Slovenský Východ, marec 1928 (X/51-77)
1928-03-01 / No. 51
3. strana. ____________________________________________SLOVENSKÝ VÝCHOT? _________________________________ 1. marca. 1928. a od 3. júla do 30. septembra, niekedy aj do 15. októbra pracuje v istej mestskej sporiteľni penzionovaný hlavný poštový pokladník. Tiež on nie je staropenžistom, vstúpil do výslužby pred tromi rokmi. Nepracuje u okienka, pomáha vyratúvať úroky a pracuje na bilanciách. Mestská sporiteľňa, vykázavšia za 1926 bezmála 600.000 korún Čistého zisku, mohla by úradnícku silu, ktorá sa jej nedostáva, prijať trvale a nezvyšovať krízu inteligencie. Okresný tajomník, od roku 1925 vo výslužbě, od začiatku roku 1926 nevynechal ani jedného dňa, kedv by neprišiel do úradu. Nepatrný zvláštny plat síce je za to, ale ani on nezmenší krízu inteligencie. Choďte po našich mestách a počítajte tých, ktorí pracujú, ačkoľvek už svoj životný úkol vykonali; ztrácajte tých, ktorí by mohli pracovať, kéby ich títo k práci pustili. A všimnite si, kto sú tí. čo o kríze inteligencie hovoria a uvažujú, ktorí túžia po .iej zmiernení, ale neprispejú k jej likvidácii. Neprispejú tým, že bv opustili miesta, ktoré by nemali zauiímať, neprisoejú tým. že sami prijímajú za pracovníkov vyslúžilcov. Tak trvá kríza inteligencie ďalei a skôr, s koncom každého roku a každého semestru sa zvyšuje, lebo školy vypúšťajú svojich života- a práceschopných frekventantov do veľkej nádržky, ktorou je celá republika. Pomník nrezidenfa T. G. Masaryka v Džäorode. Až do dnešného dňa sišlo sa na príspevkoch 70.000 Kčs. nrs. Užhorod, 29. februára, Asi pred rokom na popud čsl. Obce legionárskej jednoty v Užhorode bola svolaná anketa všetkých spolkov a korporácii v Užhorode, na ktorej debatované bolo, či nastala príhodná doba pre postavanie pomníka prvému prezidentovi našej republiky dru T. G. Masarykovi. Na tejto ankete zvolený bol výbor, ktorý bol poverený prípravnými prácami. V nedeľu, dňa 26. í. m. dopoi. mal tento výbor v sieni bývalého župného domu verejnú schôdzku, ku ktorej boly pozvané všetky spolky a korporácie užhorodské bez rozdielu náboženstva a národností. Hlavným obsahom schôdzky bolo vysvetlenie zástupcom spolkov a korporácií činnosti výboru a apelovanie na spoluprácu pri sbietaní príspevkov na postavanie pomníka. Jednatel' spolku kapitán Havlík podal výstižný obraz celej dosavádnej akcie a uviedol, že až dodnes sišlo sa na príspevkoch k postavaniu tohoto pomníka nášmu Osloboditeľovi 70.000 Kčs. Celkový náklad na pomník čini okolo 250.000 Kčs a možno dúfať, že potrebný obnos bude do stanovenej doby vybraný. Oznámenie. Košické parné kúpele, úč. spoí. flávajú na vedomie P. T. mužskému obecenstvu, že od 1. march t. r. zavedú ľudové parné kúoele každú sobotu po obede od pol 2. hod. dc ä. hod. za sníženú cenu Kčs 4.—. Riaditeľstvo, 1659p (Dokončenie článku „Na ceste k čsL zlatej mene” s 1. strany tohoto časopisu.) Tento mimoriadne priaznivý vývoj bol tiež zdôraznený na druhom výročnom valnom shromážděni Národnej banky československej, konanej v týchto dňoch. Banková rada konštatovala tieto tendencie vo svojej zprávě akcionárom a guvernér Národnej banky dr. Pospíšil vo svojom zahajovacom prejave pripojil k tomu úvahu o otázké zavedenia zlatej meny n nás. Vyhlásil tu, že tiež Československo musi dospieť ku zlatej mene, akožto mene, vyhovujúcej najdokonalejšie potrebám hospodárskeho života, ale že — na rozdiel od iných krajín, kde zlatá niena zavedená bola náhle — u nás stane sa tak postupne a s prizeraním