Slovenský Východ, september 1924 (VI/201-224)

1924-09-02 / No. 201

2. strand_____________________________________________________SLOVENSKÝ VÝCHOD______________________^ ktoré boly v Košiciach zhabané, pozn. red.) Francúzske časopisy uvádzajú, že hlavný vodca tejto agentúry bol istý H a r lakov, blízky príbuzný ukraj. ľudového komisára Rakovského. Tento dobrodruh bol však už z Viedne vypovedaný. Bratia Hopeovci, Ja­kub K o n i t z, Samuel Grün, Otto Benedikt a viac iných známych so­­vietských agentov, malo porady s ma­­kedonským vodcom Athanasovom a po čom dodala viedenská ústredná agentúra na vyvolanie makedonského povstania 40.000 dolárov. Schôdzka dra líarinkoviía s Mussolinim. Belehrad, L septembra. — Zahranič­ný minister dir. Marinkovič neodcestuje zo Ženevy do Paríže ; minister vráti sa zo Ženevy asi 10. t. m. a odcestuje na italskom parníku pravdepodobne do Ve­rony, kde sa side s MussoMisim, Medzlnáro dný stredostavovský kongres. Bern, 1. septembra. — Medzinárodný stredostavovský kongres bol zahájený v pondelok schôdzou ústrednej komisie a komisárov rôznych štátov, ktoré sú členmi novoutvorenej medzinárodnej stredostavovskej unie. Owen Young uvedený v úrad. Paríž, 1. septembra. — Reparačná ko­misia vzala dnes ma vedomie ustanove­nia tretieho dodatku (či. 3., par. 2.) zá­verečného protokolu londýnskeho ujed­­narna nemeckých zákonov, potrebných k prevedeniu plánu znalcov vo forme re­­paračnou komisiou schválenej. Súčasne bol uvedený v svoj úrad generálny agent Owen Young:. Z Ruska. etí pristúpil k razeniu medených peňazí a časť ich bude objednaná v Londýne. Veľké manévre rudej armády na hraniciach Bjelorussie, poblíže poľských sú v týchto dňoch prevádzané s veľkými vojenskými silami, z kto­rých prevláda kavaléria. Z Charkova do Min­ská prišiel hlavný veliteľ Budennyj na pre­hliadku celých vôjsk. Z Maďarska. V známom procese ohľadom panamy stala sa nová senzácia. Ako je známe, neprijal min. predseda Bethlen demíziu ministra Sza­­bó, ktorý minister bol teraz navrhnutý ríš­skym správcom Horthym k vyznačeniu. Minister S z a b ó bude v najbližšej dobe za svoje zásluhy vo verejnom živote odmenený maďarským záslužným veľkokrížom. R a d i č proti maďarskej iredente. Ako sa zo Záhrebu oznamuje, vyslovil sa vodca hor­­vatských sedliakov Štefan R ad i č po svojom návrate z Moskvy medzi iným, že Maďarsko má byť českoslov. republikou prinútené, aby sa vzdalo iredentistickej propagandy. Maďarské štátne železnice neboly ešte nike­­dy tak blízko katastrofy, ako teraz. Ačkoľvek celková dĺžka tratí poklesla z 21.000 km na 7000 km, personál a administratíva sa predsa nezmenšily. Počet penzionovaných _ je temer taký, ako službu konajúcich, železnice premá­vajú s ohromným deficitom a keď nebude sko­ro zjednaná náprava a nepríde pomoc, teda nastane srútenie štátneho podnikania. Drobné zvesti politické. Ako je známe, zvolily si sdružené opoziční strany na Slovensku a Podk. Rusi spoločnú komisiu cieľom jednotného postupu. Kresť. soc. strana svolala preto schôdzku a vyzvala svojich príslušníkov, ktorí boli do tejto komi­sie zvolení, aby z komisie vystúpili. Tento po­stup strany nie je dosť srozumitelný a preto sa čaká, že strana svoje rozhodnutie skoro objasní. Za účasti generála