Slovenský Východ, december 1921 (III/276-299)

1921-12-01 / No. 276

i Rol. III. Cis. 276. j V KožkiacK. vo Štvrtok 1. decembra 19ai. | Za 80 halierov. )e možné odzbrojenie? Ešte nikdy nebol podniknutý taký ráír fry pokus o zastavenie ozbrojovacej ho­rúčky a postupné odkladanie válečných ^brojov národov vôbec, ako tento raz kon­ferenciou vo Washingtone. Ľudstvo bolo už toľkoráz sklamané márnymi rozbehami pa ideálom odzbrojenia a večného mieru. Že i terajší podnik americký prijatý bol so značnou nedôverou. Pochybovači vy­hlasovali a nachodili ochotne vieru, že ne­ide tu o nič iného, než o izoláciu Japon­ska, ktoré je dnes pre druhu pologuľu jpodobnýra nebezpečenstvom, akým bolo |pre Európu Nemecko. Jestli sa podarí to, 'čo sa u Nedflcka nepodarilo, bude pravda na dohľadnú dobu znemožnená vojna na daleko® východe a bude možno teda za­staviť i závody v námorníckom zbrojení. Ostatne stavba drednautov je zo stano­viska válečnej techniky beztak už proble­matická a pri tom nesmierne drahá, takže je pochopiteľná nechat veľmocí vyhadzo­vať peniaze v tom smere. Viacej však sotva vraj možno od kon­ferencie očakávať. Ale ukázalo sa, že Amerikáni boli pod­ceňovaní, po prípade, že sa im i krivdilo, ak ss\ vyhlasovalo, že sa nestarajú len o seba. To domnelé sobectvo diktujúce im začiaf tým najbližším a najjednoduchejäím, i umožnilo konferenci postaviť sa od po­­jčiatku na pevnú pôdu reaiity a pohybovať sa po nej bezpečne a rýchle napred, iídetto na ktorejkoľvek európskej kon­­íferencíi boli by sme' svedkami obšírnych a j krásne znejúcich rečí, v praktickom jed­­jnaaí však by sme nemohli s miesta, v Ame­rike počuli sme po krátkom prívete pre­zidenta Hardinga hned celkom korektný a do posledného miesta prepočítaný plán 1 štátneho tajomníka Hughesa, ktorý zna­mená tak dalekosiahie odzbrojenie na ;mori u takú úsporu v rozpočtoch, o akej sa nikomu pred konferenciou ani nesní­valo. A už pár dní po ohlásení programu i bolo možno pokladať ho za v zásade prijatý, Ale nesostalo len pri odzbrojení ná­mornom. Amerikáni pravda nemajú pria­meho záujmu na odzbrojení pozemnom, poneváč sami žiadne pozemne armády nemajú a nikdy nemali. Vo svetovej voj­ne museli ju ako vieme improvizovať, čo sa im však podarilo .na podiv znamenite. Za dva roky postavili do poľa pol piata milióna výtečas vyzbrojeného a vy Cviče­ného vojska. Dnes majú aíe zas už len 150.000 na 110 miliónti/ obyvateľstva Unie. Spojené .štáty americké pozemnej armády tiež nepotrebujú^ poneváč ná súši hraničia len s Kanadou nepatrne obydle­nou a priateľskou, na druhej sírane ale so slabým, akejkoľvek zovňajšej akcie neschopným Mexikom. Odtiaľ im teda ne­bezpečenstvo nehrozí. Napriek tomu dal prezident Harding podnet i k diskusii podmienok odzbrojenia pozemného, neu­znávajúc pri tom rozličné pomery a ťaž­kosti jednotlivých zemí európskych. A ako na doklad príslovia, prichodí po senzácii prvého dún, ked Hughes rozvinul veľko­lepý p)án sniženia stavu armád námor­ných, teraz Briand so senzačným preja­vom ochoty sníltf uobu prezenčnej služ­by vojenskej vo 'Francúzsku na 18 me­siacov. To znamená, že najväčšia pozem­ná armáda sveta, ktorá mala vtedy 700 tisíc mužov, bude zmenšená o polovicu. Pri tom ale upozornil min. predseda fran­cúzski', že