ku všetkým potrebám a záujmom obyvateľstva štátu. To znamená, že menová jednotka nedozná žiadnej zmeny, ako to niekoľkor&zy zdôraznil minister dr. Engliš. Zavedenie zlatej meny bude vyvrcholením tej politiky, ktorú sme zahájili po prevrate a ktorá nám priniesla pevnú, solídnu mení', ktorá dodnes patri k najstálejším a najlepšie spravovaným menám sveta. Táto politika nedozná zmeny, ale vyústi prirodzeným vývojom svojím vo zlatú menu Nebude to teda žiadny neočakávaný presun, ale prostý dôsledok opatrnej a prezieravej finančnej a menovej našej politiky. Pravda, dosiaľ nemožno ani približne odhadnúť dobu, kedy sa tak stane. Otázka zlatej meny súvisí tesno s vývojom cenovej hladiny u ná«, inými slovami, s odstránením všetkých hospodárskych nesrovnalosti povojennej doby. Ako- Pravé iionti ale skutočne (en tie pravé, majú pri zahlezseníu» zachrípnutiu, dráždivom kašli, aádche a -Ifarabaniu v krku ideálny á£inok< K dosíaniu vo všetkých lekárňach a drogériách. Chýrnik. náhle tieto veci budú prekonané, bude zavedenie zlatej meny otázkou početnou, problémom mechanickým a nie hospodárskym. Z toho dôvodu nedotkne sa zavedenie zlatej meny ani dôchodov obyvateľstva, ani cien, ani iných záujmov obyvateľstva. Vedeli sme ochrániť ju od špekulačných zásahov medzinárodných, privedieme ju teda i k vrcholnej méte, aniž bude to prekvapením, ako v iných krajinách. Naše obyvateľstvo môže preto s dôverou pozerať na ďalší vývoj našej koruny. S dôverou môže očakávať okamih, kedy u nás budeme mať menu nie papierovú, ale zlatú. Bude to vo chvíle, kedy následky vojny budú plne prekonané, kedy obnovené budú .normálne pomery. A nebude to ani nová mena. ale tá dosavádna naša koruna. Zmena nastane len tá, že naša koruna bude opřená o zlato. V iných štátoch museli zavádzať novú menovú jednotku, keď chceli prísť ku sporiadanej mene, u nás tomu tak nebude. Takýto je význam prejavu guvernéra Národnej banky, zdôrazňujúceho len zásadu, kto. rou sa riadi naša menová politika. Na zlatú menu pomýšľať musíme, ale, ako oolo řečeno, nebude to nová mena, ale tá dnešná, založená zlatom. Kedy to bude, závisí to na rýchlosti našej hospodárskej konsolidácie. V každom prípade bude to však len prirodzeným dôsledkom tej prezieravej politikv, ktorú sme zahájili po prevrate a ktorá urobila z Kčs jednu z najlepších mien sveta a ktorá tiež umožnila ten mocný rozvoj, hospodársky, v ktorom práve žijeme. nik Didevit Kubány v Bratislave 60. výročie svojich narodenín. Cudevíta Kubánya poznať v Bratislave a na celom západnom Slovensku iba pod menom „otecko”. Dobrý Slovák, ktorý vždy verne a poctivé pri svojom národe stál, ktorý sa nikdy n^bál nepriateľstva, hoci bol prenasledovaný. Preto v pondelok slŠla sa v Letchnerovej reštaurácii v Bratislave spoločnosť veru zaujímavá. Nechýbali tu oficielní predstavitelia rozličných národných spolkov a korporácií, ale nechýbali tu ani priatelia jubilanta zo všetkveh vrstiev spoločenských. Rad zdravie zahájil riaditeľ Rosol a zakončil šéfredaktor Karol Hušek, ktorý zdôraznil nezištnú a obetavú činnosť slovenského učiteľa Kubánvho. Otecko to ha pr. bol, ktorý už roku 1894 usporiadal slovenskú expozíciu na národopisnej výstave v Prahe. Zásluh oteckových je nekonečne mnoho a srdečné blahoželania, ktorých sa mu dostalo pri príležitosti jeho Šesťdesiatky, sú najmenšou vďakou verných jeho priateľov £a všetku prácu, ktorú bol pre svoj národ vykonal. — Anglický lord a maďarský tajomník, Zdá sa, že chýrny lord Rotherniere vynachodí stále nové spôsoby, ako by