Slovenský Východ, január 1927 (IX/2-24)
1927-01-04 / No. 2
Síouenskí) Ifí)chod tw-pr-rrB mru um.. mm m MM ■ umím mmim niiH— imn iin»iHnwjiM^wgMMMiM!iimiiirw»4amMBWwwMrMCT^ mwwnriiiinnii mi1 a-.J LIIWIII:.—TT* ■ — . >~r-— —— — —• : ■------------------------------------------------------------------------------------- Bočník II. Čf. 2. V Košiciach, v utorok 4. januára 1827. Za 60 hal. V ostatnom čase objaly sa v maďarskej tlači «správy, že princezáímeana, dcéra rumunských kráľovských manželi zasnúbi sa s bývalým arcivojvodom Albralont, aby sa tak mohla uskutočniť maďaro-rumunská personálna únia. Princezná Ilejpu ktorej podobizeň dne« prinášame, dovŕšila 20. rok svojho veku. Z rumunskej strany!: však zerávy maďarskej tlače o zasnúbení pi rezný Iieany s Albrerív tom Habsburgom 'hlasujú za púhe kom. hdeie. Budúca scfoozka poslaneckej siifnovne. P r a 'n a, S. januára. Poslanecká sneovňr^bude mať prví schôdzku v tomfc'roku 10., alebo 17. . jn. Jej jainiárovéäsadriutie bude venevaáié župnej nove, pre. ktorú konaly/&& rozsiahle prŕ >r,y ministersrie vnútra a ktorá ti veľký politický význam, poneváč jorí jadro vyjednávinia lÁi :4»mi ivlovanskop »ľufoVífa stranou. Návrh ikona na žiheim župného zákona z rola 1920'-jé už hotový a stane ta predmeqhi medziministerškých porád. Slovenskáľudová strana svolala na t;nto týžde schôdzku do Prahy cieľ on jednania vládou o novele župného zákona a Sním súvisejúcou otáíkou fstupu slove»;kej ľudovej strany do vlád-. 8:reľba v sjvestrovskej noci. Wdff. B e r 1 í n., 3. januára i rôznych čajiach Berlina obveseluval sa v noci mjdíci tým spôsobom, k stŕiľnli no. ostri Šesť osôb bolo zrane* nýh. Strelci bet zatknutí. Požiar v anecncj sieni. i TK. Atsterdaru 3. januáraf istom fcunajpm dome, v ktorom sa nahádza ka viarú a tanečná školí, ■/Ziko! požiar t.ý. spôsobom, že sa pi> vi'ol vianočný s'oniček v byte vo vyk gc'i pochodí. Poiir sa rozšíril i na tinenú školu, kdeiastala, veľká panika, p, ktorej bolo zanených 10 osôb,? khrých 2 ťažko Dieťa preradilo vraha. W(vl| Berlín, 3. januára. Kriminálna poľa v Bytome zatkla 3-ročného robciíka pre zavraždenie bo.jei milenky a je jednu vraždu, spáhanú pri štetine. ?ri a pol ročné dieto [»opísalo podrobne praždu, spáchanú na eh o matke. Za iíidickúkonštitúciu. □TI D e I h y, 3. jamtrara Musulmanská lia na svojom výročnom s jazde odlišovala rezolúciu, v ktorej si žiada usnovenie kráľovskej komisie, ktorá by Ma poverená vypiacovať plán indické; konštitúcie. lidické zákonodarstvo má byť sriadené dľá zásad priaméhla účinného zaslúpenia menšín. V reúúciii sa žiada, aby žiadny zákon ne-bolpri i atý snemovňou, keď by s nim nesllasily % občaiov niektorej obe? Platnosť nových kontrolných method v Nemecku. Komisia generála Waäcfoa bude koncom t« m. odvolaná. U. Praha, 3. januára. — Vstupom Nemecka do Spoločnosti národov «stala sa aktuálnou otázka »rušenia spojeneckej kontroly nad jeho zbrojením. Mierová smlrava predpokladá, že po prevedení odzbrojenia starej cisárskej armády kontrola ďalšieho stavu prejde na Spoločnosť národov. Na decembrovej porade Spoločnosti v Ženeve bolo uvažované o zrušeni dosavadně j spojeneckej vojenskej komisie v Berlíne, ako i o dosadení nových orgánov pod autoritu Spoločnosti národov. Prekážkou bola nehotovosť úkolu starej komisie, ktorá nebola ešte uspokojená v niektorých hodoch, najmä pokiaľ ide a výrobu výzbr ojných polí.o varov v Nemecku a úpravu pevností na východnej hranici, ktorí mierové smluva ríši ponechala. Cez tieto neshody bolo usnesené, aby komisia generála Walcha bola dňom 31. t. m. odvolaná a nove kontrolné methody vošly do platnosti. Spojene totiž uznali, že práce, spojené s rozmontovaním starého válečného stroja nemeckého zhru ba sú skončené a že za nového politického stavu veci uie je možné udržiavať bez zmeny