Slovenský Východ, apríl 1924 (VI/76-100)
1924-04-01 / No. 76
msm vycHöD Ročník Ví. Cis. 76. V Košiciach, v utorok 1. apríla 1924. Za 60 hal. Otázka blahobytu nášho robotníka. Stále sa ukazuje na vysokú životnú úroveň anglického a amerického robotníka, ba nechýba hlasov, ktoré tvrdia, že táto životná miera amerického robotníka niet výsledkom socializmu. Skutočnosť, že v \Amerike sú iba dvaja socialisti v smenovni, zdála by sa tomu nasvedčovať. Je vidno, že inde k tomu cieľu — blahobytu najširších vrstiev — možno ísť rôznymi cestami v rôznych štátoch. Príčina určitého blahobytu amerického robotníka je v americkom myšlienkovom založení, ktoré vyviera z iného myšlienkového vývoja, z iného názoru ná pomer práce a kapitálu. Amerika — ako štát — nezná sociálnych opatrení a zariadení štátnych v tej miere ako štáty europské. Ponecháva slov bodu jednotlivcovi a štát zasiahuje iba najzávažnejších administratívnych prípadoch. Táto voľnosť vývoja má ovšem svoju slabinu, totiž v tom, že americký robotník má skutočný blahobyt iba po dobu skutočnej práce, nie tedy na'príklad po úrazu. Iný pomer medzi prácou a kapitálom javí sa v Amerike v tom, že americký kapitál pečlivosť a starosť o robotníka, o jeho zábavu, stravu, bývanie- atď., považuje za integrálnu súčasť technickej výroby a organizácie. Americký podnikateľ vie, že robotník, ktorý má starosti, ktorý je špatné platený, špatné býva, je špatným a teda drahým ľudským strojom vedľa drahých strojov neživých Americký kapitál vie, že jednotvárnosť dnešnej výroby je dieťaťom strojnej výroby a preto podnikatelia sa usilujú obohatiť a zlepšiť duševný život robotníka tak po dobu jeho práce, ako i po nej. Preto stretneme sa v továrňach amerických s hudbou, preto venuje sa veľká pozornosť jedálňam v amerických továrňach a spoločenských miestnostiach. Do takej sály, kde shromažďujú sa robotníci, príde občas riaditeľ továrne a vypráva o úspechoch továrne a tak v robotníkovi budí sa určitý záujem o továreň, o jej obchodnú prosperitu. Robotník vie, že prospech kapitálu je do istej miery i prospechom robotníka. Americké továrne venujú mnoho pozornosti bytovej pečlivosti, výstavbe kúpeľov, hríšť atď. Všetko to nevyviera snáď z prílišnej lásky k robotníctvu, lež robí sa preto, že kapitál poznal, že zdravý človek viac a lepšie pracuje, než človek chorý. Americký rpbotník je v priemeru dobre situovaný a stáva sa takmer malým kapitalistom. Táto možnosť vysokých platov súvisí s podstatnou stránkou americkej výroby, s jej špecializáciou, ktorá umožňuje výrobu a predaj továmych výrobkov za ceny neobyčajne nízke. Tým dostáva sa robotníkovi jednak lacných vecí; žije lacnejšie, žije lepšie; na druhej strane továreň, ktorá je technicky i organizačne dobre zariadená, môže platiť vyššie mzdy. Ovšem to neplatí o prisťahovalcoch, ktorí konajú hrubé práce a to za podmienok veľmi špatných. Americké robotníctvo, ak sa organizuje vôbec, organizuje sa predovšeb kým odborové. Jeho politické organizácie sú veľmi slabé a nič neznamenajú vedľa dvoch politických táborov v Únii. medzi ktorými každých šesť rokov vypukne volebný boj. Americký človek je v podstate individualista. Tým vysvetľuje sa jeho pomer k štátu a jeho pomer k politike. Nehľadá spásy v štáte, a nehľadá spásy v politike. Spoľahá sám na seba. Záujem o politiku vystupuje jedine v dobách volieb. Preto tiež v Amerike nezapustil korene socializes; ešte do nedávna socialisti boli Mnoho obci ohrozených oovodňou. Kritický sSav Srvä. — Vysťahované obce. — Prerušené trate. Vojsko na pomoc ohrozeným. čop, 31. marca. Voda na Latorici klesá, kým na Ti se stúpa, takže dosiahla dnes 562 cm nad normál. Trebišov, 31. marca. Na Latorici pri Kamenej Molve je celá hrádza proti Latorici ohrozená prívalom vody. Voda trocha opadáva. Bodrog Serdaheľ, 31. marca. Situácia je tu krajne kritická, železničná trať medzi Bodrog Serdaheľom a Somotorom je prerušená. Voda dosahuje už cez trať. Poštový úrad v Serdaheľu