Slovenský Východ, január 1922 (IV/4-25)

1922-01-05 / No. 4

& drroa/ dác!! vôbec. Jestliže o tejto veci ova* ojeme, prichádzame k tomu, že k takej ©nsolidácii štátu môže sa pracovat ŕôz­­lymi methodaml Prvá methods je s hora. fe to methods abolutistická. Tá prevádza jbyčajne. konsolidáciu rozličnými ooa tre­tiami rázu vojenského, výnituečnébo a (úsilného. Methods druhá je methods do­ja. Tá ide cestou demokratickou, vedeckou, ktorá skúma problém za problémom, roz­­(žuje a rozdeľuje problémy ľahšie od sažších a postupuje od riešenia problé­­nov snadnějších k riešeniu problémov obťažnejších, a tak krok za krokom do­chádza ku konečnej synthesii. Môžem do­­redaf, že túto druhú methodu pokladám sa jedine správna, a že veľmi dôsledne snažili sme sa uplatnit tieto theorie v po­litike zahraničnej. Snažili sme sa v za­hraničnej politike touto metbodou demo­kraticky odstraňovat od našich hraníc všetko, čo by nám prekážalo pri riešení našich povojenných problémov, a snažili sme sa čím najrýchlejšie naviazať hospo­dárske styky s celým svetom, aby z ne­priateľov, ktorí nás obklopovali, stali sa priatelia. Od prvopočiatku bolo možno pozoro­vat. že naíviacej nepoko’aým živlom v stred. Europe sú Maďari. Nám zvláště vzhľadom na Slovensko zá­leží, na tom. aby sme nebolí s ich strany uspokojovaní. Dnes následkom medzi­národnej situácie sme prednými na dlhý das. Tohoto výsledku sme docielili bez toho, aby sme užili násilia, prirodzeným vývojom nášho postupu. Som presvedče­ný, že sa nám podarí dôjsť na koniec i • Maďarmi k mieru, pokoju a spolupráci. Prial by som si, aby táto methoda sa uplatnila i v politike vnútornej. Jeden z takých vnútorných problémov je aj pomer Rodkarpatoruský. Od okamihu, ked som bol poverený, aby som sa zaoberal aj otázkami vnútropolitickými, bol som pre­svedčený, že je potrebné predovšetkým siahnuf na tieto problémy a pri tom 1st cestou ktorou som šiel k politike zahra­­itfčja. Som presvedčený, že týmto spôso* jSrala £ßda i sa nám vyriešiť úspešne nie­len problém karpatoruský. ale i ostatné vnútropolitické problémy našej republiky. Aj vo vnútornej politike je potrebné ve­deckej a prísnel methody, pokojného ne­­vášnivého systematického postupu a plá­nov. Druhou takouto otázkou našej vnútor­nej politiky je tak zv. otázka slovenská. Do veľkej miery platí o slovenskom pro­blému pre nás v Prahe, pre vládu a ta­mojšie pomery asi to isté, čo som pove­dal o Podk. Rusi Niet dosť silného kon­taktu, niet dost pochopenia a snád an: Správnej znalosti pomerov u nás. Je do­brá vôia a snaha, ale niet správnych in­formácií. To všetko sú však otázky po­merne snadno riešiteľné a ceľ om nezá kladné, rázu administratívneho a podobné Predovšetkým bude treba, aby všetky o­­tázky úrad,r,ícke, ktoré sa vyskytujú na Slovensku a ktoré boly vyvolané zvlášt­nou situáciou na počiatku organizovania Slovenska boly vládou raz na vždy vy­riešené. V pomere československom pôsobí feľmi mnoho ťažkostí množstvo nepatr pých otáziek, ako na pr. tu a tam dajaké vymenovanie nádražného .zriadenca, Če­cha na miesto Slováka, dajakého zamest­nanca školského atd. Takých nepatrných prípadov sa potom zneužíva k vyvoláva­niu nespokojnosti a otázky tak bezvýz­namné sa stávaíú predmetom dalekosiah­­úvah o československom pomere. na takom podklade sa nedá robit pá politika, z ovzdušia (akého (Tušíme dostať, lebo oo i snsdno odstrániť, Mu­­ozoznávaf najmä my v skutočne stala chyba a ia, alebo kde sa jedná informácie, alebo o ne­­pgickej situácie. Chcem í otázky reči a myslím, pského fljs/.yka je pre bvolíte mne. aby som rimne, že krásnej slo­­l nesmie a nemôže sa I STOVENSKYVY CHOP.'