Slovenský Východ, september 1923 (V/199-223)

1923-09-01 / No. 199

sipyoiSKv yycHOD Ročník V. Cis. 199. V Košiciach, v sobotu 1. septembra 1923. Za 80 hal. Košice, 31. augusta. Posledné dni pred voľbami ne­javia sa síce rušnými na vonok, ale za to sa pracuje tým usilovnejšie vo vnútri osobitných politických strán. S poľutovaním musíme však konštatovať,' že československé politické stra­­ny nie sú pre obecné voľby sjednotené. Sdru­žili sa len strana národne demokratická a. re­publikánska strana. Túto okolnosť zavinily nádeje strán, že osobitným postupom získajú viacej hlasov, ale vedomie sjednotenosti i tak jžije v stranách a bude jednať o využitie zbý­­yajúcich hlasov pri druhom skruťíniume. 0- isobitne idú do volieb strana soc. demokratov, jčs. socialisti, ale nebudú proti sebe nepatrič­ným spôsobom postupovať a zvyšujúce hlasy ivyužijú pri druhom skrutiniume v sjednotení. ;čo sa týka iných strán, podotýkame, že ži­­jdovská strana ide samostatne a tak podobne postupuje i strana zionistov. Obe tieto strany prízvukujú, že stoja na základe štátotvornom. V poslednej dobe vytvorila sa tu tak zvaná strana meštianska. Zámerom tejto strany bo­lo urobiť sa stranou neodvislou, zastávajúcou výlučne záujmy stredných stavov. Nepochopi­teľným spôsobom stalo sa však, že do tejto strany dostali sa ľudia stavovsky do nej ne- Iprináležajúci a s loyalitou voči štátu dosiaľ nevyzkúšanou. Okolnosť táto mala za násle­dok, že svojich stavovských povinností a zá­ujmov vedomí maloživnostníci zo strany vy­stúpili, a utvorili osobitnú stranu maloživ­­nostníkov, postavenú tiež na štátotvornom zá­klade. Křesťansko - sociálna a komunistická strana ide do volieb samostatne a tiež i stra­na nemeckých soc. demokratov. Ľudová stra­na ako počuť, zúčastní sa volieb tiež samo­statne. Najpotešiteľnejšou skutočnosťou je, že voľby nebudú také, ako sme boli zvykli vídať v minulosti. Slušný volebný zápas, ktorý sa bude odohrávať v nedeľu 16. septembra, bude zárukou dôstojného priebehu volieb do obcí ako to v demokratickej republike má byť. To treba vítať tým viac u nás na Slovensku, kde voľby do obcí konajú sa prvý raz v našom ne­závislom štáte, a pri tom majme na mysli, že na tieto voľby pozerať bude i cudzina. Dô­stojný priebeh volieb zaručuje nám ovšem u­­pevnenie i tej vážnosti, ktorú si získal náš štát pred svetom. Terorizmus „rodobrancov”. Tieto dni priniesli sme zprávu o násilníckom vystrá­janí tak zvaných ľudáckych „rodobrancov”. Tí­to rodobranci sú najviac dedinskí jinoši, ktorí boli svedení agitátormi ľudovej strany a sú organizovaní na oko dľa vzoru talianskych fa­šistov. Nosia čierne košele a sú rozdelení na čaty. Ich odznakom je dvojitý kríž, ktorý majú vyšitý na pleci kabáta. Najzaujímavejším je, že prvé čaty týchto „rodobrancov” začaly sa or­ganizovať v južnom Tekove, ktorý je, ako zná­mo, najmenej uvedomelým slovenským krajom, A vodcom ich je nedokončený jurist, menom Hudec Béla, ktorý ešte nedávno sa písal „Hu­­nyadi”, a na gymnáziume bol známy hazafík, ktorý bol postrachom slovenských spolužiakov. V podstate sú títo rodobranci teroristickou or­ganizáciou, ktorá bola uznaná ľudovou stra­nou tým, že nedávne výtržnosti v Holiči dialy sa v prítomnosti ľudáckého poslanca Jurigu a generálneho tajomníka strany, ktorí sa rodo­brancov zastávali. Že sa krvipreliatie v Holiči obmezilo iba na 12 obetí, na tom