Slovenský Východ, marec 1924 (VI/51-75)

1924-03-01 / No. 51

aMTEKU «yen® ^^-.,.^.1,1,1 |.i| .r^.^niiin mum iiniimiiiBHiiiiMwiniiTniwii—iiiHiii—M—iwiiinBiwiiiiiiiiiM—■■inui ■iiiiiiiiiwwn"i> '■■■■mtiMw|»«ja«.|lnniiipB|)niwi)|iminii i ni riwtnriiTTT»nrrfmTomrr¥r^^ 't Roiník Vá, Cis. 51. V Košiciach, v sobotu 1. marca 1824. Za 60 hal. šestý koalfcfe. Toto cudzie slovo zná každý, trošku čítajúci človek, ale hlbší význam a pra­vý jeho smysel musíme vnášať do naj­širšej verejnosti. Náš človek je prístup­ný pevnej myšlienke a správnemu my­sleniu a celé naše prebudenie od prevratu môžeme označiť tým, že široké vrstvy boly pohýbané, přijaly svetové prúdy, poznaly progra­my politických strán a teraz hľadá kaž­dá vrstva svoje umiestenie v tomto ru­chu, organizácie potom upravujú svoj pomer v celkovom rámci. Náš život je nie mrtvý, nezastal a vyvinuje sa tak u jednotlivca, ako aj u celkov. Naše po­mery a ťažká doba prinášajú síce ne­obyčajne ťažké otázky, ale v tom je práve naša sila a pokrok, že tieto otáz­ky premáhame, že tvoríme nové formy života, že máme dosť vyspelosti v rôz­nych hnutiach života sociálneho, poli­tického a hospodárskeho zaviesť nové základy a spôsoby práce a hodnotenia. Koalícia znamená spojenie, sdruženie živých celkov k vyššej forme, k väčšie­mu celku. Tento pochod javí sa skoro v každom ľudskom hnutí, kde spolčovanie speje vždy k dokonalejšiemu. V politike znamená koalícia sdruženie tých strán, ktoré sa považujú za dosť silné k vede­niu štátu a k zaplneniu rámca štátneho života. Naši starší sa pamätajú v oboch čiastkach republiky na pokusy s koalí­ciou v Pešti a vo Viedni. Nešťastím Uhorska bolo, že sa politický život ne­vyvinul z praktických hospodársko-so­­ciálnych potrieb všetkých vrstiev a že takto nevznikly skupiny, ktoré by sa boly spojovaly ku koaličnej vláde a k spolupráci. Táto myšlienka sa ujala u nás hneď, na nej stojí náš celý život od toho času, čo sme po voľbách 1920 vi­deli všetci svoje sily. Od tejto doby bu­dujú naši najlepší politikovia neúmorne túto spoluprácu. síl ich spojovaním Koalícia je sbieranie a spojené sily zna­menajú viac, ako rozbité. Koalícia zna­mená tedy v pivom rade, aby každá .jej čiastka, politická strana, priniesla zdra­vý celok s dobrým včlenením do väčšie­ho rámca. Nemôžeme povedať, že by náš politický vývin bol skončený, a že by koálicia z r. 1921 znamenala ustrnu­tie, zkostnatenie. To by sa protivilo prí­rode. Koalícia pripúšťa zmeny v živote členov, ale jej základná zásada: každý požiadavok jednej skupiny včleniť do možnosti celku, zostáva nedotknutý, a tento celok musí zase vždy stačiť pre všetkých. Ak sa preto k prípravám jarného parlamentárneho života povráva mnoho o terajšom stave našej koalície, to zna­mená záujem a určitý smysel najšir­ších vrstiev a všetkých politických skupín pre takýto základ práce. Vype­stovať pravý smyseľ koalície, dať ta­kýto správny smer každej najmenšej súčiastke nášho života, každému hnu­tiu sociálne-hospodárskemu, je úlohou najbližšieho času. Politicky obstála na­ša koalícia snáď svoju najväčšiu zkúšku a obstála ju víťazne. Zvíťazila zásada, že koalícia neznamená ľudí, ale život, a preto porady našich politikov v Ma­riánskych Lázniach znamenajú potvr­denie