__________________________________________B. Unaim VJ.m: Liptovskí murári v našom štáte. Slovo k smerodajným činiteľom pri štátnych stavbách na Slovensku (Pôv.. zpráva ..Slovenského Východu“-) Lipi Sv. Mikuláš, 4. jsn. Nezamestnanosť na Slovensku rastie so d&a na deň v každom obore slovenského verejného života. Zvláště v staviteľskom, cde nezaměstnanost dosiahla takej miery, že ak sa jej nejakým spôsobom nepo­môže, môže zapříčinit nebezpečné poru­chy a nes okojnosti v našej murárskej spoločnosti Ide tu menovite o liptovských murárov, ktorí sú známi svojou uilnosťou a usilovnosťou v celej strednej Europe, a ktorí v našej republike. stoja už tri roky bez zamestnania. Liotovskí murári sú cbý­­reční o tom. že oni vystavili velkú časí Viedne a temer celú Budapešť mimo iných význačnějších miest. V župe Liptovskej sú obce, ktorých obyvateľstvo vo väčšej čiastke zaoberá sa murárčinou. V tomto ohľade vynikajú najviac: Bobrovec, Svätý Peter. Doválo­­vo. Hybbe, Vavrišov, Teplá a Zavážna Porubá. Okrem týchto však najdú sa v hojnom počte murári aj v iných obciach. Títo slovenskí murári zarábali si svoj každodenný chlieb výlučne v Budapešti. Následkom pripojenia sa Slovenska k českým zemiam je im znemožnené cho­diť na robotu do Maďarska, a nemôžu au nijako dopracovat stáleho chleba. Pred tým zimu strávili doma. pri svojej rodine, a po skončeni fašiangov vybrali sa vo veľkých „transportoch* do Buda­pešti, kde ich príchod znamenal vždy za­čiatok jari, a preto ich Pešfania menovali „lastovičkami*. Tu vydržali až do jaseni, a potom sa vrátili domov s veľkou su­mou zošporovaných peňazí, takže žene, ktorá celé leto sama pracovala na hospo­dárstve. a dorobila niečo zemiakov a čier­neho chlebíka, dostalo sa na Vianoc® aj vrece bielej kúpnej múky na koláča. Dnes sa však pomery pre liptovských murárov značne zhoršily. Robotnícke or­ganizácie sú ešte vždy v rukách maďar­ských, nielen v Bratislave, ale i v Ko­šiciach a tieto sa všemožne bránia oproti tomu. feby sa slovenskí murári do Košíc a Bratislavy dostali, lebo sa obávaiú, že národne uvedomelí slovenskí murári akonáhle by boli pripustení do Košíc a Bratislavy, za krátky čas by prevzali do slovenských rúk odborové organizácie a poslovenčili by ich. K vôli pravde musíme uznat, že temer všetky vrstvy slovenského národa sa už vymanily zpod vedenia maďarských vodcov. len jedine robotníctvo stone ešte pod jarmom mad. vodcov, ktorí ho zúmyselne zavádzajú b nechávajú ho v biede hynúť, Ved ešte nikdy nebolo toľko mnoho práce, a tak málo príležitosti k práci ako dnes, a tomuto všetkému sú maďarskí vodcovia na vine, ktorí zo strachu zavád­zajú ľud, lebo sa obávajú, že ich robot­níctvo ako nepotrebných odženie — ked­­že ani slovensky hovoriť nevedia — s postaví si na čelo nových, slovenských vodcov, ktorí ho hudú viest svědomitě a v duchu slovenskom. Na jar sa má na Slovensku, menovite však v mestách stavať, je teda v národ­nom záujme, aby činitelia zvláště pri štát nych stavnách na Slovensku nezabúdali na liptovských murárov, ktorých prácu každý bi musí ctiť a vážiť Mesto Košice hodlá tiež budovat a sme presvedčení, že predstavenstvo mesta nezabudne na liptovských murárov. dotknúť. Je postavená na