Hindenburga, Macken­­sena a Ludendorffa konala sa v Allenstei v Nemecku veľká oslava bitky pri Tannenbergu, ktorej sa zúčastnilo viac ako 20.000 členov vojenných invalidov a vojenských spolkov. Manifestácia bola prejavom nacionálneho smý­­šľania a veľkej účasti nemeckého občianstva. Dľa zpráv z Ameriky, z kruhov stojacich blízko Morganovmu domu, bude nemecká pô­žička vyložená teprv po 15. októbru. Okrem toho ráta sa i s belgickou, francúzskou ka­nadskou pôžičkou po 100 miliónoch dolárov. Od uskutočnenia pôžičky očakáva sa v kru­hoch finančných oživenie hospodárskeho ruchu. Hlavne sa ráta s veľkými objednávkami ba­vlny, obilia a mede. V stredu a vo štvrtok do­šlo k uzavretiu úverovej smluvy medzi ame­rickými bankármi a nemeckými priemyselník­mi, dľa ktorej obdržia poslední 500 miliónov mariek v zlate ako úver. Poneváč ríšsky snem schválil dobrozdanie znalcov, je toto ujedná­me právoplatným. Sväz národov zaoberal sa v svojej schôdzi otázkou sanácie Maďarska. Ako hlavná pod­mienka bolo stanovené zistenie vydaní Ma­ďarska a uzavretie obchodných smlúv so su­sednými štátmi. Ministerský predseda MacDonald vrátil sa z návštevy kráľovských manželov do Londýna z letného kráľovského zámku a po jeho jed­nodennom pobyte v Londýne odcestuje do Že­nevy, aby bol prítomný zasadaniu Sväzu ná­rodov. Miljsikov @ Česko­slovensku a Maďarsky. Bň. — Bratislava, 1. septembra Parížsky dopisovateľ jednoho miestneho ma­ďarského denníku vyhľadal v Paríži sídliaceho predsedu kadetov a vôbec dnes všeobecne uzná­vaného vodcu ruskej emigrácie, aby obdržal niekoľko vysvetlení o dnešnom stave vnútor­ných pomerov zboľševizovaného Ruska, o bu­dúcich plánoch ruskej emigrácie a o rôznych iných aktualitách tak politického, ako i hospo­dárskeho života. Vodca tento je z 1905. revo­lúcie dobre známy M i 1 j u k o v, teraz redak­tor najrozšírenejšieho ruského demokratického časopisu vo Francúzsku. Miljukov je demokrat v najužšom smysle slova a preto keď sú i medzi ruskými- emigrantmi uznávané^ jeho mi­moriadne schopnosti, mnoho je takých, ktorí ešte i dnes s demokratizmom nechcú mať nič spoločného a jedinú spásu Ruska vidia na vlas v takom istom štátnom zariadení, ako bolo v Rusku pred revolúciou roku 1918. Stú­penci tohoto smeru rekretujú sa z väčšej čiastky z bývalých cárskych dôstojníkov. Na dotazy redaktora odpovedal Miljukov medzi inými: — Od toho času, ako Rusko dostalo sa do moci komunistov, uplynulo už mnoho smut­ných rokov, avšak ja neztratil som nádej a presvedčený som, že dnešný režim v Rusku je len, prechodným zariadením štátu ruského a dlífo sa neudrží. Dnešný režim v Rusku ne­smie povaliť, ani ho nepovalí vonkajšia sila, alebo vnútorná revolúcia, povala sa on za krátky čas sám od seba. Na dotaz, že podľa jeho mienky, aká to bu­de vláda, ktorá prevezme v budúcnosti správu Ruska, odpovedal: — Ačpráve valná čiastka emigrácie skladá sa z legitimistov, predsa monarch i z m u s sa viac v Rusku nevráti. Ruská revolúciu vykynožila ruskú aristokraciu a na veky zničila veľkostatky. Tie námietky, ako by ruský ľud nebol dozrel ešte pre demokrati­ckú štátnu formu neobstoja, nakoľko demo­kratický štátny aparát je o mnoho jedno­duchší, ako aparát monarchistického spravo­vania. Konečne ruský národ dnes už