majú záshihu četníci, ktorí zachovali po celou dobu výtržno­sti chladnú rozvahu, hoci boli sami napadení A teror fanatikov je slepý. Svedčí o tom tá o­­kolnosť, že násilníci nebrali ohľad ani na ženy a deti, a smrteľne zranili i vlastného kamaráta ktorý nemal práve čiernu košeľu s patričným odznakom. Tak sa stalo, že ho vlastní kamaráti nepoznali a napadli ho zo zadu valaškami, tak­­ze teraz zapasí v nemocnici so smrťou. Je ne­­odsknepiteľným, že krvipreliatie v Holiči bolo výsledkom organizovaného útoku ľudáckej menšiny na väčšinu holičského obyvateľstva i­­neho presvedčenia. A že väčšina holičského o­­byvateľstva s ľudákmi nesúhlasí, toho dokla­­dom je, ze hneď po výtržnostiach bol usporia­­daný tabor ľudu soc. demokratmi za veľmi po­­cetnej účasti nie len mužov, ale i žien, ktorí jednomyseľne odsúdili huckanie ľudákov. Sme presvedčení, že tento nový experiment ľudákov s „rodobrancami” nebude mať dlhšieho trvania a rodobranci budú úradne rozpuštění. A na huckanie ľudáckych vodcov bude daná odpoveď pri obecných voľbách. Svojmi násilnostmi uka­­zuju sa ľudáci v pravom svetle a iste, že ich počíname bude mať i dobrý vplyv na urýchlenie politického vývoja na Slovensku, ktorý iste ne­­bude dl a želania ľudákov, lebo holičský prípad ukazuje, ze sa^ vracajú k taktike z roku 1921, keď ich agitáciou boly vyvolané krvavé tábory ludu v Pruskom, y Krupine a inde. A takáto taktika nie je ani vlastenecká a tým menej KrestansKá. Predpoved počasia pre východné Slovensko a Podkarpat. Rus na 1. seotembra: Polojasno, velrno, sklon k väčším srazkam. Voľby do župného zastupiteľstva a do okresných výborov sú vypísané! Vyhlášky o vypísaní volieb boly dnes 1. septembra ráno vyvesené. Slováci! ¥©I4@ len príslušníkov štátotvorných strán Košice, 1. septembra 1923 župani vypísali voľby do župných zastupi­teľstiev a do okresných výborov na 30. septembra t. r. Obidve voľby vydržiavajú sa v jeden deň v každej obci Slovenska. Kandidátne listiny treba podať n župana poť. u okresného náčelníka do 12. hod. dňa 9. septembra 1923. O vypísaní volieb vydaly sa nasledovné vy hlášky: VYHLÁŠKA o vypísaní volieb do župného zastupiteľstva Ministerstvo vnútra vypísalo vyhláškou uverejnenou v župných úradných novinách 1. septembra 1923 na základe zákona o voľ­bách župných zastupiteľstiev a okresných vý­borov, voľbu do župného zastupiteľstva v župe košickej. Voľba koná sa v nedeľu, dňa 30. septembra 1923. Voliť sa bude do župného zastupiteľstva 35 členov. Na prevedenie volieb sú povolané okrem miestnej volebnej komisie, sriadenej dľa zá­kona o stálych soznamoch voličských zo dňa 19. decembra 1919, č. 663 Sb. z. a n.: 1. Obvodná volebná komisia, 2. župná volebná komisia v sídle župy. Obvodná volebná komisia riadi voľbu v ob­ciach. Pre každú volebnú miestnosť sria-ii sa jedna obvodná volebná komisia. V každej obci sriaďujú sa volebné miest­nosti a volebné komisie (pre každý 1000— 1000 voličov 1—1). V tunajších obciach sriadi sa jedna-jedna volebná miestnosť a obvodná komisia. Členovia obvodnej volebnej komisie sú zá­stupcovia volebných strán. Za každú stranu menuje jej splnomocnenec po jednom zástup­covi a po jednom náhradníkovi, keď sú len dve alebo tri volebné strany, po dvoch členoch a dvoch náhradníkoch. Volebné strany, ktoré kandidujú do župné­ho zastupiteľstva, sa vyzývajú, aby aspoň 14 dní pred voľbou do tohoto