rovno českému jazyku a takou musí zostať. To ie opäť ta á politická realita. \ historii oboch rečí mnohokrát čeština i slovenčina sa doplňovaly a navzájom si pomáhaly v ťažkých histo­rických chvíľach. Jedna bez druhej bola by zahynula. To je opäť fakt a sku­točnosť, na ktorej sa nedá nič meniť. Čeština môže a má od slovenčiny mnoho profitovať. Je treba len pozrel sa prav­divé na skutočnú situáciu a faktá a z tejto veci nemôžu pre nás vzniknúť ťaž­kosti Som presvedčený, že český úrad­ník a český živel vôbec nemá záujmu akýmkoľvek spôsobom zastaviť alebo ka ziť slovenský vývoj a preto slovenčina nemá dôvodu obávať sa češtiny. Sloven­čina žije, bude žiť. rozvíja sa a som pre­svedčený, že prvý jej vývoj je možný len v Československej republike. (Hlučná pochvala u prítomných}. Teraz prejdem opäť ka konkrétnym veciam n chcem upozorniť na niekoľko bolestných problémov praktickej politiky akým je na pr. problém stavebný. Sú to tiež problémy, ako v Košiciach. Sloven­sko má dve veľké mestá a je úkolom vybudovať ich ako dve veľké strediská. Štát musí byť Slovensuu v tomto ohľa­de nápomocným a musí sa uvědomit, že to nenié len otázka úradných miest, lež otázka celého Slovenska. V tom ohľade musíme postupovať spoločne. Riešiť sa musí tiež otázka sta deb pre obyvsteľstvo, najmä pre úradníkov, univerzitu a školy. Získanie investičného úveru riešenie tejto otázky nám veľmi usnadni. Slovensko má ešte niektoré svoje oso­bitné problémy, ku ktorým patri i problém cirkevný. Nechcem označovat detaily o týchto veciach a prehovorím o tejto veci pokiaľ sa týka Podk. Rusi a Slovenska, Je súrne urobiť vbodr.ú delimitáciu slo­venských diecési',, riešif otázku zbvvajú cich slovenských biskupstiev ako i biskup­stva Podk. Rusi Tieto otázky musia byi riešené a potom nám zbudú len väčšie otázky celoštátnej povahy, ako uskutočne­nie pozemkovej reformy, otáiký soc.-po­­litického, priemyselného a obchod­ného zákonodarstva. Som pre svedče­ný. že v týchto veciach sa snadno dohod neme. Tiež aj na Slovensku musia nastať celkom normálne pomery správne. Želal by som si pre budúcnosť, aby vo všetkých tých našich vnútorných problémoch všetci sa usilovali preniknúť k skutočnej realite a zbaviť ss od všetkých predsudkov, strachu a klebiet nesprávnych informácií. Želal by som si najmä, aby Slováci vtom smysle pozerali do Prahy a do Čiech a odtiaľ Česi opäť na Slovensko a Podk. Rus. Som presvedčený, že jestli to do­kážeme, podarí sa nám do veľkej miery odstrániť vnútorné (ažkostl ako sa poda­rilo odstránil tak mnohé ťažkosti zahra­ničné. Želám vám, abv ste sa dožili na konci tohoto r,ku šťastlivého výsledku našej spoločnej konzolidačnej. vnútornej práce. Domáca zvesti. Vojenská prehliadka generálneho inšpektora Bratislava, 4. I, Generálny inšpektor čs. armády dfr. M a char navštívil za svojho pobytu v Brati­slave v sprievode generála Spire vojen­ské ubikácie v meste, ako i v bratislav­skom předmostí, kde sa presvedčil o sta­ve mužstva i príslušných vojenských ob­jektov. Generálny inšpektor konštatoval nedostatočnosť niektorých ubikácií a pri­sľúbil postarať sa o nápravu. Stav mužstva zistil ako celkom dobrý a presvedčil sa, že výcvik nováčkov pokračuje úspešne a ie med.