na seba upozornil a robil sa smiešnejším. Majiteľ veľkého časopiseckého koncernu „Daily Mail” na svojej ceste Amerikou obiavi! vzácneho muža, ktorý mu asi má dodávať informácie o Maďarsku. Angažoval new yorkského advokáta, Maďara, dra Ferdinanda Fodora, ako svojho sekretára, za mesačný plat 1500 dolárov. Fodor príde s Rolhermereom do Európy a navštívi s nim tiež Maďarsko. — Smutné vysvedčenie pre Maďarov. Nedávno vyšieí v Pešti nákladom Gyôzó Neplač, Selmana, ja som vedľa teba, znel mäkký, teplý a snivý hlas. — Aaa... ty si to, Selmane... ohlásila sa dievka a zdvihla vvsilené oči, ako by hľadela do hmly, alebo padla do hypnotického sna. To bol jediný človek, ktorý skutočne žil v jej duši a v jej fantázii. Započal dojemný rozhovor, plný citov, rezignácii, bôľu a zúfalstva, ktorý sa ozýval z hlbír nemučeného srdca, V jej. slovách horel toľký oheň, taká túžba a toľká romantická žiara lásky, akú môže len primitívna, ale vznešenú duša cítiť... Ona celkom zabudla na skutočnosť a v nej aj svoju zúfalosť. Tvár sa iej .zaliala magnetickým svetlom neopisateľnéh' šťastia, jemnoty a dobra. Odveď má so sebou. Chcem, aby som v tvojej blízkosti ztrávila celý život, alebo a spor nech zomriem pri tvojom kolene! Hlas jej jemne tiekol a prosil boľavými modlitbami... A zdalo sa jej, ako by tieň jejho milenca zaplakal a prehovoril: — Nemôžem, lebo sú silnejší ako ja. Ty sa ich boifš a ja som preto nie vstave, aby som ťa odňal od nich. — Ale ja zomriem tiesňou. A aj teba ztratím, akonáhle sa ten druhý vráti... — Nie. Ja budem s tebou, kým sa tvoja láska nestratí v malichernostiach každodenného života, kým sa neodovzdáš tomu druhému do rúk aby si mu slúžila ... — Nikdy, radšej zomrieť, než takto biedne Ándora „Irodaími lexikon”, príručný slov-, ník. Zdalo by sa, že aspoň v takomto diele budú sa Maďari usilovať byť aspoň trochu objektívnymi. Ale — to by už neboli Maďari! Zostali si vernými a aj v tejto knihe dokázali, že im nad objektívnosť —- a nad vedeckú úvahu je krátkozraký a nekultúrny šovinizmus. V „Irodalmí lexikone” nenajdete meno Masaryk, Palacký a iné mená vynikajúcich a pre ľudstvo významných mužov slovenských a českých. Meno známeho a výtečného archivára, košického Keményho je len stručne opísané, zato redaktor „Kassaí Ujság‘‘-u uvádza sa tam v mnohých riadkoch ako filozof, estét atď. Dali si teda Maďari zo svojej kultúrnosti veľmi zlú známku. Snáď preto, aby nerobili grófovi Beihlenovi hanbu, keď o nich vyhlásil, že sú národom nezrelým a teda Inferiórnym. — Kombinácie o prezidentovi zemskej správy. Maďarské časopisy priniesly zprávu, dľa ktorej je za prezidenta zemskej správy politickej na Slovensku určený bývalý trenčiansky župan Belay. Ako oznamujú, sú tieto zprávy bezpodstatné kombinácie, poneváč o obsadení tohoto úradu nebolo dosiaľ definitívne rozhodnuté — Menšinové knižnice na Slovensku. Zakladanie miestnych knižníc na Slovensku bude tohoto roku ukončené dobudovaním sieti knižníc menšinQvých v pohraničí Týchto knižníc bude sriadených asi 305 a každá z nich bude mať najmenej 90 sväzkov. — Sbližovanie socialistických strán. V Prahe došlo k spoločnej porade zástupcov strany čs. a nemeckých soc. demokratov ako i čs. národných socialistov. Na porade prehovorili za národných socialistov senátor Klofáč, za čs. soc. dem. posl. Hampl a za nemeckých soc. dem. Taub, ako i iní funkcionári socialistických strán, ktorí zdôrazňovali solidaritu v postupe voči meštianskym stranám. V smysle týchto prejavov bola tiež prijatá spoločná rezolúcia, ktorá