bol vyprataný a odsťahovaný. železničná doprava z copu bola dnes predpolud. zastavená. Vlak prišiel až k železničnému mostku a vrátil sa. Cestujúci došli pešo na stanicu a nákladným vlakom odišli do Slovenského Nového Mesta. Všetko je pripravené k vysťahovaniu. Voda síce opadla o niekoľko centimetrov, ale nebezpečný víchor neustal. Očakáva sa 20 mužov vojska z Trebišova na výpomoc. Bodrog-Serdaheľ, 31. marca, 21. h. Voda klesla asi o 5 cm, vietor pre stáva. Vojsko zajtra postaví provizórnu hrádzu. Voda zaplavuje železničnú trať, pretieka celý deň hrádze a siaha až k stanici. Zajtra bude kritický deň. Obyvateľstvo sa vysťahovalo. vracaní od brehov Unie ako ľudia nepohodlní. Cieľom odborárskej politiky amerického robotníctva- je, zaistiť robotníkovi slušnú životnú mieru, slušnú výšku životného komfortu. Prostredie a vývoj Ameriky pôsobil na ustálenie špecifických method. Nelzä ich prenášať na pomery naše, ale bolo by iste na prospech -veci, keby tak robotníctvo, ako i naše kruhy výrobné pokusily sa c synthésu ducha našej výroby s duchom amerického individualizmu. V tom smere čaká náš kapitál i naše robotníctvo nová orientácia, ktorá učila by sa na cudzích príkladoch, nakoľ-Slov. Nové Mesto, 31. marca. Osada Malá Borsi je už niekoľko dní pod vodou. Trať medzi Bodrogom a Bor šou je ohrozená. Osada Seleške je už niekoľko dní zaplavená a vysťahovaná. Sdmotor, 31. marca. Tuná sa přetrhly hrádze v dĺžke asi 50 metrov a to asi 400 m pod miestom, kde odbočuje % hradskej cesta k stanici. Pracuje tu 200 mužov vojska. Cesta oci stanice z Bodrogu do Somotoru je úplne zaplavená a niekoľko osad je vysťahovaných. Následkom silného vichru sú na rieke 70 až 80 cm vysoké vlny, ktoré ničia hrádze. Ako sa dozvedáme, odobrali sa na miesto úradníci kultúrne technického oddelenia od košického župného úradu, aby na mieste zistili, či možno vybudovať ochrannú čiaru. Včera večer prišiel do Somotoru asistenčný oddiel vojska, ale pre nebezpečenstvo života musel ochranné práce prerušiť a obmedziť sa na udržovanie poriadku medzi obyvateľstvom. 33 mužov bolo odoslaných do UjlaJku a 10 do Palföldu. Technická rota pripravuje vybudovanie pontonov. Poštový úrad bol vysťahovaný. Zo Somotoru o 21. hod. oznamujú: Situácia sa tu trochu zlepšila. ko dá sa tak zvýšiť u nás životná miera, blahobyt najširších vrstiev obyvateľstva. A to je možné jedine tak, keď sa pochopí, že kolektivizmus a individualizmus sú protivy, kým socializmus je synthésou oboch týchto krajností; k tejto synthése nemožno však dôjsť na podklade historického materializmu, z ktorého vyplýva komunistický kolektivizmus ako jednotný názor na celok a jedinca. Veď nemožno veriť, že by jedinec sa dal obetovať celku, lebo je to absurdnosť taká, ako keby sme sa domnievali, že bez lesa nemôže byť strom. Trať Košice—Jasina je povodňon prerušená medzi staniciami Bodrog- Serdaheľ a Somotor. Osobná premávka udržuje sa len medzi staniciami Košice—Bodrog—Serdaheľ s jednej strany a medzi staniciami Somotor— Jasina s druhej strany. Obecenstvo sa upozorňuje na pomocnú cestu Legiňa-Michalany—Bánovce n. O.—Užhorod—čop. Rýchliky č. 1 a 2 nepôjdu na trati Košice—čop. Bačka, 31. marca. Neznámi páchatelia poškoďujú tu hrádze. Voda sa valí teraz k obci Battyan, ktorá je najviacej ohrozená. Vietor ešte trvá. Kráľov Chlumec, 31. marca. Z obcí Rad, Bodrog • Svätá Mária zostalo asi 10 domov. Vojenská pohotovosť v Boly a Somotoru stále pracuje. Bratislava, 31. marca. Duna j v Rakúsku poklesol, v Linci od včerajšieho dňa o 7 cm, v Strudenu stojí a v Steine mierne stúpa. V Bratislave sa od časných hodín ranných zrejme pociťuje vplyv veľkej vody na rieke Morave. Zajtra možno očakávať mierne stúpnutie v Bratislave na 427 cm a v Komárne na 53% cm. Váh poklesol v Žiline o 30 cm na 214 cm, v Trenčíne na 187 cm, V Seredi na 170 cm. V Nitre opadá ďalej, až na dolnom toku, kde v Nových Zámkoch stúpol o 20 cm na 195 cm. Hron v žarnoviciach dostúpil včera najvyššieho stavu 318 cm, na čo do dnešňého rána klesol na 276 cm pri stále daždivom počasí. I p o 1 pri Sakalošu dosiahol vrcholného bodu ráno pri 424 cm. Pre zlepšenie sociálnych pomerov v Maďarsku. V. F. ŠPAČEK L@nin — Rusovia a revolúcia«, (Pokračovanie. 