Slovenský Východ, jún 1927 (IX/127-148)

1927-06-01 / No. 127

Ročník DL Cis. 127. V Košiciach, v stredu 1. júna 1927. ~TľľľTT Za 60 hab c t 31. mája dovršil 60 rokov známy priateľ nášhc národa, spisovateľ William Ritter, rodilý j Neuchatelu vo francúzskom švajčiarsku. V jeho rozsiahlom, francúzsky písanom románo­vom diele význačné miesto zaujíma všetko, čc napísal o Československu, a to dávno už pred prevratom. Slovensko oslávil románom „La Fillette slovaque” (Slovenské dievča). Zaslú­žil sa tiež o Juhoslovanov a Rumunov. Prece­stoval mnohokrát celú strednú Európu. Žije te­raz v talianskej časti svojej vlasti, v Bissone, na jazere Luganskom. Cooiidgeova vďaka Francúzsku. ČTK. Paríž, 31. mája. _ Americký veľvyslanec v Paríži tlmo­čil prezidentovi francúzskej republiky posolstvo prezidenta Gooligea, v ktorom sa hovorí, že skvelé prijatie, ktoré sa dostalo vo Francúzsku americkému let­covi Lindberghovi, dotklo sa vrelo a hlboko citov amerického ľudu. Ameri­cký ľud vidí v tom jasný dôkaz neoby­čajného spoločenstva citov oboch štá­bov. Významná politická návšteva. rWolff. Viedeň, 31. mája Štátny tajomník nemeckého zahranič­ného úradu dr. von Schubert, prišiel do Viedne ku krátkemu pobytu. Prijatý bol v slyšaní spolkovým kancelárom ďrom Seipelom. Slyšaniu tomuto prítomný bol aj nemecký vyslanec gróf Lerchenfeld. Vládne víťazstvo v Bulharsku. ČTK. Sofia, 31. mája. Definitívne zprávy o výsledku volieb dosiaľ nedošly, avšak výsledky, ktoré sú už známe, poskytujú úolný obraz si­tuácie, ktorá sa utvorila nesporne k prospechu vlády. Vláda získala 170 mandátov, nerátajúc do toho Stambu­­listov, ktorí boli zvolení z milosti vlád­nej koalície. Vládnu väčšinu tvorí 72 bývalých demokratov, vedených Ljap­­čevom, 53 bývalých ľudovcov, vedených Kuruvom, 15 radikálov, 30 zástupcov národnej dohody, ktorá je vedená Stan­kovom. Opozícia má 92 mandátov, z to­ho koalícia agro-demokratická 23, de­mokrati 11, agrárny domov 4, a liberá­­lovia 8. Odchod úradníctva „Arcosu” z Anglicka. rWolff. Berlín, 31 .mája. Predný člen ruskej obchodnej spoloč­nosti „Arcos”, oznámil dnes zástupcom dennej tlače, že členovia ruskej obchod­nej spoločnosti, ako aj diplomatickej so­vietskej misie opustia dnes na palube so­­vietského parníku Londýn. Utonuli športovci. rWolff. Berlín, 31 .mája. V saskom meste Zwickau narazil na Labi ľahký čln na nábrežný pilier, pri čom sa dvaja mladí športovci utopili. Dnešná hodnota sutíiicto valM: Hodnota Kčs v Curychu: 109 Kčs stojí 15,40 švajčiarskych frankov. 1 americký dolár................... 33.76'/j Kčs 100 poľských zlotých .... 378.— Kčs 100 rumunských lei................... 20.37 >4 Kčs 100 rakúskych šilingov .... 475,87>/2 Kčs 100 maďarských pengó' .... 590.— Kčs 100 francúzskych frankov . . . 132.25 Kčs 100 talianskych lír................... 186.25 Kčs 100 juhoslovanských dinárov . . 59.48 Kčs Pred svolanfm pléna poslaneckej snemovne. Schôdzka predsedníctva. — Príprava potrebného pracovného programu. 