formu, vyplývajúcu ešte z porážky nemeckého cisárstva pred ôsmi rokmi. Duch svornosti a svetového mieru. Novoročné prejavy francúzska. Hpvaís. Parí ž, 3. januára. — Tohoročný novoročný prejav diplomatického sboru u prezidenta republiky a prezidentova odpoveď zdůrazňovaly -viac, ako v rokoch predošlých, zásadu svornosti a snahy o mier. Havas. Paríž, S. januára. — Sauerwein uverejňuje podstatu svojho rozhovoru s ministrom zahraničia. Briandom. Br i and ostáva presvedčeným optimistom a súdi, že uplynulý rok bol dobrý. V Europe bola utvorená „mierová výzbroj”, ktorou udalosti v živote národov sa povážlivé otriasly, ktorá ale napriek všetkému je pevným nárazníkom proti vojennému nebezpečenstvu. Pri právnom systéme dohôd, ktorý sa zakladá na smierčich a rozhodčích úmluvách a ktorým bol nahradený systém bývalých aliancií, padá na váhu hlavne okolnosť, že dohody sú ujednávané v naprostom súhlase s politikou československých, poľských a julíoríaviánskyoh priateľov. Svazok. ktorý Francúzsko k týmto štátom viaže je tým ešte utužovaný-Briand súdi, že talian sko-nemecká smluva je logickým dôsiedkom vývoja zahranie, politikj a nemožno jej nič vytýkať. Br land je oddaným priateľom Talianska a pracoval vždy pre smierenie s nim. O pomere s Ruskom vyhlásil, že j< tak dobrý, ako za daných okolnosti môže byť Záleží však na Rusku, aby sa pomer stal est< lepším. Čínsky problém pokladá za veľmi dôležitý a Francúzsko nepodnikne nič proti emancipačným snahám čínskeho ľudu, ani proti čínskej jednote. Zástupcovi „Journalu” vyhlásil Briand, že sblíženie Francúzska s Nemeckom nie je maličkosťou. Na oboch stranách možno pozorovat úsilie, prekaziť toto sblíženie. Je ale pozoruhodné, že keď bola v procese landavskoin dani odsúdeným milosť, hneď prestala všetka pole: mi.ka. Briand chce, aby akonúhle sa parlament šidě, vyslovil sa jasne, > čo súdi rr iocumskej politike Ťažké zahraničné úkoly Juhoslovanskej vlády. NámšatHy katolíckych siowificow pratí Atest! generálov v kabinete. Č. Belehrad, 3. januára. — Spolupráca radičovcov s radikálmi, ktorá sa v ostatnom čase utvárala veľmi obťažne, bola. predsa zachovaná. Ako sa jej bude dariť, zostáva však kritickou otázkou budúcnosti. Nove podarilo sa získať aspoň zásadne pre majoritu katolíckych Slovincov, ktorých vstup do vlády je však ešte nevyriešený, najmä pre ich námietky proti účasti aktívnych generálov v kabinete. Ide tu hlavne o obsadenie ministerstva verejných prác a dopravy generálom Milosavlejičom, f>© nového! B, Jamnický Sťa pútnik v nepriehľadnej metelici, od pólu večných ľadov ohrieva zastydlé tepny, hľadí hmlistú diaľ prebrodiť v nádejný sen ducha!! A chabé dnes, uháša víťazné zajtra. Letíme, nádejní letci, cez chmáry istôt dôjsť k žriedlu lásky k oáze spomienok... Tam siožif hrdzu ducha a sniť sen nový, sen práce rúk i inodzgov” V popredí verejného záujmu v Rumunsku j< stále kráľovná Mária, ktorá sa má stať regent kôra, keď sa zhorší ešte viac zdravotný stav je manžela kráľa Ferdinanda. Kráľovná Mária vy hlásila, že je nemožné, aby sa bývalý korunnj princ Carol vrátil do Rumunska. Prinášame je; najnovšiu podobizeň. Ani ¥ politike nesmie byť dvojaká morálka. Posylvestrovské roijimanle, Pise Bystrou Bože chráň, že by som vám chce! snáď čítať nejakú kázeň. To ste si každý už odbavil doma. Je to veľmi ťažký začiatok roku, keď s ťažkou hlavou prídeme domov a miesto pokoja, počujeme novoročné karhanie. Bolo vraj mnoho i. takých, ktorí to dostali až odpoludnia, poneváč skôr domov neprišli. Na tohoročného Sylvestra sa síce nevypilo toľko šampanského, ale zato žily pivné)sanatória", človek sa občas rád ktorý je však vynikajúci technický odborník. Vládu čakajú tiež veľké úkoly v zahraničí, kde má trochu spraviť situáciu, poškodenú len zanedbaním vývoja vecí v Albánii. Musscxlihiovc Taliansko