jeho zem je nútená zostávať na stráži proti susedovi materiálne síce odzbrojenému, ale morálne nie. Nie je dokázané, ž-, sa nezanáša dalej myšlien­kou na porastu a je isté, že má dosť pro­striedkov v zálohách svojho miiiioncvého zdravého mužstva, přešlého školou vojny a v svojom mohutnom kovovom a che­mickom priemysle, aby mohlo vo vhodnom okamihu vyraziť divokým výbuchom, svo i©i aiiu. Francúzsko nemá ..ani dobyvač- Výzva k československej verejností S poľutovaním musíme konštatovať, že záujem o tunajší Miestry Odbor Matice Slovenskej v minulom roku bol veľmi ma­lý. tak že sa mnoho ráz pridalo, že sa pre malú účasť členov ani shromaždenia ne­mohly vydržiavať; len málo bolo tých ktorí sa snažili záujem veci ako-tak udr­žiavať a tento náš veľavýznamný kultúr­ny a osvetový spolok riadiť, spravovať a na úrovní udržať. Nemôžeme sa ubrániť toho dojmu, že myšlienka a pocit pravého nášho oslobodenia ešte nevnikla úplne do mysli mnohých našich ľudí, ktorí si myslia že politickým oslobodením sa už všetko stalo, a nevšímajú si tej nútnosti, že práve osveta nám prinesie to ozajstné oslobo­denie. ktoré potom ozaj bude zakorenené v du­šiach našich občanov a nemusí sa báť žiad­neho ohrozovania našej ťažko a draho vy­dobytej samostatností a neodvislostí. » Nechceme obviňovať nikoho, veď uzná­vame. že každému z nás sa dostáva mno'­­ho ťažkých a zodpovedných úkolov tu v Košiciach, kde stniíme na stráži proti svo­jim protivníkom, ktorí stále bedlíve číhajú na nás, v dušiach svojich sa nikdy nezriek­­nu svojich domnelých nadpráv a pestujú myšlienku a cit domnelej krivdy: ale predsa by si mal každý všimnúť veľkého významu osvetovej práce tu na Východe a činne zasiahnuť do nej i z ohľadu auto­rity nášho štátotvorného postavenia, aby sme mohli dokázať, že žijeme, hýbeme sa a trváme. a konečne, že naša kultúra nie je žiadna „drotárčína”, ale o mnoho vyššia. Takýto spolok, ako Matica Slovenská má sa stať majákom na Východe tomto zaplavenom kalnými a špinavými vlnami mora nečistých, neľudských, ba bezbo­žných nástrah, ktoré polypovými ramena­­mi siahpjú po dušiach nášho neuvědomělé­ho ľudu, znivočiac v ňom tak i posledné zbytký pocitu ľudského práva. Žiare toho­to majáka majú posvietiť na ich úklady a kalné úmysle a ten úbohý ľud priniesť ku svetlu a pravému poznaniu' pravdy. Za tri roky nášho oslobodenia mnoho sa stalo, ale ešte nie všetko, ba — ešte mno­ho sa nestalo. My sa nesmieme uspokojiť s doterajším výsledkom, zbraň svoju nesmieme složil nýda sni panovačných iíluzií a žiadalo by si večného mieru snádí viacej ako ktorá­koľvek iná zem sveta, poneváč zažilo aj viacej hrúzy vojny, ale nemôže zavierať oči pred skutočnosťou. Vie síce dobre, že v Nemecku sú u diela a v prítomnom okamihu i u vlády poctivé sily, želajúce si úprimne nápravy škôd, dorozumenia,' mieru s vzájomnej poctivej «spolupráce a Francúzsko urobí všetko, aby tomuto režimu umožnilo prácu a podoprelo ho. Bohužiaľ tieto sily sú paralyzované možno mocnejšími protisilami oživovaný­mi starou nenávisťou a imperialistickými půdami, pi otisilarui, ktoré ( len vedomie bežínoci môže udržovať pod vodou. Pre­to Francúzsko odkázané za daných po­merov len sa seba, musí byť pripravené a nemôže odzbrojiť tak, ako samo by si prialo. Veď