11. Praha, 31. mája. — Po voľbe preziden­ta republiky začína sa náš politický život opäť uberať ku predu v normálnych koľajách. Po­zajtra side sa predsedníctvo poslaneckej sne­movne, aby rokovala o termíne, v ktorom plé­num poslaneckej snemovne má byť svolané. Okrem toho pripravuje predsedníctvo posla­neckej snemovne tiež potrebný pracovný pro­praní. Poslanecká snemovňa má vybaviť celý rad drobnejších osnov zákonov. Medzi týmito zákonami je tiež zákon na ochranu lesov, kto­rý zaujme valnú čiastku rokovania. Dnes ši­šla sa tiež koaličná šesťnástka, aby previedla záverečnú redakciu oboch osnov reformy ve­rejnej správy. Obe osnovy budú nepredlene odovzdané úsíayne-právnemu výboru poslane­­neckej snemovne. Schôdzka tohoto výboru svo­laná je na štvrtok. V debate, ktorá bude za­hájená, pokračovať sa bude tam, kde sa v nej v marci prestalo. Významný prejav prezidenta Spojených Štátov severoamerických. Washingtonská vláda pre vojenskú prípravu. Reuter. Washington, 31. mája. — Pri príležitosti pamätnej oslavy na hrobitove vo svetovej vojne padlých severo-amerických vo­jakov, ujal sa slova tiež prezident Spojených štátov Coolidge a povedal: „Je pevne stanove­né politikou našej vlády, stýkať sa s inými národami. nie na podklade moci a nutnosti, ale na podklade dorozumenia a dobrej vôle. Nehľa­diac k tomu, nemôže sa vláda Spojených štá­tov severo-amerických uzavierať nutnosti, že musí byť pripravená tiež vo vojenskom smysle. Ačkoľvek sme pevne presvedčení o tom, že je možné a prevediteľné, aby naše vojenské sily v ich veľkosti medzinárodnými úmluvami boly obmedzené, predsa by sme, keby sme svolili k zrušeniu vojenskej povinností, vydali sa naj­prv útokom a konečne svojmu zničeniu.” Pre­zident • Coolidge varoval potom verejnosť pred vypínaním sa a preceňovaním voči iným náro­dom a poukázal na americké snahy v prospech rozumného obmedzenia zbrojenia. „Ačkoľvek musíme uznať”, pokračoval prezident, „že za terajších pomerov vo svete nemôže byť usku­točnené želanie po odzbrojení v ideálnom slova smysle, predsa musíme ukázať, Že sme rozhod­nutí dať sa na cestu krok za krokom k tomu cieľu. Keď chceme vykonávať k zachovávaniu zákonov, kľudu a vôle, k dorozumeniu náš vliv, tedy musíme byť odhodlaní k obetiam, ktoré sú nutné, aby sme podľa toho doma žili.” Reč prezidenta Coolidgea vzbudila v celých Spoje­ných štátoch veľký záujem. V Juhoslávii budú v Jaseni nové voľby. Wnúfr©pofitlcl&á situácia sa stawsfjassíiij©. CEPS. Belehrad, 31. mája. — Násled­kom sviatku sv. Cyrilla a Methodeja a neprí­tomnosti ministerského predsedu V. Vukičevi­­ča, vládlo v ostatných dňoch v Belehrade Veľ­ké politické ticho. Tiež zahraničný minister V. Marinkovič zaoberal sa rezortnými prácami a neurobil žiadneho vyhlásenia, ktoré by pri­viedlo trochu jasna do terajšej spletitej situá­cii. Tlač hlavného mesta a provinčná venuje veľkú pozornosť udalostiam londýnskym a reči Litvinovovej, nepodáva však dosiaľ vlast­ných komentárov o najnovšom štádiu anglo­­sovietského pomeru. Zato veľké vzrušenie, najmä v tlači horvatskej vyvolaly zprávy o konferencii talianskych vojenných dobrovoľní­kov vo Vagliari, konferencii talianskych vo­jenných invalidov v Terstu v deň dvanásteho výročia talianskeho vyhlásenia vojny Rakúsko- Uhorsku a s tým súvisiacu koncentráciu ta­lianskeho loďstva pred Terstom a Rjekou, ktorú časopisy nazývajú zjavnou demonštrá­ciou proti