životaschopnosti koalície. Jarné zasadanie Národného shromaždenia prinesie — dúfajme — i v páde živšieho ruchu dôkazy úspešnej spolupráce, j p. Významný prejav poľského ministra zahraničia. Malá dohoda zárukou mierových sntlúv. Varšava, 29. februára. V zahraničnom výbore sejmu bola dnes debata o exposé ministra zahra­ničia. Po debate prihlásil sa k slovu minister zahraničia Samoyski, ktorý medzi iným zdôraznil, že je v záujme Poľska, aby Malá dohoda zostala pev­ná, poneváč je to súručenstvo, zna­menajúce záruku mierových smlúv, na ktorých je Poľsko účastné. Mini­ster zmienil sa tiež o pomere k Česko­slovensku a zdôraznil, že v záujme mieru je treba, aby Poľsko žilo v naj­lepších stykoch s československom. Mobilizácia tlače k voľbám na Podkarpatskej Rusi. (Pôv. zprávy „Slovenského Východu”.) Užhorod, 29. februára. Uznávajúc pravdivosť tohoto hesla odhodlávajú sa temer všetky volebné strany na Podk. Kusí, aby vo volebnom období ich príslušníci boli častejšie zpra­vovaní o predvolebnej situácii vlastný­mi časopismi. Preto mnohé strany, kto­ré disponujú týždenníkmi, premenily je na obdenníky, alebo vydávajú občas zvláštne vydania- Zvláště sú to spojené opozičné strany maďarské, ktoré zasy­pávajú najmä mestské obyvateľstvo Podk. Rusi zvláštnymi číslami doteraj­šieho týždenníka „Rusz. Magyar Hir­­lap”. Ďalej vychádza ako obdenník or­gán republikánskej strany zemedelskej „Selo” v Mukačeve a doterajší týžden­ník ehleborobnej strany „Ruská Niva” v Užhorode. Novo založené boly „Karpa­­toruský Pokrok” v Užhorode, ktorý už v druhom čísle ukázal, že je blízky stra­ne československých socialistov a potom „Socialista”, ktorý vydávajú odštepen­­ci soc. demokratickej strany za vedenia známeho dra Mozesa. Komunistická strana už dlhšiu dobu je na Podkarp. Rusi bez časopisu. Za to tým väčšiu po­zornosť hodlá strana tá venovať agitá­cii letákmi a plakátmi. Hneď z počiat­ku ovšem mali pri tom smolu. Vydali to-tiž obrázkový plakát, ktorý bol policaj­ným riaditeľstvom zabavený pre jeho buričskú tendenciu. Komunistická schôdza v Užhorode. najlepší vôli naziera sá na zmenu pomerov ako na „ŕait accompli”, predsa len prítomnosť če­choslovákov veľmi ťažko nesie a rád použije každej vhodnej príležitosti, aby zaujatosť svo­ju dal na javo. Československý živel a politi­cké strany čs. majú dejinami určené dôležité poslanie. Majú sa stať činiteľom politicky a kultúrne výchovným a majú tiež byť tuná no­siteľom štátnej myšlienky, pojítkom, ktoré si­lou svojho intelektu dovede pútať obidve vetve slavianskeho kmeňa v harmonický celok. — Úkol to krásny a vznešený, ale tiež najvyššie zodpovedným. Východne položení Slaviania hovoria o nás, že sme slavianskymi Prušiakmi. Keď možno pojem ten chápať tak, že máme toľko smyslu pre vec svojho národa, jeho kultúry a potrebné discipliny, potom na označenie to mohli by sme byť hrdí a malo by byť potom samozrej­mou povinnosťou nás všetkých, ktorým osu­dom je určené, aby sme plnili svoje poslanie . Podk. Rusi, usilovať sa o to, aby sme ú­­kolu svojmu tiež dostáli. Čechoslováci na P. Rusi nemajú úkol vládnuť a panovať, ale bu­dovať. Československo nie je len pojem geo­grafický a politický, ale je a musí myť predo­všetkým pojmom ethickým a kultúrnym — vyjadrujúcim štátny celok, ktorého nositeľom je slavianskä idea. Vypestovať ju — je histo­rickým poslaním nás Čechoslovákov. Stanie sa tak národným upovedomovaním a politickou výchovou. Politická výchova bude tuná hrať zvlášť dô­ležitú roľu. štát, založený na principu tak ši­rokej demokracie, ako náš štát, ktorý okrem toho stojí pred rozsiahlou autonómiou územ­ných sväzkov a pred laicizáciou celej štátnej administratívy, musí tejto politickej výchove venovať zvlášť bedlivú pozornosť. Upevníme štát len vtedy, keď vedomie súnaležitosti štát­nej prejde v krv i modzog každého štátneho občana a keď najmä vedomie toto prenikne celkom tých, ktorí boli ak ideovými tak i fak­tickými tvorcami jeho. Oslobodéný Lucifer. Slovinská poviedka. Bol raz jedon brat a sestra, ktorí sa mali veľmi radi. Oba boli veľmi pobož­ní a sestrička každý deň ráno okrášlila kyticou sviežich kvetov Ukrižovaného niekde v poliach na rozcestí. A keď kľačiac pred krížom vrúcne sa modlila, vtedy božský Trpiteľ vždy porezal sa na ňu dolu tak láskyplne, že sa jej nevinné oči slzami zalialy. Raz opäť niesla trpiteľovi kyticu čerstvých kvetov a tu stretla nejakého pána, ktorý na jednu nohu kríval. On ju poprosil, aby mu dala tú kytičku a nie tomu nemému drevu. Dievka zprvu nechcela, ale keď ten pán tak neodbytne prosil, dala si konečne povedať a kyticu mu dala. Druhý deň opäť priniesla kytičku a keď zase sa pobožne modlila, zbadala, že sa Ukrižovaný na ňu nedíva. A tak sa potom stávalo aj nasledujúce dni, a ona vždy celá ustrašená a nešťastná s pla­čom sa vracala domov. A brata ten jej žiaľ veľmi trápil, až konečne sa jej opýtal: „čo je ti, moja zlatá sestrička, že tak žalostne plačeš ?” „Ach, akože nemám žalostne plakať, keď mňa potkalo tak. veľké nešťastie- A ty mi beztak nemôžeš pomôcť”. „Len mi povedz, kto vie, či bvch ti nemohol pomôcť.” A ona mu konečne povedala. Brat jej riekol: „Iná pomoc neni, ako kyticu vyhľadať. Pôjdem do sveta a ne­­! vrátim sa, dokiaľ, nenájdem kytičku.” Odišiel do sveta. Chodil z kraja do J kraj a, z mesta do mesta, ale žiadnej ky­V stredu večer konala sa v Užhorode schô­dza, na ktorej prehovoril kom. posl. Haken pred dosť početným poslucháčstvom ktoré väč­šinou prišlo zo zvedavosti. Reč Hakenova po­strádala obvyklej výbojnosti. Bol si dobre ve­domý, že hovorí pred nekomunistmi. Preto tiež ostentatívne tituloval prítomných vážení pá­­novia. Cez to však bola reč jeho sprevádzaná čiastočným súhlasom v miestach, kde pouka­zoval na korupčne aféry v politickom živote verejnom. To by malo prinútiť odpovědných činiteľov vo všetkých československých politi­ckých stranách aby sa so všetkým dôrazom chopili očistnej práce vo svojich stranách, po­kiaľ by daktorí jednotlivci boli akkoľvek «kompromitovaní. Čechoslováci a československé strany na Podk. Rusi. Vypísané práve voľby na Podk. Rusi podajú dôkaz, či Čechoslováci a československé stra­ny v zemi tej bola vstave pochopiť na nich vznesený úkol a či ho tiež splnia.. Postavenie čechoslovákov na Podk. Rusi nie je závidenia hodné, zvláště inteligencie. Vkli­nená v nové cudzie prostredie, vzdialená všet­kých kultúrnych stredísk, je odkázaná vlastne sama na seba. To padá tým väčšmi na váhu, keď sa uváži, že kultúrne