nepustí tak ľahko svoju korisť, na druhej strane nie je. možné vidieť prostriedkov, rko jeho vplyv na západnom pobreží Balkáne vytlačiť, alebo aspoň paralyzovať. Svetová verejná mienka celkom sympatizuje s talianskym stanoviskom a Rumunsko, Iioci je členom Malej dohody, je súčasne spojencom Talianska. vracia k tomu, čo je domácke a tak miesto Pommeru, Derby sectu a iných extravaganci! poslúži si dobrým samorodným od Toka j a alebo nejakou „tvrdou”. Tohoročný Sylvester mal snáď o niečo miernejší ráz, ale zato bol srdečnější a úprimnejší, ako ktorýkoľvek predtým. Niektorý síce ešte v podvečer bručal, že neprišla „remunda”, ale skleslé srdcia sa vyhúply čoskoro a všetko bolo zabudnuté. A tak bolo po domácky veselo u všetkých tých stolov denných besedníkov. Či to už bolo u stolu „Slávie”, či „Ďad”, lebo „Brigáda”, alebo u „Rejpalov”. Šli ovšem aj bary, ako slávnostný záver všeobecnej veselosti. Tančilo sa schimmy a charleston Schalkházu, u Bulky, v ako inokedy v československom dome i v Europé, vôbec, kde bolo len trochu miesta. Sylvestrovské zábavy boly s progra«mom kabaretným a tentokrát sa vyznamenalo menovite naše „Bábkové divadlo”, ktoré usporiadalo predstavenie pre dospelých a vedeli i najväčších gourmaodov pobaviť. Zaujímavé košické motívy a šľahy boly odmeňované búrlivým smiechom a potleskom. Tentokrát’ prišiel tiež do Košíc aj švejk. Bo! ako keby bol vyskočil z Ľadovej obálky. Na javisku bol rovnako Košice, 3. januára Ničomu sa nevenuje toľko energie, času, ambície a materiálnych prostriedkov, ako politike. Niet na svete druhej veci, ktorá by tak podmaňovala ľudí všetkých stavov — od jednoduchých sedliakov až k univerzitným' profesorom — ale nič tiež neprinieslo nám toľko nepokoja, ako práve politika- Vnucuje sa nám otázka: Prečo jej obetujú ľudia toľko sil a častí? Sú celé légie tých, ktorí vážne odôvodňujú nutnosť politiky, jej potrebu v živote náhoda. I keď pripustíme, že politika je plodom štátnickej zrelosti, prizmou, v ktorej papršleky národného snaženia nadobúdajú len svojej farbitosti, že je kompasom alebo regulátorom nášho národného života, potom treba hlboko sa zamyslieť nad spôsobom, akým je politika prevádzaná. Je isté, že koreň všetkého zla väzí ' povahe tých, ktorí politiku pestujú. Práve našej inteligencie nedostáva sa n am noho tých krásnych vlastnosti, ktoré tvoria opravdový charakter: vytrvalosti a neohrozenosti, obetavosti, zodpovednosti. Tieto nedostatky sa prejavujú všade a naj viacej, pravda, v politike, ktorá preniká celým našim životom a vtláča svoj rás každej našej práci. Politika neúprimná a nepoctivá zničila priataký, akö v Haškovom románku. No, ak tá vojenská etiketa starého Rakúski predsa sa len lepšie znesie, keď ju čítame pekne doma v kúte, ako keď ju vidíme tak obnaženú na javisku, šve j kove „terminus technikus” znejú i na Sylvestra niekomu príliš ostré. Ale nič to za to. Bol to predsa len Švejk, a ľudia sa zasmiali, A tak nám bolo celkom veselo. Hoci mnohému by najradšej umrel úsmev na rtoch, keď na poludnie budil ho kominár, metár. alebo mliekar, domovnica, a všetci tí novoroční návštevníci a gratulanti. Ozvena veselej noci sa v srdci obnovila a vstávali ste s ťažkou hlavo« konať svoju „milú povinnosť”. A či nie je pekné mať „svojho” metára, „svojho” kominára a boh vie čo, hoci že ši myslíte, že vám do toho vlastne nič nie je, a že by si to mohol usporiadať pán domáci. Ale to znáte špatných pánov domácich, oni vám prajú žô všetkého trošku. Môžete prispeť na opravu domu, na dane, na vodu, na sypanie chodníku, ale za to máte právo si nechať na jar vymaľovať byt — na vaše útraty a chovať sa pekne tíško v dome. Smiete byť bez detí a nemusíte držať žiadneho psa. Teda teraz do Nového roku. Nerobme si len žiadne ilúzie. Skromnosť je dobrá vlastnosť každého múdreho človeka, A