krátkom čase postaviť ns nohy úplné tri armádne sbory vo válečnej výzbroji. Úprimný a odhodlaný prejav Briandov bol prijatý v shromáždění delegátov i vo svciovej verejnosti s nadšeným uznaním, akého zasluhuje. Anglický a taliansky delegát vyhlásil hned, že zeme boly by znova s Francúzskom, keby sa opakovala situácia z r. 1914, Niet pochyby, že i ale sa vždy viacej a viacej vyššieho dotnáhaf a svetla pravdy prinášať do všetkých kútov Slovenského Východu. Tento mal é V našej osvety musí žiariť vysoko a ďaleko; nesmieme dovoliť, aby vyhasol a stal sa obeťou naše! nevšímavosti, ba ľahostajnosti, pre ktorú by sa potom náš ľud ľahko mohol stať korisťou našich nenávistníkov. My musíme ďalej a neúnavne pracovať všetci sa sdružif a do šíku postaviť. lebo len tak budeme môcť imponovať, ked vidia, že nás jedna myseľ spája a prácechtivosť vznieta. Keď si prehliadneme doterajšiu činnosť Matice Slovenskej v Košiciach, vidíme, že táto činnosť nebola taká ohromná, ale vedľa tunajších pomerov ani taká malá, žeby sme nemohli spokojne hľadeť na prekonanú prácu. Keď aj nie polenami, ale aspoň malými triesočkami sme prikladali na ten ohník slovenskej osvety tu na Východe ktorý7 má nám nielen svietiť, lež aj ohrievať nás, aby sme sa bezpečne a úplne mohli doma.cífíť tuná. Naším úsilím bolo je a bude, aby sme roznietili z tohoto ohníka veľkú vatru; a keď sa nám to snáď ešte tak nepodarilo, nech nám slúži k ospravedlneniu a uspokojeniu povedomie čistej a úprimnej snahy, ktorá mohlaby byť síce vo veľkých veciach i dostatočnou, ale predsa nás neuspokojuje a nesmie uspokojit, kým len nedosiahneme svojho cieľa. Cieľ ten istý, vôľa dobrá a snaha pevná pestujeme u sebe i nádej, že z malej iskry, ktorá nám vpadla do sřdc z vysoká plápolajúcich Plameňov rod Msky našich otcov a velikášov. básnikov, spisovateľov a martýrov slovenskej pravdy, že z tejto iskry vznieti sa kedysi veľký žhavý zápaľ neohroženej roduvernej slovenskosti i tu v Košiciach a podmaní si ich duše a srdcia! V tejto nádeji obraciame sa na československú veřejnost s ton prosbou aby nás v tejto práci .podporovala a nás .posilňovala nielen morálne, ale aj hmotne Doterajší spôsob prihlasovania sa za členov nepriniesol nám toho výsledku, ktorý sme od neho očakávali. Len pomferne málo členov sa prihlásilo a veľmi nás pre-Amerika vyhlási, v istej forme svoj záujem na udržaní mieru medzi obidvoma susedami na Rýne. Pri tom bude sa pracovať k rozvinutiu a upevneniu demokratickej vlády v Nemecku. ' ♦ Netreba rozvíjať široko, aký význam malo by prenikavé hmotné e mravné odzbrojenie pozemné pre našu republiku. U2 v tomto zasadnutí nášho N. S, podaný bol podnet ku sníženiu brannej moci štátu po prípade ku priechodu _ k sústave miličnei- Podnet sám sympatický a príznačný pre smýšľanie nášho ľudu, ktorý je daleko od všetkého násilie, bohužiaľ za daných pomerov je dosiaľ neprevediíeľný. Ministr N. Q. Udržal upozornil navrhovateľa, že nemožno prevziať zodpovednosť za oslabenie vojenskej štátnej mocí, -dokiaľ tu nebudú náležité zálohy vycvičeného mužstva a úplne, vyzbrojené kádry. Nesaádze, o ktorých hovoril vo Washingtone Briand, platia vo zvýšenej miere pre nás, poneváč nemáme