Slovenský Východ, apríl 1922 (IV/75-99)

1922-04-01 / No. 75

Ročník IV. Čís. 75. V Košiciach, v sobotu 1. apríla 1922. Ľudová strana. (im.] Košice, 1. apríla Tlač československá, ba i maďarská a nemecká sa v poslednom čase mnoho zaoberá so slovenskou stranou ludovou. Vyskytly sa v predošlých dňoch také zprávy, akoby v lona ľudovej strany na­stával rozkol, akoby sa rozštěpovala, a až boly uverejnené v niektorých novi­nách i slávnostné glosy otvárajúcej ss novej strane katolíckej. Príčinou týchto rozličných zpráv a kombinácii bol článok posl. Vrabca, v ktorom menovaný ostro vystupoval voči čechcfóbom v strane ľudovej. A z tohoto nzatváraly fantaztické hlavy, akoby posl Vrabec zamýšľal zaviesť boj oproti Hlin­koví, a ntvorif s pomocou určitej politic­kej kliky novú stranu, ktorej účelem by bolo podujat boj oproti strane Indovej, a ju po prípade snád i porazit My však tomuto nádejnému z;avu v strane ľudovej nepripisovali sa e nijakého významu, poznajúc náležíte atmosféru panujúcu v jej vedení, vedeli sme. že člá­nok post Vrabca znamenel nový trik. a sledoval tendencióznu taktiku strany ľu­dovej. ktorá je už tak dobre známa. Z takýchto chvíľkových prejavov nemožno nzatváraf príliš ružové úsudky, tým me­nej možno pripisoval takýmto náladovým článkom nejaké dôsledky My však musíme konštatoval opačná Politika ľudovej strany od určitého času dostáva ráz stálosti a začína kráčat pevne a odhodlane v určitom smere, ktorého dele a výsledky možno objektívne pozo­rujúcemu politikovi vidiet jasno. Posledné politické činy strený lud«, vej hovoria o určitom programe, ktorý sa musí stoj čo stoj dosiahnuť. Tá koncentrácia duchov­ných síl v redakcii bratislavského »Slo­váka,* tá ostrá a prudká opozícia, ktorá M prejavuje v každom uverejnenom článku, to odhodlanejšie hovorenie a činenie vodcu 8‘rany ľudovej Andreja Hanku, hovorí zreteľne a neomylne, že tu sa chystá niečo, čo má svoj citľ a ktorý sa má dosiahnuť za každú cenu. Ak v predošlých troch rokoclí politika Indovej strany hapkala nervózne z jed­ného brodu do druhého, ak sa potácala x jednej krajnosti do druhej, teraz to nž nemôžno hovoriť, lebo dostáva ráz pev­nej intranzigencie, ktorá pôsobí na massy magneticky. Otázka, ktorá zaoberá najviacej česko­slovenský politický život je tá: či sa ľu­­dovci vrátia v budúcnocti do klubu čes­kých lidovcov? Jedni hovoria, že áno. Iní zase, že nie. Nám sa všetko tak zdá, ie slovenskí ludovd viacej sotva budú v spoločnom klobe s českou stranou. Pred bežne niet k tomu psychologických pred­pokladov, a v budúcnosti, súdiac dľa do­terajšieho vývinu, ťažko ich bude. Slo­venskí Iudovci, hoci ich predbežne niet toľko, ako si to oni myslia, stvárajú v širokých vrstvách slovenského ľudu takú náladu, ktorá spôsobi ešte veľa nepríjem­nosti našej štátnej politike. Politika ľudo­vej strany má sa z čoho živiť a upevňo­vať. Naše centrálne úrady, náš zkostna­tělý a cudzí byrokrstizmus, náš nedisci­plinovaný a nevyhranený politxko-slran­­nicky život je hlbokým zdroiom politike slovenských ľudovcov. Naša štátna poli­tika. naše centrálne úrady nechcú sa nič näť, a pokračujú o zlomkrk v tej politike, ktorú po prevrate započaly. Táto neprípustnosť a nenapravitelnosl klikárskej a byrokratickej politiky, ktorá Stvorila behom polštvrtébo roka systém totožný systému stprorakŕsbemw, systém, ktorý vraždí duše ľudské a hatí kľudný rozvoj štátneho a národného žitia a ktorý sa vyvrcholil na Slovensku v zavedení systému, ktorý je veľmi príbuzný spôso­bom a prostriedkom koloniálnej politiky nemôže stvoriť také predpoklady Maďarskí legitimisti a Karolova choroba. Bojá sa zrúcania svojich nádejí Pešť, 31. marca. Maďarská strana legitimistícká mala včera velkú schôdzu, ktorej sa zúčastnili tiež bývalí poslanci princ Ludvik Win­­discbgrätz, Štefan Rakovszki, Stefan Fried­rich a Palavidny. Zahajovací prívet mal bývalý pcslanec Smrecsányi, ktorý medzi iným vyhlásil, že v ťažkej ch-.