počus feornosliezskej kríze Nemecko bolo v stave v krátkom čase po­staviť ns nohy úplné tri armádne sbory vo válečnej výzbroji. Úprimný a odhodlaný prejav Briandov bol prijatý v shromáždění delegátov i vo svciovej verejnosti s nadšeným uznaním, akého zasluhuje. Anglický a taliansky de­legát vyhlásil hned, že zeme boly by znova s Francúzskom, keby sa opakovala situácia z r. 1914, Niet pochyby, že i ale sa vždy viacej a viacej vyššieho do­­tnáhaf a svetla pravdy prinášať do všet­kých kútov Slovenského Východu. Tento mal é V našej osvety musí žiariť vysoko a ďaleko; nesmieme dovoliť, aby vyhasol a stal sa obeťou naše! nevšímavosti, ba ľahostajnosti, pre ktorú by sa potom náš ľud ľahko mohol stať korisťou našich ne­­návistníkov. My musíme ďalej a neúnavne pracovať všetci sa sdružif a do šíku postaviť. lebo len tak budeme môcť imponovať, ked vidia, že nás jedna myseľ spája a práce­­chtivosť vznieta. Keď si prehliadneme doterajšiu činnosť Matice Slovenskej v Košiciach, vidíme, že táto činnosť nebola taká ohromná, ale ved­ľa tunajších pomerov ani taká malá, žeby sme nemohli spokojne hľadeť na prekona­nú prácu. Keď aj nie polenami, ale aspoň malými triesočkami sme prikladali na ten ohník slovenskej osvety tu na Východe ktorý7 má nám nielen svietiť, lež aj ohrie­vať nás, aby sme sa bezpečne a úplne mohli doma.cífíť tuná. Naším úsilím bolo je a bude, aby sme roznietili z tohoto oh­níka veľkú vatru; a keď sa nám to snáď ešte tak nepodarilo, nech nám slúži k o­­spravedlneniu a uspokojeniu povedomie či­stej a úprimnej snahy, ktorá mohlaby byť síce vo veľkých veciach i dostatočnou, ale predsa nás neuspokojuje a nesmie u­­spokojit, kým len nedosiahneme svojho cieľa. Cieľ ten istý, vôľa dobrá a snaha pevná pestujeme u sebe i nádej, že z ma­lej iskry, ktorá nám vpadla do sřdc z vy­soká plápolajúcich Plameňov rod Msky našich otcov a velikášov. básnikov, spisovateľov a martýrov slo­venskej pravdy, že z tejto iskry vznieti sa kedysi veľký žhavý zápaľ neohroženej roduvernej slovenskosti i tu v Košiciach a podmaní si ich duše a srdcia! V tejto nádeji obraciame sa na československú veřejnost s ton prosbou aby nás v tejto práci .podporovala a nás .posilňovala nielen morálne, ale aj hmotne Doterajší spôsob prihlasovania sa za čle­nov nepriniesol nám toho výsledku, ktorý sme od neho očakávali. Len pomferne málo členov sa prihlásilo a veľmi nás pre-Amerika vyhlási, v istej forme svoj zá­ujem na udržaní mieru medzi obidvoma susedami na Rýne. Pri tom bude sa pra­covať k rozvinutiu a upevneniu demokra­tickej vlády v Nemecku. ' ♦ Netreba rozvíjať široko, aký význam malo by prenikavé hmotné e mravné od­zbrojenie pozemné pre našu republiku. U2 v tomto zasadnutí nášho N. S, podaný bol podnet ku sníženiu brannej moci štátu po prípade ku priechodu _ k sústave miličnei- Podnet sám sympatický a prí­značný pre smýšľanie nášho ľudu, ktorý je daleko od všetkého násilie, bohužiaľ za daných pomerov je dosiaľ neprevediíeľný. Ministr N. Q. Udržal upozornil navrhova­teľa, že nemožno prevziať zodpovednosť za oslabenie vojenskej štátnej mocí, -do­kiaľ tu nebudú náležité zálohy vycvičené­ho mužstva a úplne, vyzbrojené kádry. Nesaádze, o ktorých hovoril vo Washing­tone Briand, platia vo zvýšenej miere pre