zastupiteľstva me­­novaly prostredníctvom svojho splnomocnenca zástupcu a jeho náhradníka do obvodnej vo­lebnej komisie u okresného úradu (v mestách u župného). V prípade, že niektorá strana neoznačí včas svojich zástupcov, môže okresný úrad sám menovať členov a náhradníkov za túto stranu. Župná volebná komisia je povolaná, aby n­­pravila kandidátne listiny a previedla skru­tínium. členovia sú splnomocnenci volebných strán. Keď volebných strán je viac než desať, me­nuje 10—12 členov a toľko náhradníkov zo splnomocnencov volebných strán a ich náhrad­níkov. Voľby do župného zastupiteľstva konajú sa 'dfa stálych soznamov voličských, upravených pokračovaním, Koré bolo zahájené 15. júna 1923. Tieto seznamy sú po 14 dní až do 14. septembra 1923 u obecného úradu každej ob­ce k nahliadnutiu prístupné vo všedných dňoch denne ,od 9. hod. do 12. hod. poludnia, v sobotu vždy i v hodinách poludňajších a v ne­deľu od 8. do 12. ^iod. dopoludnia. Do soznamu má ifaždý právo nahliadnuť a činiť si opisy a výpisyfe pokiaľ tým nevylučuje iné osoby z výkonu toihÔ samého práva. Nad správnym dodrža ni’m týchto ustano­vení dohliadajú členovia miestnej volebnej ko­misie. 'j Volebné strany nech predložia vo dvoch stejnopisoch kandidátne listiny iľíe vol’bu do do župného zastupiteľstva najneS*ôr do 9. septembra 1923 do 12. hod. župan*'P^^ ako predsedovi župnej volebnej komisie u župného úradu v Košiciach. \ V záujme včasnej úpravy kandidátní«* l;' stín žiadajú sa volebné strany, aby ich žíefíuP- ea odovzdal kandidátne listiny osobne fired­­sedovi župnej volebnej komisie, aby tes?í? hneď mohol na prípadné formálne vady upo\ zormť. Aby kandidaŕna listina bola platná, má byť opatrená úradne overenými podpismi najme­nej sto voličov, zapísaných do voličských so­znamov v obciach tunajšej župy. Pri podpise voliča má byť uvedená obec, v ktorej je volič do soznamov zapísaný. Podpisy overuje verejný notár, súd alebo politický úrad. odvolanie podpisu, alebo ztrata vo­lebného práva pújdpisovateľa, nepôsobí na platnosť kandidátnej\listiny. Kandidátna listina Vusí ďalej obsahovať: 1. označenie strany s 2. meno, priezvisko, ’ zamestnanie a bydlisko i kandidátov. Poradie každého kandidáta raá byť označené arabskými číslicami. 3. označenie splnomocnenca strany a jeho náhradníkov, s udaním presnej adresy. V prí­pade, že nie sú označení, považuje sa prvý podpísaný za splnomocnenca a voličovia na druhom a ďalšom mieste podpísaní za jeho náhradníkov. Kandidáti nemôžu byť označení za splnomocnenca- strany ani za ich náhrad­níkov. Strana môže kandidovať najviac o tretinu viac osôb, ako má byť volené členov župného zastupiteľstva. Pri výpočte tretiny vyrovná sa zlomok na najbližšie celé číslo. Splnomocnenci volebných skupín, môžu predsedovi župnej volebnej komisie predložiť spoločné písomné prehlásenie, že kandidátne listiný" navzájom sdružujú. Prehlásenie to musí sa stať najneskôr 14. deň pred dňom voľby. Táto vyhláška má byť po dobu 14 dní v ob­ci na verejných miestach vyvesená. Dnešná cena našej koruny. V republike Ceskosiov. stoji ICO rak. korún.....................Kč 1.CC0.000 nem. mariek . . . . „ 100 mad. korún....................... 100 pol. mariek......................„ 100 švajc. frankov 100 holand. zlatých , . , . , _ 100 tal. lír „ . ...................m 100 franc, .frankov..................„ 1 libra šterlingov ....... 