bude výzvou k organizovanému robotníctvu. sa chráň od neho, chráň si svoju čistotu za mňa a nedai, aby ti ju poškvrnil. — Budem sa brániť... Selmana sklonila oči, pružila rty, červené ako raňa’ší púčok a cítila, ako sa na ne spustil dlhý, sladký, unášajúci bozk... a keď ich znovu otvorila, stál pred ňou Selman preoblečený v nočnom Šate... Ticho a polotma. Sviečky v svietnikoch sa chvěly a zdola dorážal smiech, pieseň a hudba opitých svadobníkov. Na východe sa začervenala zora a ranná rumeň sa rozliala po priestore, ako priezračná tekutina... On sa celý chvel a polohlasne mrmľal nesúvislé slová: — Poď... všetko bude dobre... ja som vzrušený. Prečo na mňa tak hľadíš? Poď... Ona sa strhla ako zo sna a keď shliadla pred sebou žiadosťami znetvorenú jeho tvár, vykríkla a utiahla sa do kúta. On odbehol za ňou, zapletajúc nohami a kývajúc rukami po vzduchu. Ona bežala z kúta do kúta, kričala, zúfala a volala o pomoc. A keď — celá bez seba, skoro na poíu zbláznená od strachu — obehla všetky štyri kúty v izbe, ocítila zrazu, ako ju dosahujú jeho ruky a ovíjajú sa okolo iej drieka ako okovy, vytrhla sa ostatnou zúfalou silou a bežala ku oknu. Záclony sa prudko zatri asi y, obločnice sa zlomily na stá kúskov a sklo sa sypalo niekde do priepasti. Dole na ceste sa počul výkrik a úder o kamenné aosky. Potom momentálny mier a úplné ticho... V dome nastal hluk. Všetci sa tisli do izby a potom dolu schodami na dvor, kde ona ležaia celá v krvi, dolámaná, dokaličená. V ’'zbe ostal len on, polonahý, tupo hľadel na okná, divil sa a mrmľal: — Poslali mi bláznivé dievča! Koľká hanba, ľký posmech! Rozbrieždilo sa a on ešte stále stál, mrmľal, neveildac čo počať Selmana stála v kúte, so složenými rukami. Bola pokrytá dlhým priezračným závoiom až po zem, zpod ktorého vyčnievala jej bledá, znavená a bezvýrazná tvár. Rodina, súsedia a hosti prichádzali radom do jej izby, aby videli „mladuchu”, pozerali jej do očú, pýtali. sa všeličo, ale odchádzali bez odpovedi, kývajúc zadivené hlavou. Potom si medzi sebou šepkali, ako mladucha je divná — a vtedy urobili gesto, označujúce momentálnosť jej smútku. Konečne ju všetci nechali, odchádzajúc, aby počuli piesne a videli kolo na dvore; ona ostala ponechaná samá na seba so svojou neistotou. Hneď po tomto vbehla svokra ako bez duše, a oznámila, že prichádza Selman, aby ju videl. Ona ztŕpla a zabavil sa jej dych- Teraz príde rozhodujúci okamih. Do dverí vstúpil človek v tridsiatich rokoch s divnými, nemotornými pohybami, v tesnom odeve, hrubých smyselných rtov, roztiahnutých úst a tupých bezvýrazných oči. Hlas mu bol ostrý, zdĺhavý a lenivý, v ktorom pri každom prízvuku sa vyrážalo ohromé sebavedomie, ktoré každé citlivejšie ucho a srdce naplnilo odoorom a hnusom. Jeho nemotorná chôdza, odporný zjav a viera v svoju silu, jeho zpupný rozhovor malý by na neprpiemnelé duše najpriaznivejší dojem, ale jej citlivé srdce tušilo trpké sklamanie prv, než prehovoril. Prešiel po izbe nešikovnými, skoro nepohyblivými krokmi a pristúpil k nej so zvláštnym úsmevom. Zaplietol chvejúce prsty do tenkého, priezračného závoja a strhol ho so vzrušenej tvári a zahľadel sa jej smyseľne do očú, ako smädný vlk do lesných prameňov. Selmana zdvihla oči, a keď sa jeden na druhého zahľadeli, cítili v istom momente, že je pred nimi nepriechodná ohrada plná strachu a hnusu. Zachvela sa a odvrátila sa od neho s úžasom. Všetky tie rozprávky, ktoré o ňom počula, padly pred vlastným súdom a ona miesto lásky pocítila naraz ohromnú nenávisť naproti