úplne chápe rozdiel medzi demokratizmom a marxi­zmom Čo je vaša mienka o nástupníckych štá­toch, najmä ale o Československu? Prirodzené je, že jä jako revolucionár a de­mokrat len s radosťou môžem hľadieť na zni­čenie starej reakcionárskej rakúsko-uhorskej monarchie, čo znamená dnes' obrovské víťaz­stvo demokratickej myšlienky, ale najmä s u­­spokojením, ba obdivom hľadím na českoslo­venskú republiku, kde praktické prevádzanie demokratického štátneho života prinieslo roz­kvet hospodárstva a rýchle konsolidovanie po­­vojenných pomerov. Smery terajšej maďarskej politiky ma ne­prekvapujú, lebo veď vieme, že Maďarsko bo­lo v stred. Europe vždy najzpiatooníckejším a najfeudálnejším štátom. Skôr by som bol prekvapený, keby v Maďarsku bola bývala sriadená vláda demokratická. Zdravotné pomery t Ruska. V poslednom čísle „Britisch Medicinal Journal” je uverej­nený článok dra H. G a n t a, ktorý svojho času bol správcom jedného medicínského od­delenia v Petrohrade. Podľa jeho zpráv r. 1922 koeffdcient úmrtnosti v Rusku bol 85 na 1000. Počet ľudí, ktorí ochoreli týfusom bolo 20 mil., zomrelých na 3 mil. a 10 mil. ochorelo zpät­­ným týfusom. Epidemické nemoce v Rusku od roku 1916 vyžiadovaly si 8—10 mil. ľudí a viac ako polovica všetkého obyvateľstva bola v le­kárskom ošetrovaní. V marci roku 1924 bola prevedená v Kí jeve lekárska prehliadka vo všetkých, školách a z 1833 žiakov bolo ziste­ných 15% zdravých, 40% tuberkulóznych, 22 % zo srdečnými chorobami a 23 % s rožnými mými chorobami. Autora tohoto článku nemô­žeme podozrieval v akýchkoľvek sympatií k starému režimu, poneváč on v svojom článku hovorí, že aj do revolúcie zdravotnícky stav bol na Rusku biedny. • Medené peniaze. Národný komisariát finam­najbližším vlakom pokračoval v ceste, keď priblížiac s.a k ulici, vedúcej k sta­nici, zbadal som pred sebou v úzadí py­šne sa vypínajúcu vežu z pomedzi roz­ľahlej skupiny výstavných budov stoja­­cich na vyvýšenom mieste. Bol to chrám s kláštorom na „Jasnej Gore”, ako sa menuje pútné miesto čenstochovské. Nedalo, mne to, aby som nezmenil svoj úmysel a nepriblížil sa. Na pohľad zdalo sa to byť celkom blí­zko, ale šlapal som iste polhodinku, než som sa dostal na upätie „Jasnej Gory”, ale neľutoval som. Je to pekný kútik, takže niet čud, že ľudia sem chodia na púť. Upätie hory je ozdobené pekne upraveným parkom a na jej vrchole vypína sa pyšne skupina budov obkole­sená ako by hradbami. Všade bolo plno ľudí. Najmä u hlavného vchodu, ktorý je stupňovité vybudovaný a bohaté, hoci nie veľmi vkusne architektonicky zdobený, prúdily zástupy pútnikov s ko­­rúhvami za spevu nábožných piesni i za zvukov veselých pochodov hudby de­dinských nepříliš disciplinován, orche­strov. Na hlavnom nádvorí kláštora pred chrámom bolo ľudí ani naprešované. Biskup uděloval práve nesporné pože­hnanie a veriaci dýchtive prizerali všet­kej tej pompe. Len ťažko som sa pre­dral na iné priestranstvo, kde na jednej strane boly rady drevených zpovedlníc, obľahnutých veriacimi, kým na druhej strane stála skupina, počúvajúc kázeň jednoho z kláštorných kňazov-j ézovitov. Nechcel som rušiť a preto druhou stra­nou vyšiel som z hradieb kláštora a od­počnúc si v parku, vrátil som sa name do mesta, aby som pokračoval