-.i mužstvom všetkých národnosti panuje úplná shoda. Zločinci uprchli Praha, 4. I Z väznice okres, súdu v Litomericiacb utiekli nebezpeční trestanci Krypta, zo Smíchova, Hrdáček z Roudnice a Novák z Kolína. Novák bol väzné iý pre zavraž­denie vlastného otca. Jeden z uprchlých bohnických trestancov Jozef Erben po 3lal bojnickému riaditeľstvu blázinca list v ktorom prosil, aby ho vzali zase nazpät. Povstanie v Indickú trvá, Paríž, 4. I Podľa zpráv z Kalkuly hnutie v Indickú nie je ešte skončené. Počet zatknutých presahuje 3500. Zahraničné zvesti. Maďarsko-rakúske vyjednávanie Pešť. 4. i MTK. sa dozvedá v príčine víedeôských zpráv o nastávajúcom madarsko-rakúskotn vyjednávaní, že také vyjednávanie must v smysle benátskej úmluvy začat 14 dní po odovzdaní Šoproňa. _ Na maďarskej strane e iste ochota tiež v ostatných otá« zkach hospodárskych, plynúcich zo fiituá« cie oboch susedných štátov, sjednat do« hodu, ktorá by iste prospela politickým stykom oboch štátov. KresĹ socialisti v Maďarsku proti Beihlenovi. Peší, 4. I Křesťansko nacionálna strana v Rábe vyzvala svojho zástupcu v Národnom shro­mážděni, ktorým je minister obchodu, aby vystúpil z vlády a z vládnej strany pretoč že nemá strana k vláde gr. Bethlena dô« veru. Zajtrajšia konferencia kresť. nac. sväzu bude sa zaoberať týmto požiadav* kom. Amnestia v Maďarsku Pešť. 4. t Kráľovská tabuľa prepustila dnes na slobodu poši. Rakovszky, gr. Szigraya a dra Gratza a podplukovníka Schnitzlera. ktorí boli zatknuti v súvislosti s pokusom býv. kráía o prevrat Žiadny Habsburg nesmie na maďar­ský trón. Budapešť. 4. L Opozičný poslanec Rassay predloží zaj­tra v parlamente osnovu zákona, ktorá má prehlásiť nevolíteľnosť Habsburgov na maďarský trón. Predloha smeruje proti arcivojvodovi Albrechtovi ktorý je dosial kandidovaný istou čiastkou maloroľníckej strany a má nádej, že by jeho kandida­túra bola prijatá. Maďarská soc. dem. strana pred rozbitím. Viedeň, 4. L Obidva vo Viedni vychodiace maďarské časopisy „Jovô“ a „Bécsi Magyar Ujság* oznamujú z Peští, že maďarské robotní­ctvo je pobúrené proti 4 členom ústred­ného výkonného výboru maďarskej soc, demokratickej strany, ktorí urobili smluvu soc. demokracie s gr. Betblenom. Vedenia strany bolo o tejto smluve s Bethlenom vyrozumené dodatočne. Strana octnula sa teraz pred rozštiepením, ak dohoda ne­bude odvolaná. Franco-rumunská vzduchopiavecká spoločnosť. Paríž, 4. I Francúzsky senát povolil 5 a pol mil Ers na podporu franko-rumunskej vzdu­­choplaveckej spoločnosti ktorá zav diO leteckú dopravu medzi Prahou a Cari­hradom. Mobilizácia v Kusku Paríž. 4. L* Dľa časopiseckých zpráv z Moskvy nariadila vraj sovietová vláda mobilizáciu dvoch ročníkov v celom Rusku. Moratorium v Rumunska, Bukurešf, 4. 1 Ako je známo, predložila bývalá vláda oarlameniu návrh zákona, po ľa ktorého sa povoľovalo priročie pre rumunské dlhy v cudzine. Terajšia vláda zmenila návrh v tom smysle, že sa nepovoluj® všeobecné Drfročíe, ale súdom sa prizná« va právo, aby povolovaly odklad v zvlášt« nych prípadoch, či sa už jedná o verita­­ľov rumunských alebo zahraničných, a to s podmienkou, žé dlžník splatí na učet svoiho dlhu najmenej 30 proc. dlžnej sumy. Rumunské dementi Bukurešť, 4. L, Moskevská vláda oznámila oo tieto dni že Rumunsko porušilo záväzok zachovat neutralitu v prípade cudzieho útoku na sovietové Rusko a že chová proti sovie­­tovému Rusku útočné úmysly. Aby sa predišlo v teito veci všetkým nejasnostiam rumunská vláda vyhlasuje, ie netrá žiad­neho úmyslu napadnúť Rusko, meno ký­­koľvek iný stál v čom jei Ostauie bráni? aj záväzky ako členovi 00010, ’’ f rodov,

Next