íli choroby bývalého kráľa každý Madar si musí uve domiť, že smrfou kráľa maďarského zmi­zla by viera v budúce Veľké Maďarsko a tým i otázka veľkomaďarská a nádej v územnú integritu Maďarska. Konečne bol prijatý návrh, aby bol kráľovi poslaný te­legram. v ktorom sa mu a jeho rodine vyslovuje neoblomná vernosť. Prezidium legitimistickej strany bolo zmocnené uro­biť opatrenia, aby vo všetkých kostoloch boly prosebné bohoslužby za uzdravenie kráľa. Peniaze sirôt. Berehovo, 30, marca, V Podkarpatskej Rusi peniaze sirôt akokoľvek zdá sa to neuveriteľným, sú v rukách vá'ečných miiionárov-židov a ma­ďarských dientríkov. lito manipulujú a robia s nimi obchody pochybnej mravno­sti. lebo ako v mnohých ohľadoch, tak i v tomto restsla sa dosial žiadna náprava v Podk. Rusi. .Ako svojho času maďar­ský podžupan Štefan Gulácsy uašpi koval peniazmi sirôt banky stojacie pod jeho ochranou, práve tak ležia tam ešte i dneska. Nadarmo sú opatrenia vzhľadom na to, že verejné peniaze môžu byť deponované len v štátnej pokladnici, niet nikoho, kto­rý by týmto opatreniam zjednal platnosť, akoby — ešte i dneska visel ten preklia­ty duch uad Podk. Rusou a panoval nad ňou. V samej berehovskej centrálnej spo* ritelni má sirotská vrchnosť uložené viac než 2 miliony korún a v berehovskej ú­­vernej banke viac než pol milióna korún. Nadarmo píše, prosí sirotská vrchnosť týždenne, banky nechcú vyplácat potrebný obnos a nechcú ho deponovať na bernom úrade. Sirotská vrchnosť ináče sa už viac ráz obrátila v tejto záležitosti na vládu, tam­­tiež predniesla, že oproti spomenutým dvom bankám, poťažne oproti ich riadite­ľom zavedené je trestné vyšetrovanie, ná­sledkom čoho peniaze sirôt sú v nebe­zpečenstve. Je čudné, ale bohužiaľ je pravda, že tieto banky vedia náležíte za­viesť nie len usnesenia sirotskej vrchnosti, ale sá vyzbrojené i inými privilégiami. Kým iné banky musia vydať vklady, do­­tiaľ t eto zdráhajú sa ich vydať, a robia s nimi veľké obchody s vínom i iným, ktorých milionové osoby vložia si do vre­cka, vtedy, ked nložitelia dostávajú 3—4 procentá úrokov zo svojich peňazí. Ako za základ tohoto postupovania odvolávajú sa banky na jedno nariadenie finančného ministerstva, ktorého in'encia však bola celkom iná, ale rozum berehovských ban­károv vie sa vykrútiť tak, aby z toho mo­hli mať čím väčší zisk. Svojho času totiž, ked vrchnosti konstatovaly, že pri kolko­vaní banky okradly štát o niekoľko mili­ónov, vtedy, aby sa štát zabezpečil, za­kázal obchodovať dalej bankám, oni ale toto nariadenie tak rozumejú, že nevydá­vajú vklady a za ne robia veľké obcho­dy. Tak sa vyskytuje tá situácia, že kým statočným slovenským a rusínskym ban­kám nie je možné zadržať vklady svojich uložiteľov a s nimi obchody robiť, dotial banky židovských kupcov a maďarských džentrjkov kupčia uloženými peniazmi chu­dobných ľudí a zarábajú ťažké obnosy. Povesti o vemene čs. štátoviek so srážkou. Z kruhov nášho Štátu nepriateľských bo­ly v poslednom čase rozšírené chýry, že Československá republika pristúpi k núte­nej výmene 50 Kč. štátoviek s 50% sráž­kou 'ich hodnoty, f Proti rozširovateľom týchto klamných a nespravodlivých chýrov bude energic­ky zakročené s použitím všetkej zákonnej prísnosti. Upozorňujeme naše obyvateľstvo na ten­to podlý spôsob protištátnej agitácie a vy­zývame každého statočného občana našej republiky, aby rozširovateľov tých, z irre­­dentického prameňa pochádzajúcich klam­ných chýrov, hneď oznámili u politických alebo policajných úradov. Zo zahraničného výboru poslaneckej snemovne. Praha, 31. marca-Zahraničný výbor poslaneckej snemov­ne zaoberal sa smluvcu, ktorou sa stanoví definitívny dunajský štatút Zoravodaicom bol posl. Hrušovský, ktorý navrhol, aby zahraničný výbor smluvu schválit českého a slovenského spolužitia, ktoré by