rýchli­kom v ceste smerom do stanice Kolu­­szki, odkiaľ odbočuje trať do Lodže. V Lodži, poneváč mne nedovoľoval čas, zdržal 'Som sa len krátko, presvedčiac sa, že je to rozľahlé moderné veľkomesto s vyše 400 tisíc obyvateľov, s dlhými ani šnôra rovnými ulidami, predstavujúcimi rady päť i viac poschodových palácov v mo­dernom štýle. Ulica sťa by nekonečne za večera osvetlené veľkými oblúkovkami, oživené ruchom tramvají a automobilov, Čulé promenuj úcich chodcov, medzi kto­rými, neviem akou náhodou, bolo veľmi mnoho priam nádherných zjavov žien, mladých i mladších v elegantných toa­letách. Rozľahlá štvrť továrenských podnikov je pomerne tichá, poneváč textilný priemysel lodžský, kedysi zaria­dený na potreby trhu východného Ru­ska, ztratiac odbytisko je málo zamest­naný. Za večerného súmraku dorazil som do Lodže^ a ostatným nočným vlakom som sa vrátil na železničnú križovatku, aby som pokračoval v ceste do Varšavy, kde mal vlak doraziť časne z rána okolo pia­tej hodiny, ale došiel tam až po siedmej, poneváč mal značné oneskorenie, čo mňa dosť prekvapilo, lebo ináč chodia tu vla­­cy veľmi presne. Azda zato, že som na túto presnosť veľmi spoľahnul, bol som potrestaný. Musel som prebdieť niekoľ­ko hodín po polnoci v preplnenej čakár-ni na ľavici, premáhajúc len ťažko neod­bytný spánok a únavu, ktorá niekedy na človeka padá ani hmla z rána, aby t duši zavládla ľahostajná beznádejnosť. A v takých chvíľach niet radno premý­šľať, najmä nie o smysle života, lebo práve keď človeka zvládne únava, po­cíti celou silou ťarchu svojej malomoc­­nosti a malichernosti „sub sped eterni­­tátis”. Ale myslím, že nebola to iba úna­va, ktorá pomutila moju náladu, lebo účinkovalo na mňa tiež prostredie, v akom som sa ocitol. Až na nepatrné vý­nimky, boli spolučakajúci sami židia, pravdepodobne obchodníci z Lodže, ube­rajúci sa na trhy do okolia. Hovorili väčšinou židovským žargonem r takže som mnoho nerozumel, ale i to málo, čo som rozumel, točilo sa iba okolo obcho­du a peňazí, ani keby na svete nič iného nejestvovalo ... Pravdepodobne, že pre týchto tvorov ani nič iného nejestvuje. Je to ich vrodená vada, ktorá značí súčasne ich prednosť Vo Varšave. Keď som vykročil vo Varšave z ná­dražia, prvne sa môj zrak stretol s po h ľadom ošumelého mlaďocha, ktorý u­­prene na mne pozeral, ukazujúc pri ton prstom jednej ruky na moje topánky kým drahou kýval na znamenie, aby som išiel s ním. Bol to vydarený pokus o hypnózu v bdelom stave a poneváč som bol jednak ustatý, jednak tiež preto, že som sa, pozrúc na svoje zaprášené to­pánky, presvedčil, že na mňa kýva o­­právnene {nemal som v úmyslu vo Var­ LUDEVIT URBACH, klampiar a inštalatér vodovodov, KOŠICE, Komenského ul. 21. Telefon 53. ____________2. septembra im Chýrmi k. Maďarská hymna zaznievala na mnohých miestach na Slovensku v deň kráľa Štefana. Najnovšie sťažuje sl kresťansko-sociálny „A Nép”, že lanské­ho roku spievaná bola v deň mrtvého kráľa vo všetkých kostoloch, ale toho roku že muselo sa tak diať v súkrom­ných domoch. Tak v Prešove shromáž­dily sa v kostole len ženy, ale mužovia sišli sa v dome Gajlika a Lukáša, kde bol sv. Štefan oslavovaný a maďarská hymna zaspievaná. Ale českí četníci vraj i tam maďarstvo vyňuchali a nie­koľko osôb