Slovenský Východ, marec 1924 (VI/51-75)
1924-03-01 / No. 51
aMTEKU «yen® ^^-.,.^.1,1,1 |.i| .r^.^niiin mum iiniimiiiBHiiiiMwiniiTniwii—iiiHiii—M—iwiiinBiwiiiiiiiiiM—■■inui ■iiiiiiiiiwwn"i> '■■■■mtiMw|»«ja«.|lnniiipB|)niwi)|iminii i ni riwtnriiTTT»nrrfmTomrr¥r^^ 't Roiník Vá, Cis. 51. V Košiciach, v sobotu 1. marca 1824. Za 60 hal. šestý koalfcfe. Toto cudzie slovo zná každý, trošku čítajúci človek, ale hlbší význam a pravý jeho smysel musíme vnášať do najširšej verejnosti. Náš človek je prístupný pevnej myšlienke a správnemu mysleniu a celé naše prebudenie od prevratu môžeme označiť tým, že široké vrstvy boly pohýbané, přijaly svetové prúdy, poznaly programy politických strán a teraz hľadá každá vrstva svoje umiestenie v tomto ruchu, organizácie potom upravujú svoj pomer v celkovom rámci. Náš život je nie mrtvý, nezastal a vyvinuje sa tak u jednotlivca, ako aj u celkov. Naše pomery a ťažká doba prinášajú síce neobyčajne ťažké otázky, ale v tom je práve naša sila a pokrok, že tieto otázky premáhame, že tvoríme nové formy života, že máme dosť vyspelosti v rôznych hnutiach života sociálneho, politického a hospodárskeho zaviesť nové základy a spôsoby práce a hodnotenia. Koalícia znamená spojenie, sdruženie živých celkov k vyššej forme, k väčšiemu celku. Tento pochod javí sa skoro v každom ľudskom hnutí, kde spolčovanie speje vždy k dokonalejšiemu. V politike znamená koalícia sdruženie tých strán, ktoré sa považujú za dosť silné k vedeniu štátu a k zaplneniu rámca štátneho života. Naši starší sa pamätajú v oboch čiastkach republiky na pokusy s koalíciou v Pešti a vo Viedni. Nešťastím Uhorska bolo, že sa politický život nevyvinul z praktických hospodársko-sociálnych potrieb všetkých vrstiev a že takto nevznikly skupiny, ktoré by sa boly spojovaly ku koaličnej vláde a k spolupráci. Táto myšlienka sa ujala u nás hneď, na nej stojí náš celý život od toho času, čo sme po voľbách 1920 videli všetci svoje sily. Od tejto doby budujú naši najlepší politikovia neúmorne túto spoluprácu. síl ich spojovaním Koalícia je sbieranie a spojené sily znamenajú viac, ako rozbité. Koalícia znamená tedy v pivom rade, aby každá .jej čiastka, politická strana, priniesla zdravý celok s dobrým včlenením do väčšieho rámca. Nemôžeme povedať, že by náš politický vývin bol skončený, a že by koálicia z r. 1921 znamenala ustrnutie, zkostnatenie. To by sa protivilo prírode. Koalícia pripúšťa zmeny v živote členov, ale jej základná zásada: každý požiadavok jednej skupiny včleniť do možnosti celku, zostáva nedotknutý, a tento celok musí zase vždy stačiť pre všetkých. Ak sa preto k prípravám jarného parlamentárneho života povráva mnoho o terajšom stave našej koalície, to znamená záujem a určitý smysel najširších vrstiev a všetkých politických skupín pre takýto základ práce. Vypestovať pravý smyseľ koalície, dať takýto správny smer každej najmenšej súčiastke nášho života, každému hnutiu sociálne-hospodárskemu, je úlohou najbližšieho času. Politicky obstála naša koalícia snáď svoju najväčšiu zkúšku a obstála ju víťazne. Zvíťazila zásada, že koalícia neznamená ľudí, ale život, a preto porady našich politikov v Mariánskych Lázniach znamenajú potvrdenie