Juhoslávii. Mnoho sa komentuje tiež posolstvo, ktoré d’Annunzio zaslal s jázd u dobrovoľníkov a v ktorom označuje sa hlavný Bratislavská opera v Košiciach. Dvořákovo Stabat mater. Poetický text o utrpení matky Božej, stojacej pod krížom, na ktorom visel jej syn, lákal mnohých skladateľov cudzích k zhudobneniu. Z českých skladateľov sú to najmä traja, ktorí to tiež zkúsili: je to Dvořák, Foerster a Musil. Každý vlial do toho diela kus svojej indivi­duality, individuality prejavenej cíte­ním osobným a životnou ranou — Dvo­řák, individuality prejavenej ponorením sa do textu,' krásneho starého textu — J. B. Foerster, individuality prejavenej z ovzdušia, v ktorom sa pohyboval — J. Musil. Do samého jadra textu ide ne­sporne najviac Foersterovo. Dvořákovo je nám, ako osobitný preiav, ktorý je viazaný s jeho životným názorom, s je­ho výchovou. Dvořák aj po veľkých úspehoch zostal praprostým človekom, nedotknutým rozleptávajúcou analýzou moderného človeka. On bol proste veria­cim človekom, bezprostredný bol pomer jeho k sile vyššej, k sile božej. Zato aj jeho celý výraz Stabat mater, hudobne geniálny, grandiózny, obsahové prostý, oddaný Bohu. Známa vec je, že Dvořák do konca svojho života mal rád kostolné cieľ generácie talianskej, ako dobytie Splitu. Je to veru neobvyklá predohra k priamemu jednaniu o fc ruskej smluve, ku ktorému má, podľa ostatných informácií, predsa dôjsť. Na­teraz došlo ku konferencii medzi zahraničným ministrom V. Marinkovičom s talianskym vy­slancom v Belehrade Bordrerom, ktorí sa vraj dohodli o ostatných formalitách. Potom kon­feroval juhoslovanský zahraničný minister dlhší čas aj s anglickým vyslancom Cunnar­­dom. Diplomatické kruhy prikladajú veľký vý­znam pre rozšírenie albánskeho konfliktu a ceste princa Pavla, bratranca kráľa Alexandra do Londýna, kde má vlivných známych medzi anglickými štátnikmi. Nakoľko ide o nové voľby a doplnenie vlády, možno očakávať rozhodný obrat po návrate ministerského predsedu Yukičeviča z Vrnjačke Banje do Belehradu. „Vreme” priniesla zprávu svojho dopisovateľa z Vrnjačke Banje, podľa ktorej Vu-kičevič sa vyslovil v tom smysle, že terajšia vláda je vládou volebnou, že voľby budú sa konať v jaseni a že vláda predloží ná­rodu veľkorysý program. piesne. Cítil v nich ono kúzlo, ktoré ma­jú na prostého človeka. Text Stabat mater rozdelil si Dvořák na jednotlivé verše, ktoré potom zhudobnil. Vznikly tak jednotlivé čísla na sebe nezávislé. Je tedy pomer Dvořákovho Stabat ma­ter k Foersterovmu, ktoré je len jedi­ným výdychom trpiacej duše, podobný ako Dvořákových Svadobných košeli k Novákovým. Čo je zreteľné v Dvořáko­­vom diele, je chmúrna nálada v prvej časti. Bolesť neustáva, avšak oddanosť tisne ju do pozadia. Látka sama bola Dvořákovi tak blízka celej jeho bytnosti že prenikol ju, ako máloktorú inú. Má tedy Stabat mater v jeho tvorbe jedi­nečné miesto, že máme v ňom dielo, ktoré zobúdza úctu aj u jeho zásadných nepriateľov. Dielo nesmrteľnej krásy. Tým záslužnejší je fakt, že spevokol Foerster odhodlal sa ho predviesť. Ten­to jedinečný význam diek zapríčiňuje aj zvláštne jeho predvedenie, ktoré mu­sí byť klasicky dokonalé, keď má byť účinné, lebo niet tuná zbytočných