1 A inteligencia socialistická? Úbohá! Kto z nich, z Rusov, je horší kto lepší? Kto z nich nemal dobrú vôľu 1 Kto z nich nebol slepý k svojmu kóliu ? Kto z nich bol alebo je spokojný? Snáď mohol by mňa niekto povedať: či snáď málo hrôzy, úžasu a surovosti prejavil ruský národ počas revolúcie, aby nemusel byť posadený na a lavicu obžalovaných? A za čo ho chcete súdiť? či snáď celý národ ruský bol aktívne činný v revolúcii i vo všetkých krvavých rozpravách. Zdá sa mňa, že žalobcovia svaľujú vinu nepatrnej časti národa na celý národ a pripisujú nespravodlivo celému národu vinu. Za prvej, takej búrlivej revolúčnej epochy, akou bola ruská revolúcia, nikdy neobnažujú skutočný charakter a dušu národa, lebo sú to periody nenormálneho, nervového a psychického podráždenia, zvláštnej „revolúčnej psychózy.” Také epochy sú plné hocjakých odklonení od normy, a robiť na základe takých odklonení vývody o duši, o plemenných alebo nacionálnych zvláštnostiach národa je rovnocenné tomu, jako keby sme my vzali vzrastlého človeka a na základe jeho psychických nenormálností chceli robiť o ňom vývod ako o človekovi zdravom a úplne normálnom, čiže nie je každá revolúcia určitou chorobnou periodou v živote národa? Ak nestačia žalobcom tieto moje f aktá, prosím ponechať na lavici obžalovaných len skutočných zločincov všetkých tých ťažkých zločinov a úžasov revolúcie : vrahov a svodníkov! Potom sa pozřeme kto zostane na lavici obžalovaných. Keby celý stomiliónový národ bol krutý, krvižiznivý barbar, keby len polovica jeho, t. j. 50 miliónov zúčastnila sa všetkých násilenstiev, vrážd a plenenia, vtedy po ruskej kultúre, po ruských kultúrnych triedach už dávno nebolo by ani stopy! „Národ” v svojom celku bol zúčastnený revolúcie len passívne a znovu len v svojej historickej špeciálnosti: v boji o zem. Sadol na vějičku boľševizmu, ktorý využil mužického hladu po zemi a išiel, sťa na povrázku za svojimi sprievodcami, skupinami a jednotlivcami. Viníkmi mnohých vrážd pomieščíkov, ktoré sa staly pri uchvátení veľkostatkov, neboly selské komitéty, ani celé dediny a osady, ale jednotlivej obyčajne a priblúdilého elementu. bo Prichádzali rôzni Vôjaei z fronty alenámorníci, boľševickí agitátori, Pešť, 31. marca. Maďarské socialistické odborové organizácie poriadaly dnes svoj krajinskí sjazd, na ktorom bolo jednané o trudnej situácii robotníkov a úradníkov a prijatý bol návrh rezolúcie o osemhodinovej dobe pracovnej a pre prijatie soc. demokratického programu. schválne poslaní poštvať obyvateľstvo a vtedy začínalo drancovanie, krádeže, podpalačstva ba i vraždy pomieščíkov ... Boly prípady, že medzi pomieščíkom a miestnymi mužíkmi bol dobrý súsedský pomer, ale cez to prišli mužíci a hovorili: „Uchoďte s Pánom Bohom! Zajtra prídeme hromiť!” ... Keď pomieščik vzýval ich svedomie, odpoveď bola vždy tá istá: „To je daromné: ak nie my, vtedy iní, cudzí prídu a potom vám ale bude horšie !” A znovu vadíme to isté, čo poznamenal autor „Spomienok” v Historickom Vestníku o sedliackych povstaniach v roku 1905; väčšina spoločnosti selskej zúčastnila sa drancovania zo strachu pred terorizujúcou menšinou, pred vodcami a povzbudzovateľmi Každopádne, keby sme mali presný i skutočný soznam zabitých pomieščíkov za sedliackeho revolúčneho povstania, tak by sme sa presvedčili, že tieto vraždy cez všetko nie sú epizodický charakter. Tak tomu bolo v dedinách a osadách. V mestách, kde revolúcia prúdila pod bezprostredným vedením boľševických úradov a vodcov, aktívnu úlohu hral robotnícky a vojenský element. Vojaci boli hlavnou oporou a silou boľševizmu. Obyčajne to boli vojaci idúci s fronty. Keby sme i v tomto prípade dopustili, že všetci vojaci vraždili o-