životaschopnosti koalície. Jarné zasadanie Národného shromaždenia prinesie — dúfajme — i v páde živšieho ruchu dôkazy úspešnej spolupráce, j p. Významný prejav poľského ministra zahraničia. Malá dohoda zárukou mierových sntlúv. Varšava, 29. februára. V zahraničnom výbore sejmu bola dnes debata o exposé ministra zahraničia. Po debate prihlásil sa k slovu minister zahraničia Samoyski, ktorý medzi iným zdôraznil, že je v záujme Poľska, aby Malá dohoda zostala pevná, poneváč je to súručenstvo, znamenajúce záruku mierových smlúv, na ktorých je Poľsko účastné. Minister zmienil sa tiež o pomere k Československu a zdôraznil, že v záujme mieru je treba, aby Poľsko žilo v najlepších stykoch s československom. Mobilizácia tlače k voľbám na Podkarpatskej Rusi. (Pôv. zprávy „Slovenského Východu”.) Užhorod, 29. februára. Uznávajúc pravdivosť tohoto hesla odhodlávajú sa temer všetky volebné strany na Podk. Kusí, aby vo volebnom období ich príslušníci boli častejšie zpravovaní o predvolebnej situácii vlastnými časopismi. Preto mnohé strany, ktoré disponujú týždenníkmi, premenily je na obdenníky, alebo vydávajú občas zvláštne vydania- Zvláště sú to spojené opozičné strany maďarské, ktoré zasypávajú najmä mestské obyvateľstvo Podk. Rusi zvláštnymi číslami doterajšieho týždenníka „Rusz. Magyar Hirlap”. Ďalej vychádza ako obdenník orgán republikánskej strany zemedelskej „Selo” v Mukačeve a doterajší týždenník ehleborobnej strany „Ruská Niva” v Užhorode. Novo založené boly „Karpatoruský Pokrok” v Užhorode, ktorý už v druhom čísle ukázal, že je blízky strane československých socialistov a potom „Socialista”, ktorý vydávajú odštepenci soc. demokratickej strany za vedenia známeho dra Mozesa. Komunistická strana už dlhšiu dobu je na Podkarp. Rusi bez časopisu. Za to tým väčšiu pozornosť hodlá strana tá venovať agitácii letákmi a plakátmi. Hneď z počiatku ovšem mali pri tom smolu. Vydali to-tiž obrázkový plakát, ktorý bol policajným riaditeľstvom zabavený pre jeho buričskú tendenciu. Komunistická schôdza v Užhorode. najlepší vôli naziera sá na zmenu pomerov ako na „ŕait accompli”, predsa len prítomnosť čechoslovákov veľmi ťažko nesie a rád použije každej vhodnej príležitosti, aby zaujatosť svoju dal na javo. Československý živel a politické strany čs. majú dejinami určené dôležité poslanie. Majú sa stať činiteľom politicky a kultúrne výchovným a majú tiež byť tuná nositeľom štátnej myšlienky, pojítkom, ktoré silou svojho intelektu dovede pútať obidve vetve slavianskeho kmeňa v harmonický celok. — Úkol to krásny a vznešený, ale tiež najvyššie zodpovedným. Východne položení Slaviania hovoria o nás, že sme slavianskymi Prušiakmi. Keď možno pojem ten chápať tak, že máme toľko smyslu pre vec svojho národa, jeho kultúry a potrebné discipliny, potom na označenie to mohli by sme byť hrdí a malo by byť potom samozrejmou povinnosťou nás všetkých, ktorým osudom je určené, aby sme plnili svoje poslanie . Podk. Rusi, usilovať sa o to, aby sme úkolu svojmu tiež dostáli. Čechoslováci na P. Rusi nemajú úkol vládnuť a panovať, ale budovať. Československo nie je len pojem geografický a politický, ale je a musí myť predovšetkým pojmom ethickým a kultúrnym — vyjadrujúcim štátny celok, ktorého nositeľom je slavianskä idea. Vypestovať ju — je historickým poslaním nás Čechoslovákov. Stanie sa tak národným upovedomovaním a politickou výchovou. Politická výchova bude tuná hrať zvlášť dôležitú roľu. štát, založený na principu tak širokej demokracie, ako náš štát, ktorý okrem toho stojí pred rozsiahlou autonómiou územných sväzkov a pred laicizáciou celej štátnej administratívy, musí tejto politickej výchove venovať zvlášť bedlivú pozornosť. Upevníme štát len vtedy, keď vedomie súnaležitosti štátnej prejde v krv i modzog každého štátneho občana a keď najmä vedomie toto prenikne celkom tých, ktorí boli ak ideovými tak i faktickými tvorcami jeho. Oslobodéný Lucifer. Slovinská poviedka. Bol raz jedon brat a sestra, ktorí sa mali veľmi radi. Oba boli veľmi pobožní a sestrička každý deň ráno okrášlila kyticou sviežich kvetov Ukrižovaného niekde v poliach na rozcestí. A keď kľačiac pred krížom vrúcne sa modlila, vtedy božský Trpiteľ vždy porezal sa na ňu dolu tak láskyplne, že sa jej nevinné oči slzami zalialy. Raz opäť niesla trpiteľovi kyticu čerstvých kvetov a tu stretla nejakého pána, ktorý na jednu nohu kríval. On ju poprosil, aby mu dala tú kytičku a nie tomu nemému drevu. Dievka zprvu nechcela, ale keď ten pán tak neodbytne prosil, dala si konečne povedať a kyticu mu dala. Druhý deň opäť priniesla kytičku a keď zase sa pobožne modlila, zbadala, že sa Ukrižovaný na ňu nedíva. A tak sa potom stávalo aj nasledujúce dni, a ona vždy celá ustrašená a nešťastná s plačom sa vracala domov. A brata ten jej žiaľ veľmi trápil, až konečne sa jej opýtal: „čo je ti, moja zlatá sestrička, že tak žalostne plačeš ?” „Ach, akože nemám žalostne plakať, keď mňa potkalo tak. veľké nešťastie- A ty mi beztak nemôžeš pomôcť”. „Len mi povedz, kto vie, či bvch ti nemohol pomôcť.” A ona mu konečne povedala. Brat jej riekol: „Iná pomoc neni, ako kyticu vyhľadať. Pôjdem do sveta a ne! vrátim sa, dokiaľ, nenájdem kytičku.” Odišiel do sveta. Chodil z kraja do J kraj a, z mesta do mesta, ale žiadnej kyV stredu večer konala sa v Užhorode schôdza, na ktorej prehovoril kom. posl. Haken pred dosť početným poslucháčstvom ktoré väčšinou prišlo zo zvedavosti. Reč Hakenova postrádala obvyklej výbojnosti. Bol si dobre vedomý, že hovorí pred nekomunistmi. Preto tiež ostentatívne tituloval prítomných vážení pánovia. Cez to však bola reč jeho sprevádzaná čiastočným súhlasom v miestach, kde poukazoval na korupčne aféry v politickom živote verejnom. To by malo prinútiť odpovědných činiteľov vo všetkých československých politických stranách aby sa so všetkým dôrazom chopili očistnej práce vo svojich stranách, pokiaľ by daktorí jednotlivci boli akkoľvek «kompromitovaní. Čechoslováci a československé strany na Podk. Rusi. Vypísané práve voľby na Podk. Rusi podajú dôkaz, či Čechoslováci a československé strany v zemi tej bola vstave pochopiť na nich vznesený úkol a či ho tiež splnia.. Postavenie čechoslovákov na Podk. Rusi nie je závidenia hodné, zvláště inteligencie. Vklinená v nové cudzie prostredie, vzdialená všetkých kultúrnych stredísk, je odkázaná vlastne sama na seba. To padá tým väčšmi na váhu, keď sa uváži, že kultúrne