1 dolár..................................... 100 dinárov................................ _ 00463 2-70 0-178 0 01« 617*75 18S0-— 146-50 192-75 155-10 34-—j 36-87 109 vo Viedni . . v Berlíne . . v Budapešti . v Curychu v New Yorku an cs« stoji: 203.000-— . 25.000.000- -Kel mar. 57*700"— Km. 16-275 švaj. fr. 2-94 doL VYHLÁŠKA o vypísaní volieb do okresného výboru. Župan vypísal vyhláškou, uverejnenou v žup­ných úradných novinách dňa 1. septembra na základe zákona o voľbách župných zastupi­teľstiev a okresných výborov voľbu do okres­ných výborov župy košickej. Voľba do okresného výboru koná sa v ne­deľu, dňa 30. -septembra. Voliť sa bude do okresného výboru 8 členov a 8 náhradníkov. Na prevedenie volieb sú povolané n-imo miestnej volebnej komisie, sriadenej podľa zá­kona o stálych soznamoch voličských zo dňa 19. decembra 1919 č. 663 Sb. z. a n, 1. obvodná volebná komisia. 2. okresná volebná komisia v sídle okresu Obvodná volebná komisia riadi voľbu v ob­ciach. Pre každú volebnú miestnosť sriadi sa jedna obvodná volebná komisia. V každej obci sriaďujú sa volebné miest­nosti a obvodné volebné komisie (pre 1.000— 1.000 voličov 1—1). členovia obvodnej volebnej komisie sú zá­stupcovia volebných strán. Za každú stranu menuje jej splnomocnenec po jednom zástup­covi a jednom náhradníkovi, keď sú len dve, lebo tri volebné strany, po dvoch členoch a dvoch náhradníkoch. Volebné strany, ktoré kandidujú do okres­ného výboru sa vyzývajú, aby aspoň 14 dní pred dňom voľby do tohoto výboru menovaly prostredníctvom svojho splnomocnenca zástup­cu a jeho náhradníka do obvodnej volebnej komisie u okresného úradu. Keď neoznačí niektorá strana všas svojich zástupcov, môže menovať okresný politický ú­­rad sám členov a náhradníkov za túto stranu. Okresná volebná komisia je povolaná, aby upravila kandidátne listiny a previedla skru­tínium. členovia sú splnomocnenci volebných strán v okresu. Keď volebných strán je viac, ako desať, me­nuje okresný náčelník 10—12 členov a tiež toľko náhradníkov za splnomocnencov voleb­ných strán a ich náhradníkov. Voľby do okresného výboru konajú sa podľa stálych soznamov voličskítih, upravených po­kračovaním, ktoré bolo zahájené 15. júna 1923. Tieto soznamy sú po 14 dní až do 14. septem­bra 1923 u obecného úradu všetkých obcí k nahliadnutiu prístupné vo všedných dňoch denne od 9. hodiny dopoludnia do 12. hodiny poludnia, v sobotu vždy i v hodinách poludňajších a v nedeľu od 8. do 12. hodiny dopoludnia. Do soznamu má každý právo nahliadnuť a činiť si opisy a výpisy, pokiaľ tým nevyluču­je iné osoby z výkonu toho práva. Nad správ­nym dodržovaním týchto ustanovení dohliadajú členovia miestnej volebnej komisie. Volebné strany nech predložia vo dvoch ťbv­­nopisoch kandidátne listiny pre voľbu do ok­resného výboru najneskôr do 9. septembra 1923 do 12. hodiny poludňajšej okresnému ná­čelníkovi, ako predsedovi okresnej volebnej komisie u okresného úradu v Košiciach. \V záujme včasnej úpravy kandiátnych listín žiadajú sa volebné strany, aby ich zástupca odovä&jbü kandidátne listiny osobne predsedovi okresnej^ volebnej komisie, aby tento hneď mohol na\priPac'n^ formálne vady upozorniť. Aby kandiďiatna listina bola platná, musí byť opatrená ťf>ra«ine overenými podpismi, najme­nej padesilfii** voličov, zapísaných do volič­ských sozmbmov v obciach tunajšieho okresu. U podpisu ikoliča nech je uvedená obec, v ktorej volič %v soznamoch zapísaný, Podpisy overuje veřeji® sad, politický úrad, lebo obec­ný starosta, s|poločne s jedným členom obec­nej rady obce,f,v >Ktnrei ie občan zapísaný do stálych voličskí?