efektov ak po stránke zovňajšej, tak aj po stránke vnútornej. Môžeme to zba­dať hlavne na Dvořákovej inštrumen­tácii, ktorá býva pravidelne oslnivých farieb, avšak je tuná zafarbenia diskrétneho, skromne základnej my­šlienke slúžiaceho. Tým všetkým pohy- Senátorka Plamínková, ktorá v nedeľu zahá­jila v Prahe výstavu „Žena a umenie”. Pri otvorení bol prítomný minister školstva dr. Hodža, ako i delegátky ženských verejných pracovničiek z SHS., Francúzska, Anglicka a Holandska. Medzinárodný xam©«Sels5&$ sjazd. Košíc e, 31. mája. Vo štvrtok 27. m. m. bol v Ríme za­hájený 13. medzinárodný- sjazd zeme­­delský a pracuje v týchto dňoch do 6. júna v rôznych oboroch. Rozoberá otáz­ky prvotnej výroby a všetky problémy, ktoré s touto súvisia. Predošlý sjazd konal sa pred 2 rokmi vo Varšave a naj­bližší bude pravdepodobne u nás, lebo naša vláda pozvala tento veľký medzi­národný spolok k zasadnutiu k nám. Na s jazde je za 38 národov vyše 1300 dele­gátov a hlavné otázky sú prejednávané v týchto oboroch: Rastiinársky, socio­logický, školský, družstevný, pedologi­cký a nrnqhé iné. Medzinárodná spolu­práca v rol*híckych otázkach je mladšia než v iných oboroch, na pr. v obchode, alebo v priemyslu. Terajší široký pro­gram rímskych porád pripravila už na jar Medzinárodná zemedelská komisia v Paríži, ktorá sobrala pre nedávno skon­čený ženevský kongres hospodársky pod vedením Spoločnosti národov po prvý raz v celom rozsahu otázky, ktoré sa týkajú roľníctva. Hospodárske porady ženevské boly prvým veľkým pokusom kruhov země­dělských zaistiť pre otázky prvotnej1 výroby primeraný hlas v medzinárod­nom živote. Porady zaoberaly sa v znač­ne jše j miere s poľnohospodárstvom než sa očakávalo. Odbor poľnohospodársky dosiahol úrovne a vážnosti ako odbory priemyselný a obchodný. Medzi výrobou priemyselnou a poľnohospodárskou je temer všade nepomer a nerovnosť, kto­rá ruší hospodársky život ako jednot­livých štátov, tak veľkých celkov hospo­buje sa dielo samo v produkcii medzi štýlovou krásou a jednotvárnosťou, keď sa sebamenšia vec slohové nezdarí. Me­no majstra Nedbala zaručovalo nám pô­žitok. Je to predovšetkým jeho ensembl orchestrálny a sólový, ktorý si pripra­vil k produkcii^ ktorý zaujal celú našu pozornosť. Každú produkciu majstra Nedbala charakterizuje tvorčia diri­gentská iskra, ktorá preniká dielo, kto­rú. nutno s obdivom registrovať aj vte­dy, keby niekedy človek sa v zásade roz­chádzal. Vie majstrovsky nejakú tú frázu, alebo frázičku podčiamuť a tým vhodí toľko svetla, čo iný nevytvorí dlhým úporným hodinovým hľadaním. A tak j e to vo všetkom, kde má odchyl­né^ chápanie na príklad aj tempa. Vy­­frázuje to ^všetko tak. že aj svoj názor nám problíži presvedčivé.. Zná techni­ckú stránku nástrojov a ich zvukový účinok. Jeho pomer k Dvořákovi je in­tímne blízky a zato tá pevne sliata kon­tinuita diela a reprodukcie. Avšak nie je mu Dvořák vo všetkých složkách rovnako blízky, lebo, ako známe ho z jeho skladieb, je jeho výrazová stránka rafinovanejšia, lebo aj v tých. dia­metrálne odchýlných zostáva dokona­­nalým interpretom Dvořákovým. V, jed­nom sa ideálne shodu i ú a to i e obidvoch živý temperament. Z toho dôvodu vidí-

Next