nás, poneváč nemáme vôbec chránených hraníc. Akonáhle by však uskutočnemm a vybudovaním washingtonských plánov boli sme zbavení obáv o svoju bezpečnost, bolí by sme iste medzi prvými, ktorí by pristúpili ochotne k redakcii armád. n- Zápisník■ Karoí Habsburg v Hertenšteme. Napísal Fr. Procházka fPokračován ie.j Porady v Inšpruku začaly dňa 7. septembra v riaditeini učiteľského ústa­vu a boli na nich prítomní: za Ba­vorsko plukovník Xylcnder, Tyrolsko: prof. A. Müller a A. Steidle, Salzburg: dr. B. Sptízl, Pešť: dr. Mik. Baksay a podplukovník Lahovsky zo Zalaeger­­szegh a A. Posch, Burgenland: G. Kar­ner a hejtman Lorenz, Juhoslovania: dr. Gagliardi, Otto Szlávik, Milan Me­­niga (všetci" zo Sfyr. Hradca), Nikola Petrič zo Záhrebu, delegát Radičovej strany; konečne z Albánie prišiel hejt­man Metzger, Korutánec, známy ra­kúsky karoiista, terag v službách Al­bánie proti Juhoslávii. Priebehom jed­­ma prišiel podplukovník Duič, hejtman Petrtčevič, Zankl a Glogovac. Podplu­kovník Balenovič sa predstavil ako. spojovací dôstojník medzi maďarským generálnym štábom a horvatskými le- : giami v Maďarsku; vidno, že horvat­­ských zraacov bolo viacej ako Nemcov a nie je dw, ked Karol toľko na Juho­sláviu počítal. Tenorom porád bol po­stup proti demokracii, možnosti pre­vratu a prípravy na najbližšie dni, vý­sledkom ďoí podrobný vojenský plán, ktorý sa má uskutočniť, akonáhle Ka­rol zasadne %ia maďarský, rakúsky a I horvaíský trón. j Karol o poradách vedel a poslal prot. Mullerovi list, ktorý bol na kon­ferencii čítaný. Znie: Milý Müllerei informoval ste ma prostredníctvom Bemczkého o situácii, prijmite za to moju vďaku. Podarilo sa nám docieliť predĺženie povolenia po­bytu (vo švajčiarsku pozn. spis.) a iým by bol vlastný ciel dosiahnutý. Hunyady pôjde skoro Inšprukom^ a I prijme tam vaše ďalšie zprávy. Od Fridricha dostal som podrobnú zprávu <2 situácii o západných Uhrách. On tiež mysli, že by malo nasiať rozhod­nutie v najbližších dňoch. Moja milo­vaná vlasť a moje drahé národy budú,. daj to Boh, už skoro oslobodené. Her­­enštem, 30. Vili. 1921. Karol m. p. Po prečítaní listu volalo sa, pravda,< „Jeho Veličenstvu“ Heil i naj viacej rvali, ako hovorí zpravodajca, „die braven Kroaten“ zdatní Horvah I Nebezpečenstvo r e unci e. V Anglicku mávali republiku. Zalo­žil ju Oliver Cromwell, sám potom jej „proieklor“. Ked zomrel, protektorát nastúpil jeho syn. Republika mala základy pevné, ko­rene v ľude, napriek tomu, že krát v exilu osnoval ptány, podrýval štát vo vnútri, podnecoval propagandu a' doma mal svoju stranu. Proti republike ne­smel sa však nikto opovážiť verejne vystúpiť. Pomaly ale záujem o repu­bliku ochladnul, horlivosť a nadšenie vyhasíňaly, ľudia dohliadali si na svoje, záujem a pozornosť sýtych republiká­nov absorboval vjedný život, kdežto hladní royalisti —- tým vášnivejšie pracovali, Vo vyšších sférach, u vlády, zmáha­ly sa ťahanice o miesta na výslní a ačkoľvek ústa boly plné nebezpečen­stva reakcie, republikánskeho osvedče­nia, srdce a modzgy sožieraia závisť, zloba, potmešilosť a ziskuchtivosť. Na íud nikto nedbal a Im, prejdúc täziu Ľahostajnosti, začal upadať do nespo­kojnosti. Nespokojnosť, reptanie, ná-, reky, sťažnosti, soory, srážky, ťaha­nice rástly.

Next