umožnily a zrýchiíly proces vyrovna­nia sa rozdielnosti dve ch pováh česko­slovenského národa. Systém, ktorý ve­­domky či nevedomky v praktickom ži­vote robí národný dualizmus, nie je v stave absorbovat a zviesť tú horkosť a ten príkry blen z duše slovenského člo­veka, čo sa behom pplštvrtéiio roka na­hromadil. Teoretizovanie a objímanie tu nespomôže. Kým však sa nezmení dnešný stav v centrálnych úradoch, a kým sa Posl. dr. Uhlíř [čs. soc). ktorý mal re­ferovať o obchodnej smluve s Rakúskom, sťažoval si, že obdržal predlohu, ktorá číta 70 stránok, až včera, tak že nemôže po­dať vecný referát a preto žiada, aby jed­nanie o osnove bolo odložené. Budúca schôdza bude v utorok 4. apríla. Na tejto schôdzi podá ministerský preds. dr. Beneš výklad o zahraničnej situácii neodstráni zavládnuvší systém vražedlné­­ho byrokratizmu, do tých čias bude rásť a kvetnút strana ľudová, bude sa vzmá­hať nespokojnosť, ktorá sa predbežne zbavuje len v antipátii proti Českým ve­ciam, ktorá stvára roztrpčitú náladu, ale z nálady sa stáva úsudok, z úsudku sa sťahujú dôsledky, ktoré môžu mať nemilé náslecky. S českej strany sa vyžaduje viac úprimnosti a viac pochopenia a so slovenskej strany viac trpezlivosti a viac oddanosti Za 80 halierov. Paralýza. Lenin. Londýn, 30, H! [ČTK.] Štátna anglická Reute rova zpravodajská kancelária o­­znamuje úradne z Revalu: Mo­­skevski lekári, ktorí ošetrujú Le­nina, došli k presvedčeniu, že Lenin trpí ak u tne u progres sivnou paralýzou. K tele­gramu sa dodáva, že zo stano­viska politického možno považo­vať Lenina za mrtvého muža. Košice, v marci 1922 V lekárskych spisoch čítame o človeka, postihnutom najstrašnejšou chorobou — progessivnou paralýzou*):. „Paralytikov! v nálade expanzívnej všetko, čo si praj« zda sa byť možným, dosiahnuteľným a splniteľným. On verí, že všetkému rozu­mie, všetko vie. pokladá sa za oprávne­ného ku každej svetskej aj nadzemskej hodnosti“.­Neviem, či môžem veriť telegramu, pri­chádzajúcemu z Londýna. Snád je to len politický fah. snád úmyselne zkomolená zpráva — ale snád je lo aj pravda A ked zpráva táto xodoovedá pravde, ked skutočne intellektuálny vodca boľševi­ckého hnutia v Rusku je paralytikom — je to úžasná tragédia nielen jeho osoby, ale aj celého toho obrovského ruského prevratu. Pravda: osud zahráva si tvrdo s Indmi. Paralýza zastihne prostých ľudí ako aj géniov. Ked ale táto nemoc stihne géniov — leží v tejto hre osudu kus tragiky pre celé ľudstvo. Pomery sú už tak ďaleko vyjasnené, že môžeme sa na Lenina dívať zo stano­viska nie politickej či triednej nenávisti ale ako na človeka, ktorý chcel dať svetu nové formy a ktorý vedel sa pustiť do boja s celým doterajším sociálnym sriadením ľud­skej spoločnosti. Ci už súh asíme s jeho ideami či nie — jedno zostáva isté: Le­nin je genius. Je to ale genius zla, alebo dobra? Je to geniálny zločinec alebo ge­niálny reformátor? Kto môže dnes dať odpoveď ? Niekoľko riadková zpráva Reuterovej kancelárie osvetľuje jeho osobu a ukazu­je nám tajomstvo, ktoré, súc odhalené, ukáže nám osobnosť Leninovu v jasnom svetle. Chcem uviesť dva príklady: Nemecký učenec a odborník v otázkach sexuálnych dr. Ivan Bloch dokázal, že nemecký filozof Schopenhauer a mysliteľ Otto Weiningcr boli — paralytikovia. To­to faktum nehovorí nič, dokiaľ nepozná­me prácu týchto dvoch géniov. Schopenhauer a Weininger sú ľudia deštruktívni Schopenhauer priamo * be­štiálnou bezohľadnosťou rozvrátil doteraj­šie názory o svete a živote a v svojom geniálnom a nesmrteľnom diele: »Die Weit als Wiile und Vorstellung“ — »Svet ako vola a predstava“ — privádza člo­veka k desnému pessimizmu. Uviesť jeho filozofiu v skutok, značí znivočiť všetko, vzdať sa života — jediný ciel jeho filo­*] Progressivná paralýza je sústavné odníme mwe duševných síl, končiace sa úplným zblh nutím. Je to následok syfítítíčíéhô ochorenia

Next