vôbec chránených hraníc. Akonáhle by však uskutočnemm a vybudovaním washingtonských plánov boli sme zbavení obáv o svoju bezpečnost, bolí by sme iste medzi prvými, ktorí by pristúpili ochotne k redakcii armád. n- Zápisník■ Karoí Habsburg v Hertenšteme. Napísal Fr. Procházka fPokračován ie.j Porady v Inšpruku začaly dňa 7. septembra v riaditeini učiteľského ústavu a boli na nich prítomní: za Bavorsko plukovník Xylcnder, Tyrolsko: prof. A. Müller a A. Steidle, Salzburg: dr. B. Sptízl, Pešť: dr. Mik. Baksay a podplukovník Lahovsky zo Zalaegerszegh a A. Posch, Burgenland: G. Karner a hejtman Lorenz, Juhoslovania: dr. Gagliardi, Otto Szlávik, Milan Meniga (všetci" zo Sfyr. Hradca), Nikola Petrič zo Záhrebu, delegát Radičovej strany; konečne z Albánie prišiel hejtman Metzger, Korutánec, známy rakúsky karoiista, terag v službách Albánie proti Juhoslávii. Priebehom jedma prišiel podplukovník Duič, hejtman Petrtčevič, Zankl a Glogovac. Podplukovník Balenovič sa predstavil ako. spojovací dôstojník medzi maďarským generálnym štábom a horvatskými le- : giami v Maďarsku; vidno, že horvatských zraacov bolo viacej ako Nemcov a nie je dw, ked Karol toľko na Juhosláviu počítal. Tenorom porád bol postup proti demokracii, možnosti prevratu a prípravy na najbližšie dni, výsledkom ďoí podrobný vojenský plán, ktorý sa má uskutočniť, akonáhle Karol zasadne %ia maďarský, rakúsky a I horvaíský trón. j Karol o poradách vedel a poslal prot. Mullerovi list, ktorý bol na konferencii čítaný. Znie: Milý Müllerei informoval ste ma prostredníctvom Bemczkého o situácii, prijmite za to moju vďaku. Podarilo sa nám docieliť predĺženie povolenia pobytu (vo švajčiarsku pozn. spis.) a iým by bol vlastný ciel dosiahnutý. Hunyady pôjde skoro Inšprukom^ a I prijme tam vaše ďalšie zprávy. Od Fridricha dostal som podrobnú zprávu <2 situácii o západných Uhrách. On tiež mysli, že by malo nasiať rozhodnutie v najbližších dňoch. Moja milovaná vlasť a moje drahé národy budú,. daj to Boh, už skoro oslobodené. Herenštem, 30. Vili. 1921. Karol m. p. Po prečítaní listu volalo sa, pravda,< „Jeho Veličenstvu“ Heil i naj viacej rvali, ako hovorí zpravodajca, „die braven Kroaten“ zdatní Horvah I Nebezpečenstvo r e unci e. V Anglicku mávali republiku. Založil ju Oliver Cromwell, sám potom jej „proieklor“. Ked zomrel, protektorát nastúpil jeho syn. Republika mala základy pevné, korene v ľude, napriek tomu, že krát v exilu osnoval ptány, podrýval štát vo vnútri, podnecoval propagandu a' doma mal svoju stranu. Proti republike nesmel sa však nikto opovážiť verejne vystúpiť. Pomaly ale záujem o republiku ochladnul, horlivosť a nadšenie vyhasíňaly, ľudia dohliadali si na svoje, záujem a pozornosť sýtych republikánov absorboval vjedný život, kdežto hladní royalisti —- tým vášnivejšie pracovali, Vo vyšších sférach, u vlády, zmáhaly sa ťahanice o miesta na výslní a ačkoľvek ústa boly plné nebezpečenstva reakcie, republikánskeho osvedčenia, srdce a modzgy sožieraia závisť, zloba, potmešilosť a ziskuchtivosť. Na íud nikto nedbal a Im, prejdúc täziu Ľahostajnosti, začal upadať do nespokojnosti. Nespokojnosť, reptanie, ná-, reky, sťažnosti, soory, srážky, ťahanice rástly.