zatkli. Tak tedy to vyzerá, dľa vlastných zpráv maďarských, v slovenských mestách ešte v šiestom ro­ku republiky, pri čom sa neprestáva hovoriť o loyálite maďarských občanov a nabáda sa k snášanlivosti. — Póza Kôrmendy-Ékeša. Chýrečný kresťansko-sociálny poslán. Kôrmendy- Ékeš, ktorému nebolo udelené domov­ské právo na Slovensku, proti ktorému pracuje a hp hanobí, učinil opäť jedno vpľké čisté maďar. gesto. Oznámil par­lamentnej komisii opozičných strán, že sa vzdáva mandátu, aby nepôsobil vraj nepríjemnosti a nerušil prácu opozície v zásadných otázkach. Generálna komisia spojených opozičných strán vzdáme sa mandátu nevzala na vedomie a prejavi­la poslamxm Kôrmendy-Ékešovi svoje najväčšie uznanie a ubezpečila ho o láske všetkého ľudu za neochvejný boí a vodcovstvo „Maďarov Horného Uhor­ska”. — Tak oznamuje svetu „A. Nép”. Čsl.-nemecké vyjednávanie o do­voz kameňa a vápna. V drahej polo­vici septembra bude sa vyjednávať me­dzi československom a Nemeckom o do­voz kameňa a vápna. Vyjednávať bude Sväz čsl. priemyselníkov s nemeckým ústredným sväzom priemyslu vápna, tehelní a kameňa Distriktuálny konvent ev. a. v. cirkví Košiciach. Distriktuálny konvent ev. & v. cirkve bude v Košiciach v dňoch 22.— 24. septembra t. r. Tento konvent bude po prvý raz v Košiciach zahájený slo­venským ev. bisikupom drom Jurajom Jánoškom, ktorý príde do Košíc dňa 22. t. m. o 18.08 hod. Na stanici vítaný bude veľžupanom drom Rumanom, ktorý je distriktuálnym dozorcom vý­chodného distriktu a v mene mesta pri­víta biskupa mešťanosta dr. P, No­vák. Konventu tohoto zúčastnia sa všetky ev. a. v. cirkve východného di­striktu svojimi delegátmi, ktorých bude asi 120—150. Vzhľadom na to, že je to prvý slovenský konvent v Košiciach, na nás Slovákoch a Če­choch je, aby sme sa pričinili, aby privítanie šave nocovať a predsa nechcel som isť zaprášený), podľahol som výzve, azda tiež v bláhovej domnienke, že budem mať lacnejšie očistené topánky, keď pri­jmem nabídku tohoto zrejme začiatoční­ka a konkurenta čističov obuvi s pevný­mi stánkami. Jeho celá výzbroj pozo­stávala z malej improvizovanej drevenej skriňky, slúžiacej za obal pre kefy a sú­časne ako podložka na položenie nohy pri čistení topánky. Bol som tak dôverčivý, že som sa ani vopred nespýtal, koľko treba platiť a preto som bol dvojnásobne prekvapený keď som počul sumu odmeny, ktorú si čistič určil ako by bol pracovník zvyklý na ustálenú plácu. Musím priznať, že či­stič mne svojim výkonom skutočne im­ponoval. Nielen, že bol obratný, ale vy­čistil mne topánky opravdu dôkladne a skvele, ale predsa tri „zloté”, čo je na našu valutu bezmála dvadsať korún, uzdálo sa mne premršteným. Hod ne­rad, začal som sa s ním po dobrom smlú­­vať, ponúkajúc mu dobrovoľne dva „zloté”, ale hneď bola vôkol nás skupina jemu podobných konjunktúrnych pra­covníkov, zvaných obyčajne uličníkmi a títo zrejme dávaM svojimi pohľadmi na javo sympatie namerané proti mne a priznám, sa, vidiac, že okruh vôkol mňa sa _zužuje a chlapíd stávajú sa dotěr­nějšími a drzejšími, aby som sa nemu­sel dožadovať pomoci policistu a zbytoč­ne márnit drahý cas, zaplatil som po­žadované a usiloval som sa dostať ku predu. Nešlo to však ešte hladko, lebo čistič topánok bol síce spokojný, ale

Next