vyspelým a politicky opravdu školeným elementom je tuná zväčša len živel maďarský ktorý dakedy i pri tice nájsť nemohol. Konečne prišiel do akejsi ohrady a tam býval Lucifer. Po! prosil ho, či by ho nevzal do služby. Hospodár, Lucifer, ho prijal a hneď mu dal prácu. Ráno a večer prišiel sa vždy podívať, čo vykonal, a bolo na ňom vydeť, že je s ním spokojný a že ho má rád. Keď už dlhší čas u Lucifera slúžil, povedal mu jeden raz príčinu, prečo vyšiel do sveta a prečo sa dal do služby. Lucifer sa ešte trochu pamätal, ako kedysi dal prehovoriť sestru svojho sluhu, a poneváč neni tak zlý ako ho ľudia robia, sľúbil mu, že mu pomôže. I vzal trubku a zatrúbil na nej na jednom rohu hradu. Na ten zvuk pribehlo čertov, ako listov v lese, až nášmu chlapíkovi vstávaly vlasy na hlave. Lucifer sa ich spýtal jednoho po druhom, či nemá niektorý z nich kytičku, vymámenú na jednom dievčaťu. Nikto ju nemal. Lucifer zatrúbil na druhom rohu hradu. A zas pribehlo, ako listov v hore — ale ani z nich nikto nemal hľadaných kvetov. Zatrúbil na treťom rohu, zase ich pribehlo spústa, ale zase bez výsledku. Konečne zatrúbil na štvrtom rohu. A hneď ich tu bolo toľko, že až slnko zakryli. Stáli ponížene pred pánom Luciferom, ale o kvetoch nevedel nik. Už mysleli, že kyticu nenájdu, keď sa tu prikýval ešte jedon čert — bol krivý a preto zostal pozadu. Keď sa Lucifer pýtal na kvety, zvolal „Mám ich, mám, ale ich nedám. Mám ešte iných 99, a dám radšej tie všetky, ako tieto!” Lucifer pozrel naňho ostré a povedal: „Ak ich nedáš, budeš chodiť od neBelehrad, 29. februára. Medzi vodcami opozičných strán došlo k dohode o spoločnom postupe cieľom odstránenia terajšej vlády. oies po zem na samých britvách!” „A ja ich predsa nedám!” — vzdoroval čert. „Ak ich nedáš, budeš sa brodiť samým variacim smolným morom.” „Tak mu ich radšej dám”, povedal čert a dal chlapcovi kvety. Ale Lucifer by si bol rád bystrého chlapca podržal a poslal ho do horných izieb, celých povlečených damaškom, postele a všetok nábytok žiaril zlatom, striebrom a drahokamy. Zvedavý chlapec dotknul sa maličkom stola a malíčik mu hneď shořel. Lucifer mu povedal: „Vidíš, aký mám krásny hrad!” „Máte, áno, ale len pokiaľ to Boh dovolí”, odpovedal chlapec. „Prečo tak hovoríš?” pýta sa ho Lucifer. „Áno, pozrite, aký tu máte nábytok, a aký je ten váš hrad!” odpovedal chlapec, ukazujúc spálený prst. Lucifer sa veľmi poľakal a povedal: „Keď Boh ti dal toľko milosti, že ti ukázal, kto si, pomôž teraz ty mne a vy slobod ma z tohoto horiaceho hradu, a nauč ma pokore, aby som smyl svoje veľké hriechy!” Chlapec bol vo veľkých rozpakoch. „Ako ho vyslobodiť?” myslel si. Viedol ho do lesa. Postavil do zeme dva meče,, trochu ďalej iné dva, so špicami do vzduchu. Riekol mu, aby kľakol na prvé dva a na druhé dva aby oprel lakte. Lucifer poslúchol a chlapec odišiel domov s kyticou; myslel si: „Snáď nebude hlúpy, aby tam kľačal!” Akonáhle prišiel domov, dal kyticu sestre, ktorá ju so slzami y očiach nie- Z Jmís@s!éw1®. Schválenie rozpočtu. Belehrad, 29. februára. Skupština schválila rozpočet na rok 1924—25, dľa ktorého obnáša vydanie 144 miliónov dinárov. Toto vydanie je úplne kryté príjmami, Dohoda opozície.