Na počesť narodenín pána prezidenta usporiada mestský osvetový- sbor v Košiciach v mestskom divadle slávnostné predstavenie Zeyerovej slovenskej pohádky „Radúz a Mahulena" s melodramatickou hudbou J. Suka. Pred predstavením slávnostná reč. Vstupenky treba písomne objednať do 2. marca pri divadelnej pokladníci. — Slávnostné odhalenie Štefánikovho pomníka na Bradle. Stredom jubilejných osláv republiky na Slovensku bude odhalenie pomníka generálovi M. R. Štefánikovi na Bradle, Dľa smluvy má byť mohyla dostavaná do 15. augusta. Odhalená bude na začiatku septembra. Slávnosť odhalenia bude štátnou oficielnou slávnosťou. Dľa sdeienia na valnom shromážděni Spolku pre zbudovanie mohyly učineného, zúčastní sa odhalenia prezident republiky, vláda, zástuDci Národného shromaždenia. diplomatických sborov, vojenskí attache cudzích zastupiteľstiev, generáli, zástupci armády atď Organizačné práce, spojené so slávnosťou. budú zaháiené už v marci. — Minister dr. Beneš je zdravý, časopisy sa dozvedajú, že minister zahraničia dr, Beneš, ktorý je teraz v Ženeve, následkom ľahšej nevoľnosti opustil schôdzu Spoločnosti Národov, čo dalo podnet k zprávám o jeho ochorení. V skutočnosti je minister celkom zdravý a účastní sa ďalej porád, aby po ich ukončení nastúpil kratšiu dovolenú a potom v apríli vrátil sa zase do Prahy. Radostné šesťdesiatiny. V pondelok oslávil tichý a nenáročný národný pracovnému. On — ačkoľvek cítil toto strašné sklamanio z jej pohľadu — žiadalo sa mu to malé dievča, tú vznešeno-bledú tvár, čo tak pyšne vzdorovala; žiadalo sa mu tak, ako smädne dav za aristokratickou krvou. Na líciach sa mu videlo, ako sa raduje, že bude môcť svoje túžby, jednoduché až do banálnosti, vyraziť na tomto čistom stvorení, ktoré svoje žiadosti za mužským vlialo skoro v svätý, nevinný sen. Rty sa mu pôžitkársky roztiahlv a on prehovoril tak úprimne, otvorene, priamo, ako by to jemu zodpovedalo. — Hehe... malá, bolo ti zunované. Hľa, ja som prišiel, aby som ťa trochu rozveselil. He, he, kto druhý, keď nie ja. .Hľa vidíš, všetci ťa opustili. Nevedela čo robiť. Zrazu sa odvrátila od n*-, ho na stranu a zamĺkla ako rvba. On ju chytil za ruky a pokúsil sa ju pritiahnuť ku sebe. Oči sa mu zaiskrilv. Ona ho rýchle odsotila a prehovorila vzrušene: — Pusť ma! čo ty chceš odo mňa? Ďalej nemohla, a on. tušiac skutočný význam tých sjov, postal hrubý a začal kričať: — čo si ty myslíš! Ja som tvoj muž, odučím ja teba od toho, jesto dosť času. Rozmysli si dobre o tvojich povinnost’ach a keď si všetko sporí ad až v hlave, ja prídem zase, a jestli sa i potom odvážiš takto... Nedopovedal, ale ostré na ňu pozrel a zmizol. Selmana sa zachvela, sekala zubami a nevedela, čo má robiť sama so sebou. Len notorn, keď on vyšiel, vydral sa jej z pŕs zúfalý krik: — Matko ... ! čoho som sa dočkala, biedne šťastie moje! Klesla na perinu a zaplakala. Keď sa trochu utíšila a počala k sebe prichádzať. dotkly sa jej vlasov ľahké, skoro neviditeľné prstv. Vzpriamila sa. Pred ňou ako v hmle stal tieň jeiho ideálu, toho Selmana, ktorého ona milovala, za ktorým horela láskou, a ktorý sa jej toťkokráť zjavoval ešte v rodičovskom dome. žiť! — Zomri... odpovedal tieň. Snáď sa niekde v druhom živote zase najdeme a budeme večne svoji. — Tak je. Zamknem sa a nevyjdem, kým ma mrtvú nevynesu a nepoložia do zeme. A potom sa všetko skončí, alebo zase počne znovu: dľa toho, aký bude druhý svet— Ja odchádzam, lebo prichádza ten, kto»ý je nie nič iné, ako moja zkasa. Ale ty,.. ty Preložil: Pavel Dolina.