^** soznamov, Smrť. odvolanie podpisu, alebo ztrata voleb­ného práva podpisovateľa nepôsobí na plat­nosť kandidátnej listiny. Kandidátna listina musí ďalej obsahovať: 1. označenie strany. 2. meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko kandidátov. Poradie každého kandidáta má byť označené arabskými číslicami. 3. Označenie splnomocnenca strany a jeho náhradníkov s udaním presnej adresy. V prí­pade, že nie sú označení, považuje sa prvý podpísaný za splnomocnenca a voličovia na druhom a ďalšom mieste podpísaní za jeho náhradníkov. Kandidáti nemôžu byť označení za splnomocnenca strany, ani za ich náhrad­níkov. Strana môže kandidovať najvyššie o tretími viac osôb, ako má byť volené členov okresného výboru. Pri výpočte tretiny vyrovná sa zlo­mok na najbližšie vyššie celé číslo. Splnomoc­nenci volebných skupín môžu predsedovi ok­resnej volebnej komisie predložiť spoločné pí­somné prehlásenie, že kandidátne listiny na­vzájom sdružujú. Prehlásenie to musí sa stať najneskôr 14. deň pred dňom voľby. Táto vyhláška má byť po dobu 14 dní v obci na verejných miestach vyvesená. Manévre 11. divízie. Rimavská Sobota, 31. ang. Gen. Spire, ktorému sa manévre 11, divízie neobyčajne páčily, vydal sa ešte dnes predpoludní k divízii, ktorá previedla veľmi zdařilý útok na Beje a Tornalju, ktoré tiež dobyla, Anexia Rjeky nie je možná. Belehrad, 31. augusta. „Vreme“ polemizuje s „Giornaled ltalia“, a svaluje hatenie v rokovaní na Talian­sko. Srbská delegácia je nútená mesiac zostať v Ríme bez toho, Že by sa zúčast­nila schôdziek. Taliansko má Rjeku ob­sadenú proti záujmom Juhoslávie, ktorá potrebuje prístupu k moru, proti uzavre­tým smluvám povýšila nemožne rjecké tarify. Nabídka Bakaru za Rjeku je smiešna, lebo Bakar je priúzky, melký obklopený strmými skalami. Rjeka má má 30.000 Talianov a 40.000 Juhoslavia- JÁN GREŽA: Manévre. Teda presne o polnoci dňa 30. augusta za­čala sa nekrvavá vojna, ktorá sa volá: ma­névre. Za jasnej mesačnej noci, tichej a pokojnej, ešte tišie pohly sa predné hliadky ne celej čia­re od Rimavskej Soboty až dolu po Feleď. Tu išla jazda vopred, postavy jazdcov na koňoch sa pomaly tiahly, ani mlčanlivé tiene krajinou, plochou a prehľadnou. Za nimi neviditeľne brala sa pechota. Vojaci ako by boly na dĺžke 20 kilometrov ani rozstriekaní. Nebolo ich zba­dať, len v předu hučely pancierové autá, idú­ce nájsť nepriateľa. Potom pomaly pohly sa trupy a za nimi delostrelectvo. Ale to už bo­ly hliadky ďaleko a dolu smerom západne od Feleďu ozvaly sa prvé rany. To jazda sa stret­la s nepriateľskými hliadkami. A od toho okamihu změnily sa manévre na vojnu. Rany, ktoré sa z diaľky ozývaly, pů­sobily suggestívne na celé vojsko. Vojna sa za­čala. Ticho medzi vojakmi sa zväčšilo, ale noc už nedýchala pokojom. Zálo sa, že vzduch, pre­žiarený mesačným svetlom, je dačím prebodá­vaný. Ruch bol vo vzduchu, lebo v tomto vzdu­chu visela vojna. Ak ten ruch, ktorý zachváti! vojsko, nebolo možné pozorovať. Všetko išlo pokojne ďalej — len v tých srdciach vojakov bol nepokoj. Na východe barvilo sa nebo do šedá, tiene po­maly stávaly sa jasnejšími, ľahká hmla bola

Next