vyspelým a politi­cky opravdu školeným elementom je tuná zväčša len živel maďarský ktorý dakedy i pri tice nájsť nemohol. Konečne prišiel do akejsi ohrady a tam býval Lucifer. Po­­! prosil ho, či by ho nevzal do služby. Ho­spodár, Lucifer, ho prijal a hneď mu dal prácu. Ráno a večer prišiel sa vždy podívať, čo vykonal, a bolo na ňom vy­­deť, že je s ním spokojný a že ho má rád. Keď už dlhší čas u Lucifera slú­žil, povedal mu jeden raz príčinu, prečo vyšiel do sveta a prečo sa dal do služby. Lucifer sa ešte trochu pamätal, ako kedysi dal prehovoriť sestru svojho slu­hu, a poneváč neni tak zlý ako ho ľudia robia, sľúbil mu, že mu pomôže. I vzal trubku a zatrúbil na nej na jed­nom rohu hradu. Na ten zvuk pribehlo čertov, ako listov v lese, až nášmu chla­píkovi vstávaly vlasy na hlave. Lucifer sa ich spýtal jednoho po dru­hom, či nemá niektorý z nich kytičku, vymámenú na jednom dievčaťu. Nikto ju nemal. Lucifer zatrúbil na druhom rohu hradu. A zas pribehlo, ako listov v hore — ale ani z nich nikto nemal hľa­daných kvetov. Zatrúbil na treťom ro­hu, zase ich pribehlo spústa, ale zase bez výsledku. Konečne zatrúbil na štvrtom rohu. A hneď ich tu bolo toľko, že až slnko zakryli. Stáli ponížene pred pá­nom Luciferom, ale o kvetoch nevedel nik. Už mysleli, že kyticu nenájdu, keď sa tu prikýval ešte jedon čert — bol kri­vý a preto zostal pozadu. Keď sa Lucifer pýtal na kvety, zvo­lal „Mám ich, mám, ale ich nedám. Mám ešte iných 99, a dám radšej tie všetky, ako tieto!” Lucifer pozrel naňho ostré a povedal: „Ak ich nedáš, budeš chodiť od ne­Belehrad, 29. februára. Medzi vodcami opozičných strán do­šlo k dohode o spoločnom postupe cie­ľom odstránenia terajšej vlády. oies po zem na samých britvách!” „A ja ich predsa nedám!” — vzdoro­val čert. „Ak ich nedáš, budeš sa brodiť sa­mým variacim smolným morom.” „Tak mu ich radšej dám”, povedal čert a dal chlapcovi kvety. Ale Lucifer by si bol rád bystrého chlapca podržal a poslal ho do horných izieb, celých povlečených damaškom, postele a všetok nábytok žiaril zlatom, striebrom a drahokamy. Zvedavý chlapec dotknul sa maličkom stola a malíčik mu hneď shořel. Lucifer mu povedal: „Vidíš, aký mám krásny hrad!” „Máte, áno, ale len pokiaľ to Boh do­volí”, odpovedal chlapec. „Prečo tak hovoríš?” pýta sa ho Lu­cifer. „Áno, pozrite, aký tu máte nábytok, a aký je ten váš hrad!” odpovedal chla­pec, ukazujúc spálený prst. Lucifer sa veľmi poľakal a povedal: „Keď Boh ti dal toľko milosti, že ti ukázal, kto si, pomôž teraz ty mne a vy slobod ma z tohoto horiaceho hradu, a nauč ma pokore, aby som smyl svoje veľké hriechy!” Chlapec bol vo veľkých rozpakoch. „Ako ho vyslobodiť?” myslel si. Viedol ho do lesa. Postavil do zeme dva meče,, trochu ďalej iné dva, so špicami do vzduchu. Riekol mu, aby kľakol na prvé dva a na druhé dva aby oprel lakte. Lu­cifer poslúchol a chlapec odišiel domov s kyticou; myslel si: „Snáď nebude hlú­py, aby tam kľačal!” Akonáhle prišiel domov, dal kyticu sestre, ktorá ju so slzami y očiach nie- Z Jmís@s!éw1®. Schválenie rozpočtu. Belehrad, 29. februára. Skupština schválila rozpočet na rok 1924—25, dľa ktorého obnáša vydanie 144 miliónov dinárov